Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-37-2019.pdf
PDF · 133.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. ulica XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka os sídlom Nitra, Hodálova 2, proti žalovanému: SR - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., obci M. F., kat. územie M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právnej zástupkyni domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese XX.XXX obci M. F., kat. územie M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je zapísaný na LV č. XXXX pod B2, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., obci M. F., kat. územie. M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti, pričom v predmetnom liste vlastníctva je v časti B/LV pod B2 zapísaná poznámka , duplicitný vlastník , de je uvedená poznámka o práve k parcele registra E - KN č. D. bola spochybnená C - 31/2016-130/17. Žalovaný je tiež zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti v liste vlastníctva č.XXXX pod B1 , kde je zapísaná poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve k parcele E - KN č. 1 - XXXX/ X bola spochybnená C - XX/XXXX-XXX/XX. Žalobca v žalobe tvrdí , že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania a jeho vyhlásenie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním bolo urobené do notárskej zápisnice XX.XX.XXXX, N XXX/ XX zo dňa 09.12.1994 formou Osvedčenia. Žalobca v žalobe tvrdí , že pôvodne predmetný pozemok nadobudol do vlastníctva jeho právny predchodca - starý otec Q. K. spolu so svojou manželkou V. K., rod. V. a to titulom prídelu Štátneho pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932 podľa pracovného programu pre pozemkovú reformu na r. 1926 - 1927, ako prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku ,, M. „ a ako doklad o tejto skutočnosti v spore predložil výpis z registra prídelov z tohto veľkostatku, ktorý bol zostavený Štátnou obvodnou úradovňou Štátneho pozemkového úradu v Bratislave, pričom vlastnícke právo pre jeho právneho predchodcu do pozemkovej knihy vložené ale nebolo. Q. K. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v zmysle dedičského uznesenia Štátneho notárstva v Nitre č. D 653/56 je on jeho jediným dedičom. Q. K. od
roku 1932 v dobrej viere ako skutočný a bezosporný vlastník vstúpil do držby a užívania označeného pozemku spolu so svojou manželkou a po jeho smrti ( zomrel ako vdovec) on v plnom rozsahu do jeho práv a povinností spojených s dobromyseľnou držbou a užívaním pozemku vstúpil, ako jediný dedič a pozemok takto v dobrej viere ako svoj vlastný nepretržite držal a užíval až do 1958, kedy na základe osobitných právnych predpisoch o prešiel do užívania vtedajšieho JRD M. F.. Ďalej v žalobe tvrdil, že ako vlastník prenajal nehnuteľnosť Poľnohospodárskemu družstvu Mojmírovce a ostatná nájomná zmluva bola uzavretá pod č. XXXX - XX dňa 05.05.2008, pričom družstvo riadne platilo dohodnuté nájomné a až v roku 2016 ho požiadalo listom o predloženie dokladov o vlastníctve a vtedy sa dozvedel, že žalovaná bola zapísaná do listu vlastníctva na základe Registra obnovenej evidencie pozemkov pod č. Z 5535/2015, ako vlastník. Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil zákonné podmienky vydržania , keďže nehnuteľnosť užíva nerušene, dobromyseľne s vedomím, že je jej vlastníkom po dobu viac ako 10 rokov, pričom do oprávnenej držby vstúpil po smrti svojho starého otca v roku 1956 a mal za to, že jej starý otec bol skutočným vlastníkom, keďže pozemok nadobudol prídelom a tento užíval od roku 1932 až do svojej smrti.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis z LV č. XXXX pre kat. územie M. F. , Notárska zápisnica NZ 321/94, N 166/94, Uznesenie ŠN v Nitre č. D 653/56, Rejstřík prídelú september 1932, nájomná zmluva zo dňa 05.05.2008, List od Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce zo dňa 06.05.2016.
3./ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí a uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu nebol sporný pozemok pridelený do vlastníctva a nie sú u neho, ani u žalobcu splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca, pridelenie pôdy do vlastníctva svojmu právnemu predchodcovi nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Predložil len register prídelov Obvodnej úradovne Št. pozemkového úradu v Bratislave z roku 1932 pre kat územie Urmín. Register prídelcov nemôže nahradiť rozhodnutie kompetentného orgánov ( pozemkového úradu ) o prídele a teda nemohol byť ani právnym titulom, od ktorého by právny predchodca žalobcu odvodzoval svoje vlastnícke právo. D.K. mohol byť len užívateľom spornej parcely, nakoľko sa jednalo o parcelu, ktorá podliehala záboru. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že bez ďalších dôkazov nie je možné vyvodiť, že od uvedeného dátumu právny predchodca žalobcu vstúpil dobromyseľne do držby nehnuteľností, a že j nej získal vlastnícke právo. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého by sa mohol jeho právny predchodca domnievať, že je vlastníkom nehnuteľnosti, preto ani žalobca od počiatku nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku, v dôsledku čoho nemohol a nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
4./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný vo svojom vyjadrení označil výpis z PKV č. XXX pre kat. územie M. F. ( pôvodne kat. územie Urmín), v ktorej bola nehnuteľnosť evidovaná.
5./ Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v rámci procesného útoku uviedla, že žalobca je zapísaný v LV č. XXXX pod B2, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v kat. území D.F. a to parc. č. XXXX/X a v tomto liste vlastníctva je pod B2 zapísaná poznámka duplicitný vlastník a hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. Žalovaná Slovenská republika je tiež zapísaná ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti pod B1 , kde je tiež zapísaná poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve k parcele bola spochybnená. Poznámka o hodnovernosti údajov katastra bola zapísaná do listu vlastníctva po ukončení registra obnovenej evidencie pozemkov v obci M. F.. Žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania a jeho vyhlásenie o nadobudnutí vlastníckeho práva bolo urobené do notárskej zápisnice zo dňa 09.12.1994. V tejto notárskej zápisnici sa okrem iného uvádza, že starý otec Q. K. so svojou manželkou V. K. predmetnú nehnuteľnosť nadobudli a to titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932.XX.X.XXXXa v zmysle dedičského uznesenia je žalobca jediným dedičom. Žalobca, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti túto prenajal Poľnohospodárskemu družstvu Mojmírovce a posledná nájomná zmluva bola uzavretá dňa 05.05.2008. Poľnohospodárske družstvo riadne platilo dohodnuté nájomné až do roku 2016, kedy došlo k zápisu do listu vlastníctva po vykonaní ROEPU. Ďalej tvrdila, žalobca splnil zákonné podmienky vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nehnuteľnosť užíval nerušene a dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov od roku 1956, pričom poukazuje na to, že osvedčenie o vydržaní bolo vydané v roku 1994. Pokiaľ by bola vydaná prídelová listina v zmysle vtedy platných právnych predpisov na starých rodičov žalobcu,
nebolo by potrebné domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním, keďže pozemok by bol riadne prejednaný v dedičskom konaní po pôvodných prídelcoch. Práve z tohto dôvodu existuje inštitút vydržania, keď dobromyseľní užívatelia užívajú nehnuteľnosť na základe právneho, hoci aj domnelého titulu. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6SžO 137/2010, tento rozsudok však nemožno aplikovať na predmetný spor, pretože predmetom tohto rozsudku bola reštitúcia a v zmysle reštitučných zákonov je možné pozemky vydať iba pôvodnému vlastníkovi. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť vydržaním a preto je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadne vydržaním jeho právnych predchodcov. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR 22CdO/1843/2000, v ktorom okrem iného súd konštatuje, že v prípade, že účastník konania sám podmienky vydržania nesplní, je na mieste sa zaoberať tým, či držba jeho právneho predchodcu bola kvalifikovaná. Pokiaľ však účastník, ktorý vydržanie uplatňuje sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadne vydržaním jeho právnych predchodcov. Ďalej tvrdila, že žalobca nadobudol vlastnícke práva vydržaním urobené do notárskej zápisnice Nz 321/94 dňa 9.12.1994. Od tejto doby až do roku 2016 bol dobromyseľný v tom, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu s užívateľom PD Mojmírovce a do tohto roku mu bolo riadne vyplácané nájomné. Čiže existoval právny titul notárska zápisnica, o ktorý sa opierala jeho dobrá viera, nakladal s vecou počas celej vydržacej doby ako vlastnou a vzhľadom na tieto okolnosti mal za to, že mu vlastnícke právo patrí, pričom poukázala aj na nález Ústavného súdu SR, ktorý sp. zn. IIÚS 484/2015, kde Ústavný súd konštatuje, že ak držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že vydržanú vec poctivým spôsobom nadobudol, nemôže byť rozhodujúce za akých podmienok a akým právnym titulom, podstatné je, že ho nadobudol v súlade s dobrými mravmi, pričom je toho názoru, že akýkoľvek právny titul hoc aj domnelý, ktorý nie je v rozpore so zákonom zakladá dobrú vieru oprávneného držiteľa nehnuteľnosti. Ďalej tvrdila, že Notárska zápisnica bola vydaná v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. a žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle tohto zákona. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 2 tohto zákona, ktorý bol v tomto znení účinný do 31.8.1995. V zmysle týchto zákonných ustanovení sa stal žalobca oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti a po uplynutí 10-tich rokov sa stal jej vlastníkom, pričom od vydania notárskej zápisnice už uplynulo viac ako 20 rokov a počas celej tejto doby žiadna právnická, resp. fyzická osoba nespochybnila jeho vlastnícke právo. Duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo vyznačené po ROEPe myslím, že v roku 2016, je to aj na liste vlastníctva, hodnovernosť údajov bola spochybnená zápisom v roku 2017.
6./ Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní v rámci procesnej obrany uviedol, že je toho názoru, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého by sa mohol jeho právny predchodca, alebo on samotný domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Preto ani právny predchodca žalobcu ani žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR boli účinné od účinnosti intabulačnej zásady, v zmysle ktorej vlastníctvo sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, a až zápis v pozemkovej knihe mal konštutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku. Táto skutočnosť bola všeobecne známa. Tvrdila, že žalobca predložil len register prídelov, ktorý však je len technickým podkladom vypracovaným za účelom rozdelenia užívania pôdy, nie však rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a teda nemohol byť právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva. Pre nadobudnutie vlastníctva fakticky odovzdanému pozemku nepostačovalo vstúpenie do užívania. Samotné užívanie teda nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Právny predchodca žalobcu nebol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník spornej nehnuteľnosti a už aj táto skutočnosť v ňom musela vyvolať dôvodné pochybnosti, že mu do pozemkovej knihy nezapísaná nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Preto tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca samotný nemajú žiadny právny titul, od ktorého by mohli odôvodňovať vlastníctvo od spornej nehnuteľnosti a preto im ani nikdy nezačala plynúť vydržacia doba. Dedičským konaním po právnom predchodcovi žalobcu bol ustanovený za dediča samotný žalobca, pričom však predmetom dedičského konania nebola sporná nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedené u právneho predchodcu žalobcu ako aj u samotného žalobcu neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, nakoľko obaja od začiatku vedeli, že táto nehnuteľnosť im nebola pridelená do vlastníctva ale len do užívania. Notár nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvedených vo vyhlásení účastníka, ktorý žiada osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva. Podľa PKV XXX zápisu pod B1, ktorý bol uskutočnený v roku 1926 svedčí zápis bývalého Československého štátu, o tejto skutočnosti musel
vedieť tak právny predchodca žalobcu, ako aj samotný žalobca a preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko ani jeden nebol dobromyseľný. Žalobca odvodzuje vydržanie od notárskej zápisnice z roku 1994 a túto považuje za titul, o ktorý opiera dobrú vieru. SPF uvádza, že podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia je len zaznamenať dej, ktorý sa pre ňu odohráva. Notár nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvedených vo vyhlásení účastníka, ktorý žiada osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva. Notárske osvedčenia nie je právnym úkonom, keďže teda notár neosvedčuje či tu je právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené notárska zápisnica nemôže byť titulom vstupu žalobcu do oprávnenej a dobromyseľnej držby, nakoľko aj v čase jej spísania samotný zápis vlastníckeho práva k spornému pozemku v PKV svedčal štátu. Právny predchodca žalobcu zomrel v roku 1956 a podľa uznesenia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 6.10.1956 sp. zn. D 653/56 dedičstvo po ňom nadobudol žalobca, pričom predmetom dedičského konania nebol sporný pozemok, ktorá skutočnosť musela objektívne vyvolať u žalobcu pochybnosť o tom, že mu tento pozemok vlastnícky patrí. S poukazom na vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu dám do pozornosti judikatúru NS SR sp. zn. 2Cdo/191/2009 zo dňa 29.11.2010 a sp. zn. 2Cdo/159/2010 z 27.6.2012, ktorý NS SR zaujal názor, že aj v prípade vydania notárskej zápisnice podľa zákona č. 293/1992 je potrebné aj po uplynutí 10-ročnej doby posudzovať okolnosti, za ktorých notárka vydala predmetné osvedčenie, nakoľko takéto podmienky na vydržanie vlastníctva nemuseli byť splnené, má za to, že právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko ani jeden z nich nebol oprávneným a dobromyseľným držiteľom a preto žalobu navrhujem zamietnuť.
7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
7a./ Z predloženej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej N 166/94, NZ 321/94 z vyžiadaného spisu od notára (č.l. 15) bolo zistené, že dňa 9.12.1994 bola spísaná zápisnica na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej, notárky so sídlom Nitra, ulica Fraňa Mojtu č.8, pričom predmetom zápisnice bolo zmena právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, na základe vydržania a to na žiadosť M. K., nar. XX..X.XXXX. Z predmetného už osvedčenia bolo zistené, že žalobca splnil podmienky uvedené v zákone číslo 293/92 Zb. s odkazom na ustanovenie § 134 ods. 1 OZ a § 868 OZ, stal vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. F. (V.) označeného ako parcela číslo XXXX/X roľa o výmere 1 hektár 54 m2 podľa pozemkového katastra a neidentické, podľa K N združené, v celosti. Z predmetného osvedčenia sa zisťuje, že predmetný pozemok pôvodne nadobudol do vlastníctva právny predchodca žalobcu a to jeho starý otec Q. K. spolu so svojou manželkou V. K., rodenou V. a to titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave v septembri 1932 podľa pracovného programu pre pozemkovú reformu na roky 1926 až 1927 ako prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku S.. Žalobca v konaní o vydanie osvedčenia ohľadom tejto skutočnosti predložil výpis z registra prídelov z tohto veľkostatku, ktorý bol zostavený štátnou obvodovou úradovňou štátneho pozemku úradu v Bratislave a vlastníctvo pre jeho právneho predchodcu do pozemkovej knihy vložené ale nebolo. Ďalej uviedol, že jeho starý otec zomrel 25.8.1956 a v zmysle dedičského uznesenia Štátneho notárstva v Nitre D 653/56 sa stal žalobca výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a to z dôvodu, že v zmysle dedičského rozhodnutia po nebohom právnom predchodcovi sa on stal jediným dedičom z dôvodu, že sa stal on spolu s manželkou jediným dedičom.
7b./ Zo žalobcom predloženého dedičského uznesenia D 653/56 vydaného dňa 06.10.1956 bolo zistené, že žalobca sa stal dedičom po svojom právnom predchodcovi Q. K. zomrelom XX. augusta XXXX a stal sa na základe uznesenia dedičom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaný vo vložke číslo XXXX, parcela číslo XXXX/X B1 v celosti, vo vložke číslo XXX parcela číslo XXXX - XXXX B 1 v 1-ici, nehnuteľnosti vo vložke číslo XXX parcela číslo XXXX B 1 v 1-ine a z dôvodov predmetného uznesenia bolo zistené, že jeho starý otec, teda právny predchodca žalobcu zomrel bez zanechania závetu a jeho syn dedičstvo odmietol a preto do dedičstva po ňom bol povolaný vnuk poručiteľa M. K. mladší, teda žalobca. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.11.1956.
7c./ Zo žalobcom predloženého Rejstříku prídelu pre katastrálne územie Urmín, vydaného Obvodnou úradovňou štátneho pozemkového úradu v Bratislave bolo zistené, že sa jednalo o veľkostatok Urmín, pracovný program 1926 až 1927 a právny predchodca žalobcu spolu so svojou manželkou na základe
tohto Rejstříka nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. dolina, pričom sa jedná o parcelu číslo XXXX o výmere 1hektár 0054 m2 za úhrnnú cenu 6.465,- korún československých.
7e./ Ďalej z predloženého spisu od notárky N 166/94 bolo zistené, že v predmetnom spise sa nachádzali vyjadrenia od Z. V. a V. W., ako aj vyjadrenie z Obecného úradu M. F. a od Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce, pričom z čestného prehlásenia Z. V. a V. W. bolo zistené, že právny predchodca žalobcu XXXXK. zomrel XX. augusta XXXX, nehnuteľnosti nadobudol v roku 1932 do vlastníctva spolu so svojou manželkou titulom prídelu a od roku 1930 v dobrej viere ako vlastník, najskôr so svojou manželkou a po jej smrti sám, predmetné pozemky držal a užíval až do svojej smrti, teda do roku 1956, kedy do týchto jeho práv ako vlastník a užívateľ v plnom rozsahu vstúpil jeho jediný zákonný dedič a to vnuk M. K.. Ďalej z tohto čestného prehlásenia je zistené, že žalobca tieto nehnuteľnosti držal a užíval ako vlastník až do roku 1958, kedy na základe osobitných právnych predpisov pozemky prešli do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina. Z vyjadrenia Obecného úradu bolo zistené, že teda právny predchodca žalobcu až do svojej smrti, teda do roku 1956 pozemky ako vlastník držal a užíval a po jeho smrti teda v roku 1956 tieto ako vlastník držal a užíval jeho dedič, vnuk M. K., až do roku 1958, kedy na základe osobitných právnych predpisov prešli pozemky do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina. Z predloženého potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce bolo zistené, že Poľnohospodárske družstvo užíva pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území V., časť M. F., ako parcela číslo XXXX/X roľa o výmere 1 hektár 54 m2, pričom na predmetné pozemky si ako vlastník uplatnil nárok žalobca. Ďalej z potvrdenia vyplýva, že žalobca predmetné pozemky v roku 1958 združil do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina ako vlastník a nadobudol ich ako jediný zákonný dedič zomrelého, pričom platný doklad o vlastníctve doposiaľ preukázaný nebol. Z predmetného notárskeho spisu bolo ďalej zistené, že notárka vydala oznámenie, na základe ktorého vyzývala každého, kto môže byť podaným návrhom o vydržanie dotknutý vo svojich právach, aby do 60 dní od zverejnenia tohto oznámenia podal svoje námietky proti vydaniu osvedčenia navrhovateľovi
- žalobcovi a to na Obecný úrad Veľká Dolina alebo na notárskom úrade. Z identifikácie parciel predloženej k osvedčeniu bolo zistené, že parcela č. XXXX/X jedná sa o roľu o výmere 1 hektár 54 m2, pričom ide o neidentickú parcelu a združenú v organizácii.
7f./ Zo žalobcom predloženej nájomnej zmluvy číslo 2044.08 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom Poľnohospodárskym družstvom Mojmírovce zo dňa 05.05.2008 bolo zistené, že žalobca spornú nehnuteľnosť dal do dočasného užívania na dobu 5 rokov za odplatu. Z predloženého výpisu listu vlastníctva číslo XXXX bolo zistené, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci M. F., katastrálne územie M. F., parcela číslo XXXX/X pričom sa jedná o druh pozemku orná pôda vo výmere 10 305 m2, je ako vlastníkom uvedený 1/ Slovenská republika v celosti, 2/ X./., t.j. žalobca, pričom pri každom uvedenom vlastníkovi je uvedená poznámka hodnovernosť údajov katastra o práve k parcele registra E - K N číslo XXXX/X bola spochybnená C XX XXXX - XXX/XXXX.
8./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
9./ Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=XX&p=XXXXXXX&f=X> držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
10./ Podľa odseku 2 držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
11./ Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1351379&f=3> ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
12./ Podľa odseku 2 ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Podľa odseku 3 oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
13./ Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1351415&f=3> oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14./ Podľa odseku 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
15./ Podľa odseku 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
16./ Podľa § 3 ods.1, písm. b) Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).
17./ Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
18./ Podľa § 56 ods.1, písm. g) Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. Podľa § 63 Notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b), že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
19./ Podľa § 205 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375286&f=3> listiny vydané orgánom verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
20./ Notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom. Notár je osoba určená štátom, ktorá je oprávnená vykonávať notársku činnosť a inú činnosť podľa zákona. Postavenie notárov, ich činnosť ako aj samosprávu notárov upravuje zákon č. 323/1992 Zb. <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=XX&p=XXXXXXX&f=X> o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015635&f=3>"). Činnosť notárov bezprostredne súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním, keďže o takomto úkone notári spisujú notársku zápisnicu označovanú ako Osvedčenie o vyhlásení vydržania.
21./ Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodnom nadobudnutí vlastníckeho práva hovoríme vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené od vlastníckeho práva predchodcu (ako je tomu tak napríklad pri kúpnej zmluve). V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním možno tak hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam, avšak len po splnení podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku
<https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=3>. Vyhotovovanie osvedčení o vydržaní patrí do pôsobnosti notárov, ktorí postupujú v zmysle Notárskeho poriadku.
22./ Súd prvej inštancie poznamenáva, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010 <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=44&p=3657414&f=3>). 23./ O vydržaní vlastníckeho práva notár spisuje osvedčenie o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku. Pri osvedčení o vydržaní je potrebné uviesť podstatné okolnosti o držbe, týkajúce sa predovšetkým jej doby, oprávnenosti a nepretržiteľnosti. Všetky tieto okolnosti musia byť obsiahnuté vo vyhlásení o vydržaní, ktoré notár osvedčí formou notárskej zápisnice. Rovnako je potrebné notárovi predložiť dôkazy, ktoré osvedčované skutočnosti potvrdzujú. V zmysle Notárskeho poriadku sa navyše vyžaduje aj kladné vyjadrenie obce v katastrálnom území, ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, kladné vyjadrenie posledného vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností (prípadne jeho právnych nástupcov) a kladné vyjadrenie správcu nehnuteľnosti, ktorým je napr. Slovenský pozemkový fond, ak sa vydržanie týka pozemkov neznámych vlastníkov, ktoré sú v správe tohto orgánu. Následne notár vyhotoví oznámenie, ktoré sa zverejní v obci a na notárskom úrade. Súčasťou tohto oznámenia je výzva, aby každý, kto sa cíti byť dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia svoje námietky. Až po dodržaní tohto postupu môže notár vydať osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého kataster (príslušný katastrálny odbor okresného úradu, bývalá správa katastra pozn.) zapíše vlastnícke právo k vydržanej nehnuteľnosti záznamom. Osvedčenie o vydržaní vyhotovené notárom je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom. Kataster posudzuje osvedčenie len z formálnej stránky, či nemá chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a či je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu. Právnu stránku veci už neposudzuje. V prípade pochybností o legitímnosti postupu notára v súvislosti s osvedčením vydržania je možné domáhať sa svojich práv v súdnom konaní formou určovacej žaloby.
24./ Predmetom sporu je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., obci M. F., kat. územie. M. F., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX a to E KN parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.305 m2 v celosti. Právna zástupkyňa tvrdila, že žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním formou Notárskej zápisnice Nz 321/94 zo dňa 09.12.1994 a od tejto doby až do roku 2016 bol dobromyseľný v tom, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu s užívateľom PD Mojmírovce, ktoré mu do roku 2016 riadne vyplácalo nájomné, čiže existoval právny titul Notárska zápisnica, o ktorý sa opierala jeho dobrá viera, a od tohto obdobia nakladal s vecou počas celej vydržacej doby ako vlastnou, mal za to, že mu vlastnícke právo patrí. Právna zástupkyňa ďalej tvrdila, že bez ohľadu na všetky skutočnosti, ako aj na užívanie pozemku právnymi predchodcami žalobcu je podstatné to, že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť vydržaním a preto je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadne vydržaním jeho právnych predchodcov. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci obrany tvrdil, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o existencii právneho titulu, od ktorého by sa mohol jeho právny predchodca alebo on samotný domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a preto ani právny predchodca žalobcu ani žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom a užívateľom pozemku, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalovaný ďalej tvrdil, že právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR boli účinné od účinnosti intabulačnej zásady, v zmysle, ktorej sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy a až zápis v pozemkovej knihe mal konštruktívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku, pričom táto skutočnosť bola všeobecne známa a žalobca predložil len register prídelov, ktorý je len technickým podkladom vypracovaným za účelom rozdelenia užívania pôdy, nie však rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a teda nemohol byť právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva, pre nadobudnutie vlastníctva nepostačovalo vstúpenie do užívania,
právny predchodca žalobcu nebol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník spornej nehnuteľnosti, pričom aj táto skutočnosť musela vyvolať dôvodné pochybnosti, že mu nehnuteľnosť vlastnícky nepatrí. Spornou bola otázka, či žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním, a spornou bola otázka aj ohľadom určenia vydržacej doby žalobcu.
25./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.
26./ Žalobca v spore argumentoval tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním formou notárskej zápisnice v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom od 01.01.1993 do 31.08.1995. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že účelom zákona číslo 293/1992 Zb. účinného od 11. júna 1992 bolo okrem iného upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a/). Cieľom tejto právnej úpravy bolo usporiadanie neevidovaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v urýchlenom a pokiaľ možno najmenej formálnom konaní. Tento cieľ bol reakciou na skutočnosť, že vtedajšia evidencia nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Postup a podmienky zápisu za vlastníka do evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť uvedeného zákona § 2 až § 9. V danom spore žalobca tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol jeho právny predchodca a to starý otec spolu so svojou manželkou titulom prídelu štátneho pozemkového úradu v Bratislave a to v septembri 1932 podľa pracovného programu pre pozemkovú reformu na rok 1926 až 1927, pričom sa jednalo o prídel do vlastníctva z bývalého veľkostatku S.. Túto skutočnosť sa snažil žalobca preukázať v konaní výpisom z registra prídelov z tohto veľkostatku. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny predchodca zomrel dňa 25.8.1956 a on sa stal jediným dedičom po nebohom, v zmysle dedičského uznesenia, vstúpil do držby a užívania sporného pozemku spolu so svojou manželkou a takto predmetný pozemok nerušene užívali až do roku 1958, kedy teda prešiel do užívania vtedajšieho JRD Veľká Dolina a po vydaní predmetnej nehnuteľnosti uzavreli nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom a vzhľadom na to, že predmetná skutočnosť, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva jeho právneho predchodcu nebola žiadnym spôsobom zaznamenaná, mal za to, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal, na základe čoho predmetnú nehnuteľnosť vydržal osvedčením formou notárskej zápisnice, kde riadne splnil podmienky uvedené v zákone v tej dobe účinnom a to § 293/92 Zb., pričom splnil všetky predpoklady a podmienky pre vydržanie, čo bolo preukázané z pripojeného notárskeho spisu N 166/94, Nz 321/94, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca predložil vyhlásenie, že splnil podmienky vydržania, predložil vyjadrenia osôb, ktoré preukazovali jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bolo preukázané vyjadrenie obce, ako aj právnickej osoby, ktorá teda mala právo nakladať s nehnuteľnosťou, čiže vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva, pričom k osvedčeniu zo strany žalobcu došlo z dôvodu, že bol žalobca nad všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul nasvedčuje. Žalobca sa na základe notárskeho osvedčenia o držbe vydaného za podmienok stanovených zákonom v evidencii a to v katastri nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti, vychádzajúc teda z osvedčenia, čo vyplýva z § 2 ods. 1 zákona číslo 293/1992 Zb. a podľa odseku 2 tohto zákona ak do 10-tich rokov od zápisu neuplatnila v konaní na súde, alebo v inom konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo iná osoba, stala sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania, pričom žalovaný hodnovernosť namietal až v roku 2015 v rámci ukončenia registra obnovenej evidencie pozemkov, z čoho vyplýva, že oprávnenosť držby namietal až po uplynutí 10 ročnej lehoty, na základe ktorej sa stal žalobca vydržaním legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalovaný v predmetnom spore nepreukázal, že by od zápisu duplicitného vlastníctva vlastníctvo žalobcu relevantným spôsobom spochybnil, z jeho strany nebola podaná žiadna určovacia žaloba, pričom od duplicitného zápisu uplynula doba viac, ako štyri roky. Súd prvej inštancie mal za preukázané z tohto dôvodu, že vzhľadom na duplicitný zápis v liste vlastníctva týkajúci sa spornej nehnuteľnosti, bola žaloba podaná dôvodne, žalobca uniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním v zmysle zákona číslo 293/1992 Zb. Ďalej bolo v predmetnom spore jednoznačne preukázané, že nikto v lehote desiatich rokov od spísania notárskej zápisnice neuplatnil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa teda po uplynutí 10 ročnej doby od zápisu stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 129 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa držby a oprávnenej držby. Z tohto dôvodu aj argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to na základe vydržania a to z dôvodu, že jeho právnemu predchodcovi sporný pozemok nebol pridelený do vlastníctva a jeho právny predchodca mohol byť len užívateľom spornej parcely a to z dôvodu, že sa jednalo o parcelu, ktorá podliehala záboru, súd k takto vznesenej
námietke žalovaného uvádza, že táto námietka nie je dôvodná a to z dôvodu, že žalobca splnil podmienky vydržania a je nadbytočné sa zaoberať oprávnenou držbou, prípadným vydržaním jeho právnych predchodcov, pričom účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym ( Uznesenie najvyššieho súdu SR z 28.03.2011, sp. zn. 5Cdo/87/2010 ). V danom prípade, žalobca preukázal skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním v zmysle zákona číslo 293/1992, pričom oprávnenosť jeho držby bolo potvrdené aj vyjadrením z Poľnohospodárskeho družstva v Mojmírovciach zo dňa 11.8.1994, jeho oprávnenosť držby bola potvrdená aj vyjadrením z Obecného úradu voXX.j F., ako aj čestným prehlásením pani Z. V., nar. X.X.XXXX a V. W., nar. XX.X.XXXX a z toho dôvodu mal súd za to, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese N., v obci M. F., katastrálne územie M. F., zapísanej v liste vlastníctva číslo XXX a to E KN parcely číslo XXXX/X orná pôda vo výmere 10. 305 m2 v celosti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
27./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mi priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .