Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobkyne: F.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H.. E. L. XXXX/XX, XXX XX N. Y., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 58741-5/2019-BA zo dňa 17. októbra 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala žalobu v sociálnej veci podľa č. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, o nepriznaní nároku na nemocenské dávky č. 200-008299-CA02/2019 a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, o zamietnutí odvolania č. 58741-5/2019-BA. Dňa 14.01.2019 si v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, uplatnila nárok na nemocenské dávky predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123, vystavenej dňa 03.01.2019 všeobecnou lekárkou Y.. R. V.. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, vydala dňa 14.06.2019 rozhodnutie č. 200-008299- , ktorým rozhodla, že nemá nárok na nemocenské dávky. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že predošlá DPN č. S424659 zo dňa 06.11.2018 (ukončená 19.12.2018) „mala trvať ďalej“, nakoľko posudkovým lekárom bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na ukončenie DPN a vystavenie novej DPN č. S692123 nebolo opodstatnené. 2. Dňa 24.06.2019 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že dôvody ukončenia DPN nemajú vlastnú legálnu definíciu, a takisto ani výraz „mala trvať ďalej“. Dňa 06.11.2018 bola žalobkyni od všeobecnej lekárky vystavená DPN č. S424659 v dôsledku úrazu. Dňa 19.12.2018 absolvovala chirurgickú kontrolu, kde bola liečba úrazu ukončená a bola doporučená na rehabilitačné liečenie. Na vyšetrenie na rehabilitačnom oddelení ju objednali až na 03. januára 2019. Vzhľadom na to, že od 19.12.2018 do doby vyšetrenia na rehabilitačnom oddelení by žalobkyňa nevyvíjala žiadnu liečbu a nepociťovala bolesti, preto požiadala všeobecnú lekárku, aby DPN ukončila, nakoľko išlo o vianočné sviatky, ktoré má žalobkyňa právo tráviť s rodinou. Všeobecná lekárka uznala, že nie je potrebné, aby bola uznaná PN a predmetnú DPN k 19.12.2018 ukončila. Dňa 03.01.2019 absolvovala vyšetrenie na rehabilitačnom oddelení, na základe ktorého ju prijali na rehabilitačné liečenie. So správou o prijatí na liečenie išla za všeobecnou lekárkou, ktorá jej na základe tejto správy o prijatí vystavila DPN č. S692123 od 03. januára 2019. Žalobkyňa poukázala na to, že na žiadosť o súčinnosť lekárskej posudkovej činnosti, mala byť pripojená aj výška vymeriavacieho základu pacientov. V januári 2019 vykonala posudková lekárka posudkovú lekársku kontrolu u všeobecnej lekárky, kde na základe zdravotnej dokumentácie posúdila jej zdravotný stav, ktorý vyžadoval PN a na tejto kontrole nemala

k predmetnej DPN č. S692123 žiadne námietky a uznala postup všeobecnej lekárky za správny. „Na základe vyjadrenia posudkovej lekárky zo dňa 04. februára, ktoré sa nachádza na tejto žiadosti o súčinnosť (napísané rukou) a na základe vyjadrenia posudkovej lekárky k opodstatnenosti DPN zo dňa 02. apríla 2019, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, zmenila dátum ukončenia DPN č. S424659.“

3. V žalobe žalobkyňa uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, svojvoľne zmenila dátum ukončenia DPN č. S424659, čo malo za následok, že DPN č. S692123 jej nebola uznaná a „do dnešného dňa“ jej nebola vyplatená ani jedna nemocenská dávka. Sociálna poisťovňa tvrdí, že dátum ukončenia zmenila všeobecná lekárka žalobkyne, čo však nie je pravda, a vyjadrenie všeobecnej lekárky zo dňa 05.04.2019 je toho dôkazom. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, teraz disponuje tlačivom ukončenia DPN č. S424659, kde dátum „práce schopný od 20.12.2018“ je doškrtaný (bez hviezdičky, opravy, podpisu, pečiatky, či dátumu opravy). Ďalej disponuje ďalšou žiadosťou o súčinnosť zo dňa 03.06.2019, na ktorej sa nachádza vyjadrenie posudkovej lekárky (napísané rukou), že predmetná DPN č. S424659 trvala do 15.05.2019. Zo zápisnice zo dňa 17.06.2019 vyplýva, že táto žiadosť o súčinnosť s vyjadrením posudkovej lekárky je jediným podkladom k ukončeniu DPN č. S424659 a riadne tlačivo o ukončení od všeobecnej lekárky nemá (disponuje riadnym ukončením DPN č. S424659 ku dňu 19.12.2018, riadnym ukončením DPN č. S692123 ku dňu 15.05.2019 a poukazmi o trvaní DPN č. S692123 vystavenými od všeobecnej lekárky). Takisto disponuje vyjadrením všeobecnej lekárky, v ktorom je jasne napísané, že pôvodná DPN č. S424659 bola ukončená v decembri, no toto vyjadrenie Sociálna poisťovňa „odignorovala“.

4. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 14.06.2019, č. 200-008299- , ktorým Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské, ktoré si uplatnila predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 dňa 14.01.2019, je podľa žalobkyne nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na nemocenské na zistený skutkový stav. Z rozhodnutia vyplýva, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. S424659, vzniknutej dňa 06. novembra 2018, ku dňu 19. decembra 2018, nakoľko v liečbe z dôvodu úrazu sa pokračuje a dočasná pracovná neschopnosť „mala trvať ďalej“. Podľa žalobkyne tento dôvod nemá oporu v legislatívne Slovenskej republiky, nakoľko dôvody ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti nemajú vlastnú legálnu definíciu. Jediné ustanovenie, ktoré upravuje zánik nároku, resp. nevyplatenie nemocenského podľa zákona o sociálnom poistení, je prípad podľa , kedy dochádza k porušeniu liečebného režimu. Takisto legislatíva Slovenskej republiky neupravuje výraz „mala trvať ďalej“. Citovala , . Posudkový lekár má vykonávať kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, avšak právo rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti má výlučne príslušný ošetrujúci lekár - v tomto prípade všeobecná lekárka. Vzhľadom na to, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne - v tomto prípade Y.. S. - nie jej ošetrujúcou lekárkou, ona ani Sociálna poisťovňa nemala žiadne právo zmeniť dátum ukončenia DPN č. S424659 len na základe názoru posudkovej lekárky. Vo vyjadrení od všeobecnej lekárky Y.. R. V. zo dňa 05.04.2019, ktoré Sociálnej poisťovni doručila dňa 08.04.2019, je napísané, že DPN č. S424659 bola ukončená v decembri.

5. Žalobkyňa v žalobe uviedla, „že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že má za to, že uvedené Potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 nebolo potvrdené v súlade s legislatívnymi pravidlami a to s poukazom na to, že som v tomto prípade nebola týmto Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 uznaná prace neschopnou odo dňa zistenia choroby.“ Citovala a zdôraznila, že Sociálna poisťovňa postupovala nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi, keď rozhodla o nepriznaní nároku na nemocenské. Nakoľko žalobkyňa splnila všetky zákonom kladené podmienky na priznanie nároku na nemocenské riadne a včas, tento nárok jej mal byť priznaný.

6. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný v rozhodnutí uvádzal nepravdivý údaj, že ukončenie pôvodnej DPN č. S424659 stornovala ošetrujúca lekárka. Žalovaný vyjadrenie, ktoré je súčasťou spisu, evidentne „odignoroval“. Žalovaný uvádza, že z podkladov, ktorými pobočka disponuje, vyplýva, že doškrtanie na tlačive urobila všeobecná lekárka (napriek tomu, že doškrtanie sa uskutočnilo iba na jednom z dielov dočasnej pracovnej neschopnosti), a že tento diel opatrila ďalšou pečiatkou (na tomto diele sú

spolu 3 pečiatky ošetrujúcej lekárky). Jedna pečiatka patrí k dátumu „vystavené dňa“, druhá pečiatka patrí k „schopný práce od 20.12.2018“ a tretia pečiatka prislúcha k vete „Hlásenie pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.“ Z uvedeného vyplýva, že k preškrtnutiu dátumu neprislúcha žiadna z uvedených pečiatok. Posudková lekárka Y.. S. vykonala v januári 2019 riadnu posudkovú kontrolu, na ktorej si prešla všetky zdravotné záznamy, a tak následne posúdila zdravotný stav žalobkyne, ako aj a jej spôsobilosť na prácu, nemala žiadne námietky, uznala tak postup všeobecnej lekárky za správny a takisto uznala DPN č. S692123 za opodstatnenú. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje výlučne ošetrujúci lekár a vzhľadom na to, že dôvody ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti nie sú právne predpísané, tak napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s právnymi predpismi a správanie Sociálnej poisťovne je šikanovanie osoby žalobkyne.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nemocenské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na nemocenské upravuje zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Žalovaný po doručení výzvy na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 29. júla 2020 opätovne požiadal odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie (evidenčné číslo záznamu zo dňa 11. augusta 2020) o stanovisko k žalobe žalobkyne. Dožiadaný odbor v stanovisku č. zo dňa 25. augusta 2020 k námietke žalobkyne uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že ku dňu 19. decembra 2018, t.j. ku dňu požiadania všeobecnej lekárky o ukončenie pracovnej neschopnosti, nepociťovala žiadne bolesti sa nezakladá na pravde, čo potvrdzuje doložená zdravotná dokumentácia žalovaného, z ktorej vyplýva, že dňa 19. decembra 2018 boli v rámci kontrolnej návštevy v chirurgickej ambulancii udávané miernejšie bolesti v oblasti lopatky. Na základe RTG ľavého ramena bolo dokumentované dobré postavenie, s možnou fissurou v oblasti skapuly (lopatky), hybnosť zlepšená, ale ešte obmedzená. Doporučená bola fyziatricko-rehabilitačná liečba a po jej absolvovaní ďalšia kontrola. Z lekárskej dokumentácie všeobecnej lekárky zo dňa 19. decembra 2018 vyplýva, že počas kontroly mala žalobkyňa ľavú hornú končatinu v závese. Zároveň nebola ukončená diagnostika (podozrenie na zlomeninu ľavej lopatky - možná fissura ľavej lopatky na RTG, ktorú popisoval Y.. V. pri kontrolnom odbornom vyšetrení dňa 19. decembra 2018) a bolo odporúčané aj absolvovanie rehabilitačnej liečby. Uvedené jednoznačne potvrdzuje neopodstatnenosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. decembra 2018. Ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti by v tomto období malo opodstatnenie len v prípade, ak by bola obnovená pracovná schopnosť vzhľadom k pracovnému zaradeniu menovanej. V prípade, že by bola pracovná schopnosť obnovená, nebol by zároveň dôvod na uznanie ďalšej dočasnej pracovnej neschopnosti od 03. januára 2019.

8. K námietke žalobkyne, že požiadala o ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 06. novembra 2018 z dôvodu, že nakoľko išlo o obdobie vianočných sviatkov a aj ona má právo tráviť Vianoce s rodinou, žalovaný uviedol, že podmienky uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti ustanovuje § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že všeobecný lekár postupuje pri rozhodovaní o dočasnej pracovnej neschopnosti podľa skutočností dokumentujúcich zdravotný stav pacienta. Všeobecný lekár teda neuznáva ani neukončuje dočasnú pracovnú neschopnosť na základe žiadosti pacienta, ale na medicínskom podklade, pričom smerodajný je v prípade uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti deň zistenia ochorenia odôvodňujúceho jej uznanie. Uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti sa teda viaže na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý znemožňuje výkon zárobkovej činnosti práceneschopnou osobou. Predpokladom jej uznania a trvania nie je len samotná liečba ako taká, ale faktická nemožnosť výkonu práce. Je teda v rozpore s posudkovo medicínskymi zásadami ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť len z dôvodu, že v tom čase ešte neprebiehala rehabilitácia.

9. Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, v stanovisku č. zo dňa 25. augusta 2020 konštatoval, že dôvody ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa v odvolaní a v žalobe (trávenie času s rodinou počas Vianoc), sú z posudkovo medicínskeho hľadiska irelevantné. Žalovaný dal do pozornosti rozpor v tvrdeniach žalobkyne. V spisovom materiáli žalovaného sa nachádza správa zo psychologického vyšetrenia

žalobkyne zo dňa 23. apríla 2019. V rámci predmetného psychologického vyšetrenia sa žalobkyňa vyjadrila aj k dôvodu, pre ktorý požadovala ukončenie pracovnej neschopnosti uznanej odo dňa 06. novembra 2018, avšak ten je odlišný od dôvodu, ktorý uviedla v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu aj v podanej žalobe. Žalobkyňa uviedla, že „bola práceneschopná, ale mala zaplatenú dovolenku, tak si dala pracovnú neschopnosť ukončiť a po dovolenke si dala opäť vypísať pracovnú neschopnosť, lebo začala chodiť na rehabilitáciu.“

10. V tejto súvislosti odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie taktiež podotkol, že ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti za účelom čerpania dovolenky nemá právnu oporu v zákone. Naopak, v zmysle a - , má dočasná pracovná neschopnosť prednosť pred čerpaním dovolenky. Vychádzajúc z uvedeného je nutné konštatovať, že tak, ako nemožno „prerušiť trvanie choroby“ - v tomto prípade stavu po úraze, nie je možné ani „prerušiť“ dočasnú pracovnú neschopnosť. Takýto postup možno odôvodniť len inými pohnútkami, ktoré však nesúvisia s kritériami pre posudzovanie závažnosti prechodne zhoršeného zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu má odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie za to, že všeobecná lekárka žalobkyne postupovala pri ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej pod č. S424659 dňa 19. decembra 2018 v rozpore s zákona o zdravotnej starostlivosti. Čerpanie dovolenky nie je dôvodom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je jej pokračovanie navyše naďalej medicínsky opodstatnené. Zákon o zdravotnej starostlivosti v stanovuje, že ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, zrušiť vychádzky a zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jej predchádzajúceho požiadania. Žalovaný má za to, že čerpanie dovolenky nie je adekvátnym dôvodom na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko ošetrujúci lekár, môže pacientovi umožniť jednu z vyššie uvedených možností v rámci liečebného režimu. Ak žalobkyňa chcela stráviť obdobie vianočných sviatkov mimo nahláseného miesta pobytu, mohla požadovať zmenu adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti je oprávnený zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jej predchádzajúceho požiadania povoliť. V prípade žalobkyne nemala všeobecná lekárka dočasnú pracovnú neschopnosť pre čerpanie dovolenky ukončiť, ale mala najskôr zvážiť zmenu miesta pobytu pacientky počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaný videl logický rozpor v konaní ošetrujúcej lekárky žalobkyne, nakoľko podľa posúdenia ošetrujúcej lekárky bol stav žalobkyne natoľko akceptovateľný, aby došlo k ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti, preto tým pádom neexistoval dôvod na vystavenie novej, druhej, dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu tej istej diagnózy, nakoľko sa zdravotný stav žalobkyne žiadnym spôsobom vážnejšie nezhoršil.

11. K námietke žalobkyne, že posudková lekárka „zrazu“ zmenila svoj názor, že dočasná pracovná neschopnosť uznaná od 03. januára 2019 je neopodstatnená, sa vyjadrilo oddelenie lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré vo svojom stanovisku zo dňa 30. septembra 2019 uviedlo, že posudková lekárka v januári 2019 uskutočnila kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a nemala k dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 03. januára 2019 žiadne námietky. Posudková lekárka si v čase vykonania kontroly neuvedomila možné účelové správanie zo strany žalobkyne, na čo bola upozornená až následne na základe žiadosti útvaru nemocenského a úrazového poistenia pobočky LM zo dňa 31. januára 2019. V predmetnej žiadosti o súčinnosť pobočka LM uviedla, že pri dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej dňa 06. novembra 2018 sa pri výpočte výšky nemocenskej dávky vychádzalo z denného vymeriavacieho základu vo výške 10,0414 Eur, avšak pri dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej dňa 03. januára 2019 by sa pri výpočte nemocenského vychádzalo z denného vymeriavacieho základu vo výške 55,2070 Eur. So zreteľom na všetky relevantné skutočnosti posudková lekárka opätovne prehodnotila postup ošetrujúcej lekárky žalobkyne, a mala za to, že ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. decembra 2018 nebolo medicínsky opodstatnené.

12. Posudková lekárka sa na základe podnetu z oddelenia nemocenského a úrazového poistenia pobočky LM, vyjadrila k prípadu žalobkyne dňa 04. februára 2019. Uviedla, že dočasná pracovná neschopnosť, ktorá začala dňa 06. novembra 2018 nemala byť dňa 19. decembra 2018 ukončená, ale mala pokračovať. Všeobecná lekárka žalobkyne následne na základe podnetu

posudkovej lekárky počas kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu stornovala ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 06. novembra 2018 (prečiarknutím dátumu uznania pracovnej schopnosti), čím došlo k stornovaniu ukončenia aj v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, avšak v rozpore s uvedeným nestornovala dočasnú pracovnú neschopnosť uznanú od 03. januára 2019. Na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S424659, je v časti „Schopný práce od“ dvojitou čiarou preškrtnutý dátum 20. decembra 2018. K stornovaniu sa e-mailom dňa 10. mája 2019 vyjadrila aj posudková lekárka, ktorá uviedla, že si v tejto súvislosti neuvedomila, že uvedené nemá všetky právne náležitosti (nie je podpísané všeobecnou lekárkou), avšak napriek tomu na svojich doterajších vyjadreniach trvá. Všeobecná lekárka neprejavila svoju vôľu dostatočne tak, že by z nej bol jednoznačne zrejmý úmysel ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu 19. decembra 2018 stornovať (prečiarknutie dátumu bez podpisu a pečiatky lekára), žalovaný trvá na tom, že pôvodná dočasná pracovná neschopnosť mala naďalej pokračovať a všeobecná lekárka postupovala v rozpore s § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti.

13. Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, v stanovisku č. zo dňa 25. augusta 2020 poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. (bod 46), podľa ktorého bolo v prejednávanej veci potvrdené, že uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti sa podľa § 12a ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti viaže ku dňu, kedy ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade uznania dočasnej pracovnej neschopnosti v rozpore s uvedeným ustanovením ide o účelové uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Nitre (sp. zn. , bod 61), pričom tento zároveň konštatoval, že povinnosťou posudkového lekára je kontrolovať ošetrujúcich lekárov, či je dočasná pracovná neschopnosť ako aj dátum vzniku tejto dočasnej pracovnej neschopnosti dôvodný.

14. Žalovaný poukázal na účelovosť konania žalobkyne. Podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa povinne nemocenský poistená u zamestnávateľa PROVERITAS, s.r.o. od 01. júna 2016 do 25. januára 2019, kde v rokoch 2016 až 2017 dosahovala vymeriavacie základy na platenie poistného v rozmedzí od 300 Eur do 400 Eur mesačne. Z týchto dosahovaných vymeriavacích základov v roku 2017 jej bola vypočítaná výška nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 06. novembra 2018. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, spoločnosť PROVERITAS. s.r.o. je odo dňa 17. októbra 2018 v likvidácii. Od júla 2018 do januára 2019 dosahovala žalobkyňa u zamestnávateľa PROVERITAS, s.r.o. v likvidácii vysoké vymeriavacie základy v rozmedzí od 1 300 Eur do 3 800 Eur mesačne. Zaujímavosťou je, že matka žalobkyne pani R. Q., nar. XX. E. 1969 začala od 14. júna 2018 vykonávať prácu u zamestnávateľa PROVERITAS, s.r.o. v likvidácii ako zamestnankyňa s vymeriavacím základom vo výške 1 500 Eur. Z predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov spred júna 2018 vyplýva, že prácu mzdovej účtovníčky u zamestnávateľa PROVERITAS, s.r.o. vykonávala matka žalobkyne. Je dôvodné predpokladať, že práve dosiahnutie vysokých vymeriavacích základov od júla 2018 u žalobkyne bolo najmä dôvodom (okrem čerpania dovolenky) na požiadanie ošetrujúcej lekárky o ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 19. decembra 2018, t.j. aby si žalobkyňa od januára 2019 mohla požiadať o vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti, s úmyslom, že jej rozhodným obdobím bude rok 2018 s vysokými vymeriavacími základmi. Sociálna poisťovňa pri výklade zákona v znení neskorších predpisov rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

15. Podľa žalovaného pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je tak potrebné právne normy ustanovené v zákone v znení neskorších predpisov chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, základné princípy systému sociálneho poistenia a netreba opomínať také aspekty sú dobré mravy a spravodlivosť. Úlohou Sociálnej poisťovne je tiež sledovať znaky svedčiace o zneužívaní systému sociálneho poistenia, resp. obchádzaní zákona. Jedným zo základných princípov systému sociálneho poistenia je princíp adekvátnosti a zásluhovosti, ktorým rozumieme primeranosť zabezpečenia v závislosti od potrieb osoby zúčastnenej na poistení, ale tiež od jej pričinenia sa. Výška dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v

a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 20. mája 2020). Zamestnávateľ žalobkyne PROVERITAS, s.r.o. v období od apríla 2018 do decembra 2018, t.j. v období, kedy žalobkyňa dosahovala vysoké vymeriavacie základy, neodvádzal za žalobkyňu poistné počas celého obdobia. Dĺžka rozhodujúceho obdobia je rozdielna a v princípe súvisí so skutočnosťou, či ide o dlhodobú alebo krátkodobú dávku. Pri dlhodobých dávkach je rozhodujúce obdobie dlhšie (dôchodky) a pri krátkodobých dávkach je kratšie (pri nemocenských dávkach spravidla predchádzajúci kalendárny rok). Účelom nemocenského je podľa § 2 písm. a) zákona poskytovaného z nemocenského poistenia kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa rozhodnutím žalovaného neostala bez straty príjmu zo zárobkovej činnosti a bez zabezpečenia príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti (čo je účelom nemocenského poistenia). Priznaná výška nemocenského za obdobie od 06. novembra 2018 do 15. mája 2019 bola žalobkyni vypočítaná zo súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa platila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, ktorým bol kalendárny rok 2017. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline žalobu žalobkyne, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 29. októbra 2019, zamietol.

16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že ohľadom vyplateného nemocenského za obdobie od 20.12.2018 do 15.05.2019, jej prišla suma na účet, no vzhľadom na to, že nepatrila jej a ani nevedela priradiť, o akú platbu sa jedná. Vrátila ju spolu s listom, v ktorom popísala, že vzhľadom na to, že pôvodná PN jej bola riadne vyplatená a druhú PN jej zamietli, preto vrátila platbu ako neznámu. Na tento list Sociálna poisťovňa nereagovala, odpoveď nedostala. V žalobe poukázala na to, že jej nebola vyplatená ani jedna nemocenská dávka z DPN č. S692123 v období od 14. januára 2019 do 15. mája 2019, takže vyjadrenie žalovaného je nepravdivé, je zavádzajúce. Ruka v závese nie je liečba, je to len opora ochabnutého svalstva na ruke po 6 týždňovej nehybnosti. V období od 20.12.2018 do 03.01.2019 nevyvíjala žiadnu liečbu, takže nebol dôvod trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, jej zdravotný stav si to nevyžadoval. „Čakanie“ na rehabilitáciu nie je stav práceneschopnosti. Nová DPN bola vystavená až po vyšetrení a následnom prijatí na rehabilitačné liečenie, čiže v deň zistenia choroby podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť (§ 3 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti), preto odmieta tvrdenie žalovaného, že by pôvodná DPN „mala trvať“ a že by všeobecná lekárka postupovala v rozpore s 12a zákona o zdravotnej starostlivosti. Výrok „mala trvať ďalej“ zákon nepozná a skutkový stav je taký, že DPN bola ukončená a ďalej netrvala. So žalobou proti nezákonnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne to síce nesúvisí, ale dovolenka, ktorú spomínala na vyšetrení, bol pobyt na hoteli Chopok v Demänovskej doline (vyslovene vianočný pobyt), kam chodieva s rodinou každý rok. Je to už ich rodinná tradícia. Pobyt bol zaplatený v 09/18. Absolvovanie tohto pobytu konzultovala aj s Y.. V., ktorý jej to vyslovene odporučil. K Tlačivu vo vyjadrení uviedla, že je doškrtané a ani jedna z pečiatok na tomto tlačive neprislúcha k preškrtnutiu (preto nerozumie ako môže žalovaný znovu napísať, že jedna z pečiatok k tomu patrí - tlačivo je prílohou žaloby) a takisto ani vyjadrenie všeobecnej lekárky z 04/19 nedokazuje, že by ukončenie DPN bolo stornované. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu priložila výpis jej PN, vystavený jej všeobecnou lekárkou, zo dňa 23.07.2020 so správnymi dátumami začiatku aj ukončenia dočasných pracovných neschopností, ktorý je dôkazom toho, že ukončenie DPN č. S424659 stornované nebolo. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že posudková lekárka má posudzovať zdravotný stav pacienta a nie riešiť účelové alebo neúčelové správanie. Pri vykonanej kontrole nemala žiadne námietky, čím uznala postup všeobecnej lekárky z medicínskeho hľadiska za správny. Pri tejto kontrole predsa musela vidieť, že pôvodná PN bola ukončená k 19.12.2018 a nová PN je pokračovaním liečenia predošlého úrazu a bola vystavená 03.01.2019 na základe prijatia na rehabilitačné liečenie. Tvrdením, že keď bola posudková lekárka upozornená na vymeriavacie základy, tak vtedy opätovne prehodnotil postup všeobecnej lekárky a až vtedy uznal, že ukončenie pôvodnej PN nebolo medicínsky opodstatnené, žalovaný jasne preukázal špekulácie z jej strany. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je položené na názore, že DPN č. S692123 je medicínsky neopodstatnená, nie na podozrení z nejakého účelového správania. Z písomností so Sociálnou poisťovňou (či už rozhodnutia alebo iné komunikácie) nevyplýva žiadne takéto podozrenie, a nie je ani preukázané konanie v tejto veci. Sociálna poisťovňa sa bude „oháňať“ princípom spravodlivosti a dobrými mravmi, keď oni sami porušujú všetky princípy a dobré mravy. Budú poukazovať na to, že na psychiatrickom vyšetrení popísala dôvod ukončenia PN inými slovami (aj keď bol v podstate ten istý), ale dôvod tohto vyšetrenia radšej prehliada. Že tam bola z dôvodu šikanovania zo strany Sociálnej poisťovne, to už si radšej neprečítali. Že často

plakala, že nespávala celé noci, že „som musela študovať zákony, že som si musela brániť svoje práva napriek ich špekuláciám, že som ich musela upozorňovať na porušenia zákonom stanovených lehôt, že som ich musela vyzývať, aby vôbec niečo vo veci konali, že som ich musela upozorňovať na to, že do spisu vyjadrenie všeobecnej lekárky ani nezaradili“.

17. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 14.06.2019 číslo: 200-008299- vydala rozhodnutie podľa , ktorým rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské v období od januára 2019, ktorý si uplatnila predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti S692123. Z odôvodnenia vyplýva, že v zmysle zamestnanec a povinne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Ošetrujúca lekárka Y.. R. V. žalobkyni vystavila dňa 03. januára 2019, z dôvodu toho úrazu, na základe ktorého bola menovaná uznaná dočasne práceneschopnou Potvrdením č. 424659 od 06. novembra 2018. Tiež boli citované , , , , zákona, , o zdravotnej starostlivosti. Pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu posudkovým lekárom, bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. S424659, vzniknutej dňa 06. novembra 2018, ku dňu 19. decembra 2018, nakoľko v liečbe úrazu sa pokračuje a dočasná pracovná neschopnosť mala trvať ďalej, preto vystavenie nového Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123, z ktorého si uplatnila žalobkyňa nárok na nemocenské dávky, nebolo opodstatnené. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 nebolo vydané v súlade s legislatívnymi pravidlami, pretože žalobkyňa v tomto prípade nebola týmto Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 uznaná pracovne neschopnou odo dňa zistenia choroby.

18. Rozhodnutím č. 58741-5/2019-BA zo dňa 17. októbra 2019 Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 200-008299-CA02/2019 zo dňa 14. júna 2019, na základe odvolania pani R. Q., podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č. 200-008299-CA02/2019 zo dňa 14. júna 2019, vo veci nepriznania nároku na nemocenské, zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš tak, že za slová „v znení“ vkladá slová „“ a vypúšťa slová „v období od 03. januára 2019“. V ostatnom odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „pobočka“), vydala dňa 14. júna 2019 rozhodnutie č. 200-008299-CA0272019, ktorým bolo rozhodnuté „Podľa v znení pani R. Q., bytom W. H.. E. L. XXXX/XX, XXX XX N. Y., nemá nárok na nemocenské v období od 03. januára 2019, ktorý si uplatnila predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123.“ Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské od 13. januára 2019, nie od 03. januára 2019, vzhľadom na zákona, podľa ktorého zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Dňa 11. januára 2019 bol pobočke doručený II. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123, podľa ktorého bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú od 03. januára 2019 a ktorým si uplatnila nárok na nemocenské z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti PROVERITAS, s.r.o., 1. mája 2044/181, 031 01 Liptovský Mikuláš. Dňa 14. januára 2019 bolo pobočke doručené tlačivo „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. V predmetnom hlásení v prvom bode miesto, dátum a hodina, kedy úraz vznikol, žalobkyňa uviedla Liptovský Hrádok, 05. novembra 2018, cca 10:00 h. V druhom bode „Ako došlo k úrazu (opísať okolnosti úrazu)“ uviedla, že pokračuje v liečení úrazu narazenej lopatky a zlomenej kľúčnej kosti. PN prerušila z dôvodu čerpania dovolenky. Pobočka požiadala posudkovú lekárku sociálneho poistenia vykonávajúcu lekársku posudkovú činnosť pobočky (ďalej len „posudková lekárka pobočky“) o prešetrenie medicínskej opodstatnenosti a správnosti dátumu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, keďže v predchádzajúcom období bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú od 06. novembra 2018 do 19. decembra 2018, pričom nemocenské jej bolo určené z denného vymeriavacieho základu 10,0414 Eur a pri novej dočasnej pracovnej neschopnosti by mala denný vymeriavací základ 55,2070 Eur. Z vyjadrenia posudkovej lekárky pobočky zo dňa 04. februára 2019 vyplýva, že nová PN od 03. januára 2019 je pokračovaním liečenia úrazu dňa 05. novembra 2018. V uvedenom prípade PN mala pokračovať. Pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 06. novembra 2018 si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti PROVERITAS, s.r.o. predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S424659, ktoré rovnako ako Potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti č. S692123 vystavila Y.. R. V., všeobecný lekár. Z lekárskej dokumentácie všeobecnej lekárky pre dospelých Y.. R. V. zo dňa 19. decembra 2018 vyplýva, že počas kontroly mala žalobkyňa ľavú hornú končatinu v závese, pričom bolo uvedené, že bude čerpať dovolenku a následne absolvuje fyziatricko-rehabilitačnú liečbu. Z uvedeného dôvodu všeobecná lekárka pre dospelých Y.. R. V. dočasnú pracovnú neschopnosť ukončila ku dňu 19. decembra 2018. Následne uvedená všeobecná lekárka pre dospelých uznala žalobkyňu znova dočasne práceneschopnou od 03. januára 2019, a to pre tú istú diagnózu ako v prípade prvej dočasnej pracovnej neschopnosti (Dg. S42.0 - Zlomenina kľúčnej kosti). K predmetnému prípadu a po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie uviedol, že dočasná pracovná neschopnosť uznaná dňa 06. novembra 2018 pod č. S424659 nemala byť ku dňu 19. decembra 2018 ukončená, ale mala naďalej pokračovať. Uvedené odôvodnil tým, že v danom prípade mala žalobkyňa dňa 19. decembra 2018 (deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti) naďalej záves, pričom zároveň pretrvávali aj bolesti. Zároveň nebola ukončená diagnostika (podozrenie na zlomeninu ľavej lopatky

- možná fissura ľavej lopatky na RTG, ktorú popisoval Y.. V. pri kontrolnom odbornom vyšetrení dňa 19. decembra 2018) a bolo odporúčané aj absolvovanie rehabilitačnej liečby, čo jednoznačne potvrdzuje neopodstatnenosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. decembra 2018. Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie má za to, že postup posudkovej lekárky sociálneho poistenia vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne, Liptovský Mikuláš bol správny. V súvislosti s tvrdením, že posudková lekárka v januári 2019 uskutočnila kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a nemala k dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 03. januára 2019 pod č. S692123 žiadne námietky, uviedol, že posudková lekárka si neuvedomila možné účelové správanie žalobkyne, na čo bola upozornená až následne na základe žiadosti útvaru nemocenského a úrazového poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Liptovský Mikuláš zo dňa 31. januára 2019. Vzhľadom k uvedenému a so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti posudková lekárka opätovne prehodnotila postup všeobecnej lekárky pre dospelých Y.. R. V. a mala za to, že ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. decembra 2018 nebolo medicínsky opodstatnené. Uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne ošetrujúcou lekárkou od 03. januára 2019 bolo v rozpore s v znení neskorších predpisov, preto vystavenie Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 považuje z jej strany za protiprávny úkon. Priznanie nároku na nemocenské na základe protiprávneho úkonu je neprípustné. Z formálneho hľadiska bol výrok rozhodnutia pobočky upravený vzhľadom na skutočnosť, že v prípade zamestnanca spĺňajúceho všetky podmienky nároku na nemocenské, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikne v čase trvania nemocenského poistenia a nemocenské poistenie mu nezanikne počas prvých desiatich dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, nárok na nemocenské v súlade s vzniká až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa má však nárok na nemocenské za obdobie od 16. novembra 2018 až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 5,52277000 Eur za deň, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím pobočky č. 200-014373-CA02/2018 zo dňa 6. decembra 2018.

19. Žalobkyňa sa vyjadrila k doručenému vyjadreniu žalovaného v podaní na č.l. 44 spisu. V uvedenom vyjadrení uviedla nesúhlas s vyjadrením žalovaného a zotrvala na dôvodoch podanej žaloby a to tak v skutkovej rovine ako i k právnom hodnotení. Vyjadrila sa k svojmu zdravotnému stavu k dátumu 19.12.2018 ako k záverom Y.. V.. Zdôraznila, že odmieta, že by z jej strany došlo k účelovú konaniu. Tiež poukázala na postup žalovaného, pokiaľ išlo o konanie v prejednávanej veci. Žalobkyňa v záverečnej časti vyslovila svoj názor, a zvýraznila, že tvrdenie, že rozhodnutia boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci sú zavádzajúce. K doručenému vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný písomne nevyjadril. (doručenka č.l. 50 spisu).

20. Žalobkyňa bola uznesením krajského súdu zo dňa 09. novembra 2021 vyzvaná na odstránenie vád podanej žaloby. K odstráneniu vád došlo na základe podania žalobkyne na č.l. 81 spisu a č.l. 82 a nasl. spisu, ktorými žalobkyňa odstránila vady žaloby.

21. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) , pretože žalobkyňa a žalovaný dali súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a rovnako za splnenia podmienok podľa

. Na termíne dňa 09.12.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -96 zo dňa 25.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom podľa a .

23. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Krajský súd uvádza, že žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v správnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidlá sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale kompletne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nepriznaní nároku na nemocenské žalobkyni v období od 03. januára 2019. Predmetom prieskumu je posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkom konania a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. To znamená, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgán verejnej správy splnil povinnosti stanovené zákonom.

27. Spornou otázkou v preskúmavanom prípade je zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské podľa v období od 03.januára 2019, ktorý bol uplatnený predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti S692123. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného v dôsledku ňou tvrdeného nesprávneho hodnotenia a posúdenia zdravotného stavu žalobkyne vo väzbe na rozhodnutie, v zmysle ktorého nebol medicínsky dôvod na ukončenie práceneschopnosti - Potvrdenie č. S424659, preto vystavenie nového Potvrdenia č. S692123 nebolo v súlade s legislatívnymi pravidlami, lebo žalobkyňa nebola týmto potvrdením uznaná odo dňa zistenia choroby.

28. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania v celom rozsahu ako aj z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa z dôvodu, že nebola dôvodná, zamietol.

29. Podľa dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár - všeobecný lekár.

30. Na základe (ďalej aj len zákon) lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov

nemocenského poistenia zahŕňa kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

31. Podľa zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „“).

32. Podľa § 153 ods. 2 zákona lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia zahŕňa kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

33. V zmysle § 154 ods. 1 písm. a) a b) zákona kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti.

34. Podľa § 154 ods. 2 zákona kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

35. V zmysle o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

36. V zmysle o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí údaj „pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti“. Príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti možno vystaviť najneskôr v deň, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

37. V zmysle , liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.

38. Z administratívneho spisu okrem iného vyplýva, že v zmysle lekárskej správy zo dňa 19. decembra 2018 boli v rámci kontrolnej návštevy v chirurgickej ambulancii udávané miernejšie bolesti hlavne v oblasti „scascapuly“- Rtg ľ. ramena-post dobré možná fissura obl. Scapuly, hybnosť zlepšená ešte je obmedzená dopor.- FRL na FRO K po skončení a rukou dopísané MR. Je zrejmé, že základom rozhodnutia žalovaného bolo konštatovanie, že ukončenie práceneschopnosti žalobkyne nebolo z medicínskych dôvodov, nemala byť ošetrujúcou lekárkou ukončená, pretože ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti by v tomto období malo opodstatnenie len v prípade, ak by bola obnovená pracovná schopnosť vzhľadom k pracovnému zaradeniu menovanej. V prípade, že by bola u žalobkyne riadne obnovená pracovná schopnosť, nebol by zároveň dôvod na uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti od 03. januára 2019 s tou istou diagnózou, keď žalobkyňa zhoršenie zdravotného stavu vylučovala. Správny súd sa oboznámil s reakciou žalobkyne na vyjadrenie žalovaného, v zmysle ktorého k dátumu ukončenia práceneschopnosti 19.12.2018 nebola ukončená diagnostika (podozrenie na zlomeninu ľavej lopatky - možná fissura ľavej lopatky na RTG, ktorú popisoval Y.. V. pri kontrolnom odbornom vyšetrení dňa 19. decembra 2018) a bolo odporúčané aj absolvovanie rehabilitačnej liečby. Ak žalovaný k uvedenému uviedol, že uvedené jednoznačne potvrdzuje neopodstatnenosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 19. decembra 2018, pričom k tomuto dátumu podľa správneho súdu nenastalo, podľa žiadneho dôkazu, obnovenie dočasnej pracovnej neschopnosti, tak sama ošetrujúca lekárka vo svojom vyjadrení zo dňa 05.04.2019 (č.l. 10 spisu) uviedla, že „19.12.2018 absolvovala kontrolu u ošetrujúceho lekára so žiadosťou o ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti,

nakoľko ďalšia liečba bude až od 03.01.2019 a keďže prichádzajú Vianoce, chce ich tráviť s rodinou, ktorá je mimo miesta bydliska. Po túto dobu bude čerpať dovolenku, inak by (pri návšteve rodiny) porušila liečebný režim. Dňa 03.01.2019 vyšetrená lekárom FRO s určením rehabilitačných procedúr.“, z ktorého tiež nevyplýva, že dôvodom pre ukončenie práceneschopnosti bol zdravotný stav žalobkyne, teda obnovenie dočasnej pracovnej neschopnosti. K uvedenému pristupuje i vedenie ošetrujúcej lekárky v podaní zo dňa 05.04.2019, v ktorom bolo uvedené „Dočasná pracovná neschopnosť č. S424659 z 06.11.2018 bola v decembri ukončená z dôvodu pokračovania v liečbe až od 03.01.2019 a pacientka chcela byť počas Vianoc s rodinou a počas DPN by v tomto prípade porušila liečebný režim. Čerpala dovolenku.“ Z uvedeného teda vyplýva záver, že ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti nebolo z medicínskych dôvodov, čomu nasvedčuje aj uvedenie ošetrujúcej lekárky „počas DPN by v tom prípade porušila liečebný režim“. Ak je tu konštatovanie možnosti porušenia liečebného režimu, tak liečebný režim prichádza do úvahy na základe zdravotného stavu. Všeobecný lekár - ošetrujúci lekár podľa zákonnej úpravy neuznáva ani neukončuje dočasnú pracovnú neschopnosť na základe žiadosti pacienta, ale na medicínskom podklade, pričom smerodajný je v prípade uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti deň zistenia ochorenia odôvodňujúceho jej uznanie. Uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti sa teda viaže na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý znemožňuje výkon zárobkovej činnosti práceneschopnou osobou. Predpokladom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti a jej trvania nie je len samotná liečba ako taká, ale faktická nemožnosť výkonu práce. Je potom namieste stotožniť sa s vyjadrením žalovaného, že je v rozpore s posudkovo medicínskymi zásadami ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť len z dôvodu, že v tom čase ešte neprebiehala rehabilitácia, pričom správny súd dodáva v tejto rovine, že samotná ošetrujúca lekárka v podaní zo dňa 05.04.2019 (č.l. 10 spisu) konštatuje možné „porušenie liečebného procesu“. S použitím je liečebný režim životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.

39. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené, ako správny súd, zvýrazňuje, že zo zákona je nemocensky poistený zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na mesačný príjem zo závislej činnosti. V zmysle zákonnej úpravy má zamestnanec nárok na dávku nemocenské, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku a síce, že pre úraz bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. Netreba opomínať, že dočasná práceneschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, a to podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v rámci lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia vykonávajú posudkoví lekári. Títo spolupracujú s praktickým lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke trvania práceneschopnosti.

40. Ak v zmysle zákonnej úpravy má posudkový lekár oprávnenie na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu, ktorý zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke trvania práceneschopnosti, tak potom žalobkyňou namietaný postup kontroly posudkovej lekárky, nebolo možné vyhodnotiť ako rozporný so zákonnou úpravou. Bez osobitného významu zostáva v tejto rovine skutočnosť, že došlo k vykonaniu opakovaného prehodnotenia postupu ošetrujúcej lekárky žalobkyne Y.. R. V. posudkovou lekárkou, pri ktorom posudková lekárka mala za to, že nebolo medicínsky opodstatnené ukončenie práceneschopnosti žalobkyne, keďže zákonná úprava takýto opakovaný postup nevylučuje. Ak žalobkyňa v žalobe namietala preškrtnutie dátumu ukončenia práceneschopnosti na Potvrdení o dočasnej pracovnej práceneschopnosti S424659, absenciu pečiatok vo vzťahu k preškrtnutiu dátumu ukončenia práceneschopnosti, tak okolnosti vykonania zásahu do tohto potvrdenia v časti „Práce schopný od“, neboli pre správny súd nosné a rozhodné vzhľadom na závery posudkovej lekárky vyplývajúce z jej kompetencie a , , zákona a v nadväznosti na to prijaté závery v napadnutom rozhodnutí, že uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne ošetrujúcou lekárkou od 03. januára 2019 bolo v rozpore s v znení neskorších predpisov, preto vystavenie Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S692123 sa považuje z jej strany za protiprávny úkon. Priznanie nároku na nemocenské na základe protiprávneho úkonu je neprípustné, keďže exitoval logický rozpor v konaní ošetrujúcej lekárky žalobkyne, nakoľko podľa posúdenia ošetrujúcej lekárky bol stav žalobkyne natoľko akceptovateľný, aby došlo k ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti, preto neexistoval dôvod na vystavenie novej, druhej, dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu tej istej diagnózy, nakoľko sa zdravotný stav žalobkyne žiadnym spôsobom vážnejšie nezhoršil. Správny súd vo vzťahu k

rozsiahlej žalobnej argumentácií a pre odstránenie pochybností k tvrdeniu žalobkyne, „že posudková lekárka „zrazu“ zmenila svoj názor, že dočasná pracovná neschopnosť uznaná“ uvádza, že ju nemohol vyhodnotiť ako opodstatnenú, pričom poukazuje na to, že v tejto rovine sa vyjadrilo aj oddelenie lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré vo svojom stanovisku zo dňa 30. septembra 2019 uviedlo, že posudková lekárka v januári 2019 uskutočnila kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a nemala k dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej od 03. januára 2019 žiadne námietky a až následne po oznámení zmeny vymeriavacieho základu v roku 2019 dospelo k záverom, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí, konštatuje, že túto argumentáciu žalobkyne nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na správnosť a zákonnosť dôvodov záverov napadnutých rozhodnutí. Pre správny súd bol relevantný a rozhodný dôvod napadnutých rozhodnutí, a to že uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcou lekárkou od 03. januára 2019 spojené s vydaním Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti S692123 bolo v rozpore s a nebolo v súlade s legislatívnymi pravidlami, keďže žalobkyňa nebola týmto uznaná pracovne neschopnou odo dňa zistenia choroby. Východiskom týchto záverov bol skutkový stav, v zmysle ktorého ošetrujúca lekárka Y.. R. V. vystavila Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti S692123 dňa 03. januára 2019, z toho istého úrazu, s tou istou diagnózou, na základe ktorej bola žalobkyňa uznaná dočasne práceneschopnou v zmysle Potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti č. 424659 od 06. novembra 2018. Posudková lekárka v zmysle postupu daného zákonnou úpravou zákona č. 461/ 2003 Z.z., , a zákona č. 461/ 2003 Z.z. konštatovala, že nebol dôvod vystaviť Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti S692123 s diagnózou S42.0 zlomenina kľúčnej kosti, a to v zhode s odborom posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pre ten istý dôvod ako bolo vydané Potvrdenie o dočasnej práce neschopnosti č. 424659 od 06. novembra 2018 s diagnózou S42.0 zlomenina kľúčnej kosti. Pokiaľ išlo ukončenie práceneschopnosti ku dňu 19.12.2018 (Potvrdenie dočasnej práce neschopnosti č. 424659) trvajúcej od 06. novembra 2018 ošetrujúcou lekárkou Y.. R. V., tak zo strany posudkovej lekárky ako aj odborom posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, bolo zhodne konštatované, že k ukončeniu práceneschopnosti žalobkyne nedošlo z medicínskych dôvodov (čo v konečnom dôsledku tvrdila aj žalobkyňa v žalobe). Z obsahu administratívneho spisu ako i súdneho spisu na základe vykonaného súdneho prieskumu správny súd konštatuje, že nebol priestor na prijatie iného záveru než prijal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ak z listinných dôkazov vyplýva, že ošetrujúca lekárka (č.l. 10 súdneho spisu) uviedla, že žalobkyňa žiadala ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko ďalšia liečba bude až od 03.01.2019, a keďže prichádzajú Vianoce, chce ich žalobkyňa tráviť s rodinou, ktorá je mimo miesta bydliska, po tú dobu bude čerpať dovolenku, inak by pri návšteve rodiny porušila liečebný režim. Z administratívneho spisu zo správy z vyšetrenia zo dňa 23.04.2019 vyplýva, že „.....Bola som PN, ale mala som zaplatenú dovolenku, tak som si dala PN ukončiť, po dovolenke som si dala znovu vypísať PN, lebo som začala chodiť na rehabilitácie......“, tiež z obsahov súdneho spisu ako i administratívneho spisu a v konečnom dôsledku ani z tvrdení žalobkyne nie je možné konštatovať, že by došlo na základe zhoršeného zdravotného stavu (ako podmienke) k vystaveniu nového Potvrdenia pre dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodov tej istej diagnózy (S 692123), navyše ak k dátumu 19.12.2018 nebolo možné konštatovať, že by ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti bolo z dôvodov, že u žalobkyne bola obnovená pracovná schopnosť vzhľadom k jej pracovnému zaradeniu, a to s poukazom aj na vyjadrenie dôvodov ukončenia práceneschopnosti vo vyjadrení jej ošetrujúcej lekárky. Je zrejmé, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí i z výsledkov vyšetrenia zo dňa 19.12.2018 Y.. R. V., ku ktorému vo svojom vyjadrení zo dňa 28. septembra 2020 žalobkyňa uviedla, že „ chirurg konštatoval možnosť zlomeniny ľavej lopatky, ale vzhľadom k tomu, že to bolo 6 týždňov od úrazu, mal to byť stav po zlomenine a ďalej túto skutočnosť neriešil, neurčil žiadnu liečbu“. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla (č.l. 44 spisu), že v ten deň bola aj na „rtg. a snímky z rtg. zlomeninu neukázali, čím konštatujem opodstatnenosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti“. V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu a to s Lekárskou správou nálezom Y.. R. V. zo dňa 19.12.2018, z ktorého vyplýva: „ Chir k.- 6T- záves ex- bolesti miernejšie hlavne v obl.sca scapuly- Rtg. ľ ramena-post dobré možná fissura obl.xxscapuly hybnosť zlepšená ešte je obmedzená dopor. -FRL na FRO K po skončení K po skončení“ a rukou dopísané „MR“ a ďalšia časť je nečitateľná. Z citovaných skutočností správny súd nemohol konštatovať zhodnosť so závermi uvádzanými žalobkyňou v tejto rovine (č.l. 44 spisu), že v ten deň bola aj na „rtg. a snímky z rtg. zlomeninu neukázali, čím konštatujem opodstatnenosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré tvrdenia žalobkyne však neboli uvádzané ani vo vyjadrení jej ošetrujúcej lekárky zo dňa 05.04.2019 (č.l. 10 spisu) ako dôvod ukončenia práceneschopnosti k dátumu 19.12.2018, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala.

41. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že správanie žalovaného berie ako šikanovanie jej osoby. Vo vzťahu k tejto argumentácií sa potom vyjadrila aj vo vyjadrení, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 02.10.2020 (č.l. 44 spisu). Správny súd dôsledne v rozsahu týchto tvrdení žalobkyne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, v zmysle ktorého nemohol vyhodnotiť túto argumentáciu žalobkyne ako preukázanú. Správny súd uvádza, že samotná názorová rozdielnosť žalobkyne a žalovaného nemôže viesť bez ďalšieho k záveru o porušení práv žalobkyne a šikanu. K námietke o šikane sa poukazuje na to, že právo na užívanie základných práv zaručených aj Čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Ak správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že by s ňou žalovaný zaobchádzal odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácií, tak predmetom vyhodnotenia boli i tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 02.10.2020 (č.l. 44 a nasl. spisu) v časti označenej Môj názor, a s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že išlo o žalobu v sociálnych veciach, ktorá je neformálnou žalobou.

42. Správny súd nespochybňuje, že jedným zo základných princípov systému „sociálneho poistenia je princíp adekvátnosti a zásluhovosti, ktorým rozumieme primeranosť zabezpečenia v závislosti od potrieb osoby zúčastnenej na poistení, ale tiež od jej pričinenia sa. Výška dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 20. mája 2020) a uvádza, že plne uvedené postuláty rešpektuje, čo považoval za podstatné uviesť k rovine problematiky uvádzaného vymeriavacieho základu žalobkyne - jeho výšky. Vyhodnocovanie relevancie výšky vymeriavacieho základu však na skutkový a právny stav veci nebolo nosné a ani rozhodné pre rozhodnutie správneho súdu v tejto prejednávanej veci.

43. Vo vzťahu k rozsahu a dôvodom odôvodnenia svojho rozhodnutia správny súd len primerane a podporne poukazuje nato, že „...Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

44. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobkyne. S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, lebo mal za to, že nebolo preukázané naplnenie podmienok v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.