Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-2078-2023.pdf
PDF · 112.02 KB
Case nature
Subarea
19Ek/2078/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Dobré Bývanie s.r.o., IČO: 52 645 428, so sídlom Tajovského 336/2, 940 02 Nové Zámky, práv. zast.: JUDr. Martin Šutka, advokát so sídlom Ernestova Bašta 2524/7, 940 02 Nové Zámky, proti povinnému: STAR RESIDENCE s.r.o., IČO: 53 729 544, so sídlom Andovská 1761/69, 940 01 Nové Zámky, práv. zast.: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., IČO: 47 258 250, so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, o vymoženie pohľadávky vo výške 45.795,76 Eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, sp. zn. 401EX 753/2023, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2078/2023 zo dňa 24. 01. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2078/2023 zo dňa 24. 01. 2024 z a m i e t a.
II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2078/2023 zo dňa 24. 01. 2024 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2078/2023 zo dňa 24. 01. 2024 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje. II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania. III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 645,47 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36,00 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Poukázala na to, že exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 1035/2020; NZ 50073/2020; NCR1s 2020 zo dňa 12.12.2020. Z predloženej notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná notárom Mgr. Petrom Danczim dňa 12. 12. 2020, bolo zistené, že do notárskej zápisnice bola spísaná Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, pričom záujemca vyhlásil, že má v úmysle realizovať výstavbu polyfunkčného objektu v katastrálnom území A. B., na pozemku parcelné číslo CKN 6927/60 a v susedstve tejto parcely, v ktorom sa bude nachádzať na druhom nadzemnom podlaží 10 nebytových priestorov a na treťom, štvrtom, piatom nadzemnom podlaží 30 bytov a šiestom nadzemnom podlaží 2 byty. Predmetom tejto zmluvy nie sú ostatné nebytové priestory a byty, ktoré sa v uvedenej budove budú nachádzať. Z obsahu notárskej zápisnice bolo ďalej zistené, že záujemca má v úmysle predmet zmluvy predať tretím osobám a previesť na nich za odplatu vlastnícke právo k nim a účastníci uzatvárajú túto zmluvu za účelom dohodnutia postupu pri sprostredkovaní predaja predmetu zmluvy do vlastníctva tretích osôb, pričom výlučným sprostredkovateľom prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby budú sprostredkovatelia. V čl. IV. predmetnej notárskej zápisnice je uvedené, že záujemca sa ako povinná osoba zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľom ako oprávneným osobám odmenu za uzatvorenie kúpnej zmluvy na každý jeden byt, nebytový priestor z predmetných nehnuteľností alebo za každé garážové státie alebo sklad vo výške
2% z kúpnej ceny, a to najneskôr do desiatich kalendárnych dní od zaplatenia časti kúpnej ceny opísanej v čl. III. ods. 5 písm. a) bod (ii.) tejto zmluvy alebo v prípade úhrady celej kúpnej ceny najneskôr do desiatich kalendárnych dní od zaplatenia celej kúpnej ceny. Z obsahu notárskej zápisnice N 721/2021, NZ 32971/2021 zo dňa 18. 10. 2021, spísanej notárom Mgr. Petrom Danczim dňa 18.10.2021 bolo zistené, že do predmetnej notárskej zápisnice bol spísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, ktorú uzatvorili záujemca a sprostredkovatelia dňa 12. 12. 2020 v notárskej zápisnici č. NZ 50073/2020. Z obsahu predmetného dodatku vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti, že výstavbu polyfunkčného objektu, v ktorom sa predmet sprostredkovania bude nachádzať, bude realizovať pristupujúci záujemca, pristupuje pristupujúci záujemca ku všetkým záväzkom záujemcu zo zmluvy a zaväzuje sa ich sprostredkovateľom splniť. Z obsahu predmetného dodatku bolo ďalej zistené, že sprostredkovatelia s pristúpením súhlasia a súhlasia aj s tým, aby bol zo zmluvy zaviazaný výlučne pristupujúci záujemca. Účastníci sa ďalej dohodli, že sprostredkovateľom vzniká uzatvorením tohto dodatku povinnosť plniť akékoľvek dohodnuté plnenia zo zmluvy priamo pristupujúcemu záujemcovi a nie záujemcovi. Účastníci ďalej vyhlásili, že v prípade nesplnenia ktoréhokoľvek zo svojich záväzkov v tejto notárskej zápisnici alebo zmluve výslovne a neodvolateľne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom a podkladom pre exekúciu podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, a to aj v prípade, ak by prišlo k odstúpeniu od zmluvy. V danom prípade vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko z obsahu notárskej zápisnice N 620/2023, NZ 27043/2023 zo dňa 29. 09. 2023, spísanej notárom Mgr. Petrom Danczim dňa 29. 09. 2023 vyplýva, že medzi oprávneným a povinným došlo k predĺženiu lehoty splatnosti dlžnej sumy, a to najneskôr do 15. 12. 2023, čo znamená, že daným predĺžením lehoty splatnosti zanikla vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým bola - Notárska zápisnica N 1035/2020; NZ 50073/2020; NCR1s 2020 zo dňa 12. 12. 2020 v spojení s Notárskou zápisnicou N 721/2021, NZ 32971/2021 zo dňa 18. 10. 2021. Všeobecne totiž platí, že notárska zápisnica sa stáva vykonateľnou len, čo uplynie lehota na plnenie záväzku obsiahnutého v nej (ak takúto lehotu notárska zápisnica obsahuje). Až teda uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie sa z notárskej zápisnice stáva vykonateľný exekučný titul. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej povinným mal súd za preukázané, že došlo k dohode oprávneného a povinného o predĺžení lehoty splatnosti dlžnej sumy, teda došlo k predĺženiu lehoty na dobrovoľné plnenie. Z materiálneho hľadiska tak pôvodná Notárska zápisnica N 1035/2020; NZ 50073/2020; NCR1s 2020 zo dňa 12. 12. 2020 v spojení s Notárskou zápisnicou N 721/2021, NZ 32971/2021 zo dňa 18. 10. 2021 stratila vykonateľnosť, čím v danom prípade v priebehu exekúcie nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Notárska zápisnica (N 620/2023, NZ 27043/2023 zo dňa 29.09.2023) v prejednávanej veci obsahuje jednoznačný právny úkon uznania dlhu vykonaný v kvalifikovanej forme, z ktorého je zrejmý výslovný súhlas oprávneného a povinného s posunutím splatnosti záväzku, ako i jednoznačná identifikácia tohto záväzku, pričom súd nezistil dôvody, pre ktoré by právny úkon uznania dlhu a predĺženia splatnosti vykonaný v predloženej notárskej zápisnici mal byť neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený dôvod pre zastavenie exekúcie sa súd už ďalej nezaoberal argumentáciou povinného o novácii záväzku. Totiž bez ohľadu na to, či k novácii záväzku došlo alebo nie, jednoznačne v rámci predloženej notárskej zápisnice došlo k predĺženiu lehoty splatnosti peňažného záväzku vymáhaného v predmetnej exekúcii, ktoré zistenie stačí na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o argumenty oprávneného: Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že veľkoryso vyšiel v ústrety povinnému, ktorý ho do tohto podpísania vmanipuloval tvrdiac, že nemá dostatok peňazí na svojom účte, a taktiež toho, že povinný zneužil dobrotu štatutárneho zástupcu oprávneného a spísanie notárskej zápisnice sa udialo vyslovene z podnetu povinného a až potom, ako bol upovedomený o začatej exekúcii. Oprávnený počas spísania zápisnice jednoznačne trval na tom, že trovy exekučného konania, nech už budú v akejkoľvek výške, bude znášať povinný, čo sa v notárskej zápisnici neodrazilo. Z právneho hľadiska sa podľa názoru oprávneného jedná o absolútne neplatný právny úkon, pretože neobsahuje úplnú vôľu strán (súčasťou ktorej malo byť aj vyriešenie otázky trov konania) a preto takto formulovaná vôľa nemôže byť považovaná ani za vážnu. K tvrdeniam oprávneného súd uvádza, že na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou musí byť spísaná tak s povinnou, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu. V danom prípade mala vyššia súdna úradníčka za jednoznačne preukázané, že oprávnený s obsahom notárskej zápisnice N 620/2023, NZ 27043/2023 zo dňa 29. 09. 2023, spísanej notárom C. D. E. dňa 29. 09. 2023 súhlasil, keď svoj súhlas potvrdil podpisom. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že ho povinný do tohto podpísania vmanipuloval, vyššia súdna úradníčka poukázala na piatu stranu predmetnej notárskej zápisnice N 620/2023, NZ 27043/2023 zo dňa 29. 09. 2023, kde v časti D - Záverečné ustanovenia, v bode 4. je výslovne uvedené, že „Účastníci vyhlasujú, že úkony urobené v
tejto notárskej zápisnici sú urobené slobodne a vážne, nie pod nátlakom, nie v tiesni a nie za nápadne nevhodných podmienok.“ Z predmetnej notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva súhlas oprávneného s obsahom notárskej zápisnice, preto tvrdenie, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon je právne irelevantný a oprávnený svoje argumenty nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi podporujúcimi jeho tvrdenia. Oprávnený súdu nepredložil žiadny dôkaz zakladajúci dôvodnú pochybnosť o platnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zánik vykonateľnosti exekučného titulu), preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, pretože napadnuté uznesenie považuje za nesprávne v celom rozsahu, založené jednak na nesprávnom právnom posúdení inštitútu novácie vo vzťahu k dodatku pôvodného exekučného titulu, ktorý oprávnený vo svojom vyjadrení od počiatku spochybňoval ako neplatný právny úkon. Zároveň, považuje napadnuté uznesenie za extrémne nespravodlivé, aj vnútorne protirečivé a nepreskúmateľné, keď sa súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou oprávneného a dostatočne nevyhodnotil viaceré skutočnosti a predložené dôkazy. Oprávnený ďalej poukázal na to, že vyššia súdna úradníčka rozhodla príliš neskoro, dva dni po tom, čo súdny exekútor dňa 22. 01. 2024 predložil doplnenie podania povinného zo dňa 19. 01. 2024. Z úradnej povinnosti súdu malo byt totiž dávno zrejmé, že ešte koncom roka 2023 bola iniciovaná nová exekúcie v konaní 47Ek/3055/2023. Tým, že súd rozhodol neskoro, vytvoril situáciu, kedy nedošlo k právoplatnému vysporiadaniu sa s argumentáciou oprávneného ohľadom absolútnej neplatnosti exekučného titulu, no zároveň bol oprávnený z dôvodu zlej finančnej situácie prinútený podať nový návrh na výkon súdneho rozhodnutia na základe spochybňovaného exekučného titulu, aby vymohol svoju pohľadávku v čo najkratšom čase, čo mu v konečnom dôsledku teraz vyčíta oprávnený a nepriamo aj súd, ktorý vychádzal z podania povinného z 19. 01. 2024. Spolu s tým však súd pri vyhodnotení všetkých argumentov oprávneného zo dňa 23. 10. 2023 ohľadom absolútnej neplatnosti spornej zápisnice svoje argumenty zredukoval len na bod 18. napadnutého uznesenia, v ktorom ako protiargument odcitoval záverečné ustanovenia týkajúce sa vôle zmluvných strán, pričom sa už vôbec nezaoberal zvyšnými argumentami o tom, že oprávnený nikdy nemal záujem uzatvoriť dodatok k notárskej zápisnici tak, aby zároveň s predĺžením splatnosti znášal trovy konania zastavenej exekúcie, lebo by sa dvakrát ukrátil na svojom záväzku. Vyššia súdna úradníčka vôbec nevenovala pozornosť dôkazu, ktorý oprávnený predložil spolu so svojim vyjadrením z 23. 10. 2023, z ktorého vyplýva, že ešte dňa 06. 10. 2023 zaslal povinnému list, v ktorom nesúhlasil s takto formulovanou spornou zápisnicou a žiadal, aby s ním uzatvoril k nej dodatok práve ohľadom trov. Nie je zanedbateľný ani fakt, že v čase podpísania spornej zápisnice sa povinný takýmto špekulatívnym spôsobom v podstate snažil obísť už rozbehnutú exekúciu a jeho povinnosti. Vo svetle vyššie uvedeného sa potom súdu javí, ktorý striktne vychádzal len z obsahovej stránky spornej zápisnice, javí ako extrémne nespravodlivý, pretože na rozdiel od notára, ktorý nepreveruje okolnosti, ktoré môžu robiť právny úkon neplatným v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov spôsobom porovnateľným, súd takúto právomoc má. Vyššia súdna úradníčka sa tiež nezaoberala námietkou ohľadom generálneho plnomocenstva, ktoré povinný podpísal dňa 05. 10. 2023, týkajúce sa všetkých exekučných vecí. Z postupu vyššej súdnej úradníčky je ďalej evidentné, že sa iba dva dni pred vydaním napadnutého uznesenia oboznámil s ďalšími, v poradí tretími námietkami povinného a návrhom na zastavenie zo dňa 19. 01. 2024, v ktorých povinný súd informoval o novom exekučnom konaní, ktoré začalo na základe spornej zápisnice a týkalo sa vymáhania zvyšnej sumy vo výške 22.795,76 Eur. K tomuto podaniu zo dňa 19. 01. 2024 sa navyše oprávnený nemal možnosť vôbec vyjadriť. Súd si mohol všimnúť nepoctivé správanie povinného v opísaných súvislostiach a mohol svoje rozhodnutie modifikovať a exekúciu síce zastaviť (za predpokladu, že by nepovažoval spornú zápisnicu za absolútne neplatnú a svoj právny názor by riadne zdôvodnil), no v žiadnom prípade nemal sankcionovať oprávneného tým, že mu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pre posúdenie, v dôsledku správania koho došlo k zastaveniu exekúcie je potrebné vychádzať z toho, kto procesne spôsobil, že k zastaveniu exekúcie došlo. Preto bolo na daný prípade potrebné aplikovať § 256 ods. 1 CSP. Ak by povinný pristúpil k podpísaniu dodatku k spornej zápisnici ohľadom trov konania tak, ako to oprávnený listom z 06. 10. 2023 žiadal, bol by súdny exekútor vymohol v tejto exekučnej veci celú sumu aj s príslušenstvom vrátane svojej odmeny po 15. 12. 2023 a potom povinný nemusel podávať námietky a návrh na zastavenie exekúcie a oprávnený nemusel podávať nový návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
3. Povinný sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Úvodom možno sumarizovať nespornú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 21. 08. 2023 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky na základe exekučného titulu – notárska zápisnica č. N 1035/2020, NZ 50073/2020 zo dňa 12. 12. 2020 (ďalej len „notárska zápisnica 1“) v spojení s Notárskou zápisnicou č. N 721/2021, NZ 32971/2021 zo dňa 18. 10. 2021 (ďalej len „notárska zápisnica 2“) (ďalej aj ako „exekučný titul“). Podľa obsahu notárskej zápisnice 1 sa záujemca sa ako povinná osoba zaviazal zaplatiť sprostredkovateľom ako oprávneným osobám odmenu za uzatvorenie kúpnej zmluvy na každý jeden byt, nebytový priestor z predmetných nehnuteľností alebo za každé garážové státie alebo sklad vo výške 2% z kúpnej ceny, a to najneskôr do desiatich kalendárnych dní od zaplatenia časti kúpnej ceny opísanej v čl. III. ods. 5 písm. a) bod (ii.) tejto zmluvy alebo v prípade úhrady celej kúpnej ceny najneskôr do desiatich kalendárnych dní od zaplatenia celej kúpnej ceny. Predmetom notárskej zápisnice 2 bol Dodatok č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, ktorú uzatvorili záujemca a sprostredkovatelia dňa 12. 12. 2020 v notárskej zápisnici 1. Z obsahu predmetného dodatku vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti, že výstavbu polyfunkčného objektu, v ktorom sa predmet sprostredkovania bude nachádzať, bude realizovať pristupujúci záujemca, pristupuje pristupujúci záujemca ku všetkým záväzkom záujemcu zo zmluvy a zaväzuje sa ich sprostredkovateľom splniť. Sprostredkovatelia s pristúpením súhlasili a súhlasili aj s tým, aby bol zo zmluvy zaviazaný výlučne pristupujúci záujemca. Účastníci sa ďalej dohodli, že sprostredkovateľom vzniká uzatvorením tohto dodatku povinnosť plniť akékoľvek dohodnuté plnenia zo zmluvy priamo pristupujúcemu záujemcovi a nie záujemcovi. Účastníci ďalej vyhlásili, že v prípade nesplnenia ktoréhokoľvek zo svojich záväzkov v tejto notárskej zápisnici alebo zmluve výslovne a neodvolateľne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom a podkladom pre exekúciu podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, a to aj v prípade, ak by prišlo k odstúpeniu od zmluvy.
11. Povinný sa návrhom na zastavenie bránil voči exekúcii z dôvodu čiastočnej úhrady vymáhanej pohľadávky a z dôvodu novácie záväzku, ktorá mala nastať na základe Notárskej zápisnice č. A. XXX/ XXXX, NZ 27043/2023 spísanej dňa 29. 09. 2023 (ďalej len „notárska zápisnica 3“). Notárska zápisnica 1 bola nahradená notárskou zápisnicou 3, pričom finančná suma 22.795,76 EUR, ktorá po úhrade čiastky 3.000,- EUR a 20.000,- EUR môže byť predmetom exekučného konania, nie je v súčasnosti splatná, nakoľko na základe novácie jej splatnosť nastane až dňa 15. 12. 2023.
12. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením návrhu povinného vyhovela, keď konštatovala, že notárskou zápisnicou 3 (minimálne) došlo k posunu splatnosti vymáhanej pohľadávky, v dôsledku čoho notárska zápisnica 1 v spojení s notárskou zápisnicou 2 stratila vykonateľnosť.
13. Oprávnený v rámci podanej sťažnosti v podstate namietal absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice 3 a to, že vyššia súdna úradníčka sa nevysporiadala s argumentáciou oprávneného a dostatočne nevyhodnotila viaceré skutočnosti a predložené dôkazy. Za extrémne nespravodlivé považoval konštatovanie, že zapríčinil zastavenie exekúcie.
14. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením, podanou sťažnosťou, ako aj obsahom súdneho spisu, musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky možno považovať za vecne správne. Na rozdiel od oprávneného má sťažnostný súd za to, že vyššia súdna úradníčka dostatočne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd, k argumentácii oprávneného ohľadom absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice 3, musí doplniť, že s touto námietkou sa vyššia súdna úradníčka dostatočným spôsobom vysporiadala v bode 18. napadnutého uznesenia. Tu treba zdôrazniť, že oprávnený spornú notársku zápisnicu 3 podpísal a súčasne pri jej podpise v časti D - Záverečné ustanovenia, v bode 4., vyhlásil, že „Účastníci vyhlasujú, že úkony urobené v tejto notárskej zápisnici sú urobené slobodne a vážne, nie pod nátlakom, nie v tiesni a nie za nápadne nevhodných podmienok.“ Sťažnostnému súdu je nepochybne známa právna úprava týkajúca sa náležitosti právneho úkonu, jednou z ktorých je aj vážnosť vôle, kde právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Avšak za stavu, že oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že povinný ho do podpisu notárskej zápisnice 3 vmanipuloval, nemožno prisvedčiť obrane oprávneného a konštatovať absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice 3. Je nepochybné, že oprávnený až po podpise notárskej zápisnice 3 žiadal o jej doplnenie (o spísanie dodatku), čo však nemožno hodnotiť tak, že pri podpise notárskej zápisnice 3 bol oklamaný resp. že neprejavil svoju skutočnú vôľu. Naopak, ak po celý čas oprávnený požadoval, aby notárska zápisnica 3 obsahovala aj záväzok povinného nahradiť trovy exekúcie, ako tvrdí, a napriek tomu, že notárska zápisnica 3 tento záväzok neobsahovala, ju podpísal, možno jeho konanie hodnotiť ako neobozretné. Napokon, oprávnený vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu notársku zápisnicu 3 nemusel podpísať, pretože tento právny úkon pre neho neznamenal žiadnu výhodu. Vyvstáva preto otázka „Prečo oprávnený notársku zápisnicu 3 podpisoval, keď s jej obsahom v plnom rozsahu nesúhlasil?“ Vychádzajúc z uvedeného tak aj sťažnostný súd dospel k záveru, že notársku zápisnicu 3 podpísal dobrovoľne a nie pod tlakom. To, že si oprávnený až neskôr uvedomil nedostatok notárskej zápisnice 3, nemožno vyhodnotiť ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v tejto notárskej zápisnici. V ostatnom, oprávnený právne závery vyššej súdnej úradníčky nenamietal a keďže podpisom notárskej zápisnice 3 došlo k predĺženiu splatnosti vymáhanej dlžnej sumy, v dôsledku čoho notárska zápisnica 1 v spojení s notárskou zápisnicou 2 stratila vykonateľnosť, vyššia súdna správne konštatovala dôvod pre zastavenie exekúcie. Exekúcia môže byť totiž vedená len na podklade vykonateľného exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie preto vyhodnotil sťažnosť oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia ako nedôvodnú.
16. Ďalej sa sťažnostný súd zaoberal sťažnosťou oprávneného do výrokov II., III. a IV. napadnutého uznesenie, keď namietal aj nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekúcie, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na zistený skutkový stav veci, musí sťažnostný súd opäť konštatovať nedôvodnosť podanej sťažnosti oprávneného v dotknutej časti.
17. V prvom rade súd prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné
aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu, § 257 nepriznanie náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). Pokiaľ ide o náhradu trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d Exekučného poriadku. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia treba konštatovať, že „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie. Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému. V prípade čiastočného vyhovenia návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné ako kritérium priznania náhrady trov konania zohľadniť aj zásadu úspechu vo veci vyjadrenú v § 255 CSP alebo aj zásada zodpovednosti za výsledok sporu vyjadrenú v § 256 CSP. Ďalej, v zmysle určených pravidiel, trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným (napr. zastavenie exekúcie) a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
18. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec musí sťažnostný súd konštatovať správnosť rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky aj v otázke náhrady trov exekúcie. Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo na návrh povinného, a teda je to práve povinný, koho treba v konaní považovať za úspešného účastníka, ktorému mu patrí náhrada trov tak, ako to vyplýva z § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v danom prípade nárok na náhradu trov exekúcie nemá, pretože exekúcia, ktorú inicioval, bola zastavená, a teda z procesného hľadiska je neúspešným účastníkom konania. Ďalej vyššia súdna úradníčka správne poukázala aj na to, že je to práve oprávnený, komu možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, hoci s tým on nesúhlasí. Je nesporné, že pokiaľ by oprávnený nepodpísal notársku zápisnicu 3, nenastal by dôvod pre zastavenie exekúcie ako celku. Ako už sťažnostný súd uviedol vyššie, oprávnený nemal dôvod notársku zápisnicu 3 podpísať, jeho nárok bol totiž už predmetom vymáhania v tejto exekúcii a nemožno prihliadnuť ani na to, že jeho konanie bolo podľa jeho tvrdenia motivované pomocou povinnému (exekúciou bol paralyzovaný v aktivitách, atď.). Ako totiž sám uviedol v Liste zo dňa 06. 10. 2023, povinný mohol požiadať súdneho exekútora o splátkový kalendár. Navyše, pokiaľ by aj súčasťou notárskej zápisnice bola dohoda účastníkov o náhrade trov exekúcie v zmysle, že tieto trovy by mal hradiť povinný, súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom by bola táto časť vykonateľná, najmä vo vzťahu k trovám súdneho exekútora, keď z článku A bodu 6. vyplýva, že oprávnený sa zaviazal do 3 dní od podpisu notárskej zápisnice podať návrh na zastavenie exekúcie. Nehovoriac o tom, že v prípade zastavenia exekúcie má súdny exekútor len nárok na náhradu paušálnych výdavkov, zatiaľ čo pri vymožení má nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého nároku. Uvedené tak indikuje, že účelom spísania notárskej zápisnice 3 bolo práve zastavenie tejto exekúcie s tým, aby povinný nemusel hradiť odmenu súdneho exekútora. Špekulatívneho konania sa tak nedopustil len povinný, ale aj oprávnený, ktorý bol zjavne ochotný pristúpiť k takejto dohode. Vychádzajúc z uvedeného tak možno konštatovať, že oprávnený vo vzťahu k povinnému nepostupoval obozretne a s odbornou starostlivosťou, čoho výsledkom je, že musí znášať trovy tejto exekúcie.
19. Pokiaľ oprávnený namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k podaniu povinného zo dňa 19. 01. 2024, treba uviesť, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17. 01. 2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích
právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Aj keď teda podanie povinného nebolo oprávnenému pred rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky doručené, voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky bola prípustná sťažnosť, a teda k podaniu povinného sa mal priestor oprávnený vyjadriť práve v rámci sťažnosti. Tu je však potrebné doplniť, že hoci vyššia súdna úradníčka predmetné podanie uviedla v napadnutom uznesení, o skutočnosti v ňom uvedené svoje rozhodnutie vo veci neoprela. Nedoručením podania povinného zo dňa 19. 01. 2024 oprávnenému na vyjadrenie tak nemohlo na strane oprávneného dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
20. Napokon, vo vzťahu k námietke oprávneného ohľadom generálneho splnomocnenia, ktoré udelil povinný svojmu právnemu zástupcovi, sťažnostný súd konštatuje, že nemá pochybnosti o predloženom splnomocnení. V splnomocnení sa totiž výslovne uvádza, že právny zástupca je oprávnený zastupovať oprávneného „v akýchkoľvek exekučných konaniach“ vedených proti povinnému, čo súd považuje za dostatočné. Aj uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 353/2012 zo dňa 01. 08. 2012 pojednávalo o prípade, kedy plná moc vôbec neobsahovala oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, respektíve splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti, pričom Ústavný súd SR nevyslovil, že by udelené splnomocnenie muselo byť v tomto smere konkrétne, a teda že by sa mohlo vzťahovať len na konkrétnu ústavnú sťažnosť. Naopak, sťažnostnému súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že Ústavný súd SR akceptuje splnomocnenie všeobecne udelené „na podanie ústavnej sťažnosti“ alebo „na konanie pred Ústavným súdom SR,“ atď.
21. Odôvodnenie vyššej súdnej úradníčky v bode 10 napadnutého uznesenia, kde konštatovala nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie vyhodnotil ako chybu v písaní (neupravenie pôvodného textu). Hoci uvedené vyvoláva určitú zmätočnosť napadnutého uznesenia, nie je to v takej miere, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil, keďže v ďalších bodoch je napadnuté uznesenie už konzistentné vyúsťujúce do správneho právneho záveru.
22. Týmito úvahami sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti, a preto nemohol inak ako sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2078/2023 zo dňa 24. 01. 2024 zamietnuť v celom rozsahu.
23. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril), súd prvej inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).