Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-56C/64/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: V.. Q. K., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom N. XX/XXX, N., právne zastúpeného: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Zoznam, s.r.o., so sídlom Viedenská cesta 3-7, Bratislava, IČO: 36 029 076, právne zastúpenému: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.11.2017 po jej zmenách, z ktorých poslednú súd pripustil uznesením č. k. -390 zo dňa 22. októbra 2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi uverejnením ospravedlnenia na dobu troch dní na internetovom portáli Topky.sk (www.topky.sk) rovnakým typom a veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. na internetovom portáli topky.sk (http://www.topky.sk/ cl/XXXXXX/XXXXXXX/N.) s titulkom: „N. (ďalej v petite len „Článok“), vrátane titulku „Ospravedlnenie“ s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku na úvodnej strane (www.topky.sk) v znení: „Zoznam, s.r.o., Viedenská cesta 3-7, 851 01 Bratislava, IČO : 36 029 076, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka: 24598/B, sa ospravedlňuje V.. Q. K. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený výrokmi „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu“, uverejnenými v článku na internetovom portáli Topky.sk (http://www.topky.sk/cl/XXXXXX/XXXXXXX/N.) XX.X.XXXX o XX:XX hod. s titulkom „N. spojenie v parlamente! K. opäť ako tichý partner pri megakauze B.“, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Domáhal sa tiež náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. bol uverejnený na internetovom portáli žalovaného topky.sk článok s titulkom: „NZ. (ďalej v podaniach žalobcu aj ako „Článok 1“). Článok 1 obsahoval vo vete: ,,Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“ odkaz na článok s titulkom: ,,Škandál u R.: Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým dokumentom kauzy je...“, uverejnený dňa X.XX.XXXX o XX:XX na internetovom portáli topky.sk (ďalej v podaniach žalobcu aj ako „Článok 2“). Topky.sk sú online magazín žalovaného. Žalobca je verejne činná osoba, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NRSR“), člen politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej len ako „ĽSNS“) a bezúhonný občan dodržiavajúci právne predpisy SR. V Článku 1 bolo uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K.,. čím podržal koalíciu.“ V

tomto zmysle bol nepravdivo označený žalobca ako osoba, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“, čo bolo prezentované v Článku 1 ako fakt, a to bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov, resp. iných dôveryhodných poznatkov o priebehu hlasovania, ktoré by žalovaného vôbec oprávňovali k takému záveru. Malo sa jednať o hlasovanie na Zahraničnom výbore NRSR (ďalej aj ako „Zahraničný výbor“), konkrétne malo ísť o XX. schôdzu Zahraničného výboru zo dňa XX.X.XXXX (bod 5. programu rokovania bol: „5. Správa z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1. decembra 2016 na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky“). Z kontextu celého Článku 1 cez jeho odkaz na Článok 2 je poukazované na poslanecký prieskum členov Zahraničného výboru na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len ako „MZV“) zo dňa X.XX.XXXX v súvislosti s obvineniami bývalej zamestnankyne rezortu D. S.. V Článku 1 bola hrubo skreslená pravda a prekročená aj miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku, keď označenie žalobcu ako osoby, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“ nemá žiadny faktický podklad. Ak sa malo jednať o kritiku, tak tá bola v Článku 1 neprimeraná obsahom aj formou a postrádala vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. októbra 2011. V prípade žalobcu ako verejne činnej osoby, rovnako ako pri každej inej osobe, mala tlač zachovať zásady etiky, ale aj morálky a základnej slušnosti. Nepravdivé informovanie v Článku 1 o žalobcovi, hrubo presahuje právo na slobodu tlače a je v rozpore s obvyklým štandardom bulvárnej tlače. Je nutné uviesť, že akákoľvek osoba v postavení žalobcu by v súvislosti so zverejnením predmetného Článku 1 v danom mieste a čase pociťovala ujmu na cti, dôstojnosti aj vážnosti. Napriek tomu, že žalobca je verejne činnou osobou, tak boli v Článku 1 nepravdivou a pravdu hrubo skresľujúcou informáciou prekročené prípustné medze realizácie slobody prejavu a práva na informácie. Článok 1 neobstojí ani ako zjednodušenie a preháňanie, pretože aj v tejto rovine je neprimeraný. Jednalo sa teda zo strany žalovaného zverejnením Článku 1 o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu podľa . Článkom 1 bola neoprávnene zasiahnutá mravná integrita osobnosti žalobcu, bola znížená žalobcova dôstojnosť, česť a vážnosť vo vzťahu k spoluobčanom a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Označenie žalobcu ako osoby, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“ nie je v súlade s vnútorným presvedčením žalobcu, ani s jeho politickým presvedčením, pôsobí hanlivo a je spôsobilé privodiť žalobcovi stratu popularity u verejnosti. V spoločnosti bol vyššie uvedený poslanecký prieskum členov Zahraničného výboru na MZV, ktorý sa konal dňa 1. decembra 2016, vnímaný veľmi citlivo. Vzhľadom na uverejnenie Článku 1 s nepravdivými výrokmi v jednom z najčítanejších internetových portálov na Slovensku so širokým vplyvom na verejnosť bola bez akýchkoľvek pochybností znížená dôstojnosť, česť a vážnosť žalobcu vo vzťahu k obyvateľom Slovenska (táto skutočnosť' nemôže byt' sporná). Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť, čo v tomto prípade nepochybne cez nepravdivé označenie žalobcu bolo splnené. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu - nepravdivé označenie žalobcu bolo jednoznačne objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením , pričom vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Zverejnenie Článku 1 bolo už samo o sebe takým zásahom, ktorý bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu chránené podľa , a to práva žalobcu na ochranu jeho dôstojnosti, vážnosti, cti, postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Zverejnenie Článku 1 bolo už samo o sebe takým zásahom, ktorý bol spôsobilý znížiť žalobcovu dôstojnosť, vážnosť, česť, postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti. Tvrdenie o žalobcovi bolo nepravdivé a pokiaľ sa malo jednať o hodnotiaci úsudok, tak neprimerané a preto zasiahlo práva žalobcu chránené ustanovením . Označenie žalobcu ako osoby, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“, bolo prezentované v kontexte celého Článku 1 ako fakt, pričom ide o jednoznačne nepravdivé tvrdenie, ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemusí preukazovať, dôkazné bremeno o opaku zaťažuje žalovaného. Nepravdivosť tvrdenia je overiteľná, opačný výklad by viedol iba k možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok. Išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu na ochranu osobnosti, boli porušené práva žalobcu na ochranu osobnosti. Vyššie uvedené označenie žalobcu je excesom a nebolo by v súlade s právom na slobodu prejavu, aj keby bolo hodnotiacim úsudkom. Ak by dané označenie žalobcu bolo kvalifikované ako hodnotiaci úsudok, išlo by o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý bol neoprávneným zásahom do práv žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že boli porušené jeho práva na ochranu osobnosti, a to z nasledovných dôvodov týkajúcich sa hodnotiaceho úsudku (označenie žalobcu ako osoby, ktorá

zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“). Tento hodnotiaci úsudok nemá žiadny relevantný faktický základ od ktorého by sa odvíjal (chýba súvislosť medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdenými skutkovými okolnosťami, ktoré by ho dostatočne podporovali, resp. odôvodňovali). Dôkazné bremeno preukázania pravdivosti skutkových dejov, z ktorých má vychádzať hodnotiaci úsudok zaťažuje žalovaného. Medze novinárskej slobody preháňať a provokovať boli prekročené. Vybočuje z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Nejedná sa o prípustnú kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Táto kritika nevychádzala z pravdivých skutočnosti (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok, t.j. nebola vecná. Táto kritika nebola podporená relevantnými konkrétnymi argumentmi, t.j. nebola konkrétna, chýbal konkrétny skutkový základ, ktorý by bol pravdivý a nezavádzal by čitateľov. Táto kritika nebola ani primeraná účelu. Kritika nesmie sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania alebo urážky určitej fyzickej osoby. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, ak dotknutou fyzickou osobou je tzv. osoba verejného záujmu (z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2000, sp. zn. ). Nebolo umožnené čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, neboli podané úplné informácie potrebné na priestor pre vytvorenie vlastného názoru čitateľa. Žalobca poprel, že žalobou napádané skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky v Článku 1 sú pravdivé a majú vecný základ v skutočných dejoch. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného. S poukazom na a si žalovaný mohol overiť spôsob hlasovania žalobcu, čo však neurobil a zavádzajúco informoval v článku o žalobcovi vo vyššie uvedenom smere. Išlo teda o neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca na podporu svojej argumentácie opakovane citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3. októbra 2011, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 31. augusta 2006). Z uvedeného vyplýva, že označenie žalobcu v Článku 1 v celom jeho kontexte bolo difamačné a bolo neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu osobnosti, keby bolo vyhodnotené ako skutkové tvrdenie a rovnako ak by bolo alternatívne vyhodnotené ako hodnotiaci úsudok. Z hľadiska oprávnenosti nemôže uverejnenie Článku 1 s takým označením žalobcu obstáť. Žalovaný sa odmietol žalobcovi ospravedlniť. Po prevzatí predžalobnej výzvy žalovaný zverejnil redakčnú poznámku k Článku 1 v nasledovnom znení: „(Poznámka redakcie: K. z výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala uznesenie, že R. ministerstvo plytvalo).“ Ani vyššie uvedená redakčná poznámka neposkytuje žiadne zadosťučinenie žalobcovi v tejto veci ohľadom vyššie uvedeného neoprávneného zásahu do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Opäť sa jedná o nepravdivú informáciu o údajnej pomoci zo strany žalobcu členom vládnej koalície, takýto výrok nespĺňa ani kritéria primeraného hodnotiace úsudku, pretože nemá žiadny relevantný skutkový základ na vyvodenie takého záveru.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní neuznáva, a to ani čiastočne. Žalovaný článok je potrebné vnímať v jeho celom kontexte. Hlavným motívom článku bolo popísanie spoločného postupu členov Zahraničného výboru, poslancov reprezentujúcich koaličné strany a žalobcu, teda poslanca za stranu ĽSNS, ktorá bola stranou opozičnou, na rokovaní Zahraničného výboru dňa XX.X.XXXX. Tento spoločný postup žalobcu a koaličných poslancov spočíval v tom, že po tom, čo neboli prijaté procedurálne návrhy opozičných poslancov k bodu 5. programu rokovania Zahraničného výboru, opoziční poslanci z rokovania odišli v snahe vyvolať situáciu, aby rokovanie nebolo uznášaniaschopné a aby nemohlo byť prijaté koaličnými poslancami navrhované uznesenie, že Zahraničný výbor správu o poslaneckom prieskume vykonanom na MZV berie na vedomie. Takýmto uznesením by bolo vyjadrené, že poslanecký prieskum prebehol bez ďalšieho vecného riešenia preskúmavaného problému. Teda politický problém v ňom obsiahnutý by bol uzavretý. Po tom, čo opoziční poslanci rokovanie opustili a žalobca ostal na rokovaní s ostatnými koaličnými poslancami ako jediný opozičný poslanec, umožnil uznášaniaschopnosť Zahraničného výboru a prijatie nič neriešiaceho uznesenia o tom, že výsledky poslaneckého prieskumu Zahraničný výbor berie na vedomie. Článok sa týkal veci, ktorá bola v tom čase veľmi frekventovanou a rezonovala v celej spoločnosti, nakoľko sa jednalo o podozrenie, že MZV nepostupovalo riadne pri zadávaní zákaziek na rôzne služby. To bol aj dôvod, pre ktorý sa poslanecký prieskum vôbec uskutočnil. Napriek tomu že MZV neposkytlo poslancom riadne podklady, nakoľko poskytlo len zmluvy v elektronickej podobe bez podpisov konkrétnych ľudí, takže poslanci nemohli posúdiť, ktoré osoby sú za uzavretie takých zmlúv zodpovedné. Žalobca tým, že ostal na rokovaní Zahraničného výboru a nezabránil svojim odchodom z rokovania v uznášaniaschopnosti Zahraničného výboru, vykonal hlasovanie, ktoré sa v politickej praxi nazýva ako „hlasovanie nohami“. V danom prípade použili hlasovanie nohami ostatní opoziční poslanci tým, že z rokovania Zahraničného výboru odišli a žalobca tým, že na rokovaní ostal a umožnil tak uznášaniaschopnosť rokovania Zahraničného výboru. Hlasovanie nohami je plne legitímnym vyjadrením

politického názoru pri hlasovaní. Aj pri hlasovaniach pléna NRSR bol tento spôsob hlasovania nohami, ako spôsob vyjadrenia politického názoru odchodom z rokovacej sály, viackrát použitý v snahe zamedziť prijatiu nejakého rozhodnutia, uznesenia. V tomto kontexte chápali konanie, resp. nekonanie žalobcu médiá a celá spoločnosť. Toto konanie žalobcu považovali za prejav „tichej“ politickej spolupráce poslanca ĽSNS s koalíciou. Článok pritom poukazoval na to, že sa tak nestalo prvý raz. Keďže Zahraničný výbor napokon prijal uznesenie, že výsledky poslaneckého prieskumu len berie na vedomie a nijako výsledok poslaneckého prieskumu nevyhodnotil, je legitímny čitateľa provokujúci ironický hodnotiaci úsudok „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“. Legitimitu takého hodnotiaceho úsudku dokazuje aj skutočnosť, že ho použili mnohé médiá vo svojich článkoch zaoberajúcich sa touto témou. Plne legitímnym bol aj hodnotiaci úsudok, že žalobca zahlasoval za uznesenie zahraničného výboru, nakoľko hlasoval nohami a vecný základ tohto hodnotiaceho úsudku spočíva v tom, že ak by bol žalobca odišiel z rokovania Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční poslanci, bol by znemožnil prijatie uznesenia o vzatí poslaneckého prieskumu „len“ na vedomie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako poslanec NRSR a člen parlamentnej politickej strany, je osobou verejného záujmu, politikom a ako taký je povinný strpieť aj zverejnenie provokujúcich a ironizujúcich, kritických informácií o jeho osobe.

4. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. Zopakoval v nej svoju žalobnú argumentáciu. Doplnil, že redakčnou poznámkou žalovaný nepriamo potvrdil svoje pochybenie. Žalovaný v snahe zbaviť sa zodpovednosti za aj na pomery bulvárnej tlače neprimeranú a neprípustnú škandalizáciu žalobcu v snahe prilákať čo najväčší počet čitateľov, uchyľuje k neprimerane extenzívnym účelovým výkladom správania žalobcu. V tomto ohľade nemôže obstáť jednoznačne zavádzajúca úvaha žalovaného v tom zmysle, že podklad, resp. vecný základ pre ním tvrdený hodnotiaci úsudok je v podstate úvaha v tom zmysle, že ,,ak by žalobca odišiel z rokovania Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční poslanci, bol by znemožnil prijatie uznesenia o vzatí poslaneckého prieskumu len na vedomie“. Ide o špekulácie žalovaného. Odhliadnuc od toho, že vecným základom hodnotiaceho úsudku by mal byť určitý skutkový stav a nie iba neprimerane voľná uvedená úvaha autora článku, mal žalobca za to, že z takejto úvahy sa ani nedá vyvodiť záver, aký jednoznačne bol uvedený v Článku 1, a to: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu.“ Žalovaný teda jednoznačne nepravdivo označil žalobcu ako osobu, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že ,,na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“. Žalovaný si dokonca žiadnym spôsobom nezisťoval priamo u žalobcu ani stanovisko k veci, ktorá bola predmetom Článku 1, čo je až zarážajúce. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca umožnil uznášaniaschopnosť Zahraničného výboru. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca umožnil prijatie ,,nič neriešiaceho uznesenia o tom, že výsledky poslaneckého prieskumu Zahraničný výbor berie na vedomie.“ Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca vykonal ,,hlasovanie nohami“ a nezabránil svojim odchodom z rokovania uznášaniaschopnosti Zahraničného výboru. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že hodnotiaci úsudok, aký použil žalovaný, použili mnohé média vo svojich článkoch zaoberajúcich sa touto témou. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného.

5. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol v nej, že obsahu repliky nevyplýva žiaden ďalší prostriedok procesného útoku žalobcu. V replike je len zopakovaná časť argumentácie obsiahnutej v žalobe. Zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

6. Žalobca sa k duplike žalovaného nevyjadril.

7. Podaním zo dňa 17.9.2018 žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to oboznámiť sa prostredníctvom technického zariadenia s prístupom na internet s výpisom zo zápisnice z 36. schôdze Zahraničného výboru konanej XX.X.XXXX a s prezenčnou listinou z 36. schôdze Zahraničného výboru konanej XX.X.XXXX (následne však tieto dôkazy ako listinné dôkazy doložil do spisu, kde sa nachádzajú na č. l. 196-198; pozn. súdu). Žalobca mal za to, že žalovaný nepristupoval k informovaniu verejnosti v Článku 1 o činnosti žalobcu primeraným spôsobom v porovnaní s iným zástupcom opozície v obdobnom prípade, a to napríklad v porovnaní s poslancom V. A., ktorý nebol prítomný na 36. schôdzi Zahraničného výboru konanej XX. marca XXXX, napriek tomu, že na uvedenej schôdzi sa hlasovalo o návrhu skupiny poslancov NRSR na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky T. H., návrh nebol uznesením prijatý, žalovaný verejnosť o neprítomnosti poslanca V. A. na uvedenej schôdzi neinformoval,

čím vznikla zjavná disproporcia v informovaní verejnosti. Z uvedeného príkladu usudzoval žalobca neobjektívnosť žalovaného voči žalobcovi.

8. Na podanie žalobcu zo dňa 17.9.2018 reagoval žalovaný podaním zo dňa 22.10.2018, v ktorom s vykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov nesúhlasil. Odôvodnil to tým, že tvrdenia o správaní sa poslanca V. A. spočívajúceho v jeho neúčasti na 36. schôdzi Zahraničného výboru dňa XX.X.XXXX nijako nesúvisia s obsahom článku žalovaného v tomto konaní, ktorý bol zverejnený dňa XX.X.XXXX, keďže tento sa nezaoberal otázkou dochádzky poslanca V. A. na rokovania zahraničného výboru. Žalovaný článok bol zverejnený XX.X.XXXX, teda viac ako rok pred konaním 36. schôdze Zahraničného výboru (XX.X.XXXX). Dokument označený právnym zástupcom žalobcu ani neobsahuje žiaden údaj o neprítomnosti poslanca V. A. na 36. schôdzi Zahraničného. Návrh na vykonanie tohto dôkazu predložil právny zástupca po lehote, ktorá mu bola uložená súdom v rámci zásady sudcovskej koncentrácie dokazovania podľa ustanovení .

9. Súd vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti strán sporu.

10. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, a to uznesením č. 36 Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z XX. januára XXXX, zápisnicou zo 16. schôdze Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila 26. januára 2017, predžalobnou výzvou zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrením žalovaného k predžalobnej výzve zo dňa X.X.XXXX, článkom s titulkom „N.“, článkom s titulkom „Škandál u R. Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým dokumentom kauzy je...“, výstupom z Mediálneho archívu Newton Media, a.s., článkom s titulkom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj K.“, článkom s titulkom „Danko usilovne rozvracia“, správou zverejnenej na internetovej stránke dennikn.sk v rubrike Minúta po minúte dňa XX.X.XXXX o XX:XX, článkom s titulkom „Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň. Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“, štatistickým prehľadom o hlasovaní poslaneckých klubov a štatistickým prehľadom o hlasovaní žalobcu z internetovej stránky NRSR, ktoré sú obsahom spisu a výsluchom svedkov P. S., Ing. V. L., doc. Ing. V. A., PhD., Mgr. Q. F., MBA MA., MUDr. W. Y., CSc. a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Z uznesenia č. 36 Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z XX. januára XXXX vyplýva, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie správu z poslaneckého prieskumu, ktorý sa uskutočnil 1. decembra 2016 na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

12. Zo zápisnice zo 16. schôdze Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila XX. januára XXXX vyplýva, že pod bodom 5. sa Zahraničný výbor zaoberal správou z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1. decembra XXXX na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Člen výboru V. A. na rokovaní o tomto bode predložil procedurálny návrh, aby bola schôdza prerušená, za hlasovali traja členovia výboru, proti hlasovali piati členovia výboru a dvaja členovia výboru sa hlasovania zdržali, spolu hlasovalo desať členov výboru, procedurálny návrh nebol prijatý. O návrhu uznesenia predloženom V. A. hlasovali šiesti členovia výboru, nikto nebol za, štyria boli proti, dvaja sa zdržali, návrh nebol prijatý. O uznesení č. 36 hlasovalo sedem členov výboru, šesť členov výboru bolo za, nikto nebol proti a jeden člen výboru sa hlasovania zdržal, uznesenie č. 36 bolo prijaté. Podľa prezenčnej listiny pripojenej k zápisnici bolo na začiatku schôdze prítomných 12 poslancov, členov výboru.

13. Z predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX doručenej žalovanému dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca žiadal od žalovaného v súvislosti so zverejnením článku s titulkom „N.“ zverejnenie ospravedlnenia.

14. Z vyjadrenia žalovaného k predžalobnej výzve zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný za účelom minimalizácie možnosti vzniku akejkoľvek nejasnosti článku sa rozhodol vykonať jeho aktualizáciu formou redakčnej poznámky.

15. Obsahom článku uverejneného dňa XX.X.XXXX na internetovej stránke www.topky.sk s titulkom „Nepredstaviteľné spojenie v parlamente! K. opäť ako tichý partner pri megakauze B.“ je perex v znení: „BRATISLAVA - V parlamente sa črtá nová koalično-opozičná spolupráca. K. sa totiž opäť spojili so smerákmi. Tento raz im pomohli stopnúť prešetrovanie podozrivého plytvania na ministerstve zahraničia.

Je to ostrý kontrast s tým, čo hovorila strana V. K. pred voľbami.“ Článok pokračuje podnadpisom „Prieskum ukončený, plytvanie nepotvrdené, K. pomohol koalícii“, po ktorom nasleduje odsek v znení: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu. Zahraničný parlamentný výbor odmietol konštatovať, že pri organizácii podujatí, ktoré súviseli so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ, sa plytvalo financiami. Takéto uznesenie požadoval prijať opozičný poslanec V. A. (nezaradený), koaličná väčšina ho však nepodporila. Výbor namiesto toho odhlasoval, že berie na vedomie Správu z poslaneckého prieskumu z 1. decembra 2016 na ministerstve zahraničných vecí (MZV). Dodatočne bola žalovaným za tento odsek článku doplnená redakčná poznámka uvedená v zátvorke v znení: „(Poznámka redakcie: Keckés z výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala uznesenie, že Lajčákovo ministerstvo plytvalo)“. Nasleduje podnadpis „Nie je to prvá spolupráca ĽSNS + SMER“ a text: „Nie je to po prvý raz, čo sa kotlebovci spojili so smerákmi. Spolu zahlasovali už aj za odsúdenie poslanca SaS W. Y.. "Poslanci SMERu W., A., E., A., Q., N., Kvorka a ďalší práve hlasovali za návrh V. K.. Spojili sa s fašistami kvôli tak zásadnej veci, ako je... odsúdenie poslanca OB. za facku M.. V prípade poslanca K. je to obzvlášť srandovné," napísal pred pár mesiacmi nezaradený poslanec V. A.. Za návrh hlasovali 14 kotlebovci a 8 smeráci. A taktiež hlasovali ako jediní z opozície so Smerákmi za prijatie deklarácie, ktorá odsudzuje Mečiarove amnestie, ale neplánuje ich zrušiť. Táto spolupráca na pôde parlamentu je v kontraste s predvolebnými rečami kotlebovcov, ktorí tvrdili, že sa dištancujú od tradičných parlamentných strán.“ Záver článku je uvedený podnadpisom: „Kauza možného plytvania u Lajčáka“ a znie: „Bývalá zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR D. S. v pondelok (21. XX.) obvinila rezort diplomacie z predražených zákaziek súvisiacich so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ. Povedala, že k podujatiu predstavenia loga slovenského predsedníctva bol z troch zaslaných návrhov agentúr, ktoré mali zastrešovať podujatie, automaticky vybratý práve návrh Agentúry Evka za 156.000 eur ako ten, ktorý sa bude realizovať. Upozornila aj na to, že rozpočty viacerých projektov sa po príchode externej poradkyne D. O. začali navyšovať. S. mala o tom upovedomiť svojím listom aj priamo ministra. Podľa jej slov R. však v tejto veci nekonal. Ponúkol jej na ministerstve iné miesto, ona odmietla.“

16. Z obsahu článku s titulkom „Škandál u R.: Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým dokumentom kauzy je...“, ktorý bol zverejnený dňa X.XX.XXXX na internetovej stránke www.topky.sk vyplýva, že článok sa zaoberá poslaneckým prieskumom poslancov Zahraničného výboru na MZV v súvislosti s obvineniami bývalej zamestnankyne MZV Zuzany Hlávkovej, a to vo veci kauzy údajného plytvania peňažnými prostriedkami pri zabezpečovaní slovenského predsedníctva Rady EÚ.

17. Z výstupu z Mediálneho archívu Newton Media, a.s. vyplýva, že na internetovej stránke hlavnespravy.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom „Zahraničný výbor parlamentu odmietol konštatovať, že počas predsedníctva sa plytvalo“; na internetovej stránke dnes.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Zahraničný výber sa nezaprel: Počas predsedníctva sa neplytvalo“; na internetovej stránke postoj.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Zahraničný výbor odmietol konštatovať, že počas predsedníctva sa plytvalo“; na internetovej stránke pluska.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Plytvalo sa počas predsedníctva? Zahraničný výbor vyslovil ortieľ, ktorý vás dostane do kolien“; na internetovej stránke teraz.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Zahraničný výbor nekonštatoval, že počas predsedníctva sa plytvalo“; v denníku Nový čas bol dňa XX.X.XXXX publikovaný článok s titulkom: „R. poslanci skúmať nebudú“, v denníku SME bol dňa 27.1.2017 publikovaný komentár s titulkom: „Zhnitý“; na internetovej stránke sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený komentár s titulkom: „K. proti systému nebojujú. Pomáhajú mu“; na internetovej stránke dennikn.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Poslanecký prieskum u R. sa skončil, koalíciu podržal K. poslanec“; v relácií Rádiožurnál Rádia Slovensko bola dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod odvysielaná správa: „Už sa nebudú zaoberať kauzou na ministerstve zahraničných vecí“ a o XX:XX správa: „Z parlamentu“; na internetovej stránke sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený komentár s titulkom: „Zhnitý systém“; na internetovej stránke parlamentnelisty.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Neočakávané. K. v centre diania pri kauze Z.. Vieme viac“; na internetovej stránke sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Vyšetrovať Z. poslanci ďalej nebudú, koalíciu podržal Kotlebov poslanec“; v denníku SME bol dňa XX.X.XXXX publikovaný článok s titulkom: „Poslanci uzavreli Z.“; v denníku SME bol dňa XX.X.XXXX publikovaný článok s titulkom: „K. pri Z. podržal extrémista“.

18. Z článku s titulkom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj K.“, zverejneného na internetovej stránke aktuality.sk dňa XX.X.XXXX vyplýva, že v prvom čítaní za „návrat práva na odpoveď“ hlasovali aj jedenásti poslanci ĽSNS vrátane žalobcu. Z komentára s titulkom „F. usilovne rozvracia“ uverejneného v denníku SME dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že podľa názoru jeho autora k „Smeru a F. sa pridali aj ĽSNS, V. a ďalšie roztrúsence“ pri hlasovaní o minimálnom dôchodku. Zo správy zverejnenej na internetovej stránke dennikn.sk v rubrike Minúta po minúte dňa XX.X.XXXX o XX:XX vyplýva, že za uloženie pokuty prezidentovi K. na utajenom rokovaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovali koaliční poslanci s výnimkou W. K., pridal sa k nim aj žalobca. Z článku s titulkom „Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň. Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“ publikovanom dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že sa daný vládny návrh zákona hlasovali aj poslanci ĽSNS.

19. Z výpovede svedkyne P. S. na pojednávaní dňa X.X.XXXX, vyplýva, že bola k žalobcovi v pracovnom pomere, pretože vykonávala funkciu okresnej predsedníčky ĽSNS v K. a stretávali sa aj súkromne. Na otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedala, že uvedený článok čítala, nakoľko navštevuje portál topky.sk, tento portál bol dlhodobo najnavštevovanejší, keď si článok prečítala, zaskočil ju, nakoľko vedela postavenie žalobcu, vedela, že sa zúčastní na tomto výbore a vyvolalo to v nej dosť zmiešané pocity z toho dôvodu, že ak si ho každý pozrie a prečíta, tak je mu jasné, že hlasoval, ale nebolo v tom článku ani vysvetlené, čo bolo predmetom toho celého a ľudia, ktorí nevedia, o čo ide, to zobrali tak, že hlasoval a je tam to spojenie Smeru. Vzťah žalobcu ku Smeru je úplne vylúčený, nesúhlasí s ich programom, s vecami a ako ich riešia. Smerovanie či už jeho osoby, alebo strany, ktorú v parlamente zastupuje, je diametrálne odlišné. Tento článok nečítala len svedkyňa, ale aj jednotliví členovia strany, svedkyni chodili odkazy na tento článok a pýtali sa jej osobne, ako môžu hlasovať na nejakom výbore so smerákmi, čo to má znamenať. Keďže tí členovia spadajú pod svedkyňu, tak kontaktovala žalobcu, aby jej vysvetlil, čo to vlastne znamená, aby to vedela vysvetliť ostatným členom. Členovia vraveli, že je to neprípustné pre nich byť v takejto strane. Riešilo aj predsedníctvo strany. Bol z toho dosť znechutený a dosť podráždený. Pretože vysvetľovať niečo, čo má taký názov, je dosť zložité. Článok sa dá dohľadať ešte stále, je stále živý a stáva sa, že keď prijímajú členov, tak sa pýtajú konkrétne na tento článok, či je to naozaj pravda, či sme sa uvedomili, či sa žalobca uvedomil. Dovtedy keď mávali okresné stretnutia, kde žalobca chodieva ako krajský predseda, tak ako členovia sa k nemu správali s úctou, vážili si ho, bol ústretový a na najbližšom predsedníctve padali poznámky, že vy hlasujete so Smerom, vy ste spojení so Smerom a žalobca to musel znova opätovne vysvetľovať. Stále sa k tomu vracali. V tom roku boli aj voľby do VÚC, kde žalobca aj kandidoval ako poslanec a organizovali mítingy, bolo ich niekoľko desiatok, kde predstavovali program, s čím vlastne idú do týchto volieb a boli obce, dokonca aj mestá, kde sa žalobcu ľudia pýtali, že keď bude zvolený ako poslanec, či bude znova hlasovať so smerákmi. So žalobcom nie je v každodennom kontakte, ale vie, že tá jeho podráždenosť sa preniesla na jeho rodinný, spoločenský a súkromný život. Dovtedy ho členovia strany považovali za korektného človeka. Žalobca bol atakovaný aj prispievateľmi na tento portál. Samotný predseda strany ho atakoval, ako to bolo a žalobca ju informoval, že mu hrozilo, že ho predsedníctvo zo strany vylúči. Nemala však vedomosť o tom, čo sa na predsedníctve preberalo. Čo sa týka voličskej základne, roznášajú noviny, ktorých je prispievateľom aj žalobca a niekde sa stalo, že tí ľudia čítajú pred nimi tieto noviny a padli aj také vyhlásenia, že vy ste tam všetci jedna banda, píšte pekne, ale prax je iná vec, sme videli. Na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedala, že so žalobcom nežila, ani nežije v spoločnej domácnosti a nebola s ním v bližšom priateľskom, intímnejšom vzťahu. Stýka sa s matkou žalobcu, na ktorej meno a bydlisko si však nevedela spomenúť, neskôr počas výpovede si na jej meno spomenula. Žalobca jej vysvetlil, že sa zdržal hlasovania, stačilo jej to vysvetlenie. Čo sa týka osobnosti a ľudskej stránke, žalobca je oddaný strane a tomu čo vlastne robí; čo sa povie, to platí a je zásadový. Ako príklad konkrétnej osoby, ktorá sa pri vstupe do strany pýtala na vysvetlenie žalovaného článku, uviedla Ing. W. V.. Vstúpil do strany a dohodli aj stretnutie so žalobcom, ktorý sa k tomu vyjadroval. Žalobca v médiách nevystúpil a nedal najavo svoj postoj k tvrdeniam obsiahnutým v článku, lebo by mu nebol daný priestor a čo sa týka straníckych novín, nemala o tom vedomosť.

20. Svedok Ing. V. L. na pojednávaní dňa X.X.XXXX na otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že je podpredsedom ĽSNS, poslanec NRSR a poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja. Článok čítal, nevedel, akým spôsobom sa k nemu dostal, zaujal ho natoľko, že si ho dodnes pamätá. Tento článok ho pobúril, doslova až nahneval, bol síce zvyknutý na bulvárne médiá, ale tento článok bol zavádzajúci. V článku boli vyslovene faktografické chyby, podľa svedkovho názoru úmyselne prekrútené tak, aby čo najviac bulvarizovali, škandalizovali žalobcu, s cieľom možno získať čítanosť pre uvedený portál. V článku sa písalo, že žalobca pomohol zastaviť vyšetrovanie tej korupčnej kauzy, a že za to hlasoval. To

jednoducho nie je pravda, pretože aj svedok bol v tom čase členom toho istého Zahraničného výboru a vedel, čo sa na tom výbore prejednávalo a o čom sa hlasovalo. Na výbore sa mala zobrať na vedomie správa z poslaneckého prieskumu, ktorá zápisnicovým spôsobom dokumentovala priebeh poslaneckého prieskumu, čiže išlo viac menej o formálny dokument, ktorý sa bral na vedomie, aj prípadné nezobratie tohto dokumentu na vedomie by vôbec nič nezmenilo na vyšetrovaní údajnej korupčnej kauzy. Poslanec NRSR vyjadruje svoju vôľu hlasovaním, to je najexplicitnejší spôsob vyjadrenia vôle. Žalobca svojim hlasovaním - zdržal sa, vyjadril svoj postoj k tomu dokumentu, to znamená, že nepodporil jeho schválenie. Interpretovať hlasovanie, ktorým sa hlasovania zdržal, tak, že hlasoval za zakrytie nejakej korupčnej kauzy, je jednoducho klamstvo. Článok nezachytával autenticky skutočností, ktoré boli na výbore, v článku to bolo totiž odprezentované tak, že ak by správa o poslaneckom prieskume nezobrala na vedomie, tak by pokračovali nejaké vyšetrovania a možno by sa odhalili nejaké ďalšie skutočnosti, tak to ale jednoducho nie je. Ak by sa správa nezobrala na vedomie, tak by sa na vyšetrovaní danej kauzy nič nezmenilo. Svedok nadobudol dojem, že autor článku sa úmyselne snažil prekrútiť veci tak, aby za každú cenu vytvoril nejaký škandál a nejakú bombastickú informáciu, ktorá by zaujala čitateľov. Výroky v článku na svedkovi zanechali veľmi negatívny dojem, pretože jeho explicitné vyjadrenie vôle, to znamená zdržanie sa hlasovania, bolo interpretované, akoby sa snažil niečo zakryť. Žalobca je veľkým kritikom strany Smer a celej vládnej koalície. Žalobca nebol pred publikovaním predmetného článku mediálne známejší, toto bola vlastne jeho prvá väčšia medializácia, to znamená, že mnoho ľudí ho spoznalo prvýkrát práve prostredníctvom tejto negatívnej správy a bol z toho prirodzene pobúrený a nahnevaný. Článok mal rozhodne negatívny vplyv na žalobcovu povesť, jeho osobu. Žalobca je poslanec, politik, ktorý je prirodzene závislý od hlasov voličov a je logické, že nikto nechce voliť politika, o ktorom sa v médiách píše, že kryje nejaké korupčné kauzy. Poukázal na osobnú skúsenosť z predvolebnej kampane do VÚC v roku XXXX, vtedy robili sériu predvolebných mítingov, svedok tam kandidoval na nitrianskeho župana a žalobca ako nitriansky krajský predseda strany chodil na tieto mítingy spolu so žalobcom a na tých mítingoch sa ľudia pýtali, prečo kryjú smerákov, prečo s nimi hlasujú a prečo pomáhajú kryť ich kšefty. Potom v ďalších diskusiách narážali práve aj na túto kauzu a tie otázky boli často smerované práve na žalobcu. On namiesto toho, aby propagoval svoj pozitívny program, nakoľko tiež kandidoval na poslanca, tak sa musel obhajovať a vysvetľovať účastníkom mítingu, ako to naozaj bolo. Výroky v článku mali rozhodne negatívny vplyv na žalobcovu česť, dôstojnosť a vážnosť. Čo sa týka vplyvu na členskú základňu strany, to bola podľa svedka skôr otázka na nižšie postavených funkcionárov strany, ktorí prichádzajú do kontaktu s členmi. Svedok sa najviac kontaktuje s členmi z nitrianskeho okresu a tým to tiež museli vysvetľovať, ako to naozaj bolo, takže ten vplyv tam bol negatívny. A čo sa týka vedenia strany, tak tam to nebrali príliš vážne, pretože jednak vedia, ako to bolo naozaj a tak isto ako politici s niekoľkoročnou praxou mali už svoje negatívne skúsenosti s bulvárnymi médiami a vedeli, čo všetko sú schopní za účelom bulvarizácie a škandalizácie napísať. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedal, že si nepamätá presne, prerokovania ktorých bodov programu 16. schôdze Zahraničného výboru konanej dňa XX.X.XXXX sa zúčastnil, vedel že na tomto konkrétnom bode nebol prítomný, musel predčasne odísť z výboru. V prerokúvanej správe, ktorú mali k dispozícií už pred rokovaním výboru, bolo konštatované, že MZV neposkytlo nahliadnutie do originálov listín, ktoré mali byť predmetom prieskumu, ale poskytlo len nepodpísané dokumenty, niektorí poslanci mali aj počas prieskumu takéto námietky, ale rozhodne svedok nemal pocit z danej správy, že by bola napísaná faktograficky zle, pretože bola písaná formou zápisnice a že jej zobratím alebo nezobratím na vedomie by sa zmenilo niečo na priebehu vyšetrovaní danej kauzy. Správa bola napísaná ako zápisnica správne, ale nevyplynulo z nej, že verejné prostriedky boli použité správne a hospodárne, preto keby svedok nemusel predčasne odísť, určite by ju nepodporil, tiež by sa hlasovania zdržal. Priestor na ďalšie vyšetrovanie videli, radili sa aj so žalobcom, keď sa pripravovali na výbor a preto sa rozhodli, že tú správu nepodporia, čo sa aj stalo v prípade žalobcu, ale svedok musel odísť skôr. Rozhodne nepodporenie tejto správy, alebo zámer nepodporiť túto správu v samotnom hlasovaní nie je možné interpretovať ako krytie nejakých káuz. Ako poslanci sú jednoducho v parlamente na to, aby hlasovali.

21. Svedok doc. Ing. V. A., PhD. na pojednávaní dňa X.X.XXXX na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že pokiaľ si pamätal, dával na výbore procedurálny návrh, aby bolo rokovanie o bode 5. prerušené a tento procedurálny návrh bol produkovaný na mieste, nebol si istý, či dával ešte písomný návrh k tomuto rokovaniu Spomínal si, že tento návrh odovzdával vopred. Išlo o zasadnutie, ktoré malo ukončiť dlhšie trvajúce vyšetrovanie agentúry Evka, kde sa už predtým uskutočnilo niekoľko zasadnutí výboru a poslanecký prieskum a následne aj MZV zaslalo poslancom určité dokumenty na preskúmanie. Po preštudovaní dokumentov a všetkých faktov svedok pripravil návrh uznesenia; videl veľkú šancu, nielen preto, že bol faktograficky podložený, ale aj preto že v zahraničnom výbore

opozícia má väčšinu poslancov, čo znamená, že koalícia nemôže svojou vnútornou solidaritou zastaviť pokračovanie, preto tento výbor predstavoval pre opozíciu jedinečnú možnosť získať podporu pre takéto návrhy. Zároveň na predchádzajúcich rokovaniach výboru k tejto téme aj vzhľadom na verejný tlak aj poslanci koalície hlasovali, aby sa kauza vyšetrovala, aby sa získali dokumenty a bola možnosť naozaj dospieť k poznaniu situácie a vyvodeniu politickej zodpovednosti. Počas rokovania výboru začalo byť zrejmé, že sa to nestane, a to z dvoch dôvodov, prvým bol neprítomnosť jednej opozičnej poslankyne p. W., čím sa pomer síl zmenil na 6 ku 6 a zároveň ako diskutovali o tejto kauze a začalo sa hlasovať v súvislosti s touto kauzou, bolo zrejmé, že vládna koalícia začala opäť uplatňovať vnútornú solidaritu nad pravdou a hlasovala na zakrytie konania ministra R. v tejto kauze. Keď to potvrdilo prvé hlasovanie tak sa svedok rozhodol opustiť pred druhým hlasovaním rokovanie výboru, pretože ak by všetci poslanci opozície urobili rovnako, tak by výbor prestal byť uznášaniaschopný, rokovanie by sa muselo prerušiť. Na ďalšom zasadnutí výboru pri plnej dispozícii opozičných poslancov by mohli schváliť svedkom navrhované uznesenie. C. reagovali všetci opoziční poslanci, okrem jedného, ktorí vstali a odišli spolu so svedkom, na rokovaní zostal žalobca. Vďaka tomu mohla koalícia schváliť uznesenie, že berie na vedomie poslanecký prieskum a jeho výsledky bez akýchkoľvek ďalších dôsledkov. Toto uznesenie mohol výbor schváliť len preto, že žalobca zostal na rokovaní ako jediný opozičný poslanec. Svedok mal vedomosť o tom, že nastali situácie, keď pri iných hlasovaniach vo výboroch, resp. iných orgánov NRSR, poslanci za ĽSNS svojim správaním pri hlasovaní nepriamo podporili koalíciu, ale konkrétnu situáciu nevedel uviesť. Na tento konkrétny článok sa svedka žiaden občan nepýtal, aspoň si nespomínal; na konanie žalobcu si spomínal, pretože dostal niekoľko správ prostredníctvom sociálnej siete Facebook, ktoré boli voči nemu agresívne v súvislosti s touto celou udalosťou, t.j. rokovaním Zahraničného výboru a medializáciou výstupu z rokovania. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal, že predmetom spomenutých príspevkov na sociálnej sieti okrem osobných invektív, bola najmä nespokojnosť s tým, že svedok poukazoval na úlohu žalobcu pri „zametení tejto kauzy pod koberec“.

22. Svedok Mgr. Q. F., MBA MA., na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že zasadnutí Zahraničného výboru sa zúčastňoval s výnimkou absencií spôsobených zahraničnými cestami, na predmetnom zasadnutí sa zúčastnil. Ak si dobre spomínal, tak medzi druhým a tretím hlasovaním došlo k opozičnej obštrukcii, traja poslanci opozície opustili rokovaciu miestnosť a tým chceli zabrániť prijatiu uznesenia, ktoré nepovažovali za správne, následne sa dozvedeli, že uznesenie získalo dostatok hlasov veľmi tesnou väčšinou, ak sa svedok nemýlil tak Zahraničný výbor mal vtedy 11 členov a k uznášaniaschopnosti bolo potrebných 6 hlasov. Pri obštrukcii troch opozičných poslancov ostalo v miestnosti šesť poslancov vládnej koalície. Títo traja opoziční poslanci boli páni Y., B. a F. (svedok). Miestnosť opustil aj žalobca. Svedok sa už do miestnosti nevrátil. Pod pojmom hlasovanie nohami svedok rozumel vyjadrenie svojho názoru súhlasu alebo nesúhlasu.

23. Svedok MUDr. W. Y., CSc. na pojednávaní dňa 16.10.2019 na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že detaily rokovania spred dvoch rokov si nepamätá. Ako opoziční poslanci využili legálnu možnosť k tomu, čomu sa hovorí obštrukcia, opustili miestnosť, aby v tom hlasovaní, čo bolo matematicky jasné z prevahy koalície, neprehrali, pretože pri uznášaniaschopnom výbore by si väčšina presadila závery, s ktorými nesúhlasili. Svedok ako účastník poslaneckého prieskumu poukázal na viaceré nezrovnalosti v záverečnom účte a nechcel, aby napriek týmto faktom bolo prijaté viac menej schvaľujúce uznesenie o tom, že sa správa berie na vedomie. Opozícia opustila pred druhým hlasovaním výborovú miestnosť, v ktorej sa rokovalo a fungovanie je také, že dvere predsália a tejto miestnosti sú otvorené a opoziční poslanci stáli v predsálí a pozerali do miestnosti a jeden z opozičných poslancov, žalobca, sa cez tie dvere do tej miestnosti vrátil, zatiaľ čo ostatní v nich stáli a nevrátili sa. Pod hlasovaním nohami svedok rozumel iné hlasovanie ako klasicky, nohami hlasovali občania Česko-Slovenska po okupácii v roku 1968, keď si mali vybrať biľakov alebo husákov alebo slobodný svet, hlasuje sa nohami aj v Bundestagu občas, keď sa vchádza do sály rokovacej, istými dvermi tými alebo tými. V NRSR tento pojem nie je celkom namieste, lebo keď niekto využíva obštrukciu, nehlasuje nohami. Hlasovanie nohami je literárny pojem. To, že opoziční poslanci odišli z rokovania výboru, možno technicky nepochybne považovať za „hlasovanie nohami“. Konanie žalobcu technicky možno považovať za hlasovanie nohami. Poslanci ĽSNS hlasovali pri prijímaní zákonov spolu s koalíciou, a to i v prípadoch, keď ostatná časť opozície s koalíciou nehlasovala, na vysvetlenie však dodal, že nielen výnimočne hlasuje aj opozícia s koalíciou pri rozumných návrhoch, naopak je to unikátne. Na otázku, či ĽSNS hlasovala s koalíciou pri určení stropu dôchodkového veku, odpovedal, že si myslí, že áno a dodal, že hlasovaní sú tisíce a človek nemôže evidovať všetky z nich ale platí scripta manet, alebo dnes moderné všetko je na webe.

Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal, že predpokladá že za viac ako tri a pol roka tohto volebného obdobia ĽSNS zrejme hlasovala za návrhy opozície, je však vysoko pravdepodobné, že takmer nikdy nehlasovala za návrhy poslaneckého klubu SaS, ktorého je svedok členom a zrejme ani za jeden z viac než 40 noviel či návrhov zákonov, ktorých bol svedok predkladateľom alebo spolupredkladateľom. Poslanecký klub svedka v tomto volebnom období hlasoval za nejaký koaličný návrh zákona. K pojmu hlasovanie nohami svedok doplnil, že okrem parlamentov, kde sa to technicky považuje za spôsob hlasovania, ku ktorým NRSR nepatrí, je použitie tohto pojmu v našich pomeroch niečo ako literárna licencia, ktorá opisuje situáciu, keď sa odchodom z hlasovacieho priestoru pokúša časť poslancov dať najavo svoj postoj alebo sa pokúša zabrániť istému výsledku hlasovania.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 1.8.2018 vypovedal, že uverejnené informácie boli nepravdivé a neprimerané za účelom vytvorenia zisku z reklamy z predmetného článku, aby mal žalovaný čo najväčšiu čitateľnosť. Je za pluralitu názorov, ale nie je za vytváranie tendenčných názorov, alebo informácií. Predmetný článok mu spôsobil to, že túto kauzu musí vysvetľovať na verejnosti, medzi členskou základňou strany a musel ju vysvetľovať aj rodine. Išlo o konfrontácie najmä z úzkeho vedenia strany ihneď po uverejnení článku, kde musel vysvetľovať svoje hlasovanie, takisto sa verejnosť obracala aj na predsedníctvo - orgány strany, kde žiadali vysvetlenie žalobcovho konania, resp. tendenčného článku. Aj v čase výpovede sa v rôznych diskusných fórach objavovali odkazy na predmetný článok za účelom diskreditácie buď žalobcu ako osoby alebo strany. U rodinných príslušníkov vycítil po publikovaní článku odstup a musel tieto veci napraviť, resp. vysvetliť. Keďže zahraničný výbor sa konal v čase, keď neprebiehalo rokovanie NRSR, tak jeho kolegovia poslanci, ale aj vedenie strany sa tieto informácie dozvedeli až z článku a bol okamžite konfrontovaný či už telefonátmi, resp. formou SMS správ. Musel na najbližšom osobnom stretnutí tieto veci vysvetľovať. V tom čase cítil odstup zo strany kolegov a možno to cítiť až do teraz. Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca odpovedal, že keďže je členom zahraničného výboru, kauzu na MZV vnímal citlivo, preto hlasoval za vykonanie poslaneckého prieskumu na MZV a predmetného prieskumu sa aj zúčastnil. Žalobca študoval predložené materiály z MZV, čiže zmluvy, objednávky atď. Konštatoval, že i keď predmetné fakturované sumy sa mu zdali predražené, niekoľkokrát predražené, a celé predstavenie predsedníctva SR bolo z jeho pohľadu zbytočné, tak predložené výdavky boli z MZV zdokladované. Z pohľadu žalobcu išlo teda o zbytočné plytvanie verejných zdrojov. V bode 5. schôdze Zahraničného výboru bol podaný procedurálny návrh poslanca A., za ktorý žalobca hlasov za. Následne bolo podané uznesenie poslanca A., za ktoré ako jediný prítomný opozičný politik hlasoval - zdržal sa, a za konštatujúcu správu o vykonanom poslaneckom prieskume hlasoval - zdržal sa. Čo sa týka procedurálneho návrhu poslanca A., hlasoval za, pretože išlo o procedurálny návrh, ktorý mal odložiť hlasovanie o správe na ďalšie rokovanie výboru. Čo sa týka uznesenia A., za ktoré hlasoval - zdržal sa, hlasoval tak preto, pretože z jeho pohľadu išlo čisto o politické uznesenie poslanca A.. Čo sa týka správy o poslaneckom prieskume, hlasoval podľa svojho vedomia a svedomia, pretože bol prítomný na danom poslaneckom prieskume, vypočul si otázky a odpovede, či už jeho kolegov alebo zástupcov MZV. A v správe o poslaneckom prieskume sa konštatuje, že bol vykonaný poslanecký prieskum, správa nehodnotí, či bolo plytvanie s verejnými zdrojmi na MZV dokázané, alebo nie. Uviedol tiež, že poslanec A. nebol prítomný počas hlasovania, teda nehlasoval za svoje uznesenia. Sporné výroky v článku žalobcu rozhorčili alebo nahnevali, keďže sa nezakladali na pravde, výroky ho postavili do pozície, že hlasoval za to, že sa na MZV neplytvalo s verejnými zdrojmi, čo nie je pravda. Či už vedenie strany alebo kolegovia poslanci, známi, rodina a v neposlednom rade aj žalobca bol od publikovania článku dlhú dobu konfrontovaný s predmetným článkom a v niektorých prípadoch označený ako zradca. Počas najbližšej volebnej kampane pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov na mítingoch alebo na stretnutiach s ľuďmi bol konfrontovaný aj s otázkami, ktoré by nabádali na tento článok. Článok mohol mať negatívny dopad, či už na žalobcu ako osobu alebo ĽSNS, ktorú zastupuje v NRSR Keďže žalobca bol krajský predseda strany v Nitrianskom kraji, tak sa neustále aktívne stretával s členmi strany z predmetného kraja a bol konfrontovaný členmi na rôznych stretnutiach, či už na okresnej alebo krajskej báze a musel tento článok dopodrobna vysvetľovať, u niektorých členov od tej chvíle možno badať sklamanie a v niektorých prípadoch sa niektorí členovia vzdali aj členstva v strane. Vďaka tomuto tendenčnému článku možno badať u niektorých voličov stratu dôvery k ĽSNS, čo sa koniec koncov mohlo prejaviť aj vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Keďže článok koluje v rôznych diskusiách aj dodnes, diskutéri ho používajú za účelom diskreditácie ĽSNS, môže teda mať negatívny vplyv na voličskú základňu ĽSNS. Uviedol tiež, že strana Smer je úhlavný politický nepriateľ ĽSNS, čo sa dá povedať aj o súčasnej (v čase výpovede; pozn, súdu) koalícii. Sporné výroky mali negatívny dopad na žalobcov spoločenský a rodinný život, napr. jeho mamy sa často pýtali na túto kauzu jej známi a musela odpovedať na nepríjemné otázky. Žalobcovo okolie ho

vďaka tomuto článku ma bralo skôr ako zradcu volebného programu a táto zmena bola badateľná. Myslel si, že jeho česť a vážnosť bola u voličskej základne, na verejnosti, ale i v rodinnom živote znížená. Žalobca pri každom jednom hlasovaní, či už bolo vo výboroch alebo v pléne NRSR doslova premýšľal, ako toto jeho hlasovanie môže byť prekrútené v niektorých médiách. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca odpovedal, že je členom ĽSNS, predtým nebol členom žiadnej politickej strany a svoju prvú verejnú funkciu vykonával ako poslanec NRSR od roku 2016. Vykonával funkciu krajského predsedu a v minulosti bol asi od roku 2014 do roku 2016 podpredsedom strany. K svojim osobným pomerom uviedol, že je slobodný a má dve deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Ďalej odpovedal, že keďže sa predmetný článok na predsedníctve strany dostatočne vysvetlil, nikto z členov predsedníctva nepodal návrh na disciplinárnu komisiu. Označenia za zradcu prichádzali aj z rôznych verejne dostupných internetových diskusií a u niektorých bývalých členov strany bolo možno badať alebo bolo počuť takéto vyjadrenia na adresu žalobcu, konkrétnu osobu označiť nevedel. Obsah podkladov predložených v rámci poslaneckého prieskumu na MZV si žalobca nepamätal presne, ale boli to rôzne zmluvy z agentúr Evka a iné objednávky a faktúry, tie dostali priamo na poslaneckom prieskume MZV. Zmluvy mali vybielené podpisy a mená osoby neboli na nich identifikované. Keďže uznesenie č. 36 konštatovalo, že dňa X.XX.XXXX bol vykonaný poslanecký prieskum, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil, tak z pochopiteľných dôvodov nemohol hlasovať proti tomuto uzneseniu, zdržal sa, pretože nesúhlasil s celým textom správy z poslaneckého prieskumu. Žalobca si nepamätal presne čas, ani počas ktorého bodu odišiel zo schôdze poslanec Uhrík, ale reálne to mohlo byť okolo bodu 2. až 3. zahraničného výboru. S kolegom Uhríkom, ktorý bol v danom čase podpredseda strany, sa v ten deň nebavili o spôsobe hlasovania. Uviedol tiež, že ako volený zástupca voličmi, či už ĽSNS alebo vlastnými voličmi, vykonáva svoj mandát zodpovedne, to znamená, že sa zúčastňuje spravidla všetkých rokovaní výborov NRSR a samotnej NRSR a jeho voliči mu dali mandát na to, aby vo všetkých predložených materiáloch hlasoval podľa svojho vedomia a svedomia. Na predmetnom bode zotrval, neodišiel z predmetného výboru, nebol ani ostatnými opozičnými poslancami upozornený na ich zámer; v prípade, že by výbor nebol uznášaniaschopný predmetná správa by sa podľa žalobcovho názoru nezobrala na vedomie a danú kauzu o plytvaní verejnými financiami by nevyriešili. Nebol presvedčený o tom, že by sa niečo vyriešilo prijatím uznesenia č. 36. Podľa názoru žalobcu prijatie, alebo neprijatie tohto uznesenia má na hospodárenie s verejnými financiami na MZV rovnaký účinok.

25. V písomnej záverečnej reči žalovaný uviedol, že článok sa týka veci, ktorá bola v tom čase veľmi frekventovanou a rezonovala v celej spoločnosti, nakoľko sa jednalo o podozrenie, že MZV nepostupovalo riadne pri zadávaní zákaziek na rôzne služby. To bol aj dôvod, pre ktorý sa poslanecký prieskum vôbec uskutočnil. Napriek tomu, že MZV neposkytlo poslancom riadne podklady, nakoľko poskytlo len zmluvy v elektronickej podobe bez podpisov konkrétnych ľudí, takže poslanci nemohli posúdiť, ktoré osoby sú za uzavretie takých zmlúv zodpovedné. Žalobca tým, že ostal na rokovaní Zahraničného výboru a nezabránil svojim odchodom z rokovania v uznášaniaschopnosti Zahraničného výboru, vykonal hlasovanie, ktoré sa v politickej praxi nazýva, ako „hlasovanie nohami“. V danom prípade použili hlasovanie nohami ostatní opoziční poslanci tým, že z rokovania Zahraničného výboru odišli a žalobca tým, že na rokovaní a hlasovaní bol prítomný, čim umožnil uznášaniaschopnosť rokovania Zahraničného výboru. Hlasovanie nohami je plne legitímnym vyjadrením politického názoru pri hlasovaní. Aj pri hlasovaniach pléna NRSR bol tento spôsob hlasovania nohami, ako spôsob vyjadrenia politického názoru odchodom z rokovacej sály, viackrát použitý v snahe zamedziť prijatiu nejakého rozhodnutia, uznesenia. V tomto kontexte chápali konanie, resp. nekonanie žalobcu médiá a celá spoločnosť. Toto konanie žalobcu považovali za prejav „tichej“ politickej spolupráce poslanca ĽSNS s koalíciou. Článok pritom poukazoval na to, že sa tak nestalo prvý raz. Keďže Zahraničný výbor napokon prijal uznesenie, že výsledky poslaneckého prieskumu len berie na vedomie a nijako výsledok poslaneckého prieskumu nevyhodnotil, je legitímny čitateľa provokujúci ironický hodnotiaci úsudok: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“. Legitimitu takého hodnotiaceho úsudku dokazuje aj skutočnosť, že ho použili mnohé médiá vo svojich článkoch zaoberajúcich sa touto témou. Plne legitímnym je aj hodnotiaci úsudok, že žalobca zahlasoval za uznesenie zahraničného výboru, nakoľko hlasoval nohami a vecný základ tohto hodnotiaceho úsudku spočíva v tom, že ak by bol žalobca odišiel z rokovania Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční poslanci, bol by znemožnil prijatie uznesenia o vzatí poslaneckého prieskumu len na vedomie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako poslanec NRSR a člen parlamentnej politickej strany, je osobou verejného záujmu, politikom a ako taký je povinný strpieť aj zverejnenie provokujúcich a ironizujúcich, kritických informácií o jeho osobe. Z listinného dôkazu, žalovaného článku je preukázané, že: a) hlavnou témou článku bola kritika stavu, keď pravicovo extrémna strana ĽSNS tzv. Kotlebovci, resp. jej poslanci pri hlasovaní v parlamente si počínali ako „tichý

partner“ vládnej koalície, vyplýva to aj zo znenia titulku článku „Kotlebovci opäť ako tichý partner pri megakauze Smeru“, b) v obsahu článku bolo potom uvedené, že to nie je prvá spolupráca ĽSNS + SMER, ako to vyplýva zo znenia medzititulku článku, pričom v článku boli uvedené viaceré prípady takej spolupráce, c) ďalej sa článok zaoberal kauzou predražených zákaziek na ministerstve zahraničných vecí, na ktoré upozornila verejnosť bývalá pracovníčka ministerstva D. S., d) článok obsahoval aj informáciu o hlasovaní v poslaneckom prieskume v zahraničnom výbore parlamentu a o tom, že výbor zobral správu o poslaneckom prieskume len na vedomie, napriek tomu, že opoziční poslanci namietali postup ministerstva pri poslaneckom prieskume a poslanec A. navrhoval prijatie uznesenia konštatujúceho, že došlo k plytvaniu financiami, e) článok potom obsahoval aj informáciu, že poslanec ĽSNS - žalobca - zahlasoval za uznesenie o vzatí správy z poslaneckého prieskumu na vedomie s hodnotením: „čím podržal koalíciu“. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že: a) doposiaľ musí vysvetľovať túto kauzu na verejnosti, členskej základni a rodine, b) ihneď po zverejnení článku to musel vysvetľovať aj úzkemu vedeniu strany, c) u rodinných príslušníkov cítil po zverejnení článku odstup, musel im to vysvetliť a tieto veci napraviť, d) žalobca hlasoval za vykonanie poslaneckého prieskumu, e) poslanec A. nebol prítomný na rokovaní Zahraničného výboru počas hlasovania o jeho návrhoch uznesení, článok mohol mať negatívny dopad na žalobcu, ako aj na ĽSNS, ktorú v národnej rade zastupuje, g) od zverejnenia článku možno badať sklamanie niektorých členov a niektorí sa aj vzdali členstva v strane, h) článok doposiaľ využívajú niektorí diskutéri na diskreditáciu ĽSNS, i) žalobca je v strane asi desať rokov a vykonáva funkciu krajského predsedu, funkciu podpredsedu strany vykonával v rokoch 2014 až 2016, j) žalobca nevedel označiť žiadnu konkrétnu osobu, ktorá by ho v súvislosti so žalovaným článkom označila za zradcu, resp. zradcu programu strany, k) na zmluvách poskytnutých MZV pri poslaneckom prieskume boli vybielené mená a podpisy osôb, 1) nehlasoval za správu o poslaneckom prieskume, lebo s jej obsahom nesúhlasil a preto sa zdržal hlasovania, proti nemohol hlasovať, lebo uznesenie č. 36 obsahovalo len informáciu, že poslanecký prieskum bol vykonaný, m) kolega L. odišiel z rokovania výboru po 3. bode programu, n) z rokovania o bode 5. programu neodišiel, lebo bol opozičnými poslancami informovaný o tom, že v prípade ak by výbor nebol uznášaniaschopný, predmetná správa by sa nezobrala na vedomie. Z listinného dôkazu, zápisnice zo 16. schôdze Zahraničného výboru NRSR konanej dňa XX. januára XXXX bolo preukázané, že: a) z trinástich členov Zahraničného výboru bolo na tejto schôdzi spočiatku dvanásť členov, b) v diskusii k bodu 5. programu tejto schôdze, „Správa z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1. decembra XXXX na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky“, vystúpili okrem poslancov koaličných strán (M., A., K.) poslanci opozičných strán (B., Y., A.), c) v diskusii k tomuto bodu nevystúpil a verbálne neprejavil svoj názor žalobca, ako poslanec opozičnej strany, d) opoziční poslanci, ktorí v diskusii vystúpili, kritizovali postup MZV, ktoré im v rámci poslaneckého prieskumu predložilo na preskúmanie zmluvy v elektronickej podobe, z ktorých nebolo zrejmé, kto tie zmluvy podpísal a bol teda za ich obsah zodpovedný, e) na záver diskusie navrhol poslanec A. prerušenie rokovania Zahraničného výboru s ohľadom na priebeh a obsah diskusie, tzv. procedurálny návrh, f) z výsledku hlasovania o procedurálnom návrhu bolo preukázané, že na hlasovaní o tomto návrhu bolo prítomných už len desať členov Zahraničného výboru a tento návrh nebol prijatý, g) hlasovania o uznesení navrhnutom poslancom A. sa zúčastnilo len šesť členov Zahraničného výboru, a teda pri tomto hlasovaní nebol Zahraničný výbor uznášaniaschopný, h) z hlasovania o uznesení č. 36 je zrejmé, že tohto hlasovania sa už zúčastnilo sedem (7) poslancov, členov Zahraničného výboru, a teda pri tomto hlasovaní bol opäť Zahraničný výbor uznášaniaschopný. Z listinných dôkazov predložených žalovanou stranou pri vyjadrení k žalobe je zrejmé, že mnoho tlačených aj elektronických médií dospelo k záveru, že Zahraničný výbor nemal záujem kauzu nehospodárneho financovania propagácie predsedníctva parlamentného zhromaždenia Európskej únie ďalej skúmať, a teda nezistil žiadne nehospodárne financovanie v tzv. kauze „Evka“; nazývali hyperbolickým, ironickým vyjadrením, že na ministerstve sa neplytvalo a že koalíciu podržal Kotlebov poslanec - žalobca. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa XX.X.XXXX na elektronickom portáli aktuality.sk pod názvom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď“ vyplýva, že za zmenu tlačového zákona spočívajúcu v zakomponovaní práva na odpoveď v prospech politikov, ktorú kritizovala opozícia, hlasovali v prvom čítaní okrem koaličných strán aj poslanci za ĽSNS vrátane žalobcu. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa XX.X.XXXX v elektronickom Denníku N pod názvom Minúta po minúte vyplýva, že žalobca hlasoval za uznesenie výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcii spolu s členmi výboru z koaličných strán za kontroverzné uznesenie o uloženie peňažného trestu prezidentovi republiky. Ako je verejne známe, toto rozhodnutie výboru bolo zrušené rozhodnutím Ústavného súdu SR ako protizákonné. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa XX.X.XXXX v elektronickom Denníku N pod názvom „Zákon, ktorý znevýhodni nové strany, schválili za deň“ vyplýva, že ĽSNS, vrátane žalobcu, hlasovala za zákon navrhnutý koalíciou, ktorým sa zmenil

zákon o financovaní politických strán v neprospech nových neparlamentných strán. Z listín získaných z webovej stránky NRSR, ktoré obsahujú prehľad hlasovaní žalobcu na rokovaniach pléna NRSR v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX (prílohy podania právneho zástupcu žalovaného zo 4.11.2019) je zrejmé, žalobca hlasoval v tomto období 76-krát za vládne návrhy, teda návrhy vládnej koalície a 20- krát za poslanecké návrhy poslancov vládnej koalície. Osobitne politicky citlivé a verejne komentované bolo hlasovanie poslancov ĽSNS s koalíciou o o zmenách o volebnej kampani, ktorým sa zaviedol inštitút 50-dňového moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami do NRSR, ktorého účinnosť bola, po vetovaní prezidentkou a opätovnom schválení v NRSR za podpory ĽSNS pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR. Z výsluchu svedka L. vyplýva, že ho obsah článku „...pobúril, doslova až nahneval,...“ a vyslovil názor, že „...tento článok bol zavádzajúci.“ Ďalej uviedol, že „...pokiaľ si spomínam, tak v článku sa písalo, že žalobca, pán K., pomohol zastaviť' vyšetrovanie tej korupčnej kauzy a že za to hlasoval.“ Svedok ďalej uviedol svoj názor, že pokiaľ sa žalobca zdržal hlasovania, vyjadril tým svoj názor k tomu dokumentu a nepodporil jeho schválenie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu smerujúcu k popísaniu nejakých následkov výrokov z daného článku (právny zástupca neuviedol, ktoré výroky má na mysli), odpovedal, že na mítingoch sa ľudia pýtali, že prečo kryjeme smerákov, prečo s nimi hlasujeme a prečo pomáhame kryť ich kšefty. Z tohto je zrejmé, že tieto otázky sa netýkali osoby žalobcu, ale v množnom čísle počínania viacerých poslancov ĽSNS a vo viacerých prípadoch a nesmerovali ani ku konkrétnemu článku zverejnenému žalovaným. Napokon kladenie otázok a odpovede politikov sú základným zmyslom týchto mítingov, preto ich politici organizujú, aby vysvetľovali, presviedčali ich účastníkov o správnosti svojho počínania a kladenie otázok nepredstavuje spôsobilosť privodiť politikovi ujmu. Z výsluchu nebola preukázaná žiadna ujma ani spôsobnosť privodiť žalobcovi ujmu v súvislosti so žalovanými výrokmi článku o osobe žalobcu. Z výsluhu svedkyne vyplynulo, že jej osobne chodili odkazy na tento článok a pýtali sa svedkyne, „...ako my môžeme hlasovať na nejakom výbore so smerákmi.“ Už zo samotnej formulácie otázok vyplýva, že sa ľudia pýtali v množnom čísle na hlasovanie poslancov za ĽSNS a na „nejakom výbore.“ Z výsluchu nie je preukázaná žiadna ujma ani spôsobilosť' privodiť žalobcovi ujmu v súvislosti so žalovanými výrokmi článku o osobe žalobcu. Z výsluchov svedkov, poslancov NRSR za opozičné strany, pánov BZ., F. a Y. vyplynulo, že odchodom z rokovania Zahraničného výboru pred začatím hlasovania o uznesení č. 36 chceli zabrániť tomu, aby bolo zasadnutie výboru uznášaniaschopné, a teda tomu aby toto uznesenie bolo prijaté. K žalobcom požadovanému textu ospravedlnenia žalovaný uviedol, že takéto znenie ospravedlnenia považuje za zrejme neprimerané nakoľko žalovaný sa má ospravedlniť za zverejnenie článku ako celku, pričom žalobcu sa týka len posledná veta celého článku: „Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu.“ Zo znenia navrhovaného textu ospravedlnenia vôbec nevyplýva podstata neoprávneného zásahu, či bol o osobe žalobcu zverejnený nepravdivý údaj, tvrdenie a aký to bol údaj, alebo či bolo nejaké zverejnenie vo vzťahu k žalobcovi neprimerané difamujúce a prečo, alebo bol zverejnený neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý nemá pravdivý vecný základ a aký to bol hodnotiaci úsudok. Žalovaný podotkol, že žalobca a jeho strana spočiatku v skrytej, ale potom v úplne otvorenej forme koalíciu a najmä politiku Smeru podporovala aj pri politicky citlivých rozhodovaniach napr. financovanie politických strán, vekový strop odchodu do dôchodku, zmena tlačového zákona či predvolebné moratórium v trvaní 50 dní, pričom v niektorých prípadoch hlasovala s poslancami koaličných strán aj v situácii keď nahradila hlasovanie poslancov koaličného partnera, strany MOST- HÍD, ktorý hlasoval proti alebo návrh nepodporil. Samotná praktická politika strany, ktorej členom je žalobca, „kolaborujúca so stranami koalície“, je plne akceptovaná členmi a sympatizantmi tejto strany a tak zverejnenie informácie o hlasovaní žalobcu „nohami“ na predmetnom Zahraničnom výbore mu nie je a nebolo spôsobilé privodiť žiadnu ujmu a preto žalobca v konaní ani žiadnu ujmu nepreukázal, lebo ju preukázať nemohol. Žalovaný napokon argumentoval, že podľa ustálenej judikatúry je potrebné stret práva na ochranu osobnosti žalobcu s právom na slobodu prejavu na strane žalovaného z hľadiska aplikácie ústavnoprávnych princípov podrobiť obligatórne testu proporcionality.

26. Žalobca v písomnej záverečnej reči uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutkového základu, z ktorého mal vychádzať pri výrokoch, Poukázal na to, že sa neuskutočnil výsluch autora článku. Žalovaný nezisťoval ani stanovisko žalobcu. V Článku 1 žalovaný neinformoval o hlasovaní žalobcu za procedurálny návrh opozičného poslanca V. A. na prerušenie schôdze. Žalovaný neinformoval v Článku 1 o neprítomnosti poslanca V. A. pri hlasovaní o jeho návrhu uznesenia k bodu 5. programu 16. schôdze Zahraničného výboru zo dňa XX.X.XXXX. Zo samotného uznesenia č. 36 Zahraničného výboru sa ani nedá vyvodiť záver, že sa na MZV neplytvalo. Žalovaný sa odvolával na bulvárnosť internetového portálu topky.sk a poukazoval, že žiadny z článkov zverejnených v tomto médiu

nemá povahu analytickú. Takéto tvrdenie však protirečilo zverejneniu Článku 1 v sekcii politika, ktorá si zo svojej povahy vyžaduje analytické závery. Neobjektívnosť Článku 1 potvrdzuje aj neskoršia redakčná poznámka.

27. Po písomnej záverečnej reči žalobca doručil súdu podanie zo dňa 3.1.2020, ktorým navrhol poslednú zmenu petitu a zopakoval v ňom svoju doterajšiu argumentáciu.

28. Na pojednávaní dňa 13.12.2021 žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, a to v zmysle poslednej zmeny petitu. Doplnil, že v súčasnosti už nie je poslancom NRSR, ani členom ĽSNS. Zdôraznil, že žaloval výrok článku, ktorý znel, že zahlasoval za uznesenie, že sa na MZV neplytvalo, čo nie je pravda. Ironické hodnotenie žalovaného prezentované v článku mohlo spôsobiť, že vo voľbách do NRSR v roku XXXX získal 3 589 krúžkov a vo voľbách v roku XXXX získal 1 920 krúžkov.

29. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.12.2021 zotrval na všetkých dovtedy predložených písomných vyjadreniach, a to vrátane písomnej záverečnej reči a vyjadrenia k zmene žalobného petitu. Doplnil, že hmotnoprávnymi predpokladmi pre nárok uplatnený v tomto konaní sú existencia neoprávneného zásahu a spôsobilosť tohto zásahu spôsobiť ujmu žalobcovi. Tieto predpoklady neboli v konaní preukázané, zásah nebol neoprávnený, nakoľko žalovaný realizoval svoje právo na slobodu prejavu; žalobca namietal, že nehlasoval spolu s koalíciou, mala ho zasiahnuť kritika, že v hlasovaní postupoval spoločne s koalíciou, žalovaný preukázal, že nie je možné, aby mu táto kritika privodila ujmu, už skôr pri tlačovom zákone poslanci ĽSNS hlasovali spolu s vtedajšou vládnou koalíciou a po uverejnení článku to robili pravidelne ďalej.

30. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

31. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

32. Podľa článku 19 ods. 1 (ďalej len ako „Ústava) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

33. Podľa článku 19 ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

34. Podľa článku 26 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

35. Podľa článku 26 ods. 2 každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

36. Podľa článku 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

38. V konaní nebolo sporné, že na internetovej stránke topky.sk, prevádzkovanej žalobcom, majúcej charakter elektronického média, bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „N.” s obsahom tak, ako súd citoval vyššie. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalobca bol v čase publikácie článku za stranu ĽSNS poslancom NRSR a členom jej Zahraničného výboru. Súd považuje za potrebné dodať, že na nazeraní na žalobcu ako politika nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prestal byť aktívnym politikom, nie je viac členom politickej strany ĽSNS, ani poslancom NRSR, rozhodujúci je v tomto prípade stav v čase vydania predmetného článku.

39. Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva každej fyzickej osobe tzv. osobnostné práva spočívajúce v možnosti v súlade so svojou vôľou rozvíjať a napĺňať svoje materiálne a duševné potreby, uplatňovať sa v súkromí alebo verejne, v spoločnosti, pracovne či v rodine so svojou jedinečnou osobnosťou voči ostatným subjektom s rovnakými osobnostnými právami. Tieto práva sú právnym poriadkom nielen uznané, ale aj chránené pred neoprávnenými zásahmi. Právo na ochranu osobnosti, ako základné ľudské právo, je garantované článkom 19 , pričom podrobnejšie je tento článok vykonaný ustanoveniami . V deklaruje vo všeobecnosti právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovením sú v vymenované právne prostriedky ochrany fyzickej osoby pred neoprávnenými zásahmi do jej práva na ochranu osobnosti, a to vo forme práva domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do tohto práva, aby sa odstránili následky týchto zásahov a napokon tiež práva na primerané zadosťučinenie. Pokiaľ bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti a nemateriálna forma primeraného zadosťučinenia by sa nezdala postačujúca, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ).

40. Publikačná činnosť novinárov, resp. médií, je vo svojej podstate výkonom práva na slobodu prejavu zaručeného článkom 26 ods. 1 a ďalej precizovaného v článku 26 ods. 2 veta prvá tak, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Právo na slobodu prejavu je v Ústave uvedené a prvom mieste medzi politickými právami, je to práve slobodný výkon tohto práva, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu všetkých ostatných politických práv. Existencia demokratického a právneho štátu nie je mysliteľná bez právnym poriadkom nielen formálne garantovanej, ale aj orgánmi aplikácie práva reálne chránenej slobody prejavu, ktorá je v praxi skutočne v širokej miere nerušene realizovaná.

41. Právo na ochranu osobnosti, ako aj právo na slobodu prejavu, sú garantované , preto majú z tohto hľadiska rovnakú právnu silu. Kolízia rovnocenných práv vedie k tomu, že ak nemožno zachovať maximum z oboch práv, jedno z nich musí v konkrétnom prípade ustúpiť druhému. V prípade vzniku sporu je úlohou súdu dôsledne vyvažovať tieto práva a s ohľadom na osobitosti konkrétneho prípadu poskytnúť ochranu jednému z týchto vzájomne kolidujúcich práv. Právo na slobodu prejavu podlieha v zmysle článku 26 ods. 4 zákonným limitáciám, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP boli vymedzené hranice práva na ochranu osobnosti, a to v záujme ochrany demokratického zriadenia tak, aby sa právo na ochranu osobnosti nestalo prekážkou v demokratickej spoločnosti nevyhnutnej informovanosti verejnosti o záležitostiach verejného záujmu aj v prípadoch, ak sa tieto informácie týkajú konkrétnych osôb. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že sloboda prejavu platí nielen pre „informácie“ alebo „myšlienky“ prijímané priaznivo alebo považované za neškodné, ale tiež pre tie ktoré sú nepríjemné, šokujúce alebo znepokojujúce (rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku zo dňa 8. júla 1986).

42. Právo verejnosti na informácie o veciach verejného záujmu je spravidla uspokojované prácou novinárov. Novinári, resp. médiá, majú z toho dôvodu pri informovaní o veciach verejného záujmu privilegované postavenie z hľadiska ochrany ich práva na slobodu prejavu (rozsudok ESĽP vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku z 26. apríla 1995 alebo vo veci Bladet Troms a Stensaas proti Nórsku z 20. mája 1999), pričom podľa ESĽP plnia úlohu tzv. verejného strážneho psa (rozsudok Thorgeir Thorgeirson proti Islandu z 25. júna 1992). Novinári (médiá) majú sociálnu povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať (rozsudok ESĽP vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu z 26. novembra 1991). Oproti tomu osoby verejne činné majú v porovnaní s tzv. súkromnými osobami z hľadiska úrovne ochrany ich osobnosti zníženú úroveň právnej ochrany. U verejne činných osôb sú limity prípustnej kritiky širšie (rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku zo dňa 8. júla 1986). Aj v rámci osôb verejne činných je potrebné diferencovať, a to na základe konkrétnej oblasti, v ktorej dané osoby verejne pôsobia. Sú to práve politici vo vzťahu ku ktorým sú hranice povolenej kritiky z verejne činných osôb najširšie. Politici ako tzv. „public figures par excellence“ sú subjektami absolútneho verejného záujmu (k tomu porovnaj rozsudok ESĽP vo veci von Hannover proti Nemecku z 24. júna 2004). Politik sa vedome vystavuje podrobnému skúmaniu všetkých svojich slov a činov zo strany novinárov a verejnosti

a vzhľadom na to musí preukazovať väčšiu mieru tolerancie (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

43. Žalobca sa v tomto konaní titulom tvrdeného porušenia jeho práva na ochranu osobnosti domáhal nepeňažnej satisfakcie vo forme zverejnenia ospravedlnenia za zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti, ktorý mal byť spôsobený výrokmi „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu.“ Formuláciou žalobného petitu žalobca vymedzil predmet tohto konania. Súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy celý kontext napadnutého článku, avšak zaoberal sa ním vo svetle toho, či práve tento žalobcom vytýkaný výrok mohol spôsobiť neoprávnený zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Predmetom konania teda nebolo skúmať to, ako sa mohol predmetný článok dotknúť politickej strany ĽSNS, ktorej bol žalobca členom a už vôbec nie to, akým spôsobom žalovaný informoval v iných jeho publikačných výstupoch či už o strane ĽSNS, jej určitých členoch alebo vo všeobecnosti o ostatných politických subjektoch a politikoch.

44. Pokiaľ ide o konkrétne žalobcom vytknutý výrok, v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP je potrebné ustáliť, či ide skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach Nilsen a Johnsen proti Nórsku zo dňa 25.11.1999 alebo Feldek proti Slovensku, zo dňa 12.7.2001). Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 31. mája 2010 podal podrobný výklad toho, čo je potrebné rozumieť pod skutkovým tvrdení a čo pod hodnotiacim úsudkom: „Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).“

45. Súd výrok: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu“, vyhodnotil ako hodnotiaci úsudok autora článku, ktorým zhodnotil udalosti, ktoré sa udiali na zasadnutí Zahraničného výboru dňa XX.X.XXXX. Hoci v zmysle ustálenej (vyššie citovanej) judikatúry v prípade hodnotiacich úsudkov nemožno skúmať ich pravdivosť, je možné a aj potrebné skúmať, či sa zakladajú na pravdivom skutkovom základe. Pokiaľ ide o prvú časť predmetného hodnotiaceho úsudku, ktorú možno zhrnúť ako hodnotenie v zmysle, že Zahraničný výbor rozhodol, že sa na MZV neplytvalo, ide o čitateľom zjednodušene podaný výsledok predmetnej schôdze, na ktorej Zahraničný výbor neprijal uznesenie, podľa ktorého sa v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ plytvalo financiami a na druhej strane zobral na vedomie Správu z poslaneckého prieskumu z 1. decembra 2016 na ministerstve zahraničných vecí, čím ukončil rokovanie o predmetnom bode schôdze, a teda o danej téme. V tejto časti je hodnotiaci úsudok prezentovaný v článku akceptovateľný ako prípustné zjednodušenie, a to najmä

s poukazom na to, že výsledky rokovania výboru (t.j. aké uznesenie bolo prijaté a aké nebolo prijaté) k predmetnému bodu programu boli ešte v tom istom odseku článku aj podrobnejšie a zrozumiteľne vysvetlené (k prípustnému zjednodušeniu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Novinárom je pri ich činnosti umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (rozsudok ESĽP vo veci Perna v. Taliansko z 25. júla 2001), pričom prednesený hodnotiaci úsudok túto mieru nepresahuje. Žalovaný prevádzkuje internetovú stránku topky.sk ako médium bulvárneho charakteru, od ktorého nie je možné legitímne vyžadovať rovnakú presnosť ako od odborne zameraných médií. Pokiaľ ide o druhú časť vytýkaného hodnotiaceho úsudku, v ktorej sa uvádza, že za vyššie uvedené zahlasoval aj žalobca, ktorým tým podržal vtedajšiu koalíciu, ako bude vysvetlené ďalej, pravdivý skutkový základ má hodnotenie, že žalobca podržal koalíciu. Bez opory v pravdivom skutkovom základe bol hodnotiaci úsudok v tej časti, v ktorej sa hovorí o tom, že „za to“ žalobca „zahlasoval“.

46. Obrana žalovaného založená na tom, že hodnotiaci úsudok o hlasovaní žalobcu má pravdivý skutkový základ, nakoľko žalobca „hlasoval nohami“, teda že samotnou svojou prítomnosťou na zasadnutí výboru (resp. tým, že ako ostatní jeho opoziční členovia neodišiel) umožnil prijať uznesenia koaličnými poslancami prítomnými na výbore, nemôže obstáť, pretože nemá oporu v obsahu článku, v ktorom sa na žiadnom mieste nehovorí o „hlasovaní nohami“ a nemožno rozumne predpokladať, že priemerný čitateľ by článok (pred jeho upravením redakčnou poznámkou) pochopil tak, že žalobca za prijatie uznesenia o vzatí správy z poslaneckého prieskumu nehlasoval, iba svojou prítomnosťou umožnil jeho prijatie. Pojem hlasovanie nohami, pokiaľ ide o pôdu NRSR, v slovenskej verejnosti nie je vžitý a nepozná ho ani náš právny poriadok. V tomto prípade za autor článku dopustil zjednodušenia, ktoré presahuje únosnú mieru a nemalo žiadnu funkciu vzhľadom na legitímnu potrebu denného (hoci aj bulvárneho) spravodajstva prinášať správy v čitateľsky prijateľnej a pútavej forme. Tento nedostatok hodnotiaceho úsudku o „zahlasovaní za“ však žalovaný odstránil spomenutou redakčnou poznámkou v znení: „K. z výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala uznesenie, že R. ministerstvo plytvalo.“ Predmetnou redakčnou poznámkou žalovaný pravdivo popísal situáciu na zasadnutí výboru. V takejto podobe, aj keď ju nemožno považovať za ideálnu, článok už aj priemernému čitateľovi umožňuje vytvoriť si na vec objektívny názor.

47. Napriek tomu, že súd sa úplne nestotožnil s obranou žalovaného, žalobcom vytýkaný výrok súd nepovažuje neoprávnene zasahujúci do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Nie každý hodnotiaci úsudok bez pravdivého skutkového základu predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Neoprávneným je iba taký zásah, ktorý je spôsobilý narušiť osobnostnú sféru dotknutého subjektu, a ktorý dosahuje intenzitu, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať; vzhľadom na postavenie žalovaného ako politika je aj intenzita zásahov, ktoré sú ešte akceptovateľné, vychýlená v jeho neprospech. Súd konštatuje, že aj keby bol článok formulovaný od začiatku korektne tak, že žalobca za dané uznesenie priamo nehlasoval, iba svojou prítomnosťou umožnil jeho prijatie, nevyznel by článok o nič menej kriticky vo vzťahu k žalobcovi. Rozdiel medzi tým, či žalobca za uznesenie priamo zahlasoval alebo hlasoval tak, že sa zdržal, pričom však svojou prítomnosťou umožnil uznášaniaschopnosť Zahraničného výboru a tým prijatie uznesenia, je marginálny. Možno uzavrieť, že pokiaľ niečo spôsobilo žalobcom tvrdenú ujmu na jeho osobnostných právach, neboli to médiá (vrátane žalovaného), ktoré o konaní žalobcu na schôdzi Zahraničného výboru informovali, ale samotné konanie žalobcu na schôdzi. Žalobca mohol ako člen Zahraničného výboru hlasovať slobodne, avšak ako verejne činná osoba je vystavený zvýšenej miere záujmu o spôsob výkonu svojej verejnej funkcie a musí počítať s tým, že akékoľvek jeho konanie vo verejnej funkcii môže byť predmetom záujmu verejnosti, a to aj vo forme verejnej kritiky, analyzovania či interpretovania. Súd nespochybňuje, že žalobca nebol povinný schôdzu výboru opustiť a zohľadňuje skutočnosť, že za prijatie uznesenia nehlasoval, zdržal sa hlasovania, avšak aj takéto jeho konanie môže byť interpretované ako určitý politický postoj. A to tým viac, pokiaľ žalobca zostal na predmetnom zasadnutí výboru ako jediný poslanec vtedajšej opozície. Z objektívneho hľadiska pre nestranného pozorovateľa nie je neopodstatnený záver, ktorý bol široko v tom čase prezentovaný v médiách, že žalobca pomohol koalícií na predmetnom zasadnutí Zahraničného výboru prijať uznesenie o vzatí správy z poslaneckého prieskumu na vedomie. Súd sa nezaoberal tým, či je tento záver pravdivý, resp. či to tak samotný žalobca subjektívne vnímal, ale iba tým, či tento záver prichádza do úvahy ako jedna z možných a logických interpretácií udalostí na predmetnom zasadnutí Zahraničného výboru. Pokiaľ by si aj v danom čase žalobca neuvedomoval, že svojou prítomnosťou umožňuje výboru prijímať uznesenia, je bežné, že aj takéto konanie verejných funkcionárov, teda ak v dôsledku ich hoci aj náhodnej prítomnosti či neprítomnosti na hlasovaní dôjde k prijatiu alebo neprijatiu určitého návrhu, je predmetom verejného záujmu, ako aj kritiky.

48. Navyše pokiaľ ide o žalobcom tvrdené následky v jeho osobnej a politickej sfére, ako vyplýva aj z monitoringu médií, ktorý bol ako dôkaz v tomto konaní vykonaný, téma jeho postupu na schôdzi Zahraničného výboru dňa 2X.X.XXXX sa v tom čase v médiách objavovala s vysokou frekvenciou a viaceré články vyznievali tak, že či už konkrétne žalobca alebo všeobecne ĽSNS pomohli vtedajšej koalícií k tomu, že Zahraničný výbor neprijal žiadne kritické uznesenie a po predmetnom zasadnutí sa touto kauzou už výbor nezaoberal. Nemožno teda spoľahlivo zistiť, ktoré negatívne účinky v žalobcovej osobnej a politickej sfére mali byť spôsobené článkom žalovaného, a ktoré inými mediálnymi výstupmi. Žiadne osobitné následky spôsobené práve článkom žalovaného v konaní napokon ani neboli preukázané a zostali iba v rovine všeobecných tvrdení, resp. domnienok žalobcu a svedkov S. a L..

49. Možno uzavrieť, že žalovaný ako médium, teda privilegovaný nositeľ slobody slova, publikoval článok, ktorý sa okrem iného zaoberal konaním žalobcu ako osoby verejne činnej, politika, v rámci výkonu jeho politickej činnosti, konkrétne pri hlasovaní dňa XX.X.XXXX na schôdzi Zahraničného výboru, ktoré sa týkalo v tom čase vo verejnosti rezonujúcej „kauzy“ údajného nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami MZV, článok sa teda zaoberal aktuálnou témou verejného záujmu a žalobca v ňom bol spomenutý v súvislosti s výkonom svojej verejnej funkcie. Forma, akou žalovaný informoval o žalobcovi mala charakter prednesenia hodnotiaceho úsudku, ktorý napriek pôvodnej nepresnosti (dodatočne odstránenej zapracovanou redakčnou poznámkou) nebol spôsobilý vyvolať neoprávnený zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Žalobcom vytýkaný výrok (vzhľadom aj na ostatný obsah článku podrobnejšie vysvetľujúci komentované udalosti) predstavuje kritiku, ktorú bol žalobca ako politik povinný znášať.

50. V neposlednom rade nemožno opomenúť, že zverejnenie ospravedlnenia v znení tak, ako sa ho po ostatnej zmene žalobného petitu žalobca domáhal, mu ani nie je spôsobilé priniesť primerané zadosťučinenie. Text ospravedlnenia len opakuje výrok, ktorý žalobca považuje za zasahujúci do svojho práva na ochranu osobnosti, neuvádza však veci na pravú mieru. Čitateľ stránky topky.sk by z takého ospravedlnenia zistil iba toľko, že tento výrok sa žalobcu nejakým spôsobom dotkol, ale nezískal by žiadne informácie o tom, prečo sa ho dotkol. Aj keby teda v základe nárok žalobcu dôvodný bol (čo však podľa názoru súdu nebol), žalobe by nebolo možné vyhovieť.

51. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy uvedené v podaní žalobcu zo dňa 3.1.2020, vzhľadom na osobitnú konštrukciu podaní právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli v niektorých prípadoch obsahovo prevažne len kópiou jeho skorších podaní, z tohto podania nie je zrejmé, či žalobca len zopakoval svoje už skôr prednesené dôkazné návrhy doplnené o dôkazné návrhy k preukázaniu skutočnosti, že žalobca dosiahol titul Magister alebo malo ísť o návrhy na opätovné vykonanie dôkazov, najmä výsluchu svedkov. Opätovný výsluch už vypočutých svedkov, ktorým žalobca mal možnosť klásť otázky, by súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nemohol vykonať, a to najmä s poukazom na to, že žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd opakovať ich výsluch a jeho návrh by bolo tiež potrebné považovať za oneskorený a nerešpektujúci princíp koncentrácie konania. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka akademického titulu žalobcu nebola v konaní sporná, v tejto súvislosti súd žiadne dôkazy nevykonal.

52. K poukazu žalobcu v záverečnej reči na to, že nebol vykonaný výsluch autora sporného článku, súd uvádza, že vykonanie tohto dôkazu nebolo žalobcom navrhnuté, pričom žalobca ani neuviedol, k akým skutočnostiam by mal byť autor vypočutý. Pre úplnosť súd dodáva, že by tento výsluch nemohol nijako zmeniť rozhodnutie vo veci. Pôvodne v replike vznesené dôkazné návrhy na výsluch členov zahraničného výboru H. M., Q. W., V. K., V. W., V. H., D. B., V. A., Q. F. a W. Y. ako svedkov žalobca na pojednávaní dňa 25.5.2018 zobral späť. Svedkovia V. A., Q. F. a W. Y. boli napriek tomu vypočutí na návrh žalovaného.

53. Dôkazy o spôsobe hlasovania žalobcu na pôde NRSR navrhnuté žalovaným a o hlasovaní poslaneckých klubov NRSR navrhnuté žalobcom súd síce vykonal, avšak nezistil z nich žiadne pre toto konanie relevantné skutočnosti. Žalovaný v podaní zo dňa 4.11.2019 navrhol vykonanie dôkazov článkom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj K.“, komentára s titulkom „Danko usilovne rozvracia“ a článkom „Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň. Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“, ako aj štatistikou hlasovania žalobcu zverejnenou na internetovej stránke NRSR, ktoré neobsahujú skutočnosti relevantné pre toto konanie. Predložené články boli vydané po vydaní sporného článku žalovaného. Sporný žalovaného článok sa nezaoberal celkovým

spôsobom hlasovania žalobcu počas jeho pôsobenia ako poslanca NRSR. Obdobne žalobca v podaní zo dňa X.XX.XXXX navrhol dôkazy (štatistika hlasovania poslaneckých klubov zverejnená na internetovej stránke NRSR) na preukázanie toho, že poslanci ĽSNS hlasovali aj za opozičné návrhy zákonov v NRSR, nemôže teda obstáť označenie „kotlebovcov“ ako tichého partnera Smeru. Predmetom tohto konania je však ochrana osobnosti žalobcu. Tvrdenie, že kotlebovci sú tichým partnerom Smeru, v tom zmysle že poslanci za ĽSNS nejakým spôsobom podporovali napríklad svojim hlasovaním stranu Smer, je pre toto konanie irelevantné, nakoľko sa týka politickej strany, nie priamo žalobcu, hoci bol jej členom. Tieto dôkazy nemajú v dôsledku toho žiaden význam pre toto konanie. Žalobca ani podľa žalobného petitu tento výrok obsiahnutý v predmetnom článku nenamietal. Rovnako je irelevantná argumentácia žalobcu porovnávajúca informovanie žalovaného o V. A. a o žalobcovi. Žalobca namietal v tomto konaní konkrétny výrok v konkrétnom článku žalovaného, predmetom tohto konania nebolo posúdenie spôsobu informovania žalovaného o politických udalostiach vo všeobecnosti. Súd preto v súlade so záverom vysloveným na pojednávaní dňa 6.2.2019 nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výpis zo zápisnice z 36. schôdze Zahraničného výboru konanej XX.X.XXXX a prezenčná listina z 36. schôdze Zahraničného výboru konanej XX.X.XXXX, nakoľko celkom zjavne ani okrajovo nesúvisia s predmetom tohto konania a možno ich považovať tiež za navrhnuté oneskorene nerešpektujúc princíp koncentrácie konania.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.