Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 103.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: J. O., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 294,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7Csp/135/2020-94 zo 17. marca 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 294,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 294,29 eur od 30. apríla 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 29. apríla 2019 ako postupník uzatvoril s obchodnou spoločnosťou P. M. R., C.. R.. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto spore. Jeho právna predchodkyňa obchodná spoločnosť P. M. R., C.. R.. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník 11. augusta 2016 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), súčasťou ktorej boli aj obchodné podmienky veriteľky. Keďže žalovaný si svoje povinnosti neplnil, jeho právna predchodkyňa pristúpila k zosplatneniu úveru.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 1 ods. 1, ods. 2 prvej vety, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31. marca 2015 a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že 11. augusta 2016 uzatvorili právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcu zaviazala poskytnúť žalovanému úverový rámec 400,- eur a žalovaný sa zaviazal splatiť právnej
predchodkyni žalobcu celkovú čiastku vo výške 467,16 eur v mesačných splátkach splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. V tejto zmluve si zmluvné strany dohodli RPMN vo výške 35,8 % a odplatu vo výške 31 %. Podľa hlavy 6 § 2 úverových zmluvných podmienok obchodnej spoločnosti P. M. R., C.. R.. v prípade, že: a) ste sa oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, b) ste uviedli v návrhu nepravdivé údaje, c) ste porušili niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy, d) bolo začaté exekučné, konkurzné, vyrovnacie alebo iné konanie na váš majetok (vrátane dedičského konania), nám musíte celý čerpaný úver a všetky záväzky na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Právna predchodkyňa žalobcu listom z 25. septembra 2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie celého záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 504,47 eur do 15 dní od spísania výzvy. Právna predchodkyňa žalobcu ako postupca a žalobca ako postupník 25. apríla 2019 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto spore. Postúpenie pohľadávky právna predchodkyňa žalobcu oznámila žalovanému listom zo 6. mája 2019. Žalobca listom označeným ako „Pokus o zmier“ z 3. marca 2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný čerpal úver vo výške 457,- eur a v splátkach splatil celkovo 162,71 eur. Súd prvej inštancie výzvou z 25. januára 2021 vyzval žalobcu, aby mu preukázal doručenie výzvy postupcu žalovanému podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorou ho ako dlžníka upozornil, že je v omeškaní s úhradou splátok a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Na túto výzvu žalobca reagoval písomným podaním zo 4. februára 2021, v ktorom uviedol, že z povahy produktu nie je možné aplikovať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže predmetný úver bol poskytnutý ako revolvingový úver, a to je druh úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu a banka pri ňom poskytne úverový rámec, ktorý ak sa vyčerpá, tak sa pravidelnými splátkami znova doplní do pôvodnej výšky, v dôsledku čoho je úver možné vyčerpať opätovne.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyplynula z hlavy 6 bod 2. § 3 úveroch podmienok spoločnosti P. M. R., C.. R... Nestotožňuje sa však s argumentáciou žalobcu, že pri revolvingovom úvere veriteľ nemá povinnosť splniť si svoju povinnosť stanovenú § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka jasne deklaruje, že v prípade ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na to aby dodávateľ využil a uplatnil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, (a zároveň, čo zákon definuje ako obligatórnu podmienku) musí spotrebiteľa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozorniť na uplatnenie tohto práva. Zákonná dikcia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka hovorí o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy, nerozlišuje však, o aký druh poskytnutého úveru sa jedná. Aj pri takejto forme úveru, ako je revolvingový úver, sa na zosplatnenie úveru, ktoré veriteľ uplatnil v súlade s hlavou 6 § 3 úverových zmluvných podmienok, táto výzva vyžaduje. Žalobca napriek písomnej výzve súdu, túto výzvu súdu nepredložil. Keďže nebola splnená podmienka ustanovená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zosplatnenie úveru z 25. septembra 2017 ako právny úkon veriteľa je neplatným právnym úkonom.
6. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za to, že postúpenie pohľadávky je pre nesplnenie podmienok na zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom, a teda ak nedošlo k postúpeniu pohľadávky v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
7. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že aj keby sa bol stotožnil s názorom žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je potrebné zo strany veriteľa aplikovať zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu by bol v celom rozsahu premlčaný. Hoci z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný poslednú splátku vo výške 68,- eur uhradil 30. marca 2017, v omeškaní už určite bol s úhradou splátky splatnej v máji 2017. Od mája 2017 plynula premlčacia doba, ktorá s ohľadom na dátum splatnosti jednotlivých splátok uplynula 20. mája 2020. Žaloba bola súdu doručená 3. augusta 2020, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu náhradu trov konania nepriznal.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa jeho názoru je ustanovenie § 297 písm. b) CSP potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania. Z toho je teda zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Mal za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci a neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov a odňal mu možnosť konať pred súdom. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie trval na tom, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v tomto prípade s ohľadom na úverový produkt, ktorý bol poskytnutý žalovanému, použiť nemožno. Na rozdiel od bežného spotrebiteľského úveru, pri revolvingovom úvere ide o postupné nadobúdanie majetkových hodnôt dlžníkom a ich postupné splácanie, ktoré sa odvíja od konkrétneho čerpania dlžníkom, t. j. povahou nejde o splátky, aké sú charakteristické pri splácaní „úveru dohodnutého na splátky“ - čerpaného jednorázovo, kedy celkový počet splátok a ich výška sú vopred presne určené, a preto jeho výzvu z 25. septembra 2017 je nevyhnutné považovať za výzvu podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, kde splatnosť dlhu nadväzuje práve na veriteľovo požiadanie. Zároveň s výzvou na splatenie celého úveru podľa § 563 Občianskeho zákonníka sú spojené aj hmotnoprávne účinky vzťahujúce sa na počítanie premlčacej doby. V zmysle výzvy z 25. septembra 2017 bol žalovaný povinný plniť v lehote 15 dní od jej spísania. Až po uplynutí tejto lehoty sa pohľadávka postupcu stala actio nata a od tohto momentu začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia doba (žalovaný mal plniť 10. októbra 2017 a od 11. októbra 2017 sa dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy, kedy zároveň začala plynúť aj premlčacia doba). Keďže žaloba bola podaná na súde 3. augusta 2020 a k premlčaniu by došlo najneskôr 11. októbra 2020, žalobou uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len sčasti. Ďalej konštatoval, že aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. I. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň v zmysle aktuálneho znenia § 54a Občianskeho zákonníka nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to s jej ustanovením čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1, a preto Okresný súd Martin 30. júla 2020 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky, pričom konanie sa vedie pod evidenčným číslom spisu XXXX/XXXX. Preto sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že ku dňu vydania napadnutého rozsudku sa viedlo konanie o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky, toto ustanovenie na vec aplikoval, a práve v dôsledku jeho aplikácie zamietol podanú žalobu. Súd mal na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky postupovať v zmysle ustanovenia § 164 CSP a konanie prerušiť, a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko sa o tomto ustanovení, v dôsledku aplikácie ktorého súd zamietol žalobu, na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedie konanie o jeho nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu
Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 58,43 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 17,50 eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 40,83 eur s DPH.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
15. Ohľadom žalobcom namietaného porušenia práva na spravodlivý proces spočívajúceho v rozhodnutí bez nariadenia pojednávania odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 297 písm. b) CSP je potrebné vykladať v priamej súvislosti s ustanovením § 140 ods. 1, ods. 2 CSP a ustanovením § 294 CSP. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Taktiež je zrejmé, že tvrdenia strany sporu, ktoré možno charakterizovať ako veľmi všeobecné, vágne alebo paušálne, nie sú pre súd spôsobilé byť predmetom dokazovania a neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie. Primárne by jednoznačne mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Ustanovenie § 297 písm. b) CSP je formulované prostredníctvom troch spoločných znakov, a to jednoduchého právneho posúdenia veci, nespornosti skutkových tvrdení strán a výškou zákonného cenzu. Vec sama kritérium bagateľného cenzu spĺňala, rovnako spĺňala kritérium jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže nárok uplatňovaný žalobcom mal označený hmotnoprávny základ. Čo sa týka tretieho kritéria, a to nespornosti skutkových tvrdení strán, aj toto kritérium bolo naplnené, keďže samotný žalovaný skutkové tvrdenia zo strany žalobcu nerozporoval. Uvedené tretie kritérium v zásade nešpecifikuje, či nesporné skutkové tvrdenia strán, majú byť aj substancované, resp. do akej miery má dôjsť k ich konkretizovaniu. Cieľom znakov ustanovených v § 297 písm. b) CSP je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je nevyhnutné prejednávať argumenty strán týkajúce sa posúdenia samotného sporu. V danom prípade súd vyzval žalobcu na preukázanie doručenia výzvy žalovanému, ktorou jeho právna predchodkyňa upozornila žalovaného na omeškanie s úhradou splátok a na možnosť zosplatnenia úveru a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. Aj z tohto pohľadu, podľa názoru odvolacieho súdu, bola naplnená formulácia § 297 písm. b) CSP a súd prvej inštancie vo veci nemusel nariadiť pojednávanie. V zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Teda možno konštatovať, že aj samotné doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je potrebné považovať za zmenu žaloby. Kritériom je, či tieto skutočnosti, ktoré sa majú dopĺňať, sú rozhodujúce alebo nie. Zároveň podľa ustanovenia § 294 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch
nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MbDo V 19/2007, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe“.
16. Pokiaľ všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu v samotnej žalobe neboli spôsobilé byť predmetom dokazovania (zmena žaloby - podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa), nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie v spore s ochranou slabšej strany postupoval podľa § 297 písm. b) CSP a následne žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, vyššie uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k neprípustnému odchýleniu sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti pri prejednaní veci.
17. Z uvedených dôvodov nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.
18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
19. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
20. Pokiaľ žalobca v odvolaní trval na tom, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v tomto prípade s ohľadom na úverový produkt, ktorý bol poskytnutý žalovanému, použiť nemožno, odvolací súd zdôrazňuje, že ani poskytnutie úveru vo forme revolvingu nezbavuje veriteľa povinnosti pred jeho zosplatnením vypracovať výzvu, ktorou upozorní dlžníka na omeškanie s úhradou splátok a na možnosť zosplatnenia úveru a túto výzvu doručiť dlžníkovi.
21. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nesplnenie podmienok na zosplatnenie úveru spôsobilo neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorá následne zapríčinila aj to, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. A práve absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň je potrebné dodať, že v zmysle ust. § 185 ods. 3 CSP súd mohol vykonať a následne vyhodnocovať dôkazy, či sú splnené procesné podmienky, aj bez návrhu strán sporu. Zároveň už podľa názoru odvolacieho súdu v prvoinštančnom konaní nebolo potrebné posudzovať premlčanie žalobcom uplatneného nároku a rovnako v odvolacom konaní sa zaoberať aj tak nepravdivým tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie práve v dôsledku aplikácie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka podanú žalobu zamietol.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).