Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/84/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: H Point s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13, Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska kancelária, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 81A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 254,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: -136 zo dňa 29. septembra 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice

- okolie, č. k. -181 zo dňa 15. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: -136 zo dňa 29. septembra 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice

- okolie, č. k. -181 zo dňa 15. apríla 2021.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 254,04 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 230,04 eur od 1.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 24,00 eur od 1.3 2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením, č. k. -181 zo dňa 15. apríla 2021 súd prvej inštancie opravil rozsudok č. k. -136 zo dňa 29 9 2020 v jeho záhlaví tak, že opravil sumu predmetu sporu, ktorá mala byť správne uvedená vo výške 254,04 eur.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 254,04 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 230,04 eur od 1.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 24,00 eur, z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca skutkovo odôvodnil žalobu tým, že dňa 21.1.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle M. M., D.. Č.. H., ktoré patrilo K. H.. Škodu zavinil iný vodič, ktorý mal svoje vozidlo poistené povinným zmluvným poistením u žalovaného. Škodca škodovú udalosť nahlásil dňa 22.1.2018, a žalovaný ju zaevidoval pod č. PU 9527072845 a 9527058402. Poškodený si počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného vozidla prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. 2. 1. Náklady za prenájom náhradného vozidla za 15 dní prenájmu boli vyúčtované faktúrou č. 318010 na sumu 690,12 eur, z ktorej žalovaný priznal a reálne zaplatil sumu 460,08 eur a teda dlh je 230,04 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora: „vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprava - totálna

škoda) zapožičanie náhradného vozidla je priznané do 31.1.2018 (deň rozhodnutia o totálnej škode). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.2.2018 (ďalej aj Oznámenie 1) žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 13.2.2018 bolo ukončené šetrenie poistenej udalosti č. 9527072845 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora, že vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprava

- totálna škoda) zapožičanie náhradného vozidla je priznané do 31.1.2018 (deň rozhodnutia o totálnej škode). Krátenú sumu 230,04 eur (vrátane DPH) poškodený uhradil žalobcovi dňa 13.3.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou medzi žalobcom a poškodeným K. H. dňa 15.3.2018, poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vo výške 230,04 eur ako nezaplatenú časť faktúry č. 318010, vystavenú poškodenému. Suma 230,04 eur predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou poisťovňou. Odplata za postúpenú pohľadávku je v rovnakej výške ako nominálna hodnota postupovanej pohľadávky. 2. 2. Náklady za uskladnenie vozidla boli vyúčtované faktúrou č. P180026 sumou 76,80 eur, z ktorej žalovaný uznal a zaplatil sumu 52,80 eur, čím dlh je 24,00 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.2.2018 (ďalej aj Oznámenie 2) žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 13.2.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9527072845 a vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprav - totálna škoda) uskladnenie vozidla priznané do 31.1.2018 Podľa vyjadrenia likvidátora: „vzhľadom na rozsah poškodenia (neekonomická oprava - totálna škoda) uskladnenie vozidla je priznaná do 31.1.2018 (rozhodnutie o totálnej škode). Poistná udalosť, evidovaná pod číslom 9527072845, za uskladnenie poškodeného motorového vozidla bola zo strany žalovaného uznaná a zaplatená v sume 52,80 eur. Krátenú sumu 24 eur poškodený zaplatil žalobcovi dňa 13.3.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou medzi žalobcom a poškodeným K. H. dňa 15.3.2018, poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vo výške 24,00 eur, ako nezaplatenú časť faktúry č. P180026, vystavenej poškodenému. Suma 24,00 eur predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou poisťovňou. Odplata za postúpenú pohľadávku je v rovnakej výške ako nominálna hodnota postupovanej pohľadávky. 2.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca považoval za dôvodnú úhradu nákladov za nájomné náhradného motorového vozidla, ako aj nákladov za uskladnenie poškodeného motorového vozidla za dobu, kým žalovaný nevykonal šetrenie škodovej udalosti a oznámil poškodenému svoje rozhodnutie o totálnej škode, ktoré obe veličiny predstavujú skutočnú škodu, na úhradu ktorej mal poškodený nárok. Žalovaný krátenie nákladov za náhradné motorové vozidlo a za uskladnenie poškodeného vozidla odôvodnil tým, že škoda bola na vozidle kvalifikovaná ako totálna škoda, pričom oznámenie o totálnej škode bolo poškodenému, resp. žalobcovi oznámené dňa 31.1.2018; a teda úhrady boli uznané a aj zaplatené za dobu 10 dní. Žalobca namietol tvrdenie žalovaného, že oznámenie o totálnej škode bolo žalobcovi oznámené 31.1.2018. Žalovaný žalobcovi uvedenú informáciu o totálnej škode doručil mailom až dňa 5.2.2018 a poškodenému až listom zo dňa 13.2.2018 žalovaný oznámil, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527058402 a poistnej udalosti č. 957072845.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. 1. Žalovaný tvrdil, že žalobca v žalobe nepopísal skutkový stav, od ktorého odvodzuje uplatňovaný nárok, neoznačil presne a nešpecifikoval tvrdenia a dôkazy preukazujúce dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Žalobca nešpecifikoval priebeh nehodového deja a ďalšie realizované úkony týkajúce sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. 3. 2. Žalovaný namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď vzhľadom na skutkový dej, poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej faktúre 1, resp. faktúre 2 a potom z toho vyplýva, že poškodený bol subjektom v pozícii dlžníka žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto, podľa názoru žalovaného, poškodený nemohol platne postúpiť zmluvami o postúpení pohľadávky tieto pohľadávky na žalobcu. Daným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok, ktoré je v rozpore s ust. . Poškodený nemohol platne previesť svoje pohľadávky na žalobcu, pretože sa tým obchádza zákon, a preto je podľa tento právny úkon absolútne neplatný. Žalovaný poukázal na to, že v oboch zmluvách o postúpení pohľadávky je uvedená len špecifikácia (zmluvnými stranami určenej a vymedzenej, podľa názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá bola následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy, ktorým je prejav vôle postúpiť pohľadávku na postupníka, resp. jej časť. Žalovaný poukázal zároveň aj na to, že v Oznámení 1 sa uvádza, že náklady za zapožičanie náhradného vozidla, ako aj náklady za uskladnenie poškodeného vozidla boli priznané do 31.1.2018, kedy bolo doručené rozhodnutie o totálnej škode.

3. 3 K úroku z omeškania žalovaný uviedol, že žalovaný si splnil všetky povinnosti voči poškodenému a zároveň žalovaný poškodenému uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že sa s týmto záverom žalobca nestotožňuje, nie je možné prijať záver, že sa žalovaný dostal do omeškania. 3. 4. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalovaného, žalovaný dospel k záveru, že plnenie zo strany žalovaného bolo dostatočne odôvodnené a bolo priznané a aj plnené v maximálne možnom a objektívne preukázateľnom rozsahu. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, nedôvodné a neoprávnené.

4. Žalobca v replike zo dňa 28.3.2019 považoval tvrdenia žalovaného za neopodstatnené. 4. 1. Žalobca poukázal na to, že žaloba obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a zároveň tvrdenia žalobcu, z ktorých vyplýva oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, považuje žalobca za jednoznačné a konkrétne a nie je možné zameniť ich s iným skutkom. Žalovaný uznal nároky poškodeného na náhradu škody, sporný bol iba rozsah poistného plnenia a preto podrobnosti o priebehu škodového deja nie sú pre spor podstatné. Žalobca dospel k záveru, že dostatočne a úplne konkretizoval všetky okolnosti týkajúce sa deja, ktorého sa táto žaloba týka i nároku, ktorý vznikol. 4. 2. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že predmet sporu tvorí časť kráteného poistného plnenia, ktoré si poškodený uplatnil u žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia. Tým, že krátenú časť poškodený žalobcovi uhradil, vznikol v majetkovej sfére poškodeného úbytok a zároveň k vzniku pohľadávok voči žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že obe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.3.2018 obsahujú presné označenie strán zmluvy, ako aj identifikáciu postupovanej pohľadávky, čo je špecifikované čo do výšky, ale aj právneho dôvodu jej vzniku. Predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné a účinné a zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. 4. 3. K úroku z omeškania žalobca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že doručil poškodenému rozhodnutie o totálnej škode dňa 31.1.2018. Rozhodnutie o totálnej škode, prijaté žalovaným 31.1.2018 oznámil žalovaný žalobcovi až dňa 5.2.2018. Žalobca žalovanému riadne predložil faktúru č. 318010 a faktúru č. P180026 a bol to žalovaný, kto na ich základe odmietol plniť bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalobca zdôraznil, že v oboch oznámeniach žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti bolo uvedené, že sa kráti vyúčtované poistné plnenie bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Výsledok šetrenia je preto nepreskúmateľný a neodôvodnený, keď neobsahuje dôvody, na základe ktorých žalovaný prijal záver o krátení poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené nemožno ani prijať záver, že si žalovaný splnil povinnosť podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) tým, že v lehote stanovenej zákonnom oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistných udalostí.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia upravujúceho úhradu skutočnej škody, ustanovení , a , ktoré upravujú poistnú zmluvu, ustanovenia a upravujúceho postúpenie pohľadávky, ustanovení a , Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a zákona o PZP, upravujúcich omeškanie dlžníka a úroky z omeškania, ustanovenia zákona o PZP definujúceho účel tohto zákona, ustanovenia , a zákona o PZP, ktoré definujú jednotlivé pojmy na účely tohto zákona, ustanovenia zákona o PZP, upravujúceho povinnosti poisťovateľa pri prešetrovaní poistnej udalosti, ustanovenia zákona o PZP, upravujúceho povinnosť poškodeného preukázať nárok, ak si poškodený náhradu škody uplatní priamo proti poisťovateľovi.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k žalovaným vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel k záveru, že obe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.3.2018 obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, súd prvej inštancie považuje postúpenie pohľadávok z postupcu K. H. na postupníka - žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávky zo dňa 15.3.2018, za platné. Postúpenie pohľadávky na poistnom plnení nevylučuje ani ustanovenie , ani ustanovenie . Súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky sa v

predmetnej právnej veci nevyžadoval, pretože k nemu došlo až po ukončení šetrenia škodovej udalosti. Pohľadávka poškodeného vo vzťahu k žalovanému vo výške 230,04 eur a vo výške 24 eur, v čase uzatvorenia zmlúv o postúpení pohľadávky existovala. V konaní nejde o dve samostatné pohľadávky

- jedna pohľadávka, ktorú má poškodený voči žalovanému podľa § 15 zákona o PZP, a druhá pohľadávka, ktorú má žalobca voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny charakter pohľadávky po jej postúpení na iný subjekt nezaniká, ani sa nemení, preto je aj po postúpení pohľadávky potrebné vychádzať z jej právneho základu, ktorým je poistné plnenie. Za nenáležitú súd prvej inštancie vyhodnotil aj obranu žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné aj preto, že predmet postúpenia je nutné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v každej zmluve je presne a určito konkretizovaný právny dôvod (jedným je vyúčtovanie nájmu za náhradné motorové vozidlo a druhým sú náklady za odťah a skladovanie). Určitá je aj výška a právny titul - 1/ rozdiel v sume 230,042 eur medzi fakturovanou sumou vo faktúre č. 318010 vo výške 690,12 eur a skutočne vyplatenou sumou 460,08 eur a 2/ rozdiel v sume 24 eur medzi vyúčtovanou sumou 76,80 eur vo faktúre č. P180026 a skutočne vyplatenou sumou 52,80 eur, a to všetko v spojitosti s poistnou udalosťou, evidovanou u žalovaného ako poistná udalosť číslo 956 534 4952, ktorá okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný okolnosti, súvisiace so vznikom poistnej udalosti vo vzťahu k riadne a včas nahlásenej dopravnej nehode z 21.1.2018 svojím poistencom, s ktorým má žalovaný uzavretú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie, nepoprel. Žalovaný nepoprel ani to, že uznal základ uplatnených nárokov poškodeného, keď zaplatil sumu 460,08 eur bez vecného odôvodnenia. Rovnako tak nebolo odôvodnené ani krátenie plnenia vo výške 76,80 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 52,80 eur. Dokazovaním bolo nesporne preukázané, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.1.2018 bolo poškodenému prenajaté náhradné vozidlo, ktoré fyzicky prevzal dňa 22.1.2018 a fyzicky odovzdal dňa 6.2.2018 po tom, ako dňa 5.2.2018 žalobca mailom prijal oznámenie žalovaného o tom, že na poškodenom vozidle bola uznaná totálna škoda.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prejednávanom spore mal žalovaný povinnosť plniť poškodenému v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktorý povinnosť preukázať tieto nároky, splnil.

9. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v spore nepreukázal, žeby poistený vedome nepravdivo alebo neúplne odpovedal na otázky poistiteľa pri uzatváraní poistnej zmluvy, v prípade spoluúčasti poisteného na spôsobenej škode, zvyškov predmetu poistenia, dlžného poistného, regresných (postihových) nárokov alebo iných vzájomných pohľadávok, preto tu nebola splnená podmienka na jednostranné krátenie poistného plnenia. Suma 254,04 eur nepredstavuje spoluúčasť, ani dlžné poistné, ani regresný nárok voči poistencovi, ani vzájomnú pohľadávku. Súd prvej inštancie zároveň nespochybnil oprávnenie žalovaného vyšetriť škodovú udalosť, ak však žalovaný zistil nezrovnalosti, bol povinný ich odôvodniť a preukázať. Žalovaný v spore nepreukázal dôvodnosť krátenia vyúčtovanej ceny. Z rubovej strany Oznámenia o poistnom plnení vo vzťahu k „uskladneniu vozidla“ vyplynulo, že žalovaný priznala náklady za dobu do 31.1.2018 v sume 52,80 eur. Za neprimerané náklady bola žalovaným posúdená doba 5 dní. I z rubovej strany Oznámenia o poistnom plnení vo vzťahu k „zapožičaniu náhradného vozidla“ žalovaný priznal sumu 460,08 eur, a to na základe faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 318010 a nepriznal neprimerané náklady v sume 230,04 eur.

10. K tvrdeniu žalovaného, že škoda bola na vozidle kvalifikovaná ako totálna škoda, pričom oznámenie o totálnej škode bolo poškodenému, resp. žalobcovi oznámené dňa 31.1.2018 súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nebolo žalovaným preukázané, nakoľko dátum 31.1.2018 nevyplýva ani z oznámení o poistnom plnení, ani z iných dôkazov a zároveň žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že dňa 31.1.2018 bolo prijaté rozhodnutie o totálnej škode (alebo akékoľvek iné), a taktiež, že rozhodnutie o totálnej škode bolo poškodenému aj reálne oznámené. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného, že sa poistné plnenie vyúčtovalo práve ku ňu 31.1.2018 a iba z dôvodu, že v tento deň bolo prijaté rozhodnutie o totálnej škode, vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalovaného.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po tom, ako sa žalobca dozvedel informáciu o vyhodnotení škody na poškodenom vozidle ako totálnej škody, bezprostredne potom - dňa 6.2.2018 - vystavil obe vyššie uvedené faktúry. Za nie bezvýznamné považoval súd prvej inštancie aj to, že samotné Oznámenie o poistnom plnení, adresované poškodenému, bolo žalovaným vyhotovené až dňa 13.2.2018, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že rozhodnutie o totálnej škode z 31.1.2018 doručil poškodenému. Žalobca si vyúčtoval vzniknuté náklady ku dňu 6.2.2018, teda v deň, keď sa dozvedel informáciu o závere žalovaného o totálnej škode poškodeného motorového vozidla poškodeného.

11. Priznané úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný bol povinný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu (a následne aj žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými) poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia škodovej udalosti. Žalovaný ukončil vyšetrenie škodovej udalosti dňa 13.2.2018. Posledným dňom 15-dňovej lehoty bol 28.2.2018. Ak žalovaný neposkytol poistné plnenie do 28.2.2018, dňom 1.3.2018 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. V prvý deň omeškania (1.3.2018) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0%, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne z každej z dlžných súm od 1.3.2018 až do zaplatenia.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ) Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -136 zo dňa 29. septembra 2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , . 13.1. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal s tvrdeniami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše dostatočne neodôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález sp. zn. -30. 13. 2. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časti pohľadávky, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Poškodený teda mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Žalovaný ďalej poukázal na to, že v predložených zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predložených zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá je následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Uvedené zakladá absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o

prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávky sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým. 13. 3. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie svojím rozsudkom priznal žalobcovi pri nárokoch vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa - ako dovolací súd - stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s názorom žalovaného o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať “ (). 14. 1. Vo vzťahu k neplatnosti oboch zmlúv o postúpení pohľadávky a námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca plne zotrval na svojej argumentácii v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca zároveň dodal, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody. Žalobca má nárok, aby mu boli uhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla a náklady za uskladnenie poškodeného motorového vozidla v plnej výške tak, ako vyčíslil vo faktúre. Tieto náklady totiž predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok. Poškodený totiž nemôže doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti , ktorú nezavinil, nemôže používať svoje vozidlo. Práve náhradné vozidlo má zabezpečiť, aby poškodený zo škodovej udalosti, ktorá mu bola vnútená nestrácal na svojom komforte a žil obvyklým spôsobom života tak, ako pred škodovou udalosťou a to až do doby skončenia nevyhnutnej opravy jeho poškodeného motorového vozidla. Taktiež aj náklady za uskladnenie poškodeného motorového vozidla za dobu kým žalovaný vykoná šetrenie škodovej udalosti a oznámi poškodenému rozhodnutie o totálnej škode, predstavujú skutočnú škodu, na úhradu ktorej má poškodený nárok. Tvrdenie žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda, ak nastane poistná udalosť. Právo na plnenie škody ako poistného plnenia nie je podmienené ani napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše, žalobca poukázal aj na to, že časť nároku na náhradu škody bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. 14. 2. Žalobca sa zároveň stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcim sa súdom prvej inštancie priznaných úrokov z omeškania. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúr a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie poistného plnenia v sume 230,04 eur a 24,00 eur, je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy 230,04 eur a 24,00 eur žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

14. 3. K žalovaným uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 žalobca uviedol, že závery plynúce z tohto rozsudku nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli, na rozdiel od poisťovateľov, zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu.

15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 25.1.2019.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že obe zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.

25. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V danom konkrétnom prípade poškodený mal nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla za 15 dní prenájmu a zároveň nárok na náklady za uskladnenie poškodeného vozidla do doby, kedy mu bolo doručené rozhodnutie o totálnej škode. Tieto náklady predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že poškodený nemôže doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti ktorú nezavinil nemôže používať svoje vozidlo. Práve náhradné vozidlo má zabezpečiť, aby poškodený zo škodovej udalosti nestrácal na svojom komforte.

26. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné pre rozpor a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda ich platnosti.

27. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

28. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania nepreukázali, že došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.

29. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri danej poistnej udalosti bola žalovaným priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla a náklady za uskladnenie vozidla do 31.1.2018, teda do dňa údajného rozhodnutia žalovaného o totálnej škode. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že dňa 31.1.2018 žalovaný rozhodol o totálnej škode poškodeného motorového vozidla a zároveň, že sa poškodený dozvedel o tomto rozhodnutí dňa 31.1.2018. Dôkazy nachádzajúce sa v spise to nepreukazujú. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že dňa 5.2.2018 sa žalobca mailom dozvedel o rozhodnutí žalovaného - vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla - o totálnej škode poškodeného motorového vozidla poškodeného.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas, a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní - zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti - žalovaný nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

32. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení.

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 254,04 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 230,04 eur od 1.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 24,00 eur od 1.3.2018 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou prenájmu náhradného motorového vozidla a nákladov na uskladnenie poškodeného motorového vozidla, keďže nebolo žalovaným preukázané, že sa poškodený dozvedel dňa 31.1.2018 o rozhodnutí žalovaného o totálnej škode poškodeného motorového vozidla, údajne rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.1.2018 a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

34. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

35. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).