Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: X. O. K. Q. T. Á. I. L. A. Á. , U. O., C. Q. XX.X.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. Č. U., M. XX, I. S.Y. Č.. XXXX, zastúpená spoločnosťou Hagyari & Partners, s. r. o., IČO: 51 473 208, Bratislava, Vlčkova č. 8/A, za ktorú koná JUDr. Pavel Hagyari, proti žalovanému: M.. B. O. K. Q. T. Á. I. , C. Q. XX.X.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. S., T. C. Č.. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. decembra 2018, č.k. -1706, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. decembra 2018, č.k. -1706,

- vo výroku, ktorým z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, Bratislava, T. C. Č.. X, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Nivy, obec: BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II, v hodnote 130.000,- €;

- vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,

- vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,

- vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, o d m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.12.2018, č.k. -1706, z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, T. C. č. 8, S., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Nivy, obec: BA- m.č. Ružinov, okres Bratislava II, v hodnote 130.000,- €; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku;

vo zvyšku žalobu zamietol; žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenou súdu dňa 23.12.2008, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v priebehu súdneho konania viackrát menila petit žaloby, ktorý dopĺňala a konkretizovala a konečným návrhom (zo dňa 20.11.2018) žiadala prikázať uvedený byt do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý jej má zaplatiť sumu 189.671,92 € a trovy konania v plnej výške; v tomto konečnom znení pripustil zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , . Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. -40, zo dňa 1.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2008, bolo manželstvo sporových strán rozvedené (manželstvo uzavreli dňa 3.3.1984). V dobe trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný hospodárili a nadobúdali veci a majetkové hodnoty v režime bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré predstavuje osobitný režim fungovania vlastníckych vzťahov, kedy sa vychádza zo zásady, že úlohou manželstva, okrem iného, je aj ekonomické zabezpečenie manželov, ktoré práve nachádza svoj výraz v potrebe spoločného hospodárenia, teda užívaní a disponovaní s vecami spoločne. Preto aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné prihliadnuť na to, že pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve a je irelevantné, že jeden z manželov zarábal v priebehu manželstva viac ako druhý. Na uvedené poukázal v súvislosti s tvrdením žalovaného, prezentovanom v celom konaní, že to bol výlučne on, kto sa pričinil o nadobudnutie a udržanie majetku, že žalovaná (správne žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) nepracovala a dokonca, podľa jeho tvrdenia, zapríčinila (zbytočným predlžovaním predaja bytu v Prahe, ktorý nebol predaný za výhodnú cenu ale v časovej tiesni a za situácie, keď sa trh s realitami výrazne prepadol, za cenu podstatne nižšiu ako bola jeho hodnota) zníženie hodnoty spoločného majetku. Poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky sú podiely manželov pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade rovnaké a z princípu parity sa aj všeobecne vychádza. Výnimkou môže byť jedine skutočnosť, že jeden z manželov počas trvania manželstva viedol záhaľčivý život, nepracoval, neprispieval ekonomicky na domácnosť, napriek tomu, že mohol a dokonca to bolo pre účely ekonomického fungovania rodiny potrebné, nestaral sa o spoločnú domácnosť, prípadne spoločné deti. Takáto skutková situácia však v tomto prípade nebola (zo strany žalovaného) preukázaná. Hoci je zrejmé, že to bol žalovaný, ktorý v priebehu trvania manželstva zabezpečoval (postačujúcim a nadštandardným spôsobom) hospodárske fungovanie rodiny, nebola osvedčená skutočnosť, že by žalobkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť a deti, a to dokonca za situácie, keď jedno z detí bolo ťažko fyzicky i mentálne postihnuté, takže logicky vyžadovalo zvýšenú osobnú starostlivosť aspoň jedného z rodičov. Argumentácia žalovaného, že sa údajne žalobkyňa o deti nestarala, nezvyšovala si kvalifikáciu, nereagovala na jeho požiadavku, aby sa aspoň čiastočne zamestnala, zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení (takéto rodinné pomery neopísal ani syn sporových strán, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok a neboli osvedčené ani predložením listinných dôkazov). V konaní rovnako žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa svojim konaním úmyselne znižovala rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto jeho tvrdenia zostali nepreukázané, iba v rovine neosvedčených domnienok. Z uvedeného dôvodu pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal zo zákonnej domnienky, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalším teoreticko-právnym východiskom, z ktorého vychádzal pri určení rozsahu vecí, práv a majetkových hodnôt patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol ten, že predmetom vyporiadania musí byť všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú sa aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov (správne strán sporu, poznámka odvolacieho súdu). Neopomenul ďalší aspekt, kedy v prípade, že jeden z bývalých manželov osvedčí, že vynaložil časť svojho majetku (v jeho výlučnom vlastníctve) na spoločný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je oprávnený požadovať vrátenie hodnoty takto vynaloženej veci. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním špecifickým, ovládaným viacerými princípmi, odlišujúcimi sa od klasického sporového konania. Zdôraznil, že obe sporové strany v tomto prípade majú rovnaké postavenie a uplatňujú si svoje nároky z titulu majetkovoprávneho vyporiadania spoločného majetku, nadobudnutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmet vyporiadania, masu vecí a majetkových práv, ktorými sa súd v konaní zaoberá a tieto vyporiadava, označujú strany sporu, ktoré v súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou, ovládajúcou

sporové konanie, vymedzujú predmet konania. Bolo nutné aplikovať ustanovenie , kedy v prípade, že strana sporu označí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov až po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keby táto vec alebo majetkové právo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nastupuje domnienka, že k vyporiadaniu tejto časti masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo zo zákona. Preto súd nemôže pristúpiť k vyporiadaniu v rámci súdneho rozhodnutia prostredníctvom autoritatívneho výroku. Práve v tomto prípade bola aplikácia tohto princípu zdôrazňovaná zo strany žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobkyňa viaceré veci a majetkové práva označila až po uplynutí tejto lehoty, a preto sa ich vyporiadaním súd nemôže zaoberať, avšak v tejto súvislosti postupoval tak, že v prípade, že žalobkyňa v lehote troch rokov do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov tieto veci (hoci neúplne) v konaní spomenula a označila a až po uplynutí lehoty došlo k ich konkrétnej a nezameniteľnej špecifikácii, zaradil tieto veci do vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa jeho názoru práve v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy vzhľadom na narušené rodinné vzťahy medzi bývalými manželmi (už aj v čase trvania manželstva) žalobkyňa nemala úplný prehľad o majetkovej situácii, by bolo príliš formálnym postupom nezaradiť veci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď tieto boli síce označené, aj keď nie úplne špecifikované. Ďalším zohľadneným teoretickým východiskom, preferovaným aj v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky, z ktorého vychádzal bol ten, že ak jeden z manželov za trvania manželstva (alebo po jeho skončení) vybral (či už z účtu, vkladnej knižky) peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s ustanovením a nasl. , teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že takéto použitie nepreukáže, je potrebné vybrané finančné prostriedky zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z tvrdení sporových strán, preskúmal ich prednesenú skutkovú a právnu argumentáciu v rozsahu potrebnom na ustálenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a realizáciu jej vyporiadania zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týkala jednotlivých hodnôt vyporiadavaných vecí. 2.2. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.8.2018 uviedla, že nesúhlasí so započítaním investícií do bytu v Košiciach, ktorý bol po kúpe ňou a žalovaným bezodplatne prevedený na matku žalovaného, ktorá naopak previedla svoj štátny byt na ňu a žalovaného, ktorý si spoločne obaja v 90. rokoch odkúpili ako manželia zo spoločných prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Aj keby matka žalovaného poskytla peniaze na nákup tohto bytu, tento bol následne prevedený späť na ňu, žalobkyňa a žalovaný tak nemali z predmetnej nehnuteľnosti žiadny majetkový prospech. Žalobkyňa mala za to, že by mali byť zohľadnené aj výbery žalovaného z GE Money Banky a Komerční banky za obdobie január 2007 až október 2008, spolu vo výške 6.764.803,- Kč, ktoré neboli použité na domácnosť. Bežné mesačné výdavky na domácnosť počas trvania manželstva činili cca 70.000,- Kč (asi 2.800,- €). Hotovostné výbery žalovaného podstate presahovali bežné mesačné výdavky rodiny, pričom nekúpil v tomto období do domácnosti žiadnu hodnotnejšiu vec. Okrem toho žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný tieto peniaze vyberal tesne pred rozvodom manželstva, takže sa účelovo zbavoval majetku na jej úkor, nakoľko nechcel, aby boli spoločné finančné prostriedky na účtoch vyporiadavané v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť v máji 2008, následne vybral z účtu v GE Money Bank v období mesiaca máj až september 2008 sumu 2.692.000,- Kč. S ohľadom na trvalé opustenie spoločnej domácnosti je zrejmé, že tieto prostriedky nemohli byť použité na chod spoločnej domácnosti. Žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) mal dve poistky v poisťovni Amslico (v súčasnosti MetLife) a rovnako plnenie z týchto poistiek patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sama splácala hypotéku na byt v Prahe z dôchodkového sporenia a pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá manželmi E. a žiadala, aby v prípade pripadnutia bytu v Bratislave žalovanému jej bola vyplatená suma 184.594,31 € za nasledovné veci patriace do masy BSM: a/ byt v Bratislave v hodnote 130.000,- €, polovica hodnoty bytu vo výške 65.000,- €; b/ polovica prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo výške 102.367,- €; c/ polovica prostriedkov vynaložených ňou na splátky úveru vo výške 15.860,88 €; d/ polovica zo zisku žalovaného za prenájom bytu v Bratislave vo výške 1.366,43 € (s ohľadom na daňové priznania žalovaného za roky 2009 a 2010). Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2018 zdôraznil, že dňa 16.11.2011 uplynula trojročná lehota po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nastúpila lehota, v ktorej začala platiť právna domnienka podľa ustanovenia . Dňa 13.5.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o vyporiadaní hnuteľného

majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania zostal len majetok, ktorý bol uvedený v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 23.12.2008, u ktorého nenastúpila právna domnienka a nebol vyporiadaný dohodou. Z dôvodu podávania nekvalifikovaných podaní splnomocneného zástupcu žalobkyne v priebehu celého konania, ani po 10. rokoch nebol jednoznačne a nespochybniteľne stanovený predmet súdneho konania, t.j. veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a majú sa vyporiadať. Odkázal na svoju skutkovú a právnu argumentáciu v podaní zo dňa 28.5.2018, kedy podľa jeho názoru už samotný žalobný návrh bol vadný a súd nepristúpil k odstraňovaniu vád. Až po uplynutí trojročnej lehoty žalobkyňa zaradila do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažné prostriedky na účtoch vedených v GE Money Bank a započítanie dlhu z jej pôžičky. Podľa jeho názoru pre súdne vyporiadanie zostali len tieto veci a majetkové práva: a/ byt v Bratislave, T. C. č. 8; b/ finančné prostriedky na účtoch v Komerčnej banke č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/ XXXX a na účtoch v Tatra banke, a.s.-fondy TAM č. XXXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobný návrh týkajúci sa zahrnutia do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov i prostriedky na účtoch v GE Money Bank č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a City Bank, a.s., č. XXXXXXXXXX, nebol do uplynutia lehoty uvedenej v podaný. Účty mali spotrebný charakter a účet GE Money Bank ku dňu zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zániku manželstva ani neexistoval a počas trvania manželstva boli z neho realizované prevody na dotovanie účtov v Komerčnej banke, a.s., z ktorých sa uhrádzali potreby rodiny. Byt v Bratislave požadoval žalovaný prikázať do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením polovice jeho hodnoty žalobkyni, po započítaní jeho vkladu z jeho výlučných prostriedkov na získanie bytu. Predmetom konania strany sporu neurobili záväzky, okrem uvedených v žalobnom návrhu, a to údajnej pôžičky žalobkyne od pani R. a manželov E., nakoľko poskytnutie pôžičky nedoložila dôkazmi (písomnou zmluvou). Žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku, keďže v súdnom konaní nebol uplatnený včas. Obdobne žalobkyňa po niekoľkých rokov od podania žaloby žiadala, aby jej uhradil sumu 5.086,- €, predstavujúcu polovicu jeho príjmu z prenájmu bytu v Bratislave; aj pri tomto nároku vzniesol námietku premlčania. Účty v Komerčnej banke boli bežné účty, ktoré mali spotrebný charakter, disponovali s nimi obaja manželia, obaja realizovali výbery na uspokojovanie potrieb svojich i spoločných detí a vedenie domácnosti. Účet v GE Money Bank, a.s., v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval. Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 408.302,50 Kč, ktorá činila ? (pravdepodobne 1, poznámka odvolacieho súdu) splátok hypotekárneho úveru na splácanie bytu v Prahe. Žalovaný stratou zamestnania v roku 2008 stratil schopnosť splácať poskytnutý úver. Žalobkyňa predlžovala trvanie úveru a uhrádzanie splátok, aj keď bolo nereálne celkové splatenie úveru. Bol realizovaný nútený predaj. Žalovaný žiadal, aby pri určení ceny, hodnoty vzájomného vyporiadania bytu v Bratislave, zohľadnil jeho vklad z výlučne jeho vlastných prostriedkov, jeho osobný vklad do nákupu predmetnej nehnuteľnosti a započítaná polovica sumy získanej žalovanou (správne žalobkyňou, poznámka odvolacieho súdu) z odpredaja vkladov vložených do fondov TAM č. účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXX a č. XXXXXXXXX/XXX, vedených v Tatra banke, a.s., nakoľko tieto boli zakúpené z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žiadal, aby bol byt v Bratislave prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 39.000,- € po zohľadnení jeho osobného vkladu (hodnota bytu podľa dohody strán 130.000,- €, 40 % hodnoty vnesenej ním vo výške 52.000,- €, zostatková hodnota bytu 78.000,- €, hodnota pripadajúca na každého z manželov vo výške 39.000,- €) a aby mu žalobkyňa zaplatila sumu 6.225,17 € titulom polovice predajnej ceny získanej predajom vkladov vo fondoch TAM (suma 12.450,34 €). V písomnom podaní zo dňa 24.10.2018 žalovaný upresnil, že prostriedky z účtov v GE Money Bank spotreboval hlavne počas manželstva pre potreby rodiny, uhrádzal z nich splátky hypotéky na byt v Prahe, náklady na opravu a rekonštrukciu, mimoriadne príspevky do fondu opráv týkajúce sa bytu v Bratislave, mimoriadne príspevky pre deti exmanželov, platby poistiek vedených na deti manželov. V poisťovni Amslico existovalo šesť poistných zmlúv, dve vedené na neho, dve na žalobkyňu a dve na deti, poistné uhrádzal zo svojho príjmu. Žalobkyni bola vyplatená poistná suma pri predčasnom ukončení obidvoch poistných zmlúv vedených na jej meno, jemu nebolo doteraz uhradené nič. V prípade pripustenia žalobného návrhu v časti, že predmetom vyporiadania majú byť aj poistky v spoločnosti MetLife, je nutné vychádzať z odkupnej hodnoty poistiek manželov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V písomnom podaní zo dňa 28.10.2018 žalobkyňa špecifikovala svoj nárok vychádzajúc z predložených výpisov z poistiek žalovaného. Poistné zmluvy č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, vedené na meno žalovaného, ktorých hodnota poistenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva činila 10.155,23 €, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ona má nárok na polovicu týchto prostriedkov v sume

5.077,61 €. O túto sumu rozšírila rozsah uplatňovaného nároku a celkovo žiadala na vyrovnanie podielov uhradiť zo strany žalovaného sumu 189.671,92 € (polovica hodnoty bytu v Bratislave vo výške 65.000,- €; polovica prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo výške 102.367,- €; polovica prostriedkov vynaložených ňou na splátky hypotekárneho úveru vo výške 15.860,88 €; polovica zo zisku žalovaného za prenájom bytu v Bratislave vo výške 1.366,43 € a polovica finančných prostriedkov vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného uzavretých v spoločnosti Amslico vo výške 5.077,61 €). 2.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, T. C. č. 8, S., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec: BA- m.č. Ružinov, okres Bratislava II, keď sa v priebehu súdneho konania zhodli nielen na tom, že tento byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, ale aj na jeho vyporiadavanej hodnote v sume 130.000,- €. Vyhovel potom zhodnému návrhu strán sporu a uvedený byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielu polovicu jeho dohodnutej hodnoty, t.j. sumu 65.000,- €. K osobného vnosu žalovaného do spoločného majetku, kedy tento tvrdil, že nadobudnutie tohto bytu nebolo financované len zo spoločných prostriedkov manželov, ale aj z prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný v konaní osvedčil, že mu matka B. O. v mesiaci január 1984 darovala v hotovosti sumu 12.000,- Kčs na účely poskytnutia pomoci pri kúpe družstevného bytu, čo potvrdila aj sestra žalovaného I. O. a jeho brat B. O.. Tvrdenie žalobkyne, že tomu tak nebolo, resp. že nadobudnutie bytu bola financované aj z iných prostriedkov, zostalo neosvedčené. Sestra žalobkyne Q. O. tvrdila, že na kúpu tohto bytu prispela i ona sumou približne 1.800,- Kčs a že sestra mala niečo nasporené. V kontexte dôkazov predložených žalovaným však tento dôkaz pôsobil ako nepresvedčivý, neúplný a hlavne bez ďalšej prípadnej podpory iných dôkazov. Z hľadiska presvedčivosti a kvantity predložených a vykonaných dôkazov sa priklonil k tvrdeniu žalovaného, ktorý v tejto otázke, na rozdiel od žalobkyne, uniesol dôkazné bremeno. Na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 29.3.1984, prevádzajúci previedli na nadobúdateľov (žalovaný a žalobkyňa) všetky svoje práva a povinnosti, ako členovia a užívatelia družstevného bytu v I., Q. hrdinov č. XX. Na základe žiadosti o schválenie dohody o výmene bytov žalovaný ako žiadateľ so žalobkyňou ako príslušníčkou domácnosti a B. O. (matka žalovaného) žiadali o výmenu bytov, a to bytu č. XX, na 3. poschodí domu v Košiciach, Q. N. č. XX (ktorý užíval žalovaný) a bytu č. 5, na 1. poschodí domu v I., B. č. XX (ktorý užívala matka žalovaného), pričom ako dôvod bol v žiadosti uvedený očakávaný prírastok v rodine, snaha pomôcť synovi vyriešiť problémy s bývaním. Predstavenstvo Stavebného bytového družstva Košice I. na zasadnutí dňa 21.6.1984 schválilo výmenu bytov uznesením č. 240/20/84. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa došlo k prevodu bytu v Košiciach, B. č. XX, zo strany predávajúceho Mesta Košice kupujúcim (žalobkyni a žalovanému). Samotný žalovaný uviedol, že tento byt odkúpili do svojho vlastníctva odplatne za kúpnu cenu asi 40.000,- Sk a následne ho zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.8.1998 so žalobkyňou ako predávajúci predali kupujúcemu O. C. za kúpnu cenu 800.000,- Sk. Aj keby vychádzal zo skutočnosti, že byt v S., ulica T. C., bol následne sčasti kúpený aj za prostriedky získané predajom bytu v Košiciach, B. ulica, nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že je nutné započítať výšku tejto časti kúpnej ceny v jeho prospech ako ním osobne vložený vnos z prostriedkov patriacich výlučne jemu. Hoci je nepochybné, že tento byt nadobudli manželia výmenou za pôvodný byt v Košiciach, ulica Dargovských hrdinov (peňažné prostriedky na jeho obstaranie poskytla matka žalovaného, ktorá mu ich darovala, dar poskytnutý výlučne žalovanému nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), je nepochybné, že tento byt nadobudli manželia na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva od mesta Košíc odplatne (potvrdil to sám žalovaný) za cenu 40.000,- Kčs. Potom je nesporné, že na účely nadobudnutia tohto bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložili manželia prostriedky, ktoré nesúviseli s pôvodne darovanou sumou 12.000,- Kčs zo strany matky žalovaného, ale prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (resp. ani jedna zo strán sporu neosvedčila, že by do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrili). Je tak irelevantné akým spôsobom sa nadobúdal družstevný byt v Košiciach, na ulici Q. N. a či bol tento bezodplatne zamieňaný za byt v Košiciach, na B. ulici, ktorý sporové strany odkúpili do vlastníctva za sumu 40.000,- Kčs a až od tohto momentu sa byt stal predmetom vlastníckeho práva a predmetom vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ho nadobudli za prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno tak hovoriť o akomkoľvek osobnom

vklade žalovaného, na ktorý by mal v rámci vyporiadania prihliadnuť, alebo ktorý by mal započítať. Pri identifikácii ďalších vecí a majetkových práv do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadol na obsah spisu a jednotlivých podaní, najmä z pohľadu toho, či tieto veci a práva boli označené v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Už v žalobe žalobkyňa konštatovala, že nemá presný prehľad o finančných prostriedkoch bývalých manželov, nakoľko všetky výpisy z bánk má v držbe žalovaný, ale priamo v žalobe označila ako predmet vyporiadania prostriedky na účtoch vedených v Komerčnej banke č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. XX-XXXXXXXXXX/ XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a Tatra banke-Fondy TAM č. XXXXXXXXXX/ XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX. Prostriedky na týchto účtoch (aj vzhľadom na súhlas žalovaného) bez ďalšieho v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaval ako prostriedky tam patriace. Žalobkyňa v žalobe zároveň odkazovala aj na prípadné ďalšie účty (tieto nedefinovala) a žiadala od žalovaného úhradu sumy 2.500.000,- Kč, ktorú v rámci neskorších vyjadrení špecifikovala ako polovicu výberov žalovaného z účtov v Komerčnej banke a GE Money Bank. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2010 žalobkyňa uviedla, že má podozrenie, že žalovaný má vedený účet v GE Money Bank, kde boli uložené prostriedky z jeho príjmov minimálne za rok 2008, preto žiadala, aby žalovaný predložil tok finančných prostriedkov za roky 2007 a 2008. Žalobkyňa označila účty v GE Money Bank (prostriedky sa na nich nachádzajúce) v čase plynutia trojročnej lehoty podľa (táto uplynula až dňa 16.10.2011), preto k preskúmavaniu stavu týchto účtov pristúpil. Obdobne žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že obaja manželia, ako aj ich deti, mali uzavreté životné poistné zmluvy v spoločnosti Amslico, avšak dokladmi disponuje žalovaný, ktorý s poisťovateľom zmluvy uzatváral. Preto aj žalobkyňou označené poistné zmluvy žalovaného v spoločnosti Amslico musel podrobiť skúmaniu z hľadiska osvedčenia ich hodnoty, vychádzajúc z ich riadneho a včasného zaradenia do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa predložených listinných dôkazov, žalovaný disponoval účtami v spoločnosti GE Money Bank č. XXXXXXXXX/XXXX (bežný účet), založený dňa 1.4.2008 a zrušený dňa 26.11.2008 a č. XXXXXXXXX/XXXX (sporiaci účet), založený dňa 1.4.2008 a zrušený dňa 17.10.2008. Podľa výpisov z týchto účtov zistil, že zo strany žalovaného (jediný disponent s týmito účtami a prostriedkami na nich) dochádzalo k viacerým prevodom medzi účtami, ktoré sa týkali vysokých čiastok, najmä zo sporiaceho účtu na bežný účet a následne k výberom vysokých čiastok z bežného účtu. Do vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezapočítal platby alebo výbery z týchto účtov, ktoré boli zjavne vynaložené na úhradu osvedčených komodít (úhrada daní, inkasa), nakoľko boli spotrebované na účely zachovania spoločného majetku a nepredstavovali výbery žalovaného použité výlučne v jeho prospech. Celkovo činili výbery žalovaného za rozhodné obdobie sumu 2.891.412,90 Kč, od tejto sumy odpočítal sumu 805.000,- Kč, ktorú žalovaný preukázateľne vložil na účty v Komerčnej banke, keď mali prístup k účtom v Komerčnej banke obaja manželia. V konaní nebolo preukázané, že by mali akékoľvek obmedzenia disponovať finančných prostriedkami na týchto účtoch a po preskúmaní pohybov na týchto účtoch (charakteru výberov a účelu vynaložených prostriedkov) bolo zrejmé, že prostriedky boli vynakladané na dcéru C., syna B., splácanie úveru, výbery neboli vo vysokých čiastkach, ktoré by vzbudzovali podozrenie. Prostriedky spotrebované z účtov v Komerčnej banke sa týkali financovania bežného života členov rodiny, výbery činili obaja manželia. Preto nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že všetky výbery by mali byť zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ona by mala obdržať polovicu z vybratých prostriedkov, keď neosvedčila skutočnosť, že by vybraté prostriedky spotreboval žalovaný výlučne vo svoj prospech, naopak charakter výberov svedčí o skutočnosti, že sa jednalo o bežné účty slúžiace na uspokojovanie potrieb rodiny. Preto čiastku 805.000,- Kč, ktorá bola na účty v Komerčnej banke prevedená z účtov žalovaného v GE Money Bank, nemohol začleniť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Iný charakter mali účty v GE Money Bank, najmä z nich osvedčené výbery vo výške 2.086.412,90 Kč (2.891.412,90 Kč mínus avizovaných 805.000,- Kč), ktoré realizoval výlučne žalovaný. Nebolo medzi stranami sporné, že prístup k týmto účtom mal výlučne žalovaný, ktorému sa v konaní nepodarilo osvedčiť, že by takto vysokú sumu použil na bežnú spotrebu rodiny, detí, náklady spojené s vedením domácnosti, alebo náklady spojené s udržaním a zveľaďovaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto mu uložil povinnosť zaplatiť polovicu sumy takto vybratej (1.043.206,45 Kč) žalobkyni na dorovnanie podielu. Tvrdenie žalovaného, že k výberom a zániku účtov došlo až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval za irelevantné, nakoľko naakumulované prostriedky jednoznačne patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (resp. žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať opak) a vytvorenie týchto účtov v čase, kedy strany zhodne opisovali manželstvo ako narušené a kedy začínalo prebiehať konanie o jeho rozvode, prelievanie finančných prostriedkov z účtu na účet, výbery vo vysokých sumách, vzbudzujú minimálne pochybnosti o účele postupu žalovaného. Jeho postup sa javí tak, že snahou bolo zastrieť

nadobudnutie naakumulovaných finančných prostriedkov výlučne k jeho rukám, čo sa javí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne i výbery z účtu v City bank (č.ú. XXXXXXXXXX) tvorili výbery z bežného účtu, slúžiace na uspokojovanie bežných životných potrieb (platby O2 Telefonica, platba za školenie a podobne), z dôvodu ktorého tieto výbery nemohol vyporiadavať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úhradu polovice z výšky nájmu za byt v Bratislave, ulica T. C. za roky 2009 a 2010. Tento nárok nepovažoval za premlčaný, ani že bol uplatnený po uplynutí trojročnej lehoty podľa , keďže si ho uplatnila podaním zo dňa 26.11.2010. Ku dňu 31.12.2010 vyčíslila podiel zo zisku z prenájmu na sumu 128.400, - Kč, vychádzajúc so žalovaným priznaného čistého zisku vo výške 428,- € mesačne za roky 2009 a 2010 v celkovej sume 10.272,- €, v prepočte na české koruny 256.800,- Kč, pričom z daňových priznaní žalovaného za roky 2009 a 2010 bola výška zisku z prenájmu bytu zrejmá. Pri tomto nároku konštatoval, že žalovaný prenájmom bytu v rokoch 2009 a 2010 získal finančné obnosy patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa daňového priznania za rok 2009 činil príjem žalovaného z prenájmu nehnuteľnosti sumu 1.800,- €, výdavok sumu 494,73 €, základ dane sumu 1.305,27 € a za rok 2010 činil jeho príjem z prenájmu nehnuteľnosti sumu 5.674,05 €, výdavok sumu 4.162,31 €, základ dane sumu 1.511,74 € a tak nárok žalobkyne predstavuje sumu 1.408,51 € (1.305,27 € + 1.511,74 € deleno dva). Medzi dlhy manželov, ktoré bolo nutné vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril i dlh na úhrade hypotekárneho úveru na kúpu bytu v Prahe. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že byt v Prahe, ulica K S., nadobudli strany sporu v priebehu trvania manželstva. Za účelom dofinancovania kúpy tohto bytu uzavreli ako dlžníci s Komerční bankou, a.s., ako veriteľom dňa 22.5.2005 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 3.000.000,- Kč. Sporové strany ako dlžníci sa zaviazali vrátiť banke istinu a úroky najneskoršie do 25.3.2020. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že po rozvode manželstva splácala hypotekárny úveru sama z úspor nadobudnutých počas trvania manželstva a z vyplatených poistiek, ktoré mala uzavreté v spoločnosti Amslico, ktoré jej boli vyplatené vo výške 3.226,80 € a 15.921,75 €. Poistné zmluvy v spoločnosti Amslico boli uzavreté v priebehu trvania manželstva a nároky z nich plynúce patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto došlo k tomu, že žalobkyňa použila spoločné prostriedky na úhradu spoločného dlhu a na jej strane nedošlo k žiadnemu osobnému vnosu finančných prostriedkov, ktorých náhrady by sa mohla voči žalovanému domáhať. Jedinú výnimku, na ktorú prihliadol, tvorili prostriedky vo výške 330.000,- Kč, ktoré žalobkyňa označila ako prostriedky použité na úhradu dlhu na spoločnom hypotekárnom úvere, ktoré boli ako pôžička poskytnuté výlučne jej. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobkyne, že jej na úhradu hypotekárneho úveru poskytli túto sumu manželia E. a pani R., pričom ona následne použila poskytnutú sumu na zaplatenie dlhu z hypotekárneho úveru, čo bolo preukázané výpismi z účtu v City bank č. XXXXXXXXXX (žalobkyňa prijala od pani R. dňa 21.10. 2011 sumu 215.634,12 Kč a dňa 24.10.2011 sumu 157.590 Kč). Pripísaním týchto súm na účet sa tieto prostriedky stali prostriedkami vo výlučnej dispozícii žalobkyne, ktoré následne dňa 26.10.2011 použila na úhradu hypotekárneho úveru vo výške 330.000,-Kč. Nakoľko na spoločný dlh manželov vynaložila peňažné prostriedky, ktoré nepatrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vznikol jej nárok na úhradu polovice takto vynaložených prostriedkov voči žalovanému vo výške 165.000,- Kč. K uvedenému dodal, že žalobkyňa už v žalobe konštatovala, že so žalovaným majú spoločný záväzok, dlh na hypotekárnom úvere a takýmto označením vymedzila predmet skúmania súdu, ktorý musel zobrať na zreteľ existenciu tohto dlhu, spôsob jeho splácania (či sa splácal zo spoločných prostriedkov alebo či niektorý z bývalých manželov vynaložil osobitné prostriedky na úhradu tohto dlhu) a vzhľadom k tomu, že súdne konanie prebiehalo v dlhom časovom horizonte, prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré vyvstali v priebehu konania a týkali sa práve úhrad spomínaného spoločného dlhu. Tým, že žalobkyňa označila už v žalobe tento záväzok ako spoločný, musel ho vyporiadať a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že uplynula trojročná doba podľa , alebo nárok uplatnený žalobkyňou z titulu vyrovnania podielov pri splácaní tohto dlhu z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalobkyni by bol premlčaný. Predmetom vyporiadania boli ďalej finančné prostriedky naakumulované vo Fondoch TAM v Tatra banke, a.s., z ktorých bola výlučne žalobkyni vyplatená suma 12.450,34 € dňa 3.4.2009, ktorú použila na kúpu motorového vozidla (kúpna zmluva zo dňa 17.4.2009). Prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku použila výlučne žalobkyňa, z dôvodu ktorého jej vznikla povinnosť polovicu z uvedených peňažných prostriedkov (na dorovnanie podielu) vyplatiť žalovanému v sume 6.225,17 €. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala aj nárok na úhradu sumy 5.077,61 €, ktorá zodpovedala polovici hodnoty poistenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, s odkazom na poistné zmluvy uzavreté na meno žalovaného č. XXXXXXX a č. XXXXXXX v spoločnosti Amslico (v súčasnosti MetLife). Poukázal na to, že pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých

pri iných zmluvách a plneniach, teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. V prípade žalobkyňou označených poistných zmlúv, ale k ich vyplateniu žalovanému nedošlo, preto mohol pri vyporiadaní vychádzať jedine z ich odkupnej hodnoty, ktorú by poisťovňa vyplatila, keby k ukončeniu poistenia došlo ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výšku odkupnej hodnoty označených poistiek však žalobkyňa neosvedčila, ani nevedela uviesť a tak nemohol vychádzať zo súm uvádzaných v predložených a vyžiadaných listinných dôkazoch, pretože tieto neuvádzali výšku odkupnej hodnoty. V sporovom konaní sú to strany, ktoré sú povinné poskytnúť súdu relevantný opis skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Pri neunesení povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, musí strana znášať následok v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia. V tomto prípade nemohol potom vyhovieť časti nároku uplatneného žalobkyňou na úhradu polovice odkupnej hodnoty poistiek žalovaného, nakoľko sama nevedela uviesť túto hodnotu, pričom nepredložila (a prostredníctvom súdu si ani nevyžiadala) listinné dôkazy, z ktorých obsahu by mohol bez pochybností stanoviť túto rozhodnú hodnotu. Záverom uviedol, že na strane žalobkyne vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 65.000,- € (vyrovnací podiel za prikázanie bytu v Bratislave do výlučného vlastníctva žalovaného), sumy 1.408,51 € (prenájom bytu v Bratislave za obdobie rokov 2009 a 2010), sumy 1.043.206,45 Kč (polovice hodnoty vybratej žalovaným z účtov v GE Money Bank), sumy 165.000,- Kč (polovica splátky časti dlhu na hypotekárnom úvere, ktorú žalobkyňa uhradila z vlastných prostriedkov) a žalovanému vznikol nárok na úhradu sumy 6.225,17 € (finančné prostriedky z fondov TAM, ktoré boli vyplatené k rukám žalobkyne). Pre účely prehľadnosti rozsudku rozdelil výroky podľa meny, v ktorej plnenie priznával, z dôvodu ktorého zaviazal žalovaného na úhradu sumy 60.183,34 € žalobkyni (65.000,- € + 1.408,51 € - 6.225,17 €) a sumy 1.208.206,45 Kč (1.043.203,45 Kč + 165.000,- Kč) a vo zvyšku žalobu zamietol. 2.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žiadnej sporovej strane nepriznal právo na náhradu trov konania. Nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. Konečný žalobný návrh žalobkyne (žiadala úhradu sumy 189.671,92 Eur) bol nedôvodný a rovnako ani obrana žalovaného nebola v plnom rozsahu úspešná. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol rovnaký s ohľadom na charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením , , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal na ustanovenia , , , s tým, že náležitosti žaloby obsahujú ustanovenia a nasl. , ktoré by mala obsahovať aj zmena, najmä v časti týkajúcej sa zmeny žalobného návrhu-petitu. Takmer identické ustanovenie obsahoval aj procesný predpis, , podľa ktorého sa začalo konať vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie v zmysle uvedených ustanovení nekonal, znemožnil mu, aby realizoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2008 sa žalobkyňa domáhala voči nemu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo malo tvoriť predmet tohto vysporiadania obsahuje žaloba a ako malo byť vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov obsahuje žalobný návrh. Skutkové zistenia prvoinštančného súdu sú nepravdivé, nakoľko nevyplývajú z obsahu spisu, ani úkonov žalobkyne, ktorá viac krát menila žalobný návrh, ktorý bol v samotnej žalobe vadný, ale súd prvej inštancie ju nevyzval k odstráneniu vady žalobného návrhu. Žalobkyňa v žalobe vymedzila masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa má vysporiadať a predložila neurčitý a nezrozumiteľný žalobný návrh, ako sa má vysporiadať, pričom do dňa uplynutia lehoty uvedenej v nepredložila žiadny návrh na zmenu a prvoinštančný súd ani o žiadnej zmene nerozhodol. On nemohol uplatniť svoje procesné práva týkajúce sa zmeny návrhu (napríklad opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o zmene). Po uplynutí času, kedy nastúpila právna domnienka (nevyvrátiteľná), súd prvej inštancie konal o majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď nikto (kvalifikovane) ho neurobil predmetom žaloby, ani nenavrhol

zmenu žalobného návrhu. Prvoinštančný súd tak neprípustne prekročil žalobný návrh a konal o niečom, čo nebolo predmetom žaloby a žalobného návrhu. Počas celého konania namietal, že v prípade splnomocnenca žalovanej (pravdepodobne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) ide o pokútníka, o osobu nezapísanú do zoznamu advokátov Českej advokátskej komory, resp. Slovenskej advokátskej komory, o osobu nekvalifikovanú (bývalého príslušníka ZNB a absolventa školy ZNB), ale prvoinštančný súd tejto námietke nevyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie, že konal bez návrhu o majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov, ktorý žalobkyňa, resp. on, ako strany konania neurobili predmetom súdneho konania a vysporiadania do uplynutia lehoty podľa . Predmetom súdneho konania a vysporiadania boli zo strany žalobkyne urobené len hnuteľné veci v bode II žaloby, nehnuteľnosti uvedené v bode III, finančné prostriedky uvedené na účtoch v bode IV, a to: Komerčná banka, č. účtu: XX-XXXXXXXXXX, č. XX-XXXXXXXXXX, č. XX-XXXXXXXXXX a Tatra banka-fondy TAM, č. účtu: XXXXXXXXXX XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ďalej príjmy z jeho zárobkovej činnosti v rokoch 2007 a 2008, ale bez návrhu ako majú byť tieto príjmy v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadané s poukazom na to, že pokiaľ prvoinštančný súd pri vykonávaní dôkazov zistí významné iné údaje o jeho príjmoch a stavoch účtov, je žalobkyňa pripravená zmeniť svoj návrh na finančné vyrovnanie. V tejto časti žalobného návrhu však žalobkyňa žiadny návrh neurobila a neurobila ani zmenu svojho návrhu na finančné vysporiadanie, okrem prostriedkov na účtoch Tatra banke. Okrem tohto boli v žalobnom návrhu uvedené už len finančné prostriedky na ďalších spoločných účtoch a v hotovosti (zrejme účtov v Komerčnej banke, lebo len tie boli spoločné, uvedené sú v časti III žaloby), bez návrhu ako sa majú vysporiadať. Prvoinštančný súd bol týmto návrhom viazaný a aj do masy vlastníctva patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie. Jeho zárobok v rokoch 2007 a 2008 a prostriedky na účte sú uplatnené dva krát, avšak ide len o jedny peňažné prostriedky. Obdobne predmetom vysporiadania mali byť životné poistné zmluvy u spoločnosti Amslico, nešpecifikované, s tým, že mu v petite žiadala žalobkyňa uložiť povinnosť previesť úspory a všetky práva zo zmlúv na deti, aj keď poistky boli uzavreté v prospech žalobkyne, neho a ich detí, išlo celkom o šesť poistných zmlúv; ani táto vada žalobného návrhu postupom prvoinštančného súdu nebola odstránená. Zo strany žalobkyne boli po lehote uvedenej v ustanovení predkladané ďalšie nekvalifikované podania bez návrhu zmeny žalobného návrhu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či vôbec zmenu pripúšťa a bez toho, aby sa odstránili vady podaní. Súdne konanie sa vinou žalobkyne, ale aj nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie zneprehľadnilo, že ani po niekoľkých rokoch od začiatku konania sa nepodarilo vylúčiť majetok, u ktorého nastúpila nevyvrátiteľná právna domnienka podľa . Zo súdneho vysporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale vypadol majetok, u ktorého strany urobili písomnú dohodu o jeho vysporiadaní počas súdneho konania dňa 13.5.2013 a ktorú predložil. Až na jeho požiadavku prvoinštančný súd po niekoľkých rokoch sa snažil ustáliť celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie, avšak opäť postupoval nesprávne a nedôsledne, keď síce vyzval žalobkyňu na upresnenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale postupoval nedôsledne najmä v tom, že uznesením schválil späťvzatie časti žaloby, avšak neustálil opäť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá zostala po tomto úkone žalovanej (správne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) pre súdne vysporiadanie. Voči uzneseniu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 30.6.2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal dokazovaním ustáliť, či veci vo vzťahu ku ktorým vzala žalobkyňa žalobu späť, patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vykonať vysporiadanie. Intenciami odvolacie súdu sa prvoinštančný súd neriadil, čím porušil jeho právo v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vytkol ďalej súdu prvej inštancie, že účty v GE Money Bank (a prostriedky na nich sa nachádzajúce) zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď mal skúmať, či neurčité prostriedky na neurčitom účte sa majú vysporiadať, nakoľko do uplynutia trojročnej lehoty návrh žalobkyne o tom predložený nebol. Žalovaný k odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci konštatoval, že v tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. Ide o vady konania, ktoré súd prvej inštancie stanoveným procesným postupom po podaní žalobného návrhu v primeranej lehote, spôsobom uvedeným v ustanoveniach procesného predpisu ( a ) neodstránil. Tieto vady konania uviedol v bode I. svojho odvolania, ktoré spočívajú najmä vo vadách podania, t.j. žalobného návrhu, ktoré postupom súdu uvedeným v ustanoveniach , , , resp. , , neboli odstránené. Následne sa to premietlo do vád konania, kedy prvoinštančný súd konal nad rámec návrhu žalovanej (správne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) a tým porušil právo žalovanej strany na

rovnaké postavenie v prebiehajúcom konaní. Zopakoval, že petit žaloby nebol jasný, určitý a zrozumiteľný. Ak sa žalobkyňa domáhala splnenia povinností v peniazoch, mala byť ňou požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu, pretože súd je ňou v konaní viazaný. Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že žalobkyňa neuviedla sumu zaplatenia, ktorej sa domáhala, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemôže v konaní pokračovať; súdu musí byť od začiatku konania jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok konania sa musí súd pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobkyňou podľa , t.č. podľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Uviedol ďalej, že súd prvej inštancie nemohol konať pri stanovení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov o prostriedkoch na účtoch v GE Money Bank, nakoľko tieto neboli na spoločných účtoch a neboli uvedené v žalobnom návrhu. Jeho príjmy v rokoch 2007 a 2008 boli poukazované do tohto peňažného ústavu a z neho boli dotované účty v Komerčnej banke a hradené potreby rodiny. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila sumu 2.500.000,- Kč do svojho vlastníctva z jeho príjmov za uvedené obdobie, nemohla z rovnakého dôvodu uplatniť prostriedky z účtov v GE Money Bank, pretože by išlo o duplicitne uplatnený nárok. Súd prvej inštancie však konal o prostriedkoch z uvedeného účtu, aj keď to nikto nenavrhol a bez zmeny žalobného návrhu, čím prekročil rámec návrhu. Obdobne to bolo pri úsporách a všetkých práv zo zmluvy o jeho životnom poistení i detí u poisťovne Amslico. Zmlúv bolo viac a žalobkyňa žiadala previesť úspory a práva jednej zo zmlúv bez jej špecifikácie, takže takýto petit bol vadný a súd prvej inštancie bez návrhu a rozhodnutia konal o niečom, čo nebolo predmetom návrhu a tým ho prekročil. Namietal i nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajúce v jeho nesprávnom postupe pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a v danom prípade skutkovo ustálil aj zistenia, o ktorých nevykonal žiadne dokazovanie. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sa týkajú ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov z hľadiska kvantitatívneho i kvalitatívneho, ktoré zostalo predmetom vysporiadania súdnym rozhodnutím. Bol procesne aktívnym a sám svojimi podaniami prispel k spriehľadneniu predmetu konania, ktoré zapríčinil svojimi nekvalifikovanými a zmätočnými podaniami splnomocnenec žalobkyne, ale aj nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý mal pri skutkových zisteniach vychádzať zo žalobného návrhu a skutkových tvrdení v ňom obsiahnutých (samozrejme po odstránení vád tohto podania); dôkazu predloženého ním v priebehu konania, ktorým bola „Dohoda o vysporiadaní hnuteľných vecí zo dňa 13.5.2013“, s ktorou sa súd prvej inštancie náležité nevysporiadal dôkazne; jeho námietok týkajúcich sa vecí a námietok žalobkyne, vznesených po uplynutí lehoty podľa , resp. vecí a nárokov podliehajúcich nevyvrátiteľnej právnej domnienke podľa uvedeného ustanovenia; skutkového ustálenia stavu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý zostal pre vysporiadanie súdnym rozhodnutím; vydania rozhodnutia o tom, čo zostalo pre súdne vysporiadanie po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej. Až po vykonaní uvedených úkonov spojených s dokazovaním skutkového stavu, tento stav by bol správne skutkovo zistený a prvoinštančný súd mal prikročiť k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, aj keď taký postup sa javí ako jediný logický postup a vydal rozhodnutie, v ktorom zostali spornými skutkové zistenia ohľadne vecí a práv podliehajúcich právnej domnienke podľa , hnuteľných vecí podľa dohody strán a kvantitatívnej a kvalitatívnej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostávajúcej pre súdne vysporiadanie. Považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 7., 15., 16., 19., 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za nesprávne, keďže nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že žalobkyňa mala prístup a dispozíciu s účtami v Komerčnej banke, ktoré boli dotované z účtov vedených v GE Money Bank a prevody peňazí mohla identifikovať v rozsahu odkiaľ a z akého účtu platby prišli a zmeniť žalobný návrh. Nepravdivé a nesprávne je skutkové zistenie o tom, že žalobkyňa označila účty v GE Money Bank (a prostriedky sa na nich nachádzajúce) v čase plynutia trojročnej lehoty podľa , nakoľko nedošlo k úprave žalobného návrhu. Súd prvej inštancie si síce vyžiadal výpisy z účtov, ale presné vymedzenie požadovanej čiastky a jej zahrnutie do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala urobiť žalobkyňa a príslušným spôsobom upraviť aj petit žaloby, na čo opakovane upozorňoval. Nestotožnil sa s argumentáciu žalobkyne, že nemala prehľad o konkrétnych pohyboch na účtoch v GE Money Bank, a.s., keď súd prvej inštancie i obe strany dostali konkrétne výpisy z uvedenej banky v marci roku 2011 a tak mala žalobkyňa vyše pol roka na to, aby príslušným spôsobom doplnila, zmenila petit žaloby s uvedením konkrétnych súm, ešte v trojročnej lehote, na ktorú sa odvolávala. Za nesprávne považuje aj skutkové zistenia, ktoré prvoinštančný súd vykonal bez návrhu v tom, že disponoval účtami

v spoločnosti GE Money Bank, a to bežným účtom a sporiacim účtom, nakoľko uvádzal že tieto účty zriadil kvôli tomu, že ako zamestnanec spoločnosti GE Money Bank mal vedenie týchto účtov zadarmo, zatiaľ čo poplatky za účty vedené Komerčnej banke a.s., boli pomerne vysoké. Tieto účty boli zriadené od 1.4.2008, kedy ani len netušil, že by mohol prísť o zamestnanie a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chystal opustiť spoločnú domácnosť, žiadosť o rozvod podal až v máji 2008 potom, čo žalobkyňa odmietla riešiť krízovú situáciu, do ktorej sa rodina dostala po strate jeho zamestnania, čo mu bolo oznámené v posledný aprílový deň v roku 2008. Účty v GE Money Bank musel zrušiť, pretože po strate zamestnania v spoločnosti GE Money Bank, a.s., už nemal nárok na bezplatné vedenie účtov a ich vedenie na čisto komerčnom základe by bolo veľmi nákladné. K výberom z daných účtov pomerne vo vysokých čiastkach konštatoval, že ich vyberal a postupne ich ukladal na tie účty, ktoré mu zostali k dispozícii, z ktorých následne, pred rozvodom a aj po ňom, uhrádzal náklady rodiny. Dôvodom prečo ich rovno nepreviedol na účet v Komerčnej banke, a.s. bolo, že žalobkyňa mala prístup k účtom v Komerčnej banke, a.s., a jej nezodpovedné správanie sa voči financiám ohrozovalo finančnú stabilitu rodiny. Okrem toho od júla 2008 býval v Bratislave a bolo jednoduchšie spravovať účty v mieste bydliska. Účet v Komerčnej banke, a.s., vedený v Českej republike, bol neskôr zablokovaný z dôvodu nesplácania hypotekárneho úveru žalobkyňou, takže na úhrady nákladov na rodinu nemohol byť použitý. Preukázal výpismi z bankových účtov, že pre rôzne potreby rodiny vynaložil od 1.5.2008 do roku 2010 celkove sumu 1.870.016,41 Kč. Nestotožnil sa ani so skutkovým zistením súdu prvej inštancie ohľadne splácania hypotéky žalobkyňou, pretože v podaní zo dňa 24.10.2018 uviedol a zdokladoval podrobný rozpis nákladov vynaložených na rodinu, okrem iného i na splátky hypotéky. Taktiež nesúhlasí so zistením prvoinštančného súdu týkajúci sa peňažných prostriedkov vo výške 330.000,- Kč, ktoré žalobkyňa rovnako označila ako prostriedky použité na úhradu dlhu na spoločnom hypotekárnom úvere, ktoré boli ako pôžička poskytnuté výlučne žalobkyni, keďže vychádzal iba z tvrdení žalobkyne, ale on sa vo svojom podaní zo dňa 28.5.2018 (časť III. bod b/) vyjadril k záväzkom, rovnako tak počas konania k údajnej pôžičke, ktorú mali žalobkyni poskytnúť manželia E. z P. a D. R.. Žalobkyňa nepreukázala poskytnutie pôžičky na zaplatenie hypotéky, takže neuniesla dôkazné bremeno o údajných účelových pôžičkách zo zahraničia. Rovnako sú nesprávne skutkové zistenia započítania životných poistiek strán sporu v poisťovni Amslico (MetLife), pretože už počas konania upozornil na to, že pôvodná žaloba, v ktorej žalobkyňa požadovala, aby na ňu previedol poistky v tejto poisťovni, obsahuje vady. Súd prvej inštancie bez zmeny žaloby konal tak, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť aj poistky strán sporu v uvedenej poisťovni, ale žalobkyňa si svoju poistku v tejto poisťovni po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zrušila a vyplatené prostriedky použila pre svoje potreby. Keď sa v konaní ukázalo, že to bude žalobkyňa, nie on, kto bude musieť platiť protistrane nejaké sumy z uvedených poistiek, prvoinštančný súd zmenil svoj názor a prijal záver, že strany sporu dôkazné bremeno neuniesli, preto tieto prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul. O úplnom zmätku v konaní svedčí aj spôsob akým sa súd prvej inštancie vyporiadal s týmito poistkami s odkazom na prepis zvukovej nahrávky z pojednávania konaného dňa 31.10.2018. Žalobkyňa v žalobnom návrhu sa dožadovala nezmyselne prikázať úspory a všetky práva so zmlúv o životnom poistení u poisťovateľa MetLife (Amslico) vedených na ňu, napriek tomu, že už prijala zo zmlúv, ktoré sa jej týkajú, plnenia. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 3.2.1972, sp.zn. , R 42/1972 a konštatoval, že výpisy z poistných zmlúv sú založené v spise a vyplýva z nich odkupná hodnota. Uniesol tak dôkazné bremeno o hodnotách poistiek oboch exmanželov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie ale odignoroval ním predložené výpisy z účtov všetkých poistiek exmanželov. Za najzávažnejší nedostatok napadnutého rozsudku pokladá skutočnosť, že napriek tomu, že v bode 11. jeho odôvodnenia skonštatoval existenciu Dohody o vyporiadaní hnuteľného majetku uzavretú medzi účastníkmi (správne stranami, poznámka odvolacieho súdu) sporu zo dňa 13. 5. 2013, vôbec na ňu neprihliadol, právne ju neposúdil a nevyvodil z nej žiadne závery. Za nesprávne považuje aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom, že v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa svojim konaním úmyselne znižovala rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože predložil písomné dôkazy, a to znalecké posudky o hodnote bytu v Prahe, K S. č. X za roky 2008 a 2013, z ktorých vyplýva, že hodnota predmetného bytu bola výrazne vyššia než cena, ktorú dostali pri predaji bytu vynútenom pre hroziacu exekúciu zo strany banky v roku 2013. Prvointančný súd tieto dôkazy nespochybnil. Rovnako ďalšie zistenie súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa toho, ako sa on a žalobkyňa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie majetku, nie je správne. V tomto konaní a aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) preukázal, že žalobkyni vytvoril všetky podmienky na zvyšovanie kvalifikácie, teda možnosť prispenia do rodinného rozpočtu. Hradil rôzne školenia, avšak žalobkyňa ani raz v začatom vzdelávaní nepokračovala. Doklady

o úhrade takýchto poplatkov za školenia sú súčasťou prehľadu pohybov na účtoch v Komerčnej banke, a.s. a žalobkyňa tieto úhrady ani nikdy nerozporovala. Bola to práve žalobkyňa, ktorá svojou neochotou aspoň čiastočne prispievať do rodinného rozpočtu spôsobila to, že po strate jeho zamestnania v roku 2008, sa rodina ocitla v krízovej situácii a nebola schopná splácať hypotekárny úver i uhrádzať vysoké režijné náklady na chod rodiny v Prahe. Žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie v oblasti výchovy a vzdelávania dospelých, čo jej umožňovalo, pri vhodnom doplnení si kvalifikácie, získať miesto buď vo firemnom sektore alebo v niektorej z personálnych agentúr, kde mohla pracovať na dohodu z domu alebo na čiastočný úväzok a mohla aj veľmi ľahko získať miesto učiteľky na základnej alebo strednej škole. Zistenie prvoinštančného súdu, že žalobkyňa sa sama starala o deti, zatiaľ čo on zarábal a takáto bola deľba práce, sa nezakladá na pravde. Žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v Prahe až do odchodu z tejto domácnosti začiatkom júla 2008 a v plnej miere sa podieľal tak na starostlivosti o deti, ako aj na zabezpečení chodu domácnosti. Pri odvoze dcéry do Jedličkovho ústavu v Prahe sa striedali so žalobkyňou, občas dcéru vyzdvihol aj popoludní. Zabezpečoval všetky väčšie nákupy, všetky opravy v domácnosti, čo dosvedčujú aj výpisy z účtu v Komerčnej banke, ktoré sú súčasťou spisu, z ktorých je zrejmé, kedy, kde a v akej miere zabezpečoval, okrem iného, aj nákupy pre domácnosť. Záverom namietol, že použitie nesprávnych skutkových zistení v danom prípade, vady konania a nedôsledné a nejasné rozčlenenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadavanej podľa zákonnej domnienky v , podľa dohody strán a podľa vyporiadania súdnym rozhodnutím, malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva najmä v nesprávnom vyporiadaní podľa zásad uvedených v . Týka sa to realizovaných plnení v prospech žalobkyne zo životných poistiek so sporením od poisťovne MetLife (Amslico), ktoré mali byť vyporiadané podľa uvedených zásad, ako aj údajných pôžičiek od manželov E. a od pani R., ktoré ničím neboli preukázané ako pohľadávka len veriteľa jedného z manželov, ktorá mala vzniknúť počas trvania manželstva a tak mala byť vyporiadaná podľa zásad uvedených v . „Táto pôžička“ a nárok z nej plynúci bola uplatnená po uplynutí lehoty uvedenej v , bez návrhu na zmenu žaloby a voči nej (jej uplatneniu voči nemu) vzniesol dôvodnú námietku premlčania. Rovnako sa to týka i realizovaných splátok hypotekárneho úveru, ktoré realizovala žalobkyňa bez jeho súhlasu a logicky možného očakávania, že sú vynakladané na majetok, ktorý bude tvoriť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dôvodného očakávania splatenia celého hypotekárneho úveru pri absencii peňažných príjmov. Týka sa to ďalej zastaraného a prekonaného právneho názoru, z ktorého vychádzal prvoinštančný súd ako teoreticko-právneho východiska uvedeného v bode 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko u vecí, ktoré manželia nevyporiadali dohodou, resp. súdne, nastupuje zákonná domnienka podľa . Ešte sa to týka posúdenia vecí uvedených pod bodom 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o nesprávnom právnom posúdení účinkov plynutia doby uvedenej v , pokiaľ v uvedenej lehote sa nepredloží právny úkon, návrh na zmenu žaloby. Týka sa to aj nesprávneho právneho posúdenia vecí uvedených v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko nestačí veci a práva označiť v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyžaduje sa k nim aj prejav vôle spočívajúci v návrhu na petit, rovnako tak i v bodoch 16., 19., 21., 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla k otázke neúplnosti petitu, že v čase podania žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli podmienky konania upravené a v jeho ustanovení bolo uvedené, že z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Nakoľko z jej žalobného návrhu bolo zrejmé, že sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci podanej žaloby uviedla čoho sa domáha, takže na jej strane neexistovala vada žalobného návrhu ako sa mylne domnieva žalovaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva spôsob jeho vyporiadania zo zákona, konkrétne z ustanovenia . Nakoľko stanovuje spôsob vyporiadania, medzi sporovými stranami bolo rozhodujúce ustáliť súbor vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. . Žalovaný nesprávne aplikoval zásadu o viazanosti súdu žalobným petitom, keďže pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je súd viazaný rozsahom vecí, ktoré bývalí manželia uvedú ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd tak nie je povinný „pátrať“ po ďalšom majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, než ktorí uvedú strany sporu. Rozhodnutie o samotnom spôsobe a rozsahu vyporiadania patrí výlučne do dispozície súdu. Súd prvej inštancie

potom nemal povinnosť rozhodovať o zmene žaloby. K jej predchádzajúcemu zástupcovi konštatovala, že zákon neustanovuje a ani predchádzajúca právna úprava neustanovovala povinnosť mať ako zástupcu v konaní pred súdom advokáta, pričom bolo výlučne na účastníkovi konania či a kým sa dá zastúpiť. K problematike ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedla, že s ohľadom na rozsiahlosť spisového materiálu v tomto konaní a sporu medzi stranami o tom, čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo možné masu ustáliť hneď po podaní žaloby a prvého vyjadrenia žalovaného. Prvoinštnčný súd sa s jednotlivými vecami patriacimi/nepatriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaval postupne a vo veci vykonával riadne dokazovanie listinnými dôkazmi alebo výsluchom sporových strán a svedkov. Medzi sporovými stranami došlo v rámci konania k nezhodám v otázkach čo patrí, resp. nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sa obsah tejto masy ustálil až ukončením dokazovania vo veci samej, pričom súd prvej inštancie odôvodnil prečo tie ktoré veci zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré nie. V otázke včasného uplatnenia vecí z jej strany dôvodila, že uvádzala, že má vedomosť o iných účtoch žalovaného, ale neboli jej známe špecifické podrobnosti o tom kde sú účty vedené a aké sú ich čísla. Nebolo tak od nej možné objektívne požadovať, aby tieto účty špecificky zadefinovala, nakoľko k nim nemala prístup na základe rozhodnutia žalovaného. Skutočnosť, že súdu prvej inštancie uviedla, že takéto účty existovali v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jasne deklarovala, že mala záujem na tom, aby boli predmetom vyporiadania. Má za to, že nie je pre zaradenie veci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nutné, aby hneď spočiatku bola vec, ku ktorej jeden z manželov nemal prístup jasne zadefinovaná, pretože mal o jej existencii len vedomosť, avšak z objektívnych dôvodov nemohol vec presne definovať. Taktiež v tomto prípade nebolo nutné uplatniť návrh na zmenu žaloby. Ďalej poukázala na to, že o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného nedošlo. K odvolacej námietke žalovaného o údajných procesných pochybeniach zo strany prvoinštančného súdu, ku ktorým malo dôjsť počas konania a k iným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci konštatovala, že podľa odbornej literatúry sa pod tento odvolací dôvod subsumujú vady ako nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. V rámci konania nedošlo k takej vade, ktorá by zakladala odvolací dôvod v zmysle K problematike rozhodnutia nad rámec jej návrhu odkázala na ustanovenie , v ktorého prípade ide aj o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom je súd oprávnený prekročiť návrhy sporových strán, keďže mu to procesný kódex výslovne v uvedenom ustanovení umožňuje. K prostriedkom na účtoch v GE Money bank uviedla, že tieto boli spomenuté, aj keď nie úplne vyšpecifikované v úvode konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto účty boli výlučne v dispozícii žalovaného a nebolo od nej možné objektívne očakávať ich konkrétne vyšpecifikovanie. Tieto účty ale uviedla ešte v rámci trojročnej premlčacej lehoty, z dôvodu ktorého ich súd prvej inštancie zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neprekročil jej návrh, ani nekonal o niečom, čo nebolo predmetom návrhu, ako tvrdil žalovaný v odvolaní; stotožnila sa v plnom rozsahu s bodom 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd v rámci konania vykonával dokazovanie postupne s ohľadom na rozsiahlosť spisovej dokumentácie a rozdielne tvrdenia sporových strán. Určenie čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je predmetom dokazovania ako takého a v danej veci postupoval súd prvej inštancie v súlade s procesnými ustanoveniami, pričom sa zaoberal ako vylúčením vecí s ohľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku o vyporiadaní zo zákona, tak aj dohodou, ktorú uzavrela so žalovaným. Súd nemá povinnosť vydať súdne rozhodnutie, ktorým ustáli čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale súdne rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je komplexným rozhodnutím, v ktorom rieši otázku čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj ako bude táto masa vyporiadaná medzi bývalými manželmi. Prvoinštančný súd takto postupoval a tak k pochybeniu po tejto stránke nedošlo. V rámci trojročnej prekluzívnej lehoty spomenula existenciu účtov vedených v GE Money bank, ktoré boli výlučne v dispozícii žalovaného a počas dokazovania došlo ku konkrétnej špecifikácii týchto účtov, keďže nebolo objektívne možné od nej očakávať ich konkrétnu špecifikáciu pri podaní žaloby. Skutkové zistenia ohľadom výberov uskutočnených žalovaným v čase pred rozvodom manželstva sú podľa jej názoru dostačujúce a správne, nakoľko sa súd prvej inštancie zaoberal tým, ako žalovaný prostriedky

spotreboval, pričom sa preukázalo, že časť z nich bola spotrebovaná na účely rodiny, ale v ostatnej časti žalovaný nepreukázal spotrebovanie finančných prostriedkov v prospech rodiny. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie povinnosť zohľadniť tieto výbery a uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej z finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný výlučne vo svojej dispozícii sumu na dorovnanie podielov. Žalovaný v tomto prípade neustál dôkazné bremeno, nakoľko i judikatúra stanovuje, že je povinnosťou tej strany, ktorá vybrala finančné prostriedky preukázať, že ich spotrebovala na potreby rodiny. Bolo preukázané, že žalovaný finančné prostriedky spotreboval a že tieto vzhľadom na ich celkový objem neboli a ani nemohli byť spotrebované pre účely rodiny. Pre rozhodnutie vo veci je irelevantné z akých dôvodov došlo k založeniu účtov zo strany žalovaného, keď je rozhodujúce, že tieto účty boli zriadené počas manželstva. Tvrdenie o tom, že v čase zakladania účtov nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný opustil spoločnú domácnosť, nakoľko žiadosť o rozvod bola podaná až v máji 2008, nemôže byť pravdivé. K rozvratu manželstva nedochádza len tak zo dňa na deň, zvyčajne je tento proces dlhodobejší, tak ako tomu bolo aj medzi sporovými stranami. Strata zamestnania a následné zhoršenie nezhôd medzi sporovými stranami len zavŕšilo proces trvalého rozpadu manželstva sporových strán. Preto je zrejmé, že konanie žalovaného pred rozvodom manželstva bolo účelové. Zároveň v rámci konania tak, ako je uvedené na strane 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sporové strany zhodne opisovali manželstvo ako narušené už v čase, kedy žalovaný vytváral samostatné účty. Skutočnosť o údajnom „nezodpovednom správaní voči financiám“ z jej strany žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný preukázal, že došlo k výberom a pohybom na jeho účte, ale nie k zdokladovaniu konkrétnych položiek, ktoré mali byť spotrebované v prospech rodiny. Samotný výpis z účtu nepreukazuje, že došlo k spotrebe finančných prostriedkov v prospech rodiny. Položky, ktoré boli zrejmé, boli zo strany prvoinštančného súdu zohľadnené, avšak v prípade neobjasnených a nepodložených platieb tieto zohľadniť nemohol. Ak by súd prvej inštancie nezohľadňoval čo bolo spotrebované na účely rodiny a nevykonal v tejto veci riadne dokazovanie, nedospel by k záveru, že časť finančných prostriedkov vo výške 805.000,- Kč bola spotrebovaná na potreby rodiny. Zároveň žalovaný v čase uskutočnenia výberov už s ňou nežil v spoločnej domácnosti a deťmi. Syn sporových strán v rámci svojej výpovede uviedol, že rodina fungovala v danom čase v šetriacom režime, takže je zrejmé, že finančné prostriedky neboli spotrebované na potreby rodiny ako tvrdil žalovaný. K problematike splácania hypotekárneho úveru dôvodila, že tabuľka predložená žalovaným, v ktorej odkázal na úhrady hypotekárneho úveru z jeho strany nie je relevantným dôkazom o uskutočnení platieb, pretože túto tabuľku vytvoril žalovaný a nie je možné vierohodne overiť jej súlad so skutočnosťou, nakoľko nepodložil jednotlivé jej položky dôkazným materiálom. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol prihliadať na údajné splátky hypotéky zo strany žalovaného. K finančným prostriedkom z pôžičiek vo výške 330.000,- Kč od manželov E. a pani R. uviedla, že tieto nemohla uplatniť v rámci žalobného návrhu, keďže k úhrade hypotekárneho úveru vo výške 330.000,- Kč došlo až dňa 26.10.2011. Nemala povinnosť preukazovať existenciu zmlúv o pôžičke, pretože je pre konanie irelevantné či tieto finančné prostriedky dostala ako dar alebo ako pôžičku, keď v oboch prípadoch by išlo o vynaloženie výlučne jej finančných prostriedkov na dlh vyplývajúci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dodala, že zmluva o pôžičke nemusí byť uzatvorená písomne pod sankciou neplatnosti, stačí ústna dohoda zmluvných strán. Ona preukázala, že finančné prostriedky sa dostali do jej dispozície po rozvode manželstva a tak ich bolo potrebné považovať za jej výlučný majetok. Rovnako preukázala, že všetky tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu dlhu vyplývajúceho z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skúmanie toho, či bola platba zo strany pani R. a manželov, E. uskutočnená ako cezhraničný alebo tuzemský prevod, je pre posúdenie toho, či došlo k vynaloženiu jej výlučného majetku na dlh z bezpodielového spoluvlastníctva manželov absolútne irelevantná. K poistným zmluvám v MetLife (Amslico) sa v plnom rozsahu stotožnila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď ona i žalovaný neustáli v tomto prípade dôkazné bremeno a nepreukázali odkupnú hodnotu poistiek ku dňu zániku manželstva. Tvrdenie žalovaného o tom, že odkupná hodnota ku dňu zániku manželstva bola totožná s odkupnou hodnotou ku dňu výročia poistnej zmluvy, je absolútne nesprávne. V prípade týchto poistných zmlúv išlo o investičné životné poistenia, z čoho vyplýva, že z peňazí, ktoré sú do tohto poistenia poisteným vložené, ide časť vždy do rizika a s danou časťou sa napríklad obchoduje na burze, kde nie je vždy garantovaný úspech a tak môže dôjsť k zníženiu finančných prostriedkov naakumulovaných v rámci poistenia. Z tohto dôvodu odkupná hodnota poistenia môže byť v priebehu roka rôzna. Ona, ani žalovaný nepreukázali výšku odkupnej hodnoty ku dňu zániku manželstva, preto súd prvej inštancie nemohol odkupnú hodnotu poistiek zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ju. K argumentácii žalovaného uvedenej v jeho odvolaní ohľadom uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas súdneho konania odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

2574/1998 s tým, že dohoda nebola súdom schválená ako súdny zmier. Ďalšou skutočnosťou je aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2017, sp.zn. , ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ona žiadala o zastavenie konania v časti hnuteľných vecí, prvoinštančný súd uznesením konanie v tejto časti zastavil, ale žalovaný sa voči nemu odvolal a bol úspešný. Ak by uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť, menilo by to situáciu, k čomu však nedošlo najmä konaním žalovaného. Nakoľko k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní hnuteľného majetku došlo až dňa 13.5.2013, t.j. po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, nemohla byť táto dohoda uzatvorená platne a tak súd prvej inštancie nemohol na ňu prihliadať. Nesúhlasila s tým, že údajne úmyselne znižovala rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri predaji bytu, pretože nemohla predvídať situáciu na trhu realít, pričom žalovaný užíval po rozvode byt v Bratislave a ona s dcérou ostala užívať byt v Prahe. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal účelovosť jej konania. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní o nesprávnom zistení súdu ohľadom starostlivosti o domácnosť z jej strany a jej možnosti, resp. nemožnosti podieľať sa viac na finančnom zabezpečení rodiny konštatovala, že žalovaný nepreukázal, že by akokoľvek zanedbávala starostlivosť o domácnosť a rodinu, najmä o dcéru C., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a ktorá si vyžadovala a do dnešného dňa vyžaduje s ohľadom na jej zdravotný stav najväčšiu starostlivosť. Žalovaný tieto skutočnosti tvrdil, ale žiadnym dôkazným prostriedkom nepodporil. Ani z výpovede syna sporových strán žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. O domácnosť a rodinu sa starala osobne, najlepšie ako mohla v rámci svojich možností a schopností a nekonala v rozpore so záujmami rodiny ako to vykresľuje žalovaný. Skutočnosť, že sa aj žalovaný podieľal na starostlivosti o rodinu najmä finančne neznamená, že sa ona o rodinu dostatočne nestarala. K vyporiadaniu životných poistiek v MetLife (Amslico) ešte dodala, že v tomto prípade išlo o použitie výlučného majetku jedného z manželov (jej) na dlh z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (hypotekárny úver). Nakoľko bol predmetom vyporiadania v čase začatia konania aj hypotekárny úver, úhrada hypotekárneho úveru z jej strany vo výške 330.000,- Kč mala byť zohľadnená, pričom v tomto prípade nárok nebol premlčaný. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že žalobkyňa argumentuje už časom prekonanými právnymi názormi, napríklad uznesením Krajského súdu Nitra, sp.zn. , keď v súdnom konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vzhľadom na prejednaciu a dispozičnú zásadu, nemá povinnosť (a ani právo) pátrať po celom majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vysporiadať celú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do vysporiadania zahrnie len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania účastníci (strany) konania. Je síce potrebné vziať do úvahy to, že konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je osobitným typom konania, v ktorom obaja účastníci (obe strany) majú súčasne postavenie žalobcu i žalovaného, tzv. indicium duplex, čo by sa malo premietnuť, okrem iného do zásady, že zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby, resp. čiastočného späťvzatia, je možné len so súhlasom druhej strany (viď. R 48/2010). Ak však má mať ten z manželov, ktorý nepodal žalobu, v tomto prípade on, postavenie aj žalobcu, musí mať možnosť vyjadriť sa k predmetu konania nielen v tom zmysle, že uvedie námietky voči tomu, čo urobila predmetom konania druhá strana (to by bolo len jeho jednoduché vyjadrenie k žalobe, čo by predstavovalo popretie princípov indicium duplex), ale aj v tom zmysle, že uvedie a bude mu umožnené uviesť, čo mieni urobiť predmetom konania on. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v časti I. a II. svojho odvolania a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.6.2015, sp.zn. . Zopakoval rovnaké dôvody ako v odvolaní, že žalobkyňa na súde do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuplatnila na súde návrh na vyporiadanie všetkých vecí, najmä finančných prostriedkov a finančných plnení, preto bolo treba uplatniť zákonnú domnienku v súlade s ust. , že malo dôjsť k zmene petitu, nakoľko časť vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadala počas predmetného súdneho konania písomnou dohodou. Opätovne ako v odvolaní sa vyjadril k osobe občianskeho zástupcu žalobkyne a k tomu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dôsledne s návrhmi strán, nevymedzil dôsledne masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie, ani dohodou zo dňa 13.5.2013. Poukázal na to, že vo vyjadrení žalobkyne k jeho odvolaniu je celý rad nejasností, zahmlievania a miešania pojmov, nakoľko spája veci spolu nesúvisiace a účelovo tvrdí, že neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že počas konania bol dôkazne aktívny, predložil oficiálne výpisy z účtov, výpisy o stave poistiek, atď. Žalobkyňa sa odvoláva na zastaralú judikatúru a vyjadrila sa k jednotlivým veciam opakovane, len aby “nahnala strany podania”, čím celú vec len ďalej zneprehľadnila. Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, , , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. decembra 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobkyne upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, Bratislava, T. C. č. X, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec: BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II, v hodnote 130.000,- €; vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože medzi ňou a žalovaným neprišlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie náležite zistil aké veci patria do bezpodielového vlastníctva strán sporu, ich hodnotu a správne vypočítal i hodnotu masy majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosť, ktorú sporové strany žiadali vyporiadať, a to byt v Bratislave, T. C. č. X (špecifikovaný podrobne v prvom odseku výrokovej časti napadnutého rozsudku), v hodnote 130.000,- €, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, k čomu (ani jeho hodnote) nevzniesol žalovaný žiadne námietky. 11. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne procesných pochybení zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nevyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, keďže neobsahovala náležitosti v zmysle vtedy platného , ani nerozhodol o zmenách žaloby, ktorú žalobkyňa menila, keď prekročil žalobný návrh, čím došlo zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno začať síce len na základe žaloby, podanej niektorým z manželov, súd však nie je žalobou viazaný pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vysporiadania. Napriek tomu sú sporové strany povinné dbať na to, aby ich žaloba mala náležitosti podľa ( ) a aby boli, najmä ak ide o označenie jednotlivých predmetov, čo najúplnejšie a najpresnejšie formulované. Výrok stanoviaci tzv. edičnú povinnosť v rámci súdneho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemusí byť súčasťou žalobného návrhu, keďže podľa ( ) ide o konanie, v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom. V predmetnej veci žalobkyňa podala žalobu v súlade s vtedy platným ustanovením a označila v nej nehnuteľné, hnuteľné veci, ako aj ďalší majetok patriaci podľa nej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň uviedla, ako by mal súd rozhodnúť, t.j. žalobný petit. To, že v žalobe neboli napríklad konkrétne uvedené čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sa nachádzali peňažné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ešte neznamenalo vadu

žaloby, pretože žalobkyňa označila peňažný ústav, na ktorom sa tieto peňažné prostriedky nachádzali, teda identifikovala vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako nebolo potrebné počas konania rozhodovať o zmene žaloby, ako mylne tvrdil žalovaný v odvolaní, ak žalobkyňa rozšírila masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote určenej podľa z vyššie uvedených dôvodov. 12. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol ako odvolací dôvod aj ustanovenie , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktoré považoval procesné pochybenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd dôvodí, že v danej veci súd prvej inštancie postupoval správne z hľadiska procesných predpisov s odkazom na dôvody uvedené vo vyššie uvedenom bode (11.) a opätovne dáva do pozornosti, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom nie je súd viazaný žalobným návrhom. 13. Súd prvej inštancie v bodoch 7., 15., 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu jednotlivé veci a majetkové práva označené žalobkyňou v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí, preto nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalovaného v jeho odvolaní, že žalobkyňa predkladala návrhy o zaradení jednotlivých vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po lehote podľa . Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa už v žalobe označila majetok, ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a ktorý žiadala vyporiadať, pričom ak následne tento majetok bližšie konkretizovala alebo dopĺňala, napríklad spoločný záväzok z hypotekárneho úveru, presné zostatky na účtoch v peňažných ústavoch, nemohol ho prvoinštančný súd nevyporiadať, pretože bol uplatnený v lehote v zmysle citovaného ustanovenia zákona, ako správne uzavrel prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

14. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal len vo všeobecnosti skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa účtov vedených v GE Money Banka, a.s., a Komerčnej banke, a.s. Odvolací súd po preskúmaní postupu a záveru prvoinštančného súdu ale dospel k záveru, že tieto sú správne, keď v bodoch 15. až 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia riadne a dostatočne vysvetlil, prečo finančné prostriedky a v akej výške na účtoch vedených v uvedených peňažných ústavoch zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vyporiadal. Žalovaný vo svojom odvolaní však neuviedol aké sumy on považuje za správne pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, resp. ktoré teda mali byť predmetom vyporiadania, z dôvodu ktorého považoval odvolací súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Prvoinštančný súd zohľadnil finančné prostriedky, ktoré žalovaný preukázateľne použil pre potreby rodiny, a to sumu 805.000,- Kč, ktorú potom do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul. Žalovaný nepreukázal, že by sumu 1.870.016,41 Kč použil pre potreby rodiny, keď len konštatoval, že táto suma bola použitá v období od 1.5.2008 do roku 2010 na rôzne potreby rodiny. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale prišlo dňa 16.10.2008, kedy rozsudok o rozvode manželstva sporových strán nadobudlo právoplatnosť, preto finančné prostriedky, ktoré žalovaný vynaložil pre potreby detí, rodiny, po tomto dátume, nemohli byť zohľadnené pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že záväzok (dlh) na úhrade hypotekárneho úveru na kúpu bytu v Prahe bolo potrebné vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ohľadom tohto záväzku bolo vykonané potrebné dokazovanie. Žalobkyňa preukázala v konaní, že peniaze na zaplatenie hypotéky získala od p. R. (č.l. 1268 spisu) a že dlh na hypotéke vo výške 330.000,- Kč uhradila (č.l. 1268). Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala pôžičku vo výške 330.000,- Kč od manželov E. a D. R., odvolací súd považoval za nedôvodné, pretože zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, pričom on nepreukázal relevantným spôsobom, že by tento dlh aspoň čiastočne uhradil.

16. K odvolacím námietkam žalovaného o poistných zmluvách odvolací súd dôvodí, že odkupné hodnoty jednotlivých poistiek, ktoré žalobkyňa žiadala zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli do tejto masy zahrnuté a ani vyporiadané súdom prvej inštancie z dôvodov uvedených v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažuje za potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať k tvrdeniam žalovaného v odvolaní ohľadne týchto zmlúv.

17. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že so žalobkyňou uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas tohto konania a že

nerešpektoval názor Krajského súdu v Bratislave uvedený v odôvodnení uznesenia zo dňa 30.6.2017, č.k. -1004, ktorým zrušil uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 2.11.2016, č.k. -938, ktorým bolo konanie v časti o vyporiadanie vecí a majetkových hodnôt uvedených vo výrokovej časti uznesenia, zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, a to že má dokazovaním ustáliť, či veci vo vzťahu ku ktorým vzala žalobkyňa žalobu späť, patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vykonať jeho vyporiadané. Odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú, nakoľko rovnako ako žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.2.20000, sp.zn. , podľa ktorého možnosť uzavretia dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uplynutí troch rokov od jeho zániku v situácii, kedy na súde prebieha včas začaté konanie o jeho vyporiadanie, vylučuje priamo ustanovenie . Súd prvej inštancie sa riadil pokynom odvolacieho súdu uvedeným v citovanom zrušujúcom uznesení a dokazovaním ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonal jej vyporiadanie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť len ten majetok, ktorý strany výslovne urobili predmetom vyporiadania a teda nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý mal patriť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak žalobkyňa a žalovaný nezahrnuli do majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva veci, ktoré boli predmetom ich dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo tie, ktoré žalobkyňa vyporiadať nechcela (pri niektorých veciach vzala žalobu sčasti späť), nemohol súd prvej inštancie takýto majetok ani vyporiadať. 18. Odvolací súd argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní o tom ako zabezpečoval potreby rodiny, spoločnej domácnosti a ako žalobkyňa, považoval za nedôvodnú, nakoľko nepreukázal, že by žalobkyňa, ktorá nebola zamestnaná (starala sa o ťažko postihnutú dcéru sporových strán), sa riadne nepodieľala na starostlivosti o rodinu, deti, chod domácnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť ( Zákona o rodine). Tým, že žalobkyňa nemala príjem z pracovnej činnosti a nezabezpečovala starostlivosť o rodinu po finančnej stránke, ešte neznamená, že sa o rodinu nestarala. Skutočnosť, či sa žalobkyňa (ne)starala o rodinu žalovaný v konaní o rozvod manželstva nenamietal, až v tomto konaní poukazoval na to, ako zabezpečoval chod domácnosti on a ako žalobkyňa.

19. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

21. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný podal odvolanie aj voči výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, t.j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku podľa odmietol, pretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

22. Napadnutý rozsudok vo výroku IV. (súvisiaci výrok; veta druhá ), ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, odvolací súd potvrdil ako vecne správny podľa , pričom sa stotožňuje s jeho odôvodnením v tejto časti (bod 23.).

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).