Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: X.. X. Q., V.., narodený XX.X.XXXX, bytom v O., G. XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47234318, so sídlom v Bratislave, Heydukova 12, za ktorú koná advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9RM/2020-142-I zo dňa 11.5.2020, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 1.4.2020 požiadal Krajský súd v Bratislave o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ), a to: (i) Eviduje Krajský súd v Bratislave žiadosť orgánu štátu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa na zásah do môjho súkromia? (ii) Boli alebo neboli krajským súdom, ako vecne príslušným súdom v zmysle , udelené súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov voči mojej osobe? (iii) V prípade, pokiaľ nebol udelený súhlas, žiada o vyrozumenie, čo bolo dôvodom pre vydanie negatívneho rozhodnutia? V prípade, pokiaľ boli vydané súhlasy žiadal: (iv) Sprístupniť žiadosť orgánu štátu o použitie informačno-technických prostriedkov vyhotovenú v zmysle (v) O sprístupnenie informácie, či bol vyhotovený zvukový, obrazový alebo zvukovo- obrazový záznam bezodkladne zničený? (vi) Sprístupniť písomnú zápisnicu o zničení záznamu alebo iného výsledku vyhotovenú podľa “ 2. Krajský súd v Bratislave prvostupňovým rozhodnutím č. zo dňa 8.4.2020 odmietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. V odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na , o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 2215/2004 Z.z.) a jeho vykonávacie predpisy.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že pre povinnú osobu je smerodajné, v akom režime podal žiadateľ žiadosť a na základe toho zvolí režim vybavenia žiadosti, ktorý je úmyslom žiadateľa. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žiadosť žalobcu zo dňa 1.4.2020 je podaná v zmysle , preto podľa neho postupoval. Prvostupňový správny orgán šetrením zistil, že požadované informácie sú utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Vyhradené alebo Dôverné ( a , vyhlášky NBÚ č. o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností) a spĺňajú obidve podmienky nesprístupnenia - existuje potreba chrániť tieto informácie v záujme Slovenskej republiky (materiálna podmienka) a zároveň informácie spadajú do oblastí utajovaných skutočností určených nariadením vlády SR (formálna podmienka). Žiadosti o použitie informačno-technických prostriedkov podľa sú utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené alebo Dôverné ( a , vyhlášky č. ) a sú uvedené v jednotlivých zoznamoch utajovaných skutočností orgánov štátu oprávnených používať informačno-technické prostriedky ( ). Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o udelení alebo neudelení súhlasu na použitie informačno- technických prostriedkov podľa sú označené rovnakým stupňom utajenia ako žiadosti, ktoré boli vydané na základe Smerníc č. 12/2007, 22/2013, 27/2013 a 5/2020. V Smernici č. 8/2004 MS SR sa nachádzajú pod poradovým číslom č. 1. Skúmanie materiálnej podmienky je v kompetencii pôvodcu utajovanej skutočnosti a v prípade, ak by pominula existencia potreby chrániť informáciu, je povinný toto oznámiť adresátom, ktorým bol utajovaný registratúrny záznam doručený (, vyhlášky č. ). K materiálnej podmienke utajenia žiadostí o použitie informačno-technických prostriedkov sa prvostupňový správny orgán ako povinná osoba nemohol vyjadriť z dôvodu, že nie je pôvodcom utajovaných skutočností ( ); sú nimi iné orgány štátu podľa Materiálna podmienka utajenia rozhodnutí - existencia potreby chrániť informáciu, t. j. nevyzradenie skutočnosti, či voči konkrétnej osobe bol použitý informačno-technický prostriedok, vyplýva zo skutočnosti, že pôvodcovia utajovaných skutočností, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutiach povinnej osoby, doposiaľ nezrušili stupne utajenia pri jednotlivých žiadostiach ( , , vyhlášky č. ). Materiálna podmienka predovšetkým spočíva v ochrane informácií týkajúcich sa zabezpečenia ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahraničnopolitických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, informácií zo zahraničných zdrojov, predchádzania a objasňovania trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných ( o Slovenskej informačnej službe, o Vojenskom spravodajstve, o Policajnom zbore, o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Neoprávnená manipulácia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené by mohla zapríčiniť rôzne poškodenia právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky a následkom neoprávnenej manipulácie s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné by mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán po šetrení veci v príslušnom registri povinnej osoby, spadajúci pod osobitný režim utajovaných skutočností, konštatoval, že od roku 2010 bol stupeň utajenia zrušený len v jednom spise, ktorý sa však netýka žiadateľa. Prvostupňový správny orgán odkázal aj na skoršie rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 15RM/2018-142-I zo dňa 5.6. 2018, z ktorého vyplýva, že povinná osoba (Krajský súd v Bratislave) pri rozhodovaní o použití informačno-technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v príslušnej žiadosti oprávneného orgánu, ktorý je ich pôvodcom. Z tohto dôvodu má výrazne obmedzené možnosti odôvodnenia materiálnej podmienky utajenia. 3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. zo dňa 11.5.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. zo dňa 8.4.2020 ako vecne správne.

Rozhodujúcou otázkou, ktorou sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal, bolo, či požadované informácie majú charakter utajovanej skutočnosti podľa , a teda či bol naplnený dôvod pre nesprístupnenie žiadateľom požadovaných informácii podľa ; zároveň sa zaoberal tým, či povinná osoba v napadnutom rozhodnutí venovala

osobitnú pozornosť vymedzeniu dôvodov, pre ktoré nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť tak, aby presvedčila žiadateľa o správnosti postupu povinnej osoby ako správneho orgánu a zákonnosti vydaného rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.11.2009, ktorý sa zaoberal podmienkami utajenia. Pod pojmom formálna podmienka utajenia je nutné rozumieť zaradenie predmetnej informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie tejto položky oblasti utajovaných skutočnosti, a pod pojmom materiálna podmienka označenia predmetnej informácie za utajovanú skutočnosť je nutné rozumieť objasnenie, prečo naozaj existuje potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky a z čoho vychádza tvrdenie, že Slovenskej republike by sa mohla byť sprístupnením informácie spôsobená ujma. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil splnenie formálnej podmienky utajenia požadovaných informácií, keď označil oblasť, v ktorej utajovaná skutočnosť vzniká (skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa ), a poukázal na Položku č. 1 smernice MS SR č. 8/2004, nariadenia vlády č. , aj na Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie súdu o použití informačno-technických prostriedkoch prebieha v utajenom režime. Prvostupňový orgán zároveň zistil, že všetky žiadosti a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vydané podľa , okrem jedného spisu (ktorý sa však netýka osoby žiadateľa), sú utajovanými skutočnosťami a nedošlo ani k zmene ani k zrušeniu stupňa utajenia. Teda z takto zisteného skutkového stavuje je zrejmé, že formálna podmienka utajenia je naplnená. Žalovaný pripustil, že podľa je pôvodca utajovanej skutočnosti povinný neustále skúmať potrebu ochrany utajovanej informácie a ak pominula potreba ochrany utajovanej skutočnosti, je povinný pristúpiť k zrušeniu alebo k zmene stupňa utajenia. Krajský súd v Bratislave je však závislý od oznámení podľa a vyhlášky NBÚ č. orgánov, ktoré podali žiadosti o vydanie súhlasu s použitím informačno-technických prostriedkov podľa , keďže pri rozhodovaní o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým plní povinnosti podľa iný subjekt. V tomto konaní teda ministerstvo nemá inú možnosť ako vychádzať z prezumpcie zákonnosti postupu povinnej osoby v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Tieto úvahy podľa názoru žalovaného nič nemenia na závere, že formálna podmienka utajenia pri požadovaných informáciách je naplnená. Ako je uvedené vyššie, Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o súhlase na použitie informačno- technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v príslušnej žiadosti oprávneného orgánu, ktorý je ich pôvodcom. Krajský súd v Bratislave má teda výrazne obmedzené možnosti odôvodnenia materiálnej podmienky utajenia, tým ale nie je možné ospravedlniť neodôvodnenie materiálnej podmienky utajenia. K materiálnej podmienke utajenia prvostupňový správny orgán uviedol len to, že existencia potreby chrániť utajované skutočnosti zakladá záujem na nevyzradení skutočnosti, či voči konkrétnej osobe bol použitý informačno-technických prostriedok, pričom odkázal na to, že pôvodcovia utajovaných skutočností (zrejme orgány, ktoré Krajskému súdu v Bratislave doručili žiadosti o vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov) nezrušili stupne utajenia. Žalovaný k materiálnej podmienke utajenia doplnil, že materiálnym dôvodom pre utajenie žiadostí a vydanie súhlasu s použitím informačno-technických prostriedkov, je záujem na odhaľovaní najzávažnejšej trestnej činnosti, resp. záujem na napĺňaní úloh oprávnených orgánov, ktoré môžu požiadať o vydanie súhlasu s použitím informačno-technických prostriedkov. Materiálny dôvod utajenia je potrebné vidieť v tom, že ak osoba, ktorá je tajne sledovaná, má o tejto skutočnosti vedomosť, prispôsobí svoje správanie tejto vedomosti, čím bude zmarený účel tajného sledovania. Táto úvaha je základom materiálnych dôvodov utajenia informácií týkajúcich sa použitia informačno-technických prostriedkov. Ak by skupine osôb, vo vzťahu ku ktorým nebolo vydané rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov, bolo v režime , resp. v akomkoľvek inom režime, oznámené, že voči nim takéto rozhodnutie nebolo vydané, neexistoval by spôsob, ako by boli vybavené totožné požiadavky skupiny osôb, vo vzťahu ku ktorým rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov vydané bolo, aby sa tieto nedozvedeli o tom, že sú tajne sledované a neprispôsobili svoje konanie tejto vedomosti a nezmaril by sa tým účel tajného sledovania. Práve táto úvaha podľa žalovaného zakladá dôvody, pre ktoré nie je možné sprístupniť osobám, vo vzťahu ku ktorým nebol vydaný súhlas s použitím informačno-technických prostriedkov, túto informáciu. Na druhej strane osobám, ktoré sú tajne sledované na základe súhlasu s použitím informačno-

technických prostriedkov, túto informáciu sprístupniť nie je možné z pochopiteľných dôvodov, že by prispôsobili svoje konanie tejto vedomosti a zmaril by sa tým účel tajného sledovania. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že bez ohľadu na existenciu materiálnej podmienky utajenia, v režime nie je možné širokej verejnosti sprístupňovať informácie o tom, či vo vzťahu ku konkrétnej osobe bola podaná žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, keďže táto informácia sa dotýka osobnosti a súkromia fyzickej osoby, resp. je spôsobilá zasiahnuť do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. Informácie, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia, sú zo sprístupňovania podľa úplne vylúčené (s výnimkou prípadov, ak povinná osoba disponuje predchádzajúcim písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný zákon). V režime nie je možné skúmať záujem na sprístupnení informácií. Navyše, z právnej úpravy vyplýva, že zničenie vyhotoveného zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového záznamu vykonáva orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil a tento vyhotovuje i písomnú zápisnicu podľa Nie je teda ani pravdepodobné, že by Krajský súd v Bratislave vo všeobecnosti mohol disponovať informáciami požadovanými v bodoch 5 a 6 žiadosti; je ale potrebné uviesť, že závery Krajského súdu v Bratislave boli relevantné i pre tieto informácie. Napokon žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v prvej vete, časť za bodkočiarkou, obsahuje úpravu, podľa ktorej sa súhlas na použitie informačno- technických prostriedkov sprístupní osobe, ktorej sa tento súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Ako už bolo vyššie uvedené, táto úprava predstavuje právo osoby, vo vzťahu ku ktorej bol súhlas vydaný, ide o osobitný prípad úpravy práva na prístup k informáciám. Žalovaný mal teda za to, že žiadosť osoby podľa prvá veta, časť za bodkočiarkou je možné vybaviť len sprístupnením súhlasu, ak bol vydaný, a ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu, a vo všetkých ostatných prípadoch formálnym odmietnutím bez možnosti konkrétneho odôvodnenia (v prípade, ak súhlas bol vydaný, ale jeho sprístupnením bude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu a v prípade, ak nebol vydaný). Tieto úvahy ale pre prijatie tohto rozhodnutia neboli rozhodujúce, keďže predmetom žiadosti žiadateľa nebola požiadavka na sprístupnenie samotného súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa prvá veta, časť za bodkočiarkou

II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 9RM/2020-142- I zo dňa 11.5.2020, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť informácie uvedené v žiadosti zo dňa 1.4.2020. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnené. 5. Z obsahu jeho žiadosti zo dňa 1.4.2020 o sprístupnenie informácií jednoznačne vyplýva úmysel dozvedieť sa o použití informačno-technických prostriedkov tak, aby bolo zachované jeho právo na ochranu súkromného života a právo na informácie, garantované medzinárodnými zmluvami a SR. Je irelevantné, či pri sprístupnení informácií, ktoré sa ho výsostné dotýkajú, subsumoval svoju žiadosť pod režim alebo Žalovaný podľa názoru žalobcu nedôvodne argumentuje tým, že: „Tieto úvahy ale pre prijatie tohto rozhodnutia neboli rozhodujúce, keďže predmetom žiadosti žiadateľa nebola požiadavka na sprístupnenie samotného súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa , prvá veta, časť za bodkočiarkou.“ Žalobca zdôraznil, že sa v žiadosti domáhal tiež eventuálnej aplikácie , keď uviedol: „Za predpokladu, ak by ani napriek nedošlo k sprístupnenie informácií, žiadam Krajský súd v Bratislave, aby v odôvodnení rozhodnutia uviedol presvedčivú argumentáciu.“ 6. neupravuje podmienky, kedy sú štátne orgány povinné oboznámiť dotknuté osoby o skončení tajného sledovania. Slovenská právna úprava neumožňuje osobám, pokiaľ nedošlo k trestnému stíhaniu, aby sa dozvedeli o sledovaní, aby mali možnosť získať informácie o okolnostiach, za ktorých bolo nariadené, o jeho trvaní alebo o získaných poznatkoch. Táto neúplnosť právneho predpisu

- legislatívne opomenutie zákonodarcu nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie žiadaných informácií, ergo informovanie o tom, či voči jeho osobe boli/neboli použité informačno-technické prostriedky. Podporne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , , .

7. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne, nespĺňajúce ani minimálny štandard presvedčivosti, dôvodnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Žalovaný náležíte neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď neuviedol 1) prečo nebolo možné zaoberať sa žiadosťou aj v režime ; 2) ako zohľadnil pri posudzovaní žiadosti žalobcu čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 7 Charty základných práv Európskej únie a SR; 3) ako sa vysporiadal s právnymi závermi prijatými ESĽP v rozhodnutí zo dňa 28.6.2007, č. 54934/00 (Združenie pre európsku integráciu a ľudské práva a Ekimdzhiev v. Bulharsko) a zo dňa 22.5.2008, č. 5182/02 (Kirov v. Bulharsko). Žalovaný neuviedol v napadnutom rozhodnutí ani odôvodnenie k situácii, keď síce bol príslušným súdom udelený súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, ale sledovanie fyzickej osoby sa už skončilo. Žalobca sa pýta, či majú štátne orgány neobmedzenú moc sledovať pri extenzívnom výklade kohokoľvek bez toho, aby bola následne fyzická osoba vyrozumená o zásahu do jej súkromia.

III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že o žiadosti žalobcu prebehlo riadne a zákonné konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia spĺňajúce formálne aj obsahové požiadavky, sú dostatočne zrozumiteľne odôvodnené. 9. Podľa názoru žalovaného neobstojí argument žalobcu, že mu bol znemožnený prístup k informáciám o jeho osobe a súkromí. Samotná skutočnosť, že mu neboli požadované informácie sprístupnené ešte bez ďalšieho neznamená, že došlo k hmotnoprávnej vade. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne rozobral skutkový a právny stav; právo na prístup k informáciám nie je absolútne a je možné ho obmedziť zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalobca nepolemizuje s právnou argumentáciou založenou na aplikácii , ale rieši potrebu sprístupnenia takéhoto typu informácie v širšej rovine. Samotná skutočnosť, že neexistuje iný právny inštitút, ako by sa žalobca dostal k požadovaným informáciám, ešte nespochybňuje zákonnosť vydaných rozhodnutí. 10. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že prvá veta, časť za bodkočiarkou upravuje len sprístupnenie súhlasu (na použitie ITP) osobe, ktorej sa týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Žalobca ale v žiadnom zo šiestich bodov jeho žiadosti nežiadal sprístupnenie súhlasu na použitie ITP voči jeho osobe. Z uvedeného dôvodu sa správne orgány oboch stupňov ani touto otázkou a ustanovením prvá veta, časť za bodkočiarkou bližšie nezaoberali. IV. Replika žalobcu 11. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. Požiadal, aby žalovaný prehodnotil jeho žiadosť aj v zmysle 12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.12.2021 podľa , keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

14. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

15. Správny súd poukazuje aj na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

17. Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

18. Podľa a každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (ods. 3).

19. Podľa ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

20. Podľa ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ().

21. Podľa ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

23. Podľa ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.

24. Podľa vyhlášky č. zmenu alebo zrušenie stupňa utajenia podľa odseku 1 písm. b) pôvodca utajovanej skutočnosti preukázateľne oznámi všetkým adresátom, ktorým je doručená. Oznámenie pôvodcu utajovanej skutočnosti o zmene alebo zrušení stupňa utajenia sa uchováva spolu s utajovanou skutočnosťou.

25. Podľa nariadenia vlády č. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

26. Podľa položky č. 1 Prílohy č. 1 Smernice Ministerstva spravodlivosti SR č. 8/2004 za utajované skutočnosti v pôsobnosti ministerstva sa považujú skutočnosti týkajúce sa rozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa

27. Podľa súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa ; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.

VII. Posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. Medzi účastníkmi je spornou otázka viazanosti obsahom žiadosti o sprístupnenie informácií a okruhom žiadaných informácií pre povinné osoby a následne otázka utajovania požadovaných informácií. 29. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

30. Právo na informácie podľa SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii ( ), až na výnimky určené zákonom ( až ). Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. 31. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SR uviedol, že „právo na informácie zaručené v <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis ). ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní, a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska

predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“ 32. Správny súd považuje za potrebné najskôr ustáliť, že konanie o sprístupnenie informácií sa začína na návrh žiadateľa ( ). Zakotvením charakteru návrhového konania zákonodarca vyjadril úmysel, že rozsah konania o sprístupnenie informácií určuje práve žiadateľ presnou špecifikáciou požadovaných informácií.

33. Vychádzajúc z zo žiadosti o sprístupnenie informácií musí byť okrem iného zrejmé, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Žiadateľ preto musí presne označiť požadovanú informáciu s ohľadom na rozsah administratívneho konania povinnej osoby o žiadosti. V praxi vznikajú aj situácie, kedy žiadateľ formuluje požadované informácie veľmi neurčito alebo príliš všeobecne (napríklad žiada „sprístupnenie všetkých informácií o činnosti povinnej osoby“), vtedy ho povinná osoba vyzve na doplnenie žiadosti v určenej lehote podľa tohto zákona a poučí ho o následku nedoplnenia žiadosti, ktorým je odloženie žiadosti. Ak však žiadateľ žiada o sprístupnenie konkrétnej listiny alebo dokumentu, ktoré pomenuje tak, že ich nie je možné zameniť s inými listinami, nejde o neurčitú žiadosť a nie je priestor ani na vyzývanie žiadateľa na doplnenie žiadosti. Povinnosťou povinnej osoby pri jednoznačných a zreteľne formulovaných žiadostiach nie je ani preformulovať žiadosť a meniť druh požadovanej informácie. Správny súd opakuje, že je na žiadateľovi, aby sformuloval žiadosť o sprístupnenie informácií čo najpresnejšie.

34. Podľa názoru správneho súdu žiadateľ (žalobca) v žiadosti zo dňa 1.4.2020 zreteľne a jednoznačne opísal okruh informácií, ktoré žiada sprístupniť podľa , a to: (i) Eviduje Krajský súd v Bratislave žiadosť orgánu štátu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa na zásah do môjho súkromia? (ii) Boli alebo neboli krajským súdom, ako vecne príslušným súdom v zmysle , udelené súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov voči mojej osobe? (iii) V prípade, pokiaľ nebol udelený súhlas, žiadal o vyrozumenie, čo bolo dôvodom pre vydanie negatívneho rozhodnutia?

V prípade, že boli vydané súhlasy, žalobca žiadal: (iv) Sprístupniť žiadosť orgánu štátu o použitie informačno-technických prostriedkov vyhotovenú v zmysle (v) O sprístupnenie informácie, či bol vyhotovený zvukový, obrazový alebo zvukovo- obrazový záznam bezodkladne zničený? (vi) Sprístupniť písomnú zápisnicu o zničení záznamu alebo iného výsledku vyhotovenú podľa “ Z uvedeného dôvodu neexistoval priestor na doplnenie žiadosti postupom podľa Rovnako nie je dôvodný argument žalobcu, že žalovaný alebo prvostupňový správny orgán mali prekvalifikovať jeho žiadosť o sprístupnenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa Z.z, pretože to nepatrí do ich kompetencie (s odkazom na SR) a sprístupňovali by tak kvalitatívne inú informáciu, než akú žalobca žiadal v žiadosti zo dňa 1.4.2020, konali by tak nad rámec návrhu na začatie konania.

35. Na základe žalobcom požadovaných informácií žalovaný aj prvostupňový správny orgán konali a vo veci rozhodli aplikujúc príslušné právne predpisy, ktoré sa na ním požadované informácie vzťahujú. Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že oba správne orgány primárne vychádzali zo všeobecnej skutočnosti o sprístupnení informácií.

36. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán správne vyhodnotili žalobcom požadované informácie ako utajované skutočnosti za aplikácie príslušných právnych predpisov - , a , a , , nariadenia vlády č. , , vyhlášky č. a Smernicu MS SR č. 8/2004. Priamym následkom je potom nesprístupnenie požadovaných informácií podľa

37. Správne orgány sa v súlade s aj SR vysporiadali aj s formálnou a materiálnou podmienkou utajenia požadovaných informácií. Formálna podmienka utajenia je vyjadrená označením informácie za utajovanú všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú citovaného v predchádzajúcom odseku. Je tiež splnená aj materiálna podmienka utajenia, ktorú žalovaný podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí tak, že: „K materiálnej podmienke utajenia prvostupňový správny orgán uviedol len to, že existencia potreby chrániť utajované skutočnosti zakladá záujem na nevyzradení skutočnosti, či voči konkrétnej osobe bol použitý informačno- technických prostriedok, pričom odkázal na to, že pôvodcovia utajovaných skutočností (zrejme orgány, ktoré Krajskému súdu v Bratislave doručili žiadosti o vydanie súhlasu na použitie informačno- technických prostriedkov) nezrušili stupne utajenia. Žalovaný k materiálnej podmienke utajenia doplnil, že materiálnym dôvodom pre utajenie žiadostí a vydanie súhlasu s použitím informačno-technických prostriedkov, je záujem na odhaľovaní najzávažnejšej trestnej činnosti, resp. záujem na napĺňaní úloh oprávnených orgánov, ktoré môžu požiadať o vydanie súhlasu s použitím informačno-technických prostriedkov. Materiálny dôvod utajenia je potrebné vidieť vtom, že ak osoba, ktorá je tajne sledovaná, má o tejto skutočnosti vedomosť, prispôsobí svoje správanie tejto vedomosti, čím bude zmarený účel tajného sledovania. Táto úvaha je základom materiálnych dôvodov utajenia informácií týkajúcich sa použitia informačno-technických prostriedkov. Ak by skupine osôb, vo vzťahu ku ktorým nebolo vydané rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov, bolo v režime , resp. v akomkoľvek inom režime, oznámené, že voči nim takéto rozhodnutie nebolo vydané, neexistoval by spôsob, ako by boli vybavené totožné požiadavky skupiny osôb, vo vzťahu ku ktorým rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov vydané bolo, aby sa tieto nedozvedeli o tom, že sú tajne sledované a neprispôsobili svoje konanie tejto vedomosti a nezmaril by sa tým účel tajného sledovania. (...) Bez ohľadu na existenciu materiálnej podmienky utajenia, v režime nie je možné širokej verejnosti sprístupňovať informácie o tom, či vo vzťahu ku konkrétnej osobe bola podaná žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, keďže táto informácia sa dotýka osobnosti a súkromia fyzickej osoby, resp. je spôsobilá zasiahnuť do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. Informácie, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia, sú zo sprístupňovania podľa úplne vylúčené (s výnimkou prípadov, ak povinná osoba disponuje predchádzajúcim písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný zákon). Z právnej úpravy vyplýva, že zničenie vyhotoveného zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového záznamu vykonáva orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil a tento vyhotovuje i písomnú zápisnicu podľa Nie je teda ani pravdepodobné, že by Krajský súd v Bratislave vo všeobecnosti mohol disponovať informáciami požadovanými v bodoch 5 a 6 žiadosti; je ale potrebné uviesť, že závery Krajského súdu v Bratislave boli relevantné i pre tieto informácie.“ 38. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie materiálnej podmienky utajenia zodpovedá zásadám logického uvažovania, nepresahuje rámec právneho predpisu a správny súd ho považuje aj za ústavne konformný. 39. Je pravdou, tak ako uvádza žalovaný, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov spracúva primárne utajované skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v príslušnej žiadosti oprávneného orgánu, ktorý je ich pôvodcom. Inými slovami, prvostupňový správny orgán nie je pôvodcom utajovaných informácií, a teda má výrazne obmedzené možnosti sprístupnenia informácií, posúdenia trvania utajovania príslušných informácií, čo sa stalo aj v predmetnej právnej veci. Správne orgány oboch stupňov v súlade s , , aj podzákonnými právnymi predpismi citovanými vyššie vec správne právne posúdili. 40. Pokiaľ žalobca namieta, že správne orgány oboch stupňov mali jeho žiadosť zo dňa 1.4.2020 o sprístupnenie informácií posúdiť podľa , je potrebné sa primárne zamerať na obsah žiadosti žalobcu a či žiadal sprístupniť informáciu uvedenú v citovanom ustanovení. Podľa názoru správneho súdu z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 1.4.2020 nevyplýva, žeby žiadal sprístupniť súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov podľa Žalobca totiž žiada sprístupniť žiadosť príslušného orgánu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa , podľa toho, či bol alebo nebol udelený súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov voči nemu, žiada sprístupniť informácie, či bol vyhotovený zvukový, obrazový alebo zvukovo-obrazový záznam zničený a písomnú zápisnicu o zničení záznamu. Ako už správny súd uviedol vyššie, nie je úlohou povinnej osoby alebo žalovaného, aby upravovali obsah žiadosti o sprístupnenie informácií a sprístupňovali tak kvalitatívne iné informácie, ktoré žiadateľ nežiada. Navyše, žiadosť osoby, ktorej sa súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov týka, podľa je možné vybaviť len sprístupnením súhlasu, ak bol vydaný,

a ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu; vo všetkých ostatných prípadoch bude žiadosť odmietnutá (napríklad v prípade, ak súhlas bol vydaný, ale jeho sprístupnením bude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu a v prípade, alebo ak súhlas nebol vydaný). Na to, aby bolo možné postupovať podľa a skúmať existenciu podmienok sprístupnenia súhlasu by žalobca musel sprístupnenie tohto súhlasu aj žiadať, čo sa nestalo. Žalobca v žiadosti len rozdelil požadované informácie podľa toho, či bol alebo nebol súhlas vydaný (použil teda deliace kritérium na sprístupnenie informácií založené na vydaní alebo nevydaní súhlasu) a s týmto sa správne orgány oboch stupňov podrobne v rozhodnutiach vysporiadali. 41. Žalobca tiež poukazoval na rozhodnutia ESĽP, z ktorých má vyplývať jeho právo na sprístupnenie požadovaných informácií. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR č. 372 zo dňa 5.6.2018 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a ktorým bolo zavedené ustanovenie , z ktorého vyplýva, že výnimka z nesprístupňovania súhlasov súdu nemá platiť absolútne. Preto sa navrhuje, aby dotknutej osobe (napríklad osobe, voči ktorej sa použili informačno-technické prostriedky) sprístupnil súhlas súdu v jej veci za predpokladu, že tým nedôjde k ohrozeniu alebo zmareniu plnenia úloh štátu. Podľa názoru správneho súdu tým Slovenská republika splnila požiadavku ESĽP vyjadrenú v jeho rozhodnutiach vo veciach Klass a ďalší v. Nemecko, a vo vyjadrení JUDr. Bálintovej, na ktoré poukazuje žalobca. Správny súd však opäť pripomína, že ide o požiadavku na sprístupnenie súhlasu podľa , ktorý žalobca nežiadal sprístupniť, preto nebol dôvod, aby sa správne orgány oboch stupňov k tejto otázke osobitne vyjadrovali v odôvodnení rozhodnutí. 42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v súlade so , č. , č. , nariadením vlády č. , vyhláškou č. , Smernicou MS SR č. 8/2004 a svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili podľa v spojení s Správneho poriadku. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa .

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).