Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoZm-1-2020.pdf
PDF · 98.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoZm/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému: N. P., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, L., o 702,63 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 04.06.2019, č. k. 23CbZm/84/2015-57, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 702,63 € s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere č. 2530155 z 09.06.2009 zamietol (výrok I) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II).
2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
3. Dňa 09.06.2009 došlo medzi stranami k uzavretiu zmluvy o úvere č. 2530155, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 400 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 392 € v 12 mesačných splátkach po 66 €, celkom 792 €. Na zabezpečenie tohto záväzku vystavil žalovaný zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Žalovaný neplnil uzatvorenú zmluvu o úvere v súlade s dojednanými podmienkami, jeho dlh sa stal splatný, a zo strany žalobcu došlo vyplneniu zmenky v zmysle dohody, ktorá bola žalovanému predložená dňa 16.06.2010 na zaplatenie. Žalovaný uhradil žalobcovi 264 €. Úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované povinné údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, vo formulári, ktorý vypracoval žalobca a žalovaný ho nemal možnosť ovplyvniť. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené údaje (zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy). Uvedené údaje vyplní veriteľ a budú pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ust. § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch z roku 2010“), ust. § 2 písm.
a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, 3 a 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch z roku 2001“) takto:
5. Úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a keďže neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného, pretože je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, vo formulári, ktorý vypracoval žalobca a žalovaný ho nemal možnosť ovplyvniť, v dôsledku čoho je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Dohoda o vyplnení zmenky vykazuje znaky neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je dôvodom jej neplatnosti ako neprijateľnej podmienky. Žalobcom predložená zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne), ktorý je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Zákon o spotrebiteľských úveroch z roku 2001 limitoval možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva, maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Výška poskytnutého úveru bola 400 €, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla tak byť v sume 520 € (t. j. suma poskytnutého úveru zvýšená o 30 %, a nie 702,63 €). Vyplnená zmenková suma presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto bola vyplnená v rozpore so zákonom a veriteľ ju nesmel prijať, vyplniť a ani si ju následne nárokovať.
6. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia OZ. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej len „OZB“), zmluvu uzatvorili podľa § 269 ods. 2 a nasl. OBZ, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Poukázal na súdnu prax, ktorá určila použitie OBZ nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom.
7. VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a preto je nepochybné, že žalovaný podpisom zmluvy jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Žalovaný bol v dostatočnom časovom predstihu oboznámený s podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, mal možnosť uzavretie zmluvy odmietnuť, resp. ovplyvniť jej obsah, čo nespravil a na znak súhlasu zmluvu podpísal.
8. K dohode o vyplnení zmenky uviedol, že zmenky sú bežne používané medzi nepodnikateľmi, typicky pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek. Ak má osoba zaviazaná zo zmenky námietky voči jej platnosti, nestojí jej nič v ceste takéto námietky uplatniť v občianskom súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Dodal, že zmenková suma v danom prípade pozostáva z poskytnutej istiny, poplatku, ktorý sa zaviazal klient zaplatiť za poskytnutý úver, trov mediačného konania ako i upomienok, ktoré boli zaslané dlžníkovi, a to z dôvodu neuhrádzania dlžnej sumy, ktorá sa stala splatnou ku dňu 08.06.2010.
9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Svojou prvou odvolacou námietkou sa žalobca ohradzuje voči záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Zo skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom vyplýva, že preskúmavanou zmluvou o úvere sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebný úver v sume a za podmienok zistených prvoinštančným súdom a žalovaný sa zaviazal vyčerpaný úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497
OBZ. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy uzatváral žalobca zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001 a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebnom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
12. Zo zisteného skutkového stavu je síce zrejmé, že strany sa dohodli na tom, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať OBZ, odvolací súd však zdôrazňuje, že táto skutočnosť nevylučuje jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského a kvalifikáciu zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcom spomenuté súdne rozhodnutia sú v prejednávanej veci nepriliehavé už aj len z toho dôvodu, že rozhodujúce ustanovenia (OZ) boli medzičasom novelizované. V prvom rade treba uviesť, že hoci je zmluva o úvere absolútnym obchodom [§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ], v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ sa na ňu použijú prednostne predpisy občianskeho práva. Citované ustanovenie bolo do OZ doplnené zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou 01.05.2014. Zo záverov judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2015, sp. zn. 8MCdo/13/2014, s ktorým sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 04.11.2015, II. ÚS 729/2015) je zrejmé, že z dôvodu absencie intertemporálnych noriem v tejto súvislosti platí, že citované ustanovenie sa od okamihu svojej účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na to sa na preskúmavanú zmluvu o úvere použijú prednostne normy občianskeho práva. Názor žalobcu, že dohoda strán, obsiahnutá vo VPPÚ, o tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami OBZ, znamená, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať, je teda mylný. Na vzťah strán sa prednostne použijú predpisy občianskeho práva, teda najmä všetky ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ). Medzi tie patria aj ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom v čase podpísania zmluvy), ktoré celkom jasne vymedzujú, aká zmluva sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu. V prejednávanej veci nebolo pochýb o postavení strán v čase podpísania zmluvy (žalobca vystupoval ako dodávateľ - veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ - dlžník) a účele zmluvy, takže východisko súdu prvej inštancie bolo správne (pozri bod 24 napadnutého rozsudku). Rovnako to platí aj pre použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože aj v tomto prípade boli splnené podmienky stanovené v § 2 písm. a) a § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001 tak, ako to odvolací súdu vysvetlil vyššie.
13. Možno súhlasiť so žalobcom, že zákon v čase uzavretia zmluvy o úvere neupravoval maximálnu výšku odplaty, pretože ustanovenie § 53 ods. 6 OZ bolo prijaté až neskôr. Súd prvej inštancie však svoje rozhodnutie neopieral o toto ustanovenie, ale uplatnený nárok preskúmal z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Je nepochybné, že na zmluvu o úvere sa uplatňuje § 39 OZ, ktorý bol v rozhodujúcom čase pevnou súčasťou občianskoprávnej úpravy. Rozpor právneho úkonu s § 39 OZ zakladá pritom jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať aj z úradnej povinnosti. Táto povinnosť platí aj v prípade, že žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nezistí nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. (R 8/2015) Keďže súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu z hľadiska § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001 (pozri bod 30 napadnutého rozsudku) a § 39 OZ (pozri body 23, 26 a 28 napadnutého rozsudku), postupoval spôsobom zodpovedajúcim ustálenej judikatúre. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie a nemá im čo vytknúť.
14. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, možno túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bola zmenka vystavená (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001) bolo rozhodujúce, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Žalobca v žalobe tvrdil (a žalovaná to nepoprela), že v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami, bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“ Takáto dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t. j. dohoda o vyplnení zmenky v rozpore so zákonom, čo má za následok jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom sú už nadbytočné úvahy o posúdení dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
15. Z predchádzajúceho bodu tiež vyplýva, že rozhodujúcim pre vyhodnotenie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku bolo posúdenie zmluvy o úvere (a dohody o vyplňovacom práve) z hľadiska podmienok platnosti právneho úkonu. Argumentácia žalobcu charakterom zmenky ako cenného papiera a jeho tvrdenie, že zmenka nie je spotrebiteľskou zmluvou, je preto nepodstatná.
16. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2009, sp. zn. 1MCdo 1/2009). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t. j. 91,25 % ročne) a že poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy predstavuje 61 % z celého objemu úveru. Z týchto zistení vyvodil správny záver o neplatnosti dotknutých ustanovení zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd súhlasí s týmto názorom súdu prvej inštancie, keďže zmenkový úrok, ako aj spomenutý poplatok predstavujú vo výsledku len odplatu dlžníka veriteľovi za poskytnutie úveru. Ich výška pritom niekoľkonásobne presahuje všeobecne známe (§ 186 CSP) úrokové sadzby, ktoré banky uplatňovali v roku 2009 (do 15 % ročne), a to viac ako 4- násobne. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu
a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej sumy, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. Tak to však v danej veci zjavne nie je. Žalobca tak nemá na tieto sumy nárok, čo vo výsledku znamená, že zmenku nevyplnil v súlade s dohodou.
18. Zároveň správne súd prvej inštancie zistil, že zmenková suma vyplnená v predloženej zabezpečovacej zmenke presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. V danom prípade mala zmenka plniť funkciu zabezpečenia nároku veriteľa zo zmluvy o úvere a bola vystavená na sumu 702,63 €. Keďže výška poskytnutého úveru bola 400 €, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť najviac v sume 520 € (t. j. suma poskytnutého úveru zvýšená o 30 %). Žalovaný pritom podľa tvrdenia žalobcu už uhradil sumu 264 €. Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom, a preto ju žalobca nesmel prijať, vyplniť a ani si ju následne uplatniť.
19. Preto sa žalobca (ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovaného prijatá) nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Vzhľadom na to, že je nedôvodný nárok žalobcu na zmenkovú sumu, nemožno mu priznať ani nárok na uplatnené príslušenstvo (t. j. 0,25 %-ný denný úrok z dlžnej sumy, 6 %-ný ročný zákonný úrok z dlžnej sumy, ani trovy rozhodcovského konania), pretože toto je závislé od oprávnenosti samotnej istiny.
20. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil (výrok I).
21. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V danom prípade žalobca so svojím odvolaním neuspel, takže nárok na náhradu trov konania by mal mať žalovaný (§ 255 ods. 1 CSP). Tomuto však v odvolacom konaní, ktorého sa de facto nezúčastnil, žiadne trovy nevznikli, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
22. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.