Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-20-2019.pdf
PDF · 398.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu PORTA, s. r.o. so sídlom Bratislava, Trhová 54, IČO: 46 225 552, právne zast. Agile & Clever, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košice, Rázusova 49 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. februára 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 24. septembra 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 24.09.2018 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie máj 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 122 420,89 eur, čím platiteľovi dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu PORTA, s.r.o. Trhová 54, Bratislava (ďalej kontrolovaný daňový subjekt, daňový subjekt, odvolávajúci sa, žalobca), znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2017 zo sumy 122 828,42 eur na sumu 407,53 eur , potvrdil
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný(odvolací orgán) poukázal, že daňový subjekt sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný ďalej podrobne rozpísal odvolacie námietky proti rozhodnutiu správcu dane a v závere uviedol, že daňový subjekt žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu.
3. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmalo napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a v nadväznosti na predložený spisový materiál súvisiaci s vydaným rozhodnutím zistilo tento skutkový stav: Kontrolovaná obchodná spoločnosť PORTA s.r.o., Trhová 54, 841 01 Bratislava (do 02.11.2017 sídlo: Sabinovská 68, 080 01 Prešov, t.j. počas daňovej kontroly došlo k zmene sídla spoločnosti) bola zapísaná do obchodného registra dňa 22.06.2011. Ako platiteľ dane z pridanej hodnoty je registrovaná na daňovom úrade od 01.10.2011. Štatutárny orgán: Ing. P. Z., O. l5, XXX XX G.. Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne v
celom rozsahu a to tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Predmet činnosti v preverovanom období: obchod so stavebným materiálom, konkrétne keramickej dlažby. Na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 bol výsledok hospodárenia strata -1 345,29 eura. Spoločnosť v preverovanom období nemala žiadne motorové vozidlo, prenajímala si skladové priestory v Ličartovciach, podľa vyjadrenia konateľa (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2017) spoločnosť má dvoch zamestnancov: účtovníčku a obchodného zástupcu, spoločnosť nepodala Hlásenie za rok 2017, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za rok 2017 podľa podaných daňových priznaní na DPH je nadmerný odpočet v sume 621 782,80 eura. Daňový subjekt podal dňa 20.06.2017 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet vo výške 122 828,42 eura, za uvedené zdaňovacie obdobie nebolo podané dodatočné daňové priznanie. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2017. Kontrola bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku navrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2017, a to dňa 14.08.2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2018, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2018 bol odvolávajúcemu sa doručený dňa 20.07.2018. Podľa ustanovenia § 46 ods. 9 Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. dňa 20.07.2018. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Na základe uvedeného vyrubovacie konanie začalo dňa 21.07.2018. Dňa 09.08.2018, t.j. v určenej lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, podal odvolávajúci sa elektronicky Vyjadrenie k protokolu č. 101332976/2018 (Protokol) v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku, v ktorom vyjadril nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly zdôrazňujúc predloženie relevantných dôkazov o nadobudnutí tovaru, ako sú: faktúry, úhrady faktúr, dodávateľsko-odberateľské zmluvy, CMR, s ktorými sa správca dane náležíte nevysporiadal, pričom sa odvolával na slovenskú a českú judikatúru. Namietal, že správca dane nesprávne aplikoval základné zásady správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnu úpravu aplikoval nesprávnym spôsobom, čím dospel k nesprávnemu záveru. Správca dane skonštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt k vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by si vyžadovali ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na to, že v podanom vyjadrení k Protokolu odvolávajúci sa neurčil dátum prerokovania ním zaslaných pripomienok, správca dane sa dňa 27.08.2018 telefonicky skontaktoval s konateľom Ing. P. Z. vo veci dohodnutia dátumu prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Po vzájomnej dohode bolo dohodnuté, že sa Ing. P. Z. dňa 04.09.2018 dostaví na Daňový úrad Prešov za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených správcovi dane, o čom spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2018. Dňa 04.09.2018 telefonicky kontaktoval správcu dane Ing. P. Z., ospravedlnil svoju neúčasť na dohodnutom ústnom pojednávaní a požiadal správcu dane, aby mu nový termín prerokovania pripomienok oznámil písomne (Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2018. Na základe toho správca dane dňa 04.09.2018 zaslal daňovému subjektu Oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom určil termín prerokovania pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly na deň 26.09.2018, ktoré bolo doručené dňa 12.09.2018. Dňa 06.09.2018 kontaktoval správcu dane Ing. P. Z. a bol dohodnutý nový termín prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly na deň 11.09.2018. Správca dane zároveň informoval Ing. P. Z. o zaslaní oznámenia, v ktorom bol stanovený termín prerokovania pripomienok na 26.09.2018. Po vzájomnej dohode bude odvolávajúci sa považovať uvedené oznámenie za bezpredmetné. O telefonickom rozhovore bol spísaný Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2018. Dňa 11.09.2018 sa na Daňový úrad Prešov dostavil JUDr. H. A., konateľ spoločnosti Agile & Clever TAX s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO 50590685, ktorý správcovi dane predložil plnomocenstvo zo dňa 11.09.2018, v zmysle ktorého je spoločnosť Agile & Clever TAX s.r.o., zastúpená konateľom JUDr. H. A., oprávnená zastupovať odvolávajúceho sa pred správcom dane v daňových konaniach, a to najmä na všetky úkony súvisiace s vyrubovacím konaním a prípadným odvolacím konaním splnomocniteľa vo veci oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Zamestnanci správcu dane na ústnom pojednávaní, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2018, prerokovali so splnomocneným zástupcom pripomienky k protokolu a zároveň sa v predmetnej zápisnici vysporiadali s vyjadrením odvolávajúceho sa k zisteniam uvedených v protokole.
Správca dane skonštatoval, že vo vyrubovacom konaní odvolávajúci sa nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho vyjadrenia, ktoré by mali vplyv na výsledok predmetnej daňovej kontroly a zároveň by si vyžadovali ďalšie dokazovanie, a preto uvedenú zápisnicu považuje za poslednú vo vyrubovacom konaní. Dňa 24.09.2018, t.j. v zákonnej 15 - dňovej lehote odo dňa spísania poslednej zápisnice, vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie máj 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 122 420,89 eur, čím platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2017 zo sumy 122 828,42 eur na sumu 407,53 eur.
4. Správca dane kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty zistil, že odvolávajúci sa v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil neoprávnene právo na odpočítanie dane v celkovej výške 122 420,89 eura od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o., 943 56 Bíňa 63, IČO 36512834, konateľ rumunský občan W. S., z faktúr:
- č. A s dátumom dodania 12.05.2017, č. A s dátumom dodania 12.05.2017, č. A s dátumom dodania 16.05.2017, č. A s dátumom dodania 16.05.2017, č. A s dátumom dodania 22.05.2017, č. A s dátumom dodania 22.05.2017, č. A s dátumom dodania 22.05.2017, č. A s dátumom dodania 19.05.2017, č. A s dátumom dodania 19.05.2017, č. A s dátumom dodania 19.05.2017 za dodanie tovaru/keramická dlažba v celkovej sume 734 525,31eur, z toho 20 % DPH: 122 420,89 eur. Z výsledkov preverovania správcu dane vyplýva, že sa jednalo o obchodný reťazec: Spezia ›Amstaff ›STROJMONT-BJ›PORTA› GÖNCÖL FA HUNG.›Spezia› Amstaff ˇ DB TRADE›GÔNCÔL FA HUNG.›Spezia› Amstaff ˇ K&CBAU›Amstaff›STROJMONT-BJ Preverovaním predmetných faktúr prijatých od spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. správca dane zistil, že fakturácia tovaru je bez ekonomického opodstatnenia vzhľadom k tomu, že:
- dňa 20.06.2017 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla daňového subjektu PORTA s.r.o., Sabinovská 68, 080 01 Prešov za účelom zahájenia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017 a zistili, že daňový subjekt PORTA s.r.o. nie je na uvedenej adrese označený, a že sa tam nenachádza, t.j. sídlo spoločnosti je fiktívne, -vzhľadom k tomu, že dňa 03.11.2017 došlo k zmene sídla spoločnosti PORTA s.r.o., správca dane dňa 23.11.2017 vykonal miestne zisťovanie na adrese Trhová 54, Bratislava, na novom sídle spoločnosti, v čase miestneho zisťovania sa na adrese sídla nikto zo spoločnosti PORTA s.r.o. nenachádzal, -dňa 04.12.2017 konateľ Ing. P. Z., konateľ spoločnosti PORTA s.r.o., do zápisnice (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) uviedol, že nákup keramickej dlažby dojednal s konateľom spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. O. W., prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ STROJMONT-BJ, s.r.o. do skladu v Ličartovciach, pričom preprava bola zahrnutá v cene tovaru, predmetný tovar bol nadobudnutý za účelom ďalšieho predaja, -dňa 03.07.2017 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie v sídle spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o., Hrnčiarska 2, 040 01 Košice priameho dodávateľa tovaru spoločnosti PORTA s.r.o. a zistili, že na uvedenej adrese sa predmetná spoločnosť nenachádza, má na uvedenej adrese umiestnenú iba poštovú schránku, t.j. sídlo spoločnosti je fiktívne, spoločnosť nemá motorové vozidlá, nemá zamestnancov, neplní si svoje daňové povinnosti, daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2017 nepodala, ani Hlásenie za rok 2017, od 04/2018 nepodáva daňové priznania na DPH, za zdaňovacie obdobie máj 2017 bola vykonaná daňová kontrola, ktorá skončila s vysokým dorubom, spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. je evidovaná v zozname daňových dlžníkov na webovom sídle finančnej správy, ku dňu 01.02.2019 dlhuje na daniach 577 232,78 eura, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, -dňa 15.01.2018 sa na základe výzvy správcu dane na DÚ Prešov dostavil svedok O. W. (od 15.05.2018 je konateľom rumunský občan W. S.), správca dane o vypočutí svedka upovedomil odvolávajúceho sa listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2017, upovedomenie o vypočutí svedka bolo doručené dňa 22.12.2017, odvolávajúci sa vypočutia svedka nezúčastnil, svedok do zápisnice uviedol, že spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. nemá zamestnancov okrem konateľa, potvrdil vystavenie faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX pre odberateľa PORTA s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017, pri nakládke tovaru nikdy nebol, nakoľko on prepravu neriešil, zúčastnil sa iba párkrát pri vykládke tovaru, avšak konkrétne dátumy kedy neuviedol, spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. tovar (keramickú dlažbu), ktorú v zdaňovacom
období máj 2017 vyfakturovala odberateľovi PORTA s.r.o., nakúpila od dodávateľa Amstaff s.r.o., ďalej uviedol, že dodávateľ Amstaff, s.r.o. si prepravu dohodol s odberateľom PORTA s.r.o., doklady k preprave nemá, čo je v rozpore s tvrdením konateľa Ing. P. Z., ktorý tvrdil, že prepravu zabezpečoval a platil dodávateľ STROJMONT- BJ, s.r.o., -dňa 25.07.2017 správca dane vykonal v súvislosti s iným konaním miestne zisťovanie na overenie sídla spoločnosti Amstaff s.r.o. a zistil, že spoločnosť má virtuálne sídlo, spoločnosť nemá motorové vozidlá, nemá zamestnancov, neplní si svoje daňové povinnosti, daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2017 nepodala, od 01 /2018 nepodáva daňové priznania na DPH, spoločnosť Amstaff s.r.o. je evidovaná v zozname daňových dlžníkov na webovom sídle finančnej správy, ku dňu 01.02.2019 dlhuje na daniach 499 301,29 eura, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, -správca dane listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2017 predvolal v zmysle § 20 ods. 1 Daňového poriadku svedka L. H., trv. pobyt Košice, konateľa spoločnosti Amstaff s.r.o., a to na deň 16.01.2018. Predvolanie zaslané na poslednú známu adresu trvalého pobytu svedka bolo adresátovi doručené dňa 18.12.2017. Správca dane zároveň o vypočutí svedka upovedomil odvolávajúceho sa listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2017. Upovedomenie o vypočutí svedka bolo adresátovi doručené dňa 22.12.2017, -dňa 16.01.2018 sa dostavil na Daňový úrad Košice svedok L. H. vo veci výpovede svedka, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Odvolávajúci sa vypočutia svedka nezúčastnil. Svedok uviedol, že spoločnosť Amstaff s.r.o. v preverovanom období nemala žiadnych zamestnancov, za spoločnosť konal iba on, potvrdil, že so spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017 spolupracoval, pričom jednal s p. W., konateľom spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. Samotnú dodávku a prepravu tovaru riadila a zabezpečovala spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. prostredníctvom prepravcu JMR Pastor, s.r.o., vybavovania prepravy sa vzdal, nakoľko mu to robilo veľké ťažkosti, svedok uviedol, že Ing. P. Z., konateľa spoločnosti PORTA, s.r.o. pozná. Ďalej do zápisnice uviedol, že predmetný tovar (keramickú dlažbu) nakúpil od španielskeho dodávateľa CRISTAL CERAMICAS, S.A. a predložil certifikát španielskej spoločnosti. Z predložených dokladov ale vyplýva, že spoločnosť Amstaff s.r.o. preverovaný tovar (keramickú dlažbu) nakúpila od spoločnosti Spezia s.r.o., IČO 50470663, DIČ 2120342576, Račianska 88 B, 831 02 Bratislava. Spoločnosť Amstaff s.r.o. mala evidované vo svojom účtovníctve došlé faktúry od spoločnosti Spezia s.r.o. za nákup keramickej dlažby, ktorú následne s minimálnou maržou vyfakturovala spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. Konateľ spoločnosti L. H. sa k uvedeným nezrovnalostiam vyjadril neskôr mailom, kde uviedol, že sa pomýlil, a že spoločnosť Amstaff s.r.o. nakupovala tovar iba od spoločnosti Spezia s.r.o., -v súvislosti s iným daňovým konaním správca dane zistil, že podľa zistení španielskej daňovej správy uvedených v odpovedi na Žiadosť o MVI č. XXXXXXXXXXXXX/XX (odpoveď v evidencii doručenej pošty DÚ Prešov zaevidovaná pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2018), španielska spoločnosť CRISTAL CERAMICAS, S.A., IČ DPH: ESA12086195 dodala keramickú dlažbu spoločnosti Abio, s. r. o., konateľ L. H. a Arista Capital s.r.o., konateľ O. N. (faktúry č. E-XXXXXX/XX zo dňa 25.04.2017, a č. E-XXXXXX/ XX zo dňa 31.08.2017). Španielsky dodávateľ poprel obchodný vzťah so spoločnosťou Spezia s.r.o. Daňová správa zo Španielska zároveň zaslala správcovi dane doklady preukazujúce predaj a prepravu dlažby spoločnosti Arista Capital s.r.o. a zároveň emailovú komunikáciu p. O. N. (konateľa spoločnosti Arista Capital s.r.o.) s uvedenou spoločnosťou CRISTAL CERAMICAS S.A. (už od 24.01.2017). Daňové subjekty Abio, s. r. o. a Arista Capital s.r.o. však daň z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku nepriznali a daň neodviedli, -spoločnosť Spezia s.r.o., konateľ Z. M., má fiktívne sídlo, spoločnosť nemá motorové vozidlá, nemá zamestnancov, neplní si svoje daňové povinnosti, daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2017 nepodala, od 10/2017 nepodáva daňové priznania na DPH, spoločnosť je evidovaná v zozname daňových dlžníkov na webovom sídle finančnej správy, ku dňu 01.02.2019 dlhuje na daniach 2 739 443,97 eura, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, zamestnanec správcu dane uskutočnil telefonický hovor na číslo +421 XXX XXX XXX, ktoré bolo poskytnuté správcovi dane ako číslo telefónu na konateľa spoločnosti Spezia s.r.o. Z. M., uvedené číslo telefónu poskytla správcovi dane spoločnosť, ktorá umožnila spoločnosti Spezia s.r.o. zriadiť virtuálne sídlo na adrese Račianska 88 B, Bratislava, predmetné číslo telefónu bolo uvedené aj na zmluve o poskytovaní virtuálneho sídla, správcovi dane sa na uvedenom telefónnom čísle ozval p. O. N. (konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o., zamestnanec spoločnosti PORTA s.r.o.), o telefonickom rozhovore bol spísaný Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2017, -Okresný súd v Trebišove na Výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.01.2018 poskytol správcovi dane informácie o pobyte Z. M. (odpoveď doručená správcovi dane dňa 22.01.2018, ktorý sa aktuálne zdržiava
na adrese M. 6, G. - A. a jeho tel. číslo, správca dane sa dňa 22.01.2018 telefonicky spojil so Z. M. za účelom dohodnutia dátumu vypočutia svedka v súvislosti so spoločnosťou Spezia s.r.o., ktorej je od 07.11.2016 jediným konateľom, Z. M. sa počas telefonického hovoru vyjadril, že nemá vedomosť o tom, že je konateľom spoločnosti Spezia s.r.o., a že za túto spoločnosť nikdy nevykonal žiadnu ekonomickú činnosť a nevystavil žiadnu faktúru, -Z. M. sa na ústne pojednávanie ani po opakovaných telefonických a písomných výzvach na DÚ Prešov nedostavil, ani Obvodnému oddeleniu PZ Košice sa menovaného nepodarilo predviesť, nakoľko na adrese M. 6, G. sa nezdržiava, -daňový subject Spezia s.r.o. v podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj 2017, júl 2017 a august 2017 vykázal vysokú vlastnú daňovú povinnosť, ktorú však neuhradil, za ostatné zdaňovacie obdobia roka 2017 daňové priznania na DPH nepodal, z podaných daňových priznaní DPH ďalej vyplýva, že uvedený daňový subjekt nepriznal daň z nadobudnutia tovaru, ktorý mu mal byť podľa zistení maďarskej daňovej správy dodaný spoločnosťou GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft., (o nahliadnutí do údajov v IS FS vyhotovil správca dane Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa10.05.2018, -zároveň správca dane pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2017 u platiteľa dane PORTA s.r.o., konkrétne z odpovede na žiadosť o MVI z Maďarska (zaevidovaná pod č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2017) zistil, že spoločnosť Spezia s.r.o. (dodávateľ tovaru/ keramickej dlažby), nadobudla tovar, ktorý sama vyfakturovala v mesiaci február 2017 spoločnosti Amstaff s.r.o., naspäť v zdaňovacom období máj 2017 od maďarského dodávateľa GÔNCÔL FA HUNGARIA Kft., -nakoľko z dokladov predložených k daňovej kontrole nebolo zrejmé použitie tovaru/ keramickej dlažby, ktorej nákup deklaroval odvolávajúci sa v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH (t.j. použitie tovaru na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH), požiadal správca dane Ing. P. Z. o predloženie dokladov dokumentujúcich ďalší pohyb predmetného tovaru, prípadne jeho spotrebu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2017). Správca dane ho zároveň požiadal o predloženie skladovej evidencie zásob tovaru za obdobie od 01.01.2017 do 31.07.2017 a to v termíne do 25.08.2017. Na základe uvedeného predložil Ing. P. Z. správcovi dane 10 faktúr vystavených daňovým subjektom PORTA s.r.o. v zdaňovacom období jún 2017. Správca dane nahliadnutím do spisu súvisiaceho s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2017 vykonávanej u daňového subjektu PORTA s.r.o. (Úradný záznam o nahliadnutí do spisov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2018) - Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.07.2017) zistil, že rovnaké faktúry boli daňovým subjektom PORTA s.r.o. predložené ako dôkazy preukazujúce predaj tovaru, ktorého nákup daňový subjekt PORTA s.r.o. deklaroval v zdaňovacom období marec 2017, t.j. ako doklady preukazujúce ďalší predaj tovaru nakúpeného v zdaňovacom období marec 2017 (k daňovej kontrole za marec 2017) a aj v zdaňovacom období máj 2017 (daňová kontrola za máj 2017) predložil identické faktúry (t.j. s rovnakými poradovými číslami) vystavené v mesiaci jún 2017. Uvedené nezrovnalosti kontrolovaný daňový subjekt vysvetlil mailom dňa 13.09.2017 tak, že doklady nedopatrením pripravila nová kolegyňa, ktorá si neuvedomila, že tento tovar sa stále nachádza na sklade, ktorý má spoločnosť PORTA s.r.o. v prenájme od spoločnosti KORIDA SLOVAKIA a.s., tým pádom nevie predložiť vydané faktúry k faktúram prijatým v mesiaci máj 2017 a ani prepravné doklady, ako aj faktúry za prepravu (mailová komunikácia bola zaevidovaná pod č. XXXXXX/2018), -dňa 04.12.2017 správca dane vykonal ústne pojednávanie s Ing. P. Z. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX), predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa menovaného ku skutočnostiam zisteným správcom dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2017, na ktorom uviedol, že tovar bol jednoznačne predaný maďarskému odberateľovi GÖNCÖL FA HUNGÁRIA IPARI Kft., prepravu zabezpečovala spoločnosť PORTA s.r.o. prostredníctvom spoločnosti JMR Pastor, s.r.o., doklady o preprave má k dispozícii, -dňa 13.12.2017 a dňa 19.01.2018 odvolávajúci sa mailom (ev. č. XXXXXXX/XXXX, ev. č. XXXXX/ XXXX) zaslal správcovi dane dokumenty, podľa ktorých tovar nakúpený v máji 2017 bol v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vyfakturovaný odberateľom GÔNCÔL FA HUNGÁRIA Kft., LIGET UTCA 40. 1. 9., 1102 BUDAPEŠŤ, IČ DPH: HU22633921 (ďalej v texte ako GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft.) a DB TRADE s. r. o., Zámocká 8, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 50976842, DIČ 2120557065 (pozn. dodávateľské faktúry sú podrobne popísané v rozhodnutí), -podľa zistení maďarskej daňovej správy uvedených v odpovedi na žiadosť o MVI maďarský daňovník uviedol nákupy v daňových priznaniach, časť tovaru nakúpeného v júni 2017 bola dodaná ďalej spoločnosti K&C BAU s. r. o., ďalšia časť bola dodaná spoločnosti Spezia s.r.o. a tovar nakúpený v júli
2017 bol celkovo dodaný ďalej spoločnosti K&C BAU s. r. o., ďalej uviedla, že preverované transakcie vykazujú znaky daňového (karuselového) podvodu, hlavná činnosť maďarskej spoločnosti GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. (výroba a predaj rakiev) sa odlišuje od obchodu s keramickými dlaždicami, rozsah hlavnej aktivity daňového subjektu GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. (mesačne 3 500 000 HUF, čo je cca 11 000,00€) je menší ako rozsah obchodu s dlaždicami, maďarský daňový subjekt GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. nakúpil tovar v mesiacoch apríl, jún a júl 2017 od toho istého slovenského daňového subjektu PORTA s.r.o., prepravcom bola vo všetkých prípadoch spoločnosť JMR Pastor s.r.o. (t.j. aj v prípade nákupu, aj v prípade predaja tovaru), pričom podľa riaditeľa GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. prepravu tovaru pri nákupe zabezpečil predávajúci (PORTA s.r.o.) a pri predaji tovaru zabezpečil prepravu odberateľ (Spezia s.r.o., resp. K&C BAU s. r. o.), maďarský daňový subjekt neposkytol žiadne doklady preukazujúce úhrady faktúr, na faktúrach od spoločnosti PORTA s.r.o. je ako spôsob platby uvedený bankový prevod, maďarská spoločnosť mala v júli 2017 registrovaných 8 bankových účtov, na predložených bankových výpisoch nie je uvedený žiadny bankový prevod pre spoločnosť PORTA s.r.o., avšak daňovník nepredložil bankové výpisy týkajúce sa jeho bankového účtu vedeného na Slovensku v ČSOB (SK91 7500 0000 0040 2453 5489), maďarský daňový subjekt tovar nadobudnutý v 06/2017 ďalej predal spoločnosti Spezia s.r.o. a K&C BAU s. r. o., pričom na vzájomnej predajnej zmluve je ako bankový účet spoločnosti GÔNCÔL FA HUNGÁRIA Kft. uvedený účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý je tiež vedený v ČSOB, spoločnosť GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. nepredložila správcovi dane uvedené bankové výpisy, podľa zmluvy medzi GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. a spoločnosťou PORTA s.r.o. maďarská spoločnosť mala vykonať bankový prevod na účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB, predložil tiež zmluvu uzavretú so spoločnosťou Spezia s.r.o. (SK2120342576), konateľ R. H. nevedel uviesť kontaktné osoby ani u dodávateľa a ani u odberateľa. Z výsledkov preverovania vykonaného maďarskou daňovou správou jednoznačne vyplýva, že tovar - keramická dlažba, ktorá mala byť podľa predložených faktúr dodaná zo Slovenskej republiky spoločnosťou PORTA s.r.o., bola následne vyfakturovaná spätne odberateľom v Slovenskej republike (Spezia s.r.o. a K&C BAU s. r. o.), a to opakovane počas roka 2017, konateľ GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. nevedel uviesť osoby vystupujúce za jeho dodávateľa a odberateľov, nepreukázal platby za tovar, -z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa GÔNCÔL FA HUNGÁRIA Kft. je zrejmé, že odvolávajúci sa nakúpený Tovar/keramickú dlažbu predal svojmu odberateľovi GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. s minimálnou maržou, a to 0,002 eura/m2, čo znamená, že napr. podľa CMR č. XXXXXXX zo dňa 12.06.2017 za predaj tovaru/keramickej dlažby Grand Canyon Clay v množstve 1 036,80 m2 za 61,942 eur/m2 (1 kamión) zarobil 2,074 eura, čo je veľmi neobvyklé, nakoľko odvolávajúci sa predmetný tovar - keramickú dlažbu Grand Canyon Clay v množstve 1 036,80 m2 nakúpil za 61,940 eur/m2 od spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. dňa 12.05.2017 a tovar musel 1 mesiac skladovať v sklade Ličartovciach, čím odvolávajúcemu sa vznikli náklady v súvislosti so skladovaním tovaru (faktúra za máj v sume 1 432,80 eur), prepravou tovaru do Maďarska (preprava bola na účet predávajúceho sa, faktúru nepredložil), na platy + odvody troch zamestnancov (konateľ, účtovníčka, obchodný zástupca Martin N.), a ďalšie prevádzkové náklady (prenájom kane. priestorov, mobily), v neposlednom rade treba spomenúť aj pôžičky od O. N., ktoré len za máj 2017 boli v sume 885 000,00 eur, -správca dane listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.04.2018 predvolal v zmysle § 20 ods. 1 daňového poriadku svedka M. Z., konateľa spoločnosti K&C BAU s. r. o., Mlynská 28, Košice, IČO 46030719, DIČ 2023187650 na ústne pojednávanie - výsluch svedka na DÚ Prešov, a to na deň 11.05.2018 o 09:30 hod. Správca dane zároveň o vypočutí svedka upovedomil odvolávajúceho sa listom č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 13.04.2018. Upovedomenie o vypočutí svedka zaslané na adresu sídla daňového subjektu PORTA s.r.o. bolo adresátovi doručené dňa 26.04.2018. Predvolanie zaslané na adresu trvalého bydliska svedka bolo dňa 18.04.2018 vrátené na DÚ Prešov s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”. Z uvedeného dôvodu sa v deň uvedený v predvolaní svedok na ústne pojednávanie - vypočutie svedka nedostavil, o čom správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2018, -na základe uvedených skutočností požiadal správca dane Operačné stredisko Kriminálneho úradu finančnej správy o overenie trvalého pobytu svedka M. Z., a to listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.04.2018. Podľa údajov zaslaných Operačným strediskom Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 26.04.2018 (v evidencii doručenej zaevidované pod č. XXXXXX/XXXX) je M. Z. v pátraní, trvalý pobyt od 16.10.2007 - Košice - Sídlisko Ťahanovce, t.j. ide o osobu bezdomovca. Správca dane na doplnenie uvádza, že do 08.06.2017 bol konateľom spoločnosti K&C BAU s. r. o. O. W., ktorý bol do 15.05.2018 aj konateľom spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. V období od 17.03.2011 do 02.02.2015 bol konateľom spoločnosti K&C BAU s. r. o. V. Y., súčasný konateľ PEKO Alfa, spol. s r.o. Obidve spoločnosti,
t.j. STROJMONT-BJ, s.r.o. a PEKO Alfa, spol. s r.o. (Česká republika) sa v roku 2017 zúčastňovali na deklarovaných obchodoch s keramickou dlažbou, -zamestnanci DU Košice, pobočka Rožňava sa dňa 11.01.2018 dostavili na adresu Mlynská 28, Košice, kde by sa malo nachádzať sídlo spoločnosti K&C BAU s. r. o., pričom zistili, že sa na tejto adrese nachádza polyfunkčný dom, v ktorom sa nachádzalo sídlo viacerých spoločností, na budove chýbalo označenie spoločnosti K&C BAU s. r. o., názov spoločnosti sa nenachádzal ani na jednej poštovej schránke. Na základe ďalšieho zisťovania u správcu budovy správca dane zistil, že uvedená spoločnosť mala uzavretú zmluvu s poskytovateľom BALMER, s.r.o., Plynárenská 7/B, Bratislava na poskytovanie služieb balíka OFFICE M, podľa ktorého daňový subjekt K&C BAU s. r. o., mal zriadené sídlo spoločnosti na adrese Mlynská 28, Košice do 13.10.2017 a poskytovateľ mu do tejto doby preberal listové zásielky, táto zmluva predĺžená nebola (o miestnom zisťovaní bol spísaný Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2018, -spoločnosť K&C BAU s. r. o. za zdaňovacie obdobie máj 2017 podala negatívne (nulové) daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, t.j. neuskutočnila žiadny nákup ani predaj tovaru, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou a ani na výzvu správcu dane na odstránenie nedostatkov podania spoločnosť nereagovala, toto podanie sa považuje za nepodané, má fiktívne sídlo, konateľ je bezdomovec v pátraní polície, daň z nadobudnutia tovaru/keramickej dlažby nebola odvedená, bola vykonaná kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, nakoľko spoločnosť nepredložila daňové a účtovné doklady ku kontrole, správca dane určil daň podľa pomôcok s vysokým dorubom, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 ani 2017 nepodala, ani Hlásenie za rok 2017, spoločnosť dlhuje na daniach 328 373,84 eura, -spoločnosť DB TRADE s. r. o., Bratislava, IČO 50976842 bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.07.2017, konateľom je bulharský občan W. N., nemá zamestnancov, nemá motorové vozidlá, nepodala daňové priznanie za rok 2017 na dani z príjmov právnickej osoby, ani účtovnú závierku za rok 2017, u spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, nakoľko daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá a nepredložil účtovné a daňové doklady ku kontrole, zanikol mu nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2017, registrácia na DPH bola zrušená z úradnej moci, všetky podané daňové priznania na DPH boli s nadmerným odpočtom okrem daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť, ktorú neuhradil, spoločnosť DB TRADE s. r. o. je evidovaná v zozname daňových dlžníkov na webovom sídle finančnej správy, ku dňu 01.02.2019 dlhuje na daniach 8 084,67 eura, zamestnanci správcu dane dňa 07.06.2018 vykonali miestne zisťovanie na adrese Zámocká 8 v Bratislave, za účelom preverenia sídla spoločnosti DB TRADE s.r.o. a zistili, že sídlo spoločnosti je fiktívne, -Daňový úrad Bratislava zaslal predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX na adresu trvalého pobyt konateľa spoločnosti DB TRADE s. r. o. - W. N., N. XX, XXXX Sofia, Bulharská republika, ktoré pošta označila poznámkou „neúspešný pokus o doručenie“, zásielka nevyzdvihnutá“, Daňový úrad Bratislava zaslal upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX odvolávajúcemu sa, ktoré bolo prevzaté 14.05.2018, avšak odvolávajúci sa 28.05.2018 nedostavil na Daňový úrad Bratislava, ani nekontaktoval správcu dane v predmetnej veci, -daňový subjekt DB TRADE s. r. o. pri plnení svojich registračných povinností v zmysle § 67 Daňového poriadku nahlásil správcovi dane nasledujúce bankové účty: Z. vedený vo VÚB a.s. a Z vedený v UniCredit Bank. Správca dane v zmysle § 26 ods. 3 a 7 daňového poriadku vyzval príslušné banky, aby zaslali správcovi dane údaje týkajúce sa bankových účtov daňového subjektu DB TRADE s. r. o. Na zaslaných výpisoch oboch účtov nie je zaznamenaný pohyb finančných prostriedkov z/na účet, t. j. žiadne úhrady faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že k úhrade faktúr za deklarované dodanie keramickej dlažby medzi spoločnosťami PORTA s.r.o. (dodávateľ) a DB TRADE s. r. o. nedošlo. Rovnako kontrolovaný daňový subjekt PORTA s.r.o. nepreukázal úhrady faktúr vystavených pre DB TRADE s. r. o., a to ani na základe výzvy správcu dane, -odvolávajúci sa prijal v zdaňovacom období máj 2017 na svoj bankový účet SK56 XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX peniaze od fyzickej osoby O. N. v celkovej sume 885 000,00 eur, údajne sa jedná o pôžičky, avšak žiadna zmluva o pôžičke nebola predložená, ani doklad o vrátení jediného eura; týmito pôžičkami boli uhradené faktúry od spoločnosti STROJMONT- BJ, s.r.o., na základe ktorých si v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil odpočítanie dane, -daňový subjekt STROJMONT-BJ, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach február až jún 2017 odosielal platby identifikované ako platby za prijaté dodávateľské faktúry od spoločnosti Amstaff s.r.o. na účet B. N.,
-z účtu s názvom B. N. boli odosielané platby v prospech účtov spoločností GÔNCÔL FA HUNGÁRIA IPARI Kft. za faktúry vystavené pre odberateľa Spezia s.r.o., tento účet s názvom B. N. bol zároveň používaný ako podnikateľský bankový účet tak daňového subjektu Amstaff s.r.o. (viď zistenia týkajúce sa Amstaff s.r.o. v protokole), ako aj daňového subjektu Spezia s.r.o., takže k úhrade vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi uvedenými spoločnosťami ako priamymi obchodnými partnermi nedochádzalo, taktiež aj ako podnikateľský účet spoločnosti K&C BAU s. r. o., -na účet s názvom O. N. boli ďalej v období od 27.02.2017 do 30.06.2017 prijímané platby v značných sumách z účtu B. N., z účtu S. R. a odosielané platby v značných sumách na účet spoločnosti Arista Capital s.r.o., konateľ O. N., -nakoľko odvolávajúci sa si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nepodal hlásenie za rok 2017 (hlásenie je daňové priznanie na dani zo závislej činnosti, uvádzajú sa v ňom mená zamestnancov, obdobie zamestnávania, suma vyplatených miezd a zrazených preddavkov na dani zo závislej činnosti), správca dane dňa 07.08.2017 zaslal výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX Sociálnej poisťovni v zmysle § 26 ods. 12 daňového poriadku, aby poskytla informácie, či odvolávajúci sa je platiteľom v zmysle zákona o sociálnom poistení za obdobie január 2017 až máj 2017 a zoznam osôb, za ktoré bolo, resp. malo byť poistné platené. V odpovedi na výzvu Sociálna poisťovňa uviedla, že odvolávajúci sa má zamestnanca: P. Z. od 01.03.2014 a na dohodu zamestnáva: O. S. od 26.05.2017 (účtovníčka) a O. N. taktiež na dohodu od 26.05.2017, -v odpovedi ČSOB, a.s. (v evidencii doručenej pošty DÚ Prešov zaevidovaná pod č. XXXXX/ XXXX) zaslanej správcovi dane na jeho Výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.01.2018 je ako korešpondenčná adresa držiteľa karty k bankovému účtu č. Z názov účtu GÔNCÔL FA HUNGÁRIA Ipari uvedené: O. N., Košice, -zamestnanec správcu dane uskutočnil telefonický hovor na číslo +XXX XXX XXX XXX, ktoré bolo poskytnuté správcovi dane, ako číslo telefónu na konateľa spoločnosti Spezia s.r.o. Z. M.. Uvedené číslo telefónu poskytla správcovi dane spoločnosť, ktorá umožnila spoločnosti Spezia s.r.o. zriadiť virtuálne sídlo na adrese Račianska 88 B, Bratislava. Predmetné číslo telefónu bolo uvedené aj na zmluve o poskytovaní sídla. Správcovi dane sa na uvedenom telefónnom čísle ozval p. O. N. (konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o., zamestnanec spoločnosti PORTA s.r.o.), o telefonickom rozhovore bol spísaný Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2017, -zo spisu odvolávajúceho sa súvisiaceho s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2017 správca dane zistil (Úradný záznam o nahliadnutí do spisu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2018), že konateľ Ing. P. Z. na ústnom pojednávaní dňa 12.07.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2017) uviedol, že s dodávateľom keramickej dlažby STROJMONT-BJ, s.r.o. jednal zamestnanec spoločnosti PORTA s.r.o. zodpovedný za obchodnú činnosť p. Martin N., tovar bol prepravovaný spoločnosťou JMR PASTOR, s.r.o., Michaľany od dodávateľa do Ličartoviec - sklad spoločnosti KORIDA SLOVAKIA a.s., prepravu platil dodávateľ, -osoba Martin N. urobil vklady, resp. poskytol pôžičku odvolávajúcemu sa v mesiaci máj 2017 v sume 885 000,00 eur, čo je prinajmenšom neobvyklé, aby zamestnanec financoval podnikanie svojho zamestnávateľa prostredníctvom pôžičiek vo výške takmer 900 000,00 eur/mesačne bez zmluvy o pôžičke, bez dohodnutých úrokov, bez splátkového kalendára, čo v praxi znamená nízku vymožiteľnosť v prípade nevrátenia pôžičky. Odvolací orgán dodáva, že výsledok hospodárenia odvolávajúceho sa na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 bol: strata -1 345,29 eura, čo dáva predpoklad k tomu, že pôžička nebude reálne vrátená, -za prepravu tovaru po území SR nikto neplatil, spoločnosti Spezia - Amstaff - STROJMONT-BJ - PORTA nemali vo svojom účtovníctve evidované faktúry za prepravu tovaru, podľa výpovede svedka p. L. H., konateľa spoločnosti Amstaff s.r.o., prepravu zabezpečovala spoločnosť STROJMONT-BJ s.r.o., podľa výpovede svedka p. O. W., konateľa spoločnosti STROJMONT-BJ s.r.o., prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť PORTA s.r.o. a podľa Ing. P. Z., konateľa spoločnosti PORTA s.r.o., prepravu zabezpečoval dodávateľ STROJMONT-BJ s.r.o., nikto z menovaných nebol fyzicky prítomný pri nakladaní tovaru, t.j. existencia tovaru nebola potvrdená, -na základe rozsiahleho preverovania počas daňových kontrol za niekoľko zdaňovacích období správca dane zistil, že tovar/keramická dlažba bol napr. v mesiaci marec 2017 fakturovaný v reťazci obchodných spoločností: Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o. (konateľ W.) a PORTA s.r.o., pričom daňové subjekty Spezia s.r.o. a Amstaff s.r.o. používali na realizovanie bezhotovostných platieb rovnaký účet, a to účet fyzickej osoby B. N., medzi spoločnosťami Spezia s.r.o. a Amstaff s.r.o. ako priamymi obchodnými partnermi nedochádzalo k realizovaniu úhrad za dodanie tovaru. Odvolávajúci sa tovar nakúpený v zdaňovacom období marec 2017 vyfakturoval a dodal v zdaňovacom období jún 2017 do Maďarska spoločnosti GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. (časť tovaru), ktorá tento tovar v mesiaci jún
2017 vyfakturovala a dodala spoločnosti Spezia s.r.o. a K&C BAU s. r. o. (v preverovanom období konateľ Demeter), ktorá takisto používala na realizáciu bezhotovostných platieb účet B. N. (informácia z odpovede na žiadosť o MVI z Maďarska zaevidovaná pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2018), a časť vyfakturovala a dodala v zdaňovacom období august 2017 spoločnosti DB TRADE s. r. o., čo dokazuje, že tovar sa bez zhodnotenia, bez pridanej hodnoty len fakturačne posúval od jednej spoločnosti do druhej v popísanom obchodnom reťazci a neustále koloval. Uvedené obchodné transakcie napĺňajú znaky podvodu typu „kolotoč“, ktorým chýba hospodárska podstata, ktorých cieľom bolo získať sumy DPH fakturované platiteľmi za jeden a ten istý predmet plnenia, pričom dodávky boli fiktívne. Obdobný prípad podvodného konania typu „kolotoč“ riešil Európsky súdny dvor vo veci C-439/04 Axel Kittel. 5. Na základe poskytnutých údajov z ČSOB a.s. správca dane získal informácie o finančných operáciách medzi spoločnosťami a fyzickými osobami v období od januára do júna 2017. Finančné prostriedky evidované na bankových účtoch fyzických osôb O. N. a B. N. boli používané na realizovanie finančných transakcií medzi daňovými subjektami: Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT BJ s.r.o., PORTA s.r.o., GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. a následne znova spoločnosťou Spezia s.r.o. Z účtu vedeného v ČSOB a.s. s názvom: N. O. č. ú. SK87 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli poskytované „pôžičky“ spoločnosti PORTA s.r.o., pričom finančné prostriedky na účet N. O. prichádzali z účtu fyzickej osoby B. N.. Účet vedený v ČSOB a.s. s názvom: N. B. č. ú. SK90 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol používaný na realizovanie finančných transakcií spoločnosti Spezia s.r.o. a Amstaff s.r.o., pričom finančné prostriedky na účet prichádzali z účtu STROJMONT-BJ, s.r.o. Zo zaslaných bankových výpisov jednoznačne vyplýva prepojenie medzi jednotlivými preverovanými osobami, keďže išlo o tok tých istých finančných prostriedkov medzi zúčastnenými osobami: Arista Capital s.r.o. (konateľ O. N.), B. N. - účet fyzickej osoby (účet používaný na transakcie spoločnosti Amstaff s.r.o.), O. N. - účet fyzickej osoby (konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o.), STROJMONT-BJ, s.r.o. -priamy dodávateľ spoločnosti PORTA s.r.o. Zo zaslaných bankových výpisov (od 27.02.2017 až 30.06.2017) vyplýva, že: -z bankového účtu N. O. (č. ú. SK87 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sa realizovali platby vo forme pôžičiek na účty podnikateľských subjektov: Arista Capital s.r.o. na účet číslo: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX PORTA s.r.o., na účet číslo: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a zároveň sa na účet prijímali platby od odosielateľov: B. N., z čísla účtu: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX S. R., z čísla účtu: Y časť poskytnutých pôžičiek bola spoločnosťami Arista Capital s.r.o. a PORTA s.r.o. (55 000,00 eur) vrátená a následne opäť použitá vo forme pôžičiek pre uvedené spoločnosti.
-bankový účet N. B. (č. ú. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sa používal na realizovanie finančných transakcií spoločnosti Amstaff s.r.o., finančné prostriedky na účet prichádzali z účtu STROJMONT-BJ, s.r.o. (č. ú. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) s uvedenými variabilnými symbolmi uhrádzaných faktúr so štruktúrou FA S FA V -na bankový účet spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. (č. ú. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sa prijímali platby od spoločností: Arista Capital s.r.o. z účtu číslo: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX PORTA s.r.o., z účtu číslo: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a z účtu sa odosielali platby na účet: N. B., číslo účtu: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom pri úhradách boli uvádzané variabilné symboly dodávateľských faktúr spoločností so štruktúrou variabilného symbolu FA S FA V
6. Odvolací organ konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci deklarovaných subdodávateľov. Správca dane konal v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom a umožnil mu predložiť k rozporným zdaniteľným obchodom dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, resp. ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane. Kontrolovaný daňový subjekt však vzniknuté rozpory a pochybnosti (skutočnosť, že ani u jedného subjektu v reťazci sa nepreukázalo dodanie fakturovaných tovaru - keramickej dlažby) relevantným spôsobom nevyvrátil.
7. Odvolací orgán argumentoval, že správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly, ktoré sú v rozpore s výsledkom preverovania, nepotvrdila sa preprava tovaru od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o. spoločnosti PORTA s.r.o. a nepotvrdilo sa ani dodanie tovaru do skladu v Ličartovciach. Aj keď konateľ odvolávajúceho sa Ing. P. Z. a aj konateľ
dodávateľa O. W. potvrdili, že predmetný tovar dodávateľ STROJMONT-BJ, s.r.o. dodal spoločnosti PORTA s.r.o., sú to však len tvrdenia, ktoré neboli preukázané žiadnym dôkazom, a ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní.
8. Poukázal, že podľa údajov uvedených jednotlivými daňovými subjektmi v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2017 je zrejmé, že spoločnosť Spezia s.r.o., ako prvý z reťazca dodávateľov v tuzemsku, vykázal v daňových priznaniach DPH vysoké daňové povinnosti, ktoré neuhradil, nepriznal daň z nadobudnutia tovaru, ktorý mu mal byť podľa zistení maďarskej daňovej správy dodaný spoločnosťou GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. Z. M., konateľ spoločnosti Spezia s.r.o., je podľa zistení správcu dane osoba nezdržiavajúca sa na adrese svojho trvalého ani prechodného bydliska. V telefonickom rozhovore so správcom dane uviedol, že nemá vedomosť o tom, že je konateľom spoločnosti Spezia s.r.o., za uvedenú spoločnosť nevykonával žiadne zdaniteľné obchody, nevystavoval žiadne faktúry. Na kontaktnom telefónnom čísle, ktoré poskytol správcovi dane poskytovateľ virtuálneho sídla pre spoločnosť Spezia s.r.o., a ktoré malo patriť konateľovi tejto spoločnosti Z. M., sa prihlásil O. N. - konateľ Arista Capital s.r.o. - jedna zo spoločností zapojená do obchodov s keramickou dlažbou. Spoločnosti Amstaff s.r.o. a STROJMONT-BJ, s.r.o. ako prostredné spoločnosti v reťazci (spoločnosti, ktoré deklarovali nákup a predaj keramickej dlažby od tuzemských dodávateľov a pre tuzemských odberateľov) uviedli v podaných daňových priznaniach DPH nízke daňové povinnosti, čo vyplýva zo skutočnosti, že uvedené daňové subjekty pri predaji keramickej dlažby uplatnili minimálnu obchodnú prirážku/maržu.
9. Konateľ spoločnosti Amstaff s.r.o. L. H. vo svojej výpovedi ako svedok pôvodne uviedol, že keramickú dlažbu nadobudol od španielskeho dodávateľa CRISTAL CERAMICAS, S.A. aj napriek skutočnosti, že ho správca dane pri vypočutí upozornil, že podľa predložených dokladov mala spoločnosť Amstaff s.r.o. keramickú dlažbu nakúpiť od slovenskej spoločnosti Spezia s.r.o., konateľ sa k uvedenému nevedel vyjadriť. Nákup od Spezia s.r.o. potvrdil až dodatočne mailom. Vyjadrenia konateľov spoločností týkajúce sa prepravy keramickej dlažby medzi jednotlivými spoločnosťami v tuzemsku, t.j. medzi Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o., si navzájom odporujú, preprava tovaru v tuzemsku nebola preukázaná. Spoločnosti Amstaff s.r.o. a Spezia s.r.o. používali na úhradu svojich záväzkov a na prijímanie platieb za svoje pohľadávky rovnaký bankový účet s názvom B. N., takže k úhrade finančných prostriedkov medzi týmito dvoma spoločnosťami, ako priamymi obchodnými partnermi v podstate nedochádzalo.
10. Správca dane za účelom zistenia pôvodu tovaru (keramickej dlažby), ktorého nákup a predaj deklarovali jednotlivé spoločnosti nahliadnutím do spisu súvisiaceho s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu Arista Capital s.r.o. zistil, že španielsky výrobca CRISTAL CERAMICAS, S.A. uviedol vo svojom súhrnnom výkaze dodanie tovaru pre slovenské spoločnosti Abio s.r.o. a Arista Capital s.r.o., vzájomné obchody španielsky daňový subjekt so spoločnosťou Arista Capital s.r.o. potvrdil aj pri preverovaní vykonanom na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Daňové subjekty Abio s.r.o. a Arista Capital s.r.o. však daň z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku nepriznali v príslušných zdaňovacích obdobiach, t.j. daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu.
11. Kontrolovaný daňový subjekt PORTA s.r.o. za obdobia, v ktorých vystupuje ako posledná tuzemská spoločnosť v zistenom reťazci, t.j. za obdobia február 2017 až júl 2017, v podaných daňových priznaniach vykázal nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nárokoval. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti PORTA s.r.o. obchody s keramickou dlažbou za spoločnosť zabezpečoval zamestnanec O. N. (zároveň aj konateľ Arista Capital s.r.o.). Spoločnosť PORTA s.r.o. nebola schopná správcovi dane niekoľko mesiacov hodnoverne preukázať použitie keramickej dlažby, nákup ktorej deklarovala v kontrolovanom zdaňovacom období, t.j. komu bola keramická dlažba následne odpredaná. Na úhradu svojich záväzkov voči dodávateľovi STROJMONT- BJ, s.r.o. používala spoločnosť PORTA s.r.o. finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté osobou O. N., pričom okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičiek zo strany uvedenej osoby neobjasnila (ani na výzvu správcu dane), nepredložila doklady preukazujúce vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých vo forme pôžičky. Daňový subjekt PORTA s.r.o. po tom, ako boli Daňovým úradom Prešov začaté daňové kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov vykázaných v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 a august 2017, zmenil sídlo spoločnosti a tým aj miestnu príslušnosť z DÚ Prešov na DÚ Bratislava.
Vzhľadom na skutočnosť, že konateľ spoločnosti má trvalé bydlisko v Košiciach, sklady má spoločnosť PORTA s.r.o. prenajaté v Ličartovciach pri Prešove, sa javí uvedená zmena sídla ako účelová, s cieľom znemožniť, resp. skomplikovať správcovi dane preverovanie deklarovaných obchodov javiacich znaky karuselového podvodu. Správca dane poukazuje aj na skutočnosť, že spoločnosť PORTA s.r.o. od zdaňovacieho obdobia august 2017 vykazuje v podaných daňových priznaniach nízke daňové povinnosti a to z dôvodu zapojenia do obchodov s mäsom (nákup mäsa z Poľska a jeho predaj tuzemskému odberateľovi) a tiež z dôvodu, podľa názoru správcu dane, účelového zapojenia spoločnosti DB TRADE s. r. o. do obchodov s keramickou dlažbou s cieľom odvrátiť pozornosť daňovej správy od spoločnosti PORTA s.r.o. ako spoločnosti uplatňujúcej si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu.
12. Daňový subjekt DB TRADE s. r. o. v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia október 2017 až december 2017 vykázal nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu si nárokoval. Spoločnosť DB TRADE s. r. o. podľa predložených dokladov a záznamov vystupuje ako posledná tuzemská spoločnosť v zistenom reťazci už od zdaňovacieho obdobia júl 2017, kedy bola kontrolovaným daňovým subjektom PORTA s.r.o. pre túto spoločnosť vystavená prvá faktúra za dodanie keramickej dlažby, konkrétne 20.07.2017, pričom spoločnosť DB TRADE s. r. o. bola v obchodnom registri zapísaná od 18.07.2017. Na DÚ Bratislava bola zaregistrovaná od 25.07.2017 podľa § 7 zákona o DPH ako tzv. nadobúdateľ. Osvedčenie o registrácii za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH bolo daňovému subjektu DB TRADE s. r. o. vydané až dňa 24.10.2017. Z údajov uvedených v IS FS správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt DB TRADE s. r. o. podal dňa 21.09.2017 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, v ktorom vykázal na r. 21 a 23 odpočítanie dane v sume 132 577,48 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania daňového priznania bol daňový subjekt DB TRADE s. r. o. registrovaný podľa § 7 ako tzv. nadobúdateľ, správca dane ho vyzval na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania - na opravu riadkov 21 a 23 daňového priznania za august 2017. Daňový subjekt DB TRADE s. r. o. na výzvu správcu dane reagoval podaním, v ktorom uviedol, že pracuje na odstránení nedostatkov v podanom daňovom priznaní za mesiac 08/2017 z dôvodu zlej registrácie na daň z pridanej hodnoty, ktorú bude následne opravovať, avšak podané daňové priznanie neopravil. Preto daňové priznanie za august 2017 nebolo zo strany správcu dane akceptované. Spoločnosť DB TRADE s. r. o. “prevzala“ v zistenom reťazci obchodníkov pozíciu spoločnosti PORTA s.r.o. ako koncovej spoločnosti v tuzemsku deklarujúcej nákup keramickej dlažby od PORTA s.r.o. a jeho následne dodanie tomu istému odberateľovi v Maďarskej republike - GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft., a to za účelom odčerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom vykázaných nadmerných odpočtov.
13. Daňový subjekt Arista Capital s.r.o. za obdobia, v ktorých vystupuje ako posledná tuzemská spoločnosť v ďalšom zistenom reťazci (t.j. za obdobia február 2017 až jún 2017), v podaných daňových priznaniach vykázal na r. 32 nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nárokoval. Spoločnosť Arista Capital s.r.o., rovnako ako kontrolovaný daňový subjekt PORTA s.r.o., deklarovala v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia február až jún 2017 nadmerné odpočty. Po začatí daňových kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia január 2017, február 2017, marec 2017 a máj 2017 zmenila spoločnosť sídlo a miestnu príslušnosť (v tom istom mesiaci ako spoločnosť PORTA s.r.o.) a v podaných daňových priznaniach začala vykazovať nízke daňové povinnosti, čo považuje správca dane, rovnako ako pri spoločnosti PORTA s.r.o., za účelové konanie.
14. Daňové subjekty GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. z Maďarska a PEKO Alfa, spol. s r.o. z Českej republiky keramickú dlažbu nadobudnutú od slovenských spoločností PORTA s.r.o. a Arista Capital s.r.o. následne vyfakturovali tej istej slovenskej spoločnosti Spezia s.r.o., resp. K&C BAU s. r. o. Maďarská daňová správa na základe vykonaného preverovania vyjadrila podozrenie, že v prípade deklarovaných obchodov sa jedná o karuselový podvod, čo odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami: hlavná činnosť maďarskej spoločnosti GÔNCÔL FA HUNGARIA Kft. (výroba a predaj truhiel) je odlišná od obchodovania s keramickou dlažbou, jej obrat z hlavnej činnosti je výrazne nižší ako obrat z obchodovania s keramickou dlažbou. Počas obdobia, v ktorom obchodovala s keramickou dlažbou, spoločnosť GÔNCÔL FA HUNGARIA Kft. nadobudla a dodala rovnaký druh tovaru v rovnakom množstve (napr. nakúpila dlaždice Grand Canyon Ochre 60x60 cm v množstve 1 036,80 m2 od spoločnosti PORTA s.r.o. opakovane počas troch mesiacov). Prepravu tovaru zabezpečovala počas nadobudnutí ako aj dodaní tá istá spoločnosť JMR Pastor, s.r.o., pričom počas nadobudnutí bola preprava riadená dodávateľom a počas dodaní odberateľom. Maďarský daňový subjekt nepredložil žiadne doklady preukazujúce úhrady faktúr.
15. Správca dane na základe zistených skutočností a získaných dôkazov, skonštatoval, že uvedené, faktúrami a ďalšími súvisiacimi dokladmi deklarované obchody s keramickou dlažbou, javia znaky karuselového podvodu, pri ktorom (vychádzajúc z jeho definície) jeden z účastníkov reťazca dodávateľov neodviedol do štátneho rozpočtu vybranú daň (v preverovanom prípade v tejto pozícii vystupuje spoločnosť Spezia s.r.o.) a ďalší si ju odpočítal, a to za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia (nadmerné odpočty, ktorých vrátenie požaduje spoločnosť PORTA s.r.o., resp. neskôr DB TRADE s. r. o.), ktoré je v rozpore s účelom smernice o DPH, pretože uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám. Ten istý tovar bol postupne od februára 2017 a potom v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach roka 2017 opakovane fakturovaný medzi spoločnosťami Spezia s.r.o. (SK)/ K&C BAU s. r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONTBJ, s.r.o. (SK), PORTA s.r.o. (SK), GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. (HU) a rovnako v reťazci spoločností Spezia s.r.o.(SK)/K&C BAU s. r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONT-BJ, s.r.o. (SK), Arista Capital s.r.o. (SK), PEKO Alfa, spol. s r.o. (CZ). Keramická dlažba bola medzi zúčastnenými subjektami fakturovaná s minimálnou maržou (nižšia ako 1 %), takže uvedené „obchody“ po zohľadnení ďalších nákladov (náklady na prepravu tovaru do Maďarska, náklady na skladovanie, režijné náklady) sú z ekonomického hľadiska nevýhodné (stratové) a jediným „ziskom“ z deklarovaného obchodovania s keramickou dlažbou sú nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu požadovali daňové subjekty na konci reťazca (t.j. PORTA s.r.o. a DB TRADE s. r. o.).
16. Pôvod tovaru je nejasný a ani na jednom stupni zisteného reťazca obchodníkov s keramickou dlažbou nebol zistený konečný spotrebiteľ tovaru. Rovnako nebola zistená preprava tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami v tuzemsku. Vykonaným preverovaním bol zistený pohyb motorových vozidiel z tuzemska do Maďarska (k odberateľovi GÔNCÔL FA HUNGARIA Kft.) a späť, z ďalších zistení však vyplýva, že rovnaký tovar bol opakovane fakturovaný/prepravovaný medzi tými istými spoločnosťami bez jeho konečnej spotreby.
17. Na preukázanie vzájomných platieb boli použité finančné prostriedky poskytnuté z účtu fyzickej osoby Martin N., pričom bolo zistené, že tie isté finančné prostriedky boli na preukázanie platieb použité opakovane. Správca dane uvádza ako príklad pohyb finančných prostriedkov medzi bankovými účtami spoločností Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o. (spoločný účet s názvom B. N.), STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o. a bankovým účtom vedeným na fyzickú osobu O. N. za deň 18.05.2017, ktorý je podrobne popísaný v napadnutom rozhodnutí.
18. Okrem vyššie uvedeného, jednoznačne preukázaného finančného prepojenia medzi jednotlivými spoločnosťami, bolo ďalej zistené vzájomne personálne prepojenie cez osobu O. N.:
1. osoba, ktorá ako zamestnanec riadila v roku 2017 obchody s keramickou dlažbou v spoločnosti PORTA s.r.o., 2. konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o., ktorá je jednou zo spoločností zapojených v obchodoch s keramickou dlažbou, a ktorá nadobudla tovar/keramickú dlažbu od španielskeho dodávateľa, 3. osoba, ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období poskytovala pôžičky daňovému subjektu PORTA s.r.o. v celkovej sume takmer 900 000,00 eur, pričom takto získané finančné prostriedky boli spoločnosťou PORTA s.r.o. použité na úhradu jej záväzkov vyplývajúcich z deklarovaných obchodov s keramickou dlažbou, 4. osoba, ktorá sa pri telefonickom hovore ozvala na telefónnom čísle, ktoré bolo správcovi dane poskytnuté ako telefónne číslo konateľa spoločnosti Spezia s.r.o., 5. osoba uvedená ako korešpondenčná adresa držiteľa karty k bankovému účtu č. Z názov účtu GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Ipari.
19. Správca dane pri daňovej kontrole spochybnil aj skladovanie tovaru v sklade v Ličartovciach, tak ako je uvedené na predložených faktúrach za skladovanie tovaru od spoločnosti KORIDA SLOVAKIA s.r.o. Z údajov uvedených v rozpise poskytnutých služieb, ktorý tvorí prílohu faktúry, je zrejmé, že v mesiaci máj 2017 bol zo skladu uskutočnený výdaj tovaru (04.05.2017 - 6 paliet, 10.05.2017 - 5 paliet a 25.05.2017 - 5 paliet). Podľa evidencie nákupu a predaja tovaru zaslaného daňovým subjektom PORTA s.r.o. správcovi dane mailom dňa 19.01.2017 a podľa dokladov predložených ku kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2017, spoločnosť PORTA s.r.o. v zdaňovacom mesiaci máj 2017 žiadnu keramickú dlažbu nedodala. Kontrolovaný daňový subjekt PORTA
s.r.o. však túto pochybnosť, na vysvetlenie ktorej bol správcom dane vyzvaný (Výzva č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 07.06.2018) v stanovenej lehote neodstránil, nejasnosti nevysvetlil, nezdôvodnili výdaj akého tovaru bol uskutočnený v mesiaci máj 2017, nepredložil správcovi dane faktúry vystavené za prípadný predaj tovaru - keramickej dlažby, ktorej výdaj zo skladu bol podľa rozpisu priloženého k faktúre č. XXXXX XXXX zo dňa 31.05.2017 od KORIDA SLOVAKIA a.s. uskutočnený v mesiaci máj 2017.
20. Správca dane mal za preukázané, že obchody s keramickou dlažbou boli riadené osobou O. N., konatelia spoločností Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. mali o vzájomných obchodoch len všeobecné informácie, ku konkrétnym skutočnostiam sa nevedeli v čase ústnych pojednávaní vyjadriť, vyjadrenia boli zasielané až následne, väčšinou v písomnej forme, evidentne po konzultácii s osobou riadiacou preverované obchody, ich vyjadrenia, napr. týkajúce sa prepravy keramickej dlažby medzi dodávateľmi v tuzemsku, si navzájom odporovali. Konateľ Spezia s.r.o. nemá žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti, pričom práve spoločnosť Spezia s.r.o. je tou spoločnosťou, u ktorej dochádza v rámci zisteného reťazca k daňovému úniku (nezaplatená vykázaná daňová povinnosť v podaných daňových priznaniach k DPH). Vzájomné prepojenie obchodov s keramickou dlažbou práve cez osobu Martina N. podľa zistení správcu dane dokumentuje aj fakt, že identický tovar (druh, množstvo), nákup a predaj ktorého bol zúčastnenými spoločnosťami deklarovaný v reťazci spoločností Spezia s.r.o. (SK)/K&C BAU s. r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONT-BJ, s.r.o. (SK), PORTA s.r.o. (SK), GÔNCÓL FA HUNGARIA Kft.(HU) bol v tých istých zdaňovacích obdobiach predmetom deklarovaných obchodov v reťazci spoločností Spezia s.r.o.(SK)/K&C BAU s. r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONT-BJ, s.r.o. (SK), Arista Capital s.r.o. (SK), PEKO Alfa, spol. s r.o. (CZ). Spoločnosti Arista Capital s.r.o., v ktorej je O. N. jediným konateľom a PORTA s.r.o., v ktorej podľa vyjadrenia jej konateľa obchody s dlažbou riadil ako zamestnanec rovnako O. N., majú v zistených reťazcoch rovnaké postavenie - ako koncové spoločnosti v tuzemsku deklarujúce dodanie keramickej dlažby do iných členských štátov, vykazovali v podaných daňových priznaniach nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu si nárokovali v príslušných zdaňovacích obdobiach.
21. Vzhľadom na vyššie popísané zistenia je zrejmé, že zdaniteľné obchody deklarované odvolávajúcim sa boli spojené s podvodným konaním. Zo zistení správcu dane vyplýva, že úlohou spoločnosti PORTA s.r.o. v zistenom reťazci bolo odčerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu v podobe nadmerných odpočtov, ktoré spoločnosť vykázala v podaných daňových priznaniach (deklarovaním nákupu keramickej dlažby od tuzemského dodávateľa a jeho následné dodanie do iného členského štátu). Správca dane preukázal, že všetky spoločnosti v reťazci boli personálne a finančne prepojené cez osobu O. N., ktorý tieto obchody riadil aj v spoločnosti PORTA s.r.o. Z vyjadrení a reakcií konateľa PORTA s.r.o. je zrejmé, že o obchodoch, ktoré spoločnosť PORTA s.r.o. preukazovala predloženými účtovnými dokladmi mal len všeobecné vedomosti, čo ho však ako štatutárneho zástupcu spoločnosti nezbavuje zodpovednosti za takéto konanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že odvolávajúci sa vedel alebo mohol vedieť, že ním deklarované zdaniteľné obchody sú spojené s podvodným konaním. Konateľ spoločnosti PORTA s.r.o. neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa jeho účasť na podvode vylúčila. Konateľ síce navonok vystupoval ako štatutárny zástupca spoločnosti PORTA s.r.o., z jeho vyjadrení (pri ústnych pojednávaniach, pri mailovej komunikácii so správcom dane) je zrejmé, že o obchodoch, ktoré podľa predložených dokladov tvoria nosnú časť podnikateľskej činnosti spoločnosti, má len všeobecné vedomosti, čo viedlo správcu dane k záveru, že predmetné obchody sú riadené inou osobou. Uvedenú skutočnosť nakoniec potvrdil aj sám konateľ PORTA s.r.o., ktorý uviedol, že obchody s keramickou dlažbou, ktoré boli podľa zistení správcu dane súčasťou podvodného konania, zabezpečoval jeho zamestnanec Martin N.. Táto osoba zároveň za účelom preukázania úhrad za zdaniteľné obchody spoločnosti PORTA s.r.o. ako jej zamestnanec poskytovala opakovane pôžičky rádovo v stovkách tisícoch eur. Takéto konanie konateľa PORTA s.r.o. je v rozpore so základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti, a to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).
22. Odvolací orgán zdôraznil, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z faktúr predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Správca dane sa v zmysle zákonných ustanovení snažil preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o. za nákup keramickej dlažby, na základe ktorých si odvolávajúci sa v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil odpočítanie dane v sume 122 420,89 eura.
23. Daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u platiteľa PORTA s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2017 sa nepotvrdila skutočná dodávka vyfakturovaného tovaru faktúrami č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A a č. A za dodanie tovaru/ keramická dlažba v celkovej sume 734 525,3l eura, z toho 20 % DPH: 122 420,89 eura, t.j. dodávka tovaru v priamom zmluvnom vzťahu medzi platiteľmi dane STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. Z titulu dodania tovaru, ktorého reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. l zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
24. V tejto súvislosti odvolací orgán citoval § 3 ods. 6 Daňového poriadku , dal do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) C-73/06 Pflanzer, v zmysle ktorého sa za sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti považuje miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Fiktívne usadenie sa (virtuálne sídlo) nie je možné kvalifikovať ako sídlo ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti. V zmysle záveru predmetného rozsudku, ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky.
25. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžťk/9/2017, podľa ktorého: „Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom.“
26. Odvolací orgán poukázal, že konateľ spoločnosti PORTA s.r.o. Ing. P. Z. bol počas výkonu daňovej kontroly priebežne oboznamovaný so zisteniami a závermi správcu dane a teda mal možnosť sa k zisteniam správcu dane vyjadrovať a predkladať dôkazy:Výzva na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.10.2017, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXXzo dňa 04.12.2017, Výzva na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2018, Oznámenie o úkonoch správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2018, Výzva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2018.
27. Odvolací organ vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR súdu sp.zn. 8Sžf/92/2014 zdôraznil, že správca dane vykonal všetky úkony (opakovane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na odstránenie pochybností, na predloženie dôkazov) s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Na základe vzniknutých pochybností, ktoré kontrolovaný daňový subjekt PORTA s.r.o. ani na výzvu správcu dane neodstránil, pristúpil správca dane k preverovaniu dodania keramickej dlažby v celom zistenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Správca dane za týmto účelom vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie a má za to, že všetky dôkazy boli získané v súlade s Daňovým poriadkom, úvahy správcu dane pri hodnotení dôkazov boli utvorené na základe logického úsudku, ktorý vyplýval zo starostlivého uváženia dôkazov, ktoré mal správca dane k dispozícii pri zohľadnení a využití svojich profesionálnych poznatkov a skúseností. Správca dane na základe dôkazov, ktoré získal aj bez súčinnosti kontrolovaného daňového subjektu jednoznačne preukázal, že ten istý tovar bol opakovane fakturovaný medzi tými istými spoločnosťami počas roka 2017, ku konečnej spotrebe tovaru nedochádzalo, ktorého pôvod je nejasný. K rovnakým záverom dospela aj maďarská daňová správa, ktorá na základe opakovaných žiadostí o MVI preverovala vzájomné obchody kontrolovaného daňového subjektu PORTA s.r.o. a jeho maďarského odberateľa. Daňový úrad Prešov zároveň jednoznačne preukázal vzájomné personálne a finančné prepojenie spoločností zúčastnených na deklarovaných
obchodoch s keramickou dlažbou. Odvolací organ sa preto nestotožňuje s vyjadrením odvolávajúceho sa o „konštruovaní domnelého reťazca obchodných vzťahov“. Vychádzajúc z v protokole citovaných rozsudkov Európskeho súdneho dvora (Axel Kittel, Recolta Recyclin SPRL, Teleos), ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR lSžf/31/2016, má za to, že zistený a dôkazmi preukázaný reťazec obchodných vzťahov spĺňa podstatu karuselového podvodu a bola preukázaná účasť kontrolovaného daňového subjektu na daňovom podvode.
28. Odvolací orgán argumentoval, že popísaný obchodný reťazec javí znaky karuselového podvodu, keď ten istý tovar bol prefakturovaný medzi jednotlivými platiteľmi dane, pričom na začiatku obchodného reťazca bola spoločnosťou Spezia s.r.o. vystavená fiktívna faktúra za dodanie tovaru/keramickej dlažby spoločnosti Amstaff s.r.o. Podľa podaných daňových priznaní v roku 2016 a 2017 nebol spoločnosti Spezia s.r.o. v preverovanom období dodaný žiadny tovar, a preto spoločnosť Spezia s.r.o. nemohla spoločnosti Amstaff s.r.o. tovar/keramickú dlažbu dodať, konateľ spoločnosti Spezia s.r.o. Z. M. uviedol, že ani nevie, že je konateľom nejakej spoločnosti, a že žiadnu ekonomickú činnosť za spoločnosť Spezia s.r.o. nevykonával, z čoho jednoznačne vyplýva, že v skutočnosti k žiadnemu dodaniu tovaru nedošlo. Pri daňovej kontrole nebola preukázaná ani preprava predmetného tovaru medzi jednotlivými daňovými subjektmi: Spezia s.r.o. a Amstaff s.r.o., Amstaff s.r.o. a STROJMONT- BJ, s.r.o., STROJMONT- BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. Zo zaslaných bankových výpisov vyplynulo ekonomické a personálne prepojenie medzi jednotlivými daňovými subjektmi, keďže išlo o tok tých istých finančných prostriedkov medzi Arista Capital s.r.o., N. B. - účet fyzickej osoby (účet používaný na transakcie spoločnosti Amstaff s.r.o.), N. O. - účet fyzickej osoby (konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o.), STROJMONT- BJ, s.r.o. (priamy dodávateľ spoločnosti PORTA s.r.o.). Finančné prostriedky evidované na bankových účtoch fyzických osôb O. N. a B. N. boli používané na realizovanie finančných transakcií medzi daňovými subjektmi: Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT BJ s.r.o., PORTA s.r.o., GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. a následne znova Spezia s.r.o. Na základe zistených skutočností je zrejmé, že jediným účelom a výsledkom podnikateľskej činnosti kontrolovaného daňového subjektu bolo získanie daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu. Od februára 2017 bol opakovane fakturovaný ten istý tovar (množstvá a druhy fakturovanej dlažby sú v niektorých zdaňovacích obdobiach takmer identické) medzi spoločnosťami: Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o., GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. s minimálnou maržou, pričom pôvod tovaru je neidentifikovaný a ku konečnej spotrebe tovaru nedochádza. Spoločnosti Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., DB TRADE s. r. o. aj PORTA s.r.o. majú fiktívne sídlo, t.j. reálne nevykonávajú ekonomickú činnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri, naplnia si svoje daňové povinnosti. Spoločnosť Spezia s.r.o. dlhuje na daniach 2 739 443,97 eura, spoločnosť Amstaff s.r.o. dlhuje na daniach 499 301,29 eura, spoločnosť STROJMONT- BJ, s.r.o. dlhuje na daniach 577 232,78 eura, spoločnosť DB TRADE s.r.o. dlhuje na daniach 8 084,67 eura. Všetky tieto skutočnosti svedčia o čisto umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov a na fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, nakoľko neboli podložené a preukázané dôkazmi o reálnom dodaní tovaru.
29. Správca dane pri daňovej kontrole zistil prepojenie personálne aj finančné medzi jednotlivými spoločnosťami, a to:
- finančné prostriedky, ktorými deklarovali spoločnosti Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o. a GÖNCÖL FA HUNGÁR1A Kft. úhrady preverovaných faktúr, boli opakovane prevádzané medzi spoločnosťami zúčastnenými v obchodnom reťazci,
- na deklarovanie úhrad faktúr medzi uvedenými spoločnosťami boli použité finančné prostriedky vo forme „pôžičiek“ opakovane poskytnutých z účtu zriadeného na osobu O. N.- zamestnanec spoločnosti PORTA s.r.o. (od 26.05.2017) a zároveň aj konateľ spoločnosti Arista Capital s.r.o. (jeden z odberateľov spoločnosti STROJMONT BJ, s.r.o.) a zároveň aj osoba, ktorej telefónne číslo bolo uvedené na zmluve o zriadení virtuálneho sídla spoločnosti Spezia s.r.o.,
- všetky spoločnosti v obchodnom reťazci mali zriadené účty v tej istej banke - ČSOB, a.s., aj maďarský odberateľ GÔNCÔL FA HUNGÁRJA Kft. mal účet v ČSOB na Slovensku, ku ktorému kreditnou kartou disponoval O. N.,
- spoločnosti Spezia s.r.o. a Amstaff s.r.o. používali na úhradu svojich záväzkov a na prijímanie platieb za svoje pohľadávky ten istý bankový účet, zriadený na meno fyzickej osoby B. N., pričom medzi týmito spoločnosťami, ako priamymi obchodnými partnermi k úhrade faktúr nedochádzalo,
- spoločnosti Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. používali rovnaký účtovný Software.
Na základe týchto skutočností nadobudol správca dane oprávnené pochybnosti o tom, že k deklarovanému dodaniu tovaru došlo tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach. 30. Odvolací orgán sa v závere odôvodnenia podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami kontrolovaného daňového subjektu.
31. Správca dane zaslal Všeobecnej úverovej banke, a.s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a Československej obchodnej banke, a.s. výzvu podľa § 26 ods. 3 a 7 Daňového poriadku, na ktorú banky reagovali a správcovi dane zaslali požadované informácie. Nakoľko správca dane, aj banka, postupovali v súlade so zákonom, odvolací orgán námietku odvolávajúceho sa, že správca dane na sprístupnenie bankového tajomstva nemá oporu v zákone, považoval za nedôvodnú.
32. V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že správca dane sa v rozhodnutí odvoláva na výpisy z daňových priznaní za rok 2017 spoločností Arista Capital s.r.o., DB TRADE s. r. o., PORTA s.r.o., STROJMONT-BJ s.r.o., Amstaff s.r.o., Spezia s.r.o., čím zverejnil údaje podliehajúce daňovému tajomstvu, uvádza, že správca dane na základe dôkazov získaných počas výkonu daňovej kontroly u odvolávajúceho sa preukázal, že obchody s keramickou dlažbou deklarované medzi spoločnosťami Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o., resp. DB TRADE s. r. o. a GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft., a znova Spezia s.r.o. majú charakter karuselových podvodov, v ktorých jednotlivé spoločnosti vystupovali v pozíciách pomenovaných v definícii karuselového podvodu: -spoločnosť Spezia s.r.o. - zmiznutý obchodník, spoločnosť na začiatku reťazca, deklarujúca vysoké daňové povinnosti, ktoré neodviedla do štátneho rozpočtu, -spoločnosti Amstaff, s.r.o. a STROJMONT-BJ, s.r.o. - nárazníkové spoločnosti, deklarujúce nákup a jej predaj tovaru s minimálnou maržou, v priznaniach deklarujú nízke daňové povinnosti, -spoločnosti PORTA s.r.o. a DB TRADE s. r. o. - spoločnosti na konci reťazca vykazujúce v podaných daňových priznaniach nadmerné odpočty, ktorých vrátenie požadujú zo štátneho rozpočtu.
33. Za účelom preukázania pozície jednotlivých spoločností v zistenom obchodnom reťazci použil správca dane ako dôkaz aj údaje z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rok 2017. O nahliadnutí do údajov vedených finančnou správou v informačnom systéme FS vyhotovil správca dane v súlade s daňovým poriadkom úradné záznamy a so získanými údajmi nakladal v súlade s § 11 daňového poriadku, t.j. zachovával daňové tajomstvo. Vzhľadom na to, že v protokole z daňovej kontroly, ako aj vo vydanom rozhodnutí, boli uvedené údaje a zistenia týkajúce iných daňových subjektov, správca dane poučil odvolávajúceho sa a iné osoby v zmysle § 11 ods. 3 Daňového poriadku o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 264 Trestného zákona (strana 2 protokolu).
34. Odvolací organ považoval námietku odvolávajúceho sa, že správca dane pri daňovej kontrole využil inštitút nahliadnutia do spisov v súlade s § 24 Daňového poriadku, o čom spísal úradné záznamy, má tieto úkony zopakovať v tomto konaní alebo v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku všetky zaradiť do jeho spisu z daňovej kontroly, za nedôvodnú. Všetky dôkazy získané nahliadnutím do spisov daňových subjektov zúčastnených na obchodoch s keramickou dlažbou sú súčasťou spisu vedeného v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2017 u daňového subjektu PORTA s.r.o., a preto požiadavka odvolávajúceho sa na ich zaradenie do spisu je zbytočná. Správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a opakovanie tých istých úkonov by bolo nad rámec nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
35. K odvolacej námietke týkajúcej sa prepravy tovaru medzi zúčastnenými spoločnosťami v tuzemsku, odvolací orgán uviedol: Tvrdenie kontrolovaného daňového subjektu, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o., bolo v rozpore s vyjadrením konateľa spoločnosti STROJMONT- BJ, s.r.o. Správca dane opakovane vyzýval kontrolovaný daňový subjekt, aby tieto rozpory odstránil, čo však neurobil. Navyše mal možnosť klásť svedkovi - konateľovi spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. otázky pri jeho vypočutí ako svedka, čo však nevyužil a vypočutia svedka sa nezúčastnil. Nie je úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. Keďže kontrolovaný daňový subjekt mal vedomosť o pochybnostiach správcu dane týkajúcich sa prepravy tovaru od jeho dodávateľa (napr. na základe zaslanej výzvy na predloženie dôkazov), mal možnosť v tejto súvislosti osloviť svojho dodávateľa (podľa predložených dokladov vzájomná spolupráca medzi týmito dvoma daňovými subjektmi pokračovala aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t.j. boli v kontakte) a
požiadať ho o doklady týkajúce sa prepravy tovaru. Zistené rozpory týkajúce sa prepravy tovaru od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o. kontrolovanému daňovému subjektu boli len jednou zo skutočností, na základe ktorých vznikli pochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu tak, ako bol prezentovaný predloženými dokladmi a podnetom na ďalšie preverovanie, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k zisteniu, že preverované obchody s keramickou dlažbou sú súčasťou karuselového podvodu.
36. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že Martin N. je osobou, u ktorej bolo preukázané prepojenie na všetky spoločnosti zúčastňujúcich sa obchodov s keramickou dlažbou, nejedná sa teda o len o nejaké domnienky správcu dane bez akéhokoľvek dôkazu tak, ako to uvádza odvolávajúci sa vo svojom odvolaní. Rovnako správca dane preukázal, že bankový účet, ktorého majiteľom a disponentom je Gejza N., bol použitý v preverovaných obchodoch a správca dane má za to, že aj bez vypočutia Martina N. ako svedka disponuje dostatkom dôkazov o tom, že preverované obchody s keramickou dlažbou sú súčasťou karuselového podvodu. Na doplnenie odvolací organ uviedol, že správca dane predvolal aj B. N. ako svedka, ktorý sa však na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
37. K námietke, že kontrolovaný daňový subjekt predloženými dôkazmi preukázal deklarované zdaniteľné obchody, ktoré správca dane nevzal do úvahy, a pri svojom dokazovaní sa zameral najmä na dokazovanie nevykonávania ekonomickej aktivity tretími subjektmi mimo priamy dodávateľský vzťah kontrolovaného daňového subjektu, odvolací orgán argumentoval, že kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a ani v rámci odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by odstránil oprávnené pochybnosti správcu dane týkajúce sa jednak nákupu keramickej dlažby, ako aj jej predaja. Nepreukázal ani skutočnosti týkajúce sa priamo jeho dodávateľsko- odberateľských vzťahov (napr. poskytnutie a vrátenie pôžičky, úhrady dodávateľských faktúr od STROJMONT-BJ, s.r.o., úhrady odberateľských faktúr vystavených pre odberateľov GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. a DB TRADE s. r. o., pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti v pokladni spoločnosti
- nepredložil pokladničnú knihu spoločnosti za rok 2017, nevysvetlil vyskladnenie tovaru zo skladu v Ličartovciach v máji 2017, nevysvetlil naskladnenie tovaru do skladu v Ličartovciach v máj 2017, nepredložil skladovú evidenciu tovaru, atď). Bez preverenia všetkých, v protokole a v rozhodnutí uvedených skutočností (preverenie obchodov v rámci celého zisteného reťazca spoločností), by nebolo možné objasniť skutočnú podstatu deklarovaných obchodov. Za týmto účelom vykonal správca dane rozsiahle a podrobné preverovanie, pričom od kontrolovaného daňového subjektu nepožadoval preukázanie takých skutočností, ktoré by sa týkali daňových povinností iných zúčastnených daňových subjektov.
38. Nedôvodná je námietka, že správca dane prispôsobil hodnotenie zisteného skutkového stavu vopred prijatému postoju k otázke dodania/nedodania tovaru. K záveru, že deklarované obchody majú charakter karuselového podvodu, dospel správca dane až po tom, ako získal všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Je nepochybné a jednoznačne preukázané, že tovar bol opakovane dodávaný medzi tými istými spoločnosťami bez jeho konečnej spotreby, rovnako aj vzájomné personálne a finančné prepojenie zúčastnených spoločností. Správca dane získané dôkazy vyhodnotil objektívne a svoje závery náležíte odôvodnil.
39. Kontrolovaný daňový subjekt v ďalšej časti odvolania poukázal na vydané rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, v zmysle ktorých nie je možné pochybenia a nelegálne praktiky dodávateľských subjektov pripisovať na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. Táto časť rozsudku je však vytrhnutá z kontextu. Vychádzajúc z daňovým subjektom citovaných rozsudkov ESD nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Ako už správca dane uviedol, kontrolovaný daňový subjekt v preverovanom prípade takéto opatrenia neprijal, svojím konaním zapríčinil, že ním deklarované zdaniteľné obchody viedli k jeho účasti na preukázanom daňovom/karuselovom podvode.
40. Odvolávajúci sa, podľa jeho námietok uvedených v odvolaní, mal za preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov tým, že správcovi dane predložil faktúry od svojho dodávateľa STROJMONT- BJ, s.r.o. Takéto predloženie dokladov však vo svetle ďalších skutočností (rozporné tvrdenia týkajúce
sa prepravy tovaru od dodávateľa, nepredloženie všetkých dokladov preukazujúcich úhradu tak dodávateľských ako aj odberateľských faktúr, nedôveryhodnosť predložených dokladov o úhrade vzhľadom na zistenia správcu dane o opakovanom prevádzaní tej istej peňažnej sumy medzi jednotlivými bankovými účtami, neschopnosť odvolávajúceho sa predložiť počas niekoľkých mesiacov doklady preukazujúce ďalší pohyb keramickej dlažby a i.) nemožno podľa odvolacieho orgánu považovať za splnenie dôkazného bremena zo strany kontrolovaného daňového subjektu.
41. Správca dane bol oprávnený sa domnievať, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi obchodmi zúčastňuje prinajmenšom na neobvyklých obchodných transakciách, s poukazom na to, že svoje vyjadrenia k preverovaným skutočnostiam nebol schopný poskytnúť priamo na ústnych pojednávaniach, ale až následne e-mailom, čo naznačuje, že tieto informácie mu boli poskytované ďalšou osobou, ako napr. konateľ spoločnosti PORTA s.r.o. nemal vedomosť o tom, kedy a komu tovar údajne nakúpený v kontrolovanom zdaňovacom období následne predal, pričom celková hodnota nakúpeného tovaru nie je v zanedbateľnej sume (celková suma s DPH: 734 525,31€ od jediného dodávateľa v jedinom mesiaci), komu predmetný tovar predal, preukázal až po niekoľkých mesiacoch na základe niekoľkých výziev správcu dane a pod. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že sa nesprával s náležitou odbornou starostlivosťou, t.j. neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho ako od konateľa obchodnej spoločnosti možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní podvodného konania. Takéto správanie konateľa je v rozpore so zásadou „dobrého obchodníka“, ako aj v rozpore s bežnou obchodnou praxou.
42. Odvolací orgán poukázal, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči nemu tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil doklad, a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru a doklad ojej úhrade, pretože v prvom rade tovary musia byť dodané, a teda musí dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu dokladu. Iba v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká.
43. Zdôraznil, že aj keď dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, je na daňovom subjekte. Ak daňový subjekt nepredloží požadované dôkazy, t.j. neunesie svoje dôkazné bremeno, má správca dane právo daň vymerať podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie.
44. Uviedol, že správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia, i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu, vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným touto smernicou. Uplatnenie práva na odpočet možno odmietnuť, ak je preukázané, že subjekt sa tohto práva dovoláva podvodom alebo zneužívaním.
45. Odvolací orgán v závere rozhodnutia vyslovil názor, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. Správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným
obsahom v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou.
46. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
47. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane . Zároveň navrhol priznať tejto správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 SSP. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
48. Žalobca vzniesol námietky v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine ( totožné s odvolacími námietkami) k rozhodnutiu správcu dane a aj k rozhodnutiu žalovaného.
49. Žalobca k existencii zdaniteľného plnenia uviedol, že tvrdenia správcu dane uvedené v rozhodnutí podľa názoru žalobcu vychádzajú z nedostatočne vykonaného dokazovania, čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správca dane mal vykonanou daňovou kontrolou zistiť oprávnenosť žalobcu na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 a § 52 až 54a zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, a nie konštruovať domnelý reťazec obchodných vzťahov, o ktorých žalobca nemal poznatky a ktoré nemali vplyv na uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia medzi dodávateľom STROJMONT-BJ, s.r.o. a žalobcom ako nadobúdateľom.
50. Žalobca konštatoval, že správca dane nezdôvodnil, prečo písomné dokumenty predložené daňovým subjektom nepovažuje za dostatočný dôkaz preukazujúci, že tovar v kontrolovanom zdaňovacom období bol skutočne dodaný. Poukazujeme na svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti STROJMONT- BJ, s.r.o. , p. O. W. zaznamenanú v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.01.2018 a výpoveď konateľa daňového subjektu PORTA s.r.o (žalobcu), p. Ing. P. Z. zaznamenanú v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2017), ktoré takisto potvrdili reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi vyššie uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, podľa ktorého: „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“
51. Žalobca k ekonomickej činnosti dodávateľov (subdodávateľov) poukázal že, správca dane bez náležitého odôvodnenia nevzal do úvahy a svoje závery o nepreukázaní splnenia podmienok na odpočítaní DPH postavil na prevahe pochybností o reálnosti dodania zdaniteľných plnení, ktoré okrem iného spochybňoval aj ekonomickou nečinnosťou subdodávateľských spoločností. Pre účely tohto konania považujeme za irelevantné skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti subdodávateľov. Pokiaľ má správca dane pochybnosť o charaktere transakcií jednotlivých subdodávateľov voči iným subjektom, je povinný sa týmito otázkami zaoberať v daňovom konaní vedenom voči týmto subjektom a nie prenášať zodpovednosť týchto subdodávateľov na žalobcu.
52. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017: „ ... skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi. Od žalobcu skutočne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval skutočností, na ktoré nemá vplyv. Z ustanovení zákona o DPH nevyplýva, že odpočítanie DPH na vstupe je podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na obchodnej transakcii. “ Tiež dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Sžf/l/2011 zo dňa 15. marca 2011: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“
53. K rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu žalobca zdôraznil, že tvrdenia správcu dane uvedené v Protokole a v rozhodnutí sa neopierajú o zistenia v rámci zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom STROJMONT-BJ, s.r.o., ale o dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o. a jeho dodávateľmi resp. subdodávateľmi. Správca dane mal vykonanou daňovou kontrolou zistiť oprávnenosť žalobcu na odpočítanie DPH v rámci jeho dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Správca dane nie je oprávnený prenášať na daňový subjekt zodpovednosť predchádzajúcich subjektov v rámci dodávateľského reťazca. Tu žalobca upozornil aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005, podľa ktorého „dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt“.
54. Ďalej poukázal na konštantnú judikatúru zhmotnenú napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/92/2014, podľa ktorej „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel“.
55. Žalobca preto považuje hodnotenie dôkazov správcom dane za odporujúce zákonu, keďže správca dane mal písomnosti vyhodnotiť v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku,. Konaním správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, ale aj § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane sa mal náležite vysporiadať s predloženými dôkazmi, čo však neurobil. Namiesto toho sa bezdôvodne snažil dostať žalobcu do stavu dôkaznej núdze tým, že na neho prenášal dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa iných daňových subjektov v rámci odlišných odberateľsko- dodávateľských vzťahov, napriek tomu, že žalobca nebol účastníkom týchto vzťahov a nenesie zodpovednosť za tieto subjekty. Žalobca si splnil dôkaznú povinnosť tým, že svoje tvrdenia doložil dôkazmi.
56. Ďalej žalobca poukázal na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu pri preukázaní splnenia podmienok odpočtu DPH, napr. rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid a Rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, kde Súdny dvor zastáva názor, že:... „ právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté “.
57. Postupom žalobcu bol naplnený jeden zo základných princípov zdaňovania, ktorým je neutralita zdaňovania podnikateľských subjektov, keďže daňový subjekt STROJMONT-BJ, s.r.o. ako platiteľ dane a dodávateľ prác si splnil svoje povinnosti podľa zákona o DPH a žalobca má v súlade s § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 122 828,42 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2017.
58. Ďalej žalobca vzniesol námietky k nezákonne získaným dôkazom zo strany správcu dane tým, že žiadal bankové inštitúcie o údaje, resp. zahrnul do konania zistenia získané na základe výziev zaslaných do bánk (Č SOB a.s., UniCredit Bank), ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Citoval ustanovenia § 91 ods. 1, ods.3, ods. písm. c), ods.4 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) týkajúce sa predmetu bankového tajomstva , zvlášť poukázal na použite výpisu č. ú. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom je zachytený pohyb finančných prostriedkov maďarskej spoločnosti GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft., a dajú sa z neho identifikovať údaje o variabilnom symbole, príjemcovi/ odosielateľovi, dátume prijatia/odpísania platby, referencie, t.j. údaje ktoré správca dane nie je oprávnený
zverejňovať tretím stranám. Dôvodom nezákonnosti podaných žiadostí sú absencia zákonnej úpravy, nesprávna formulácia oprávnenia správcu dane na sprístupnenie bankového tajomstva, nedostatočné odôvodnenie a požiadavka na údaje nad rámec zákonných oprávnení správcu dane, použitie informácií o daňovom subjekte, ktorý nie je účastníkom konania. Konaním správcu dane došlo k porušeniu § 3 ods. 1 Daňového poriadku - základnej zásady správy daní - t.j. zákonnosti konania a v nadväznosti na § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku tieto žiadosti i odpovede k nim nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na ktorý v daňovom konaní nemožno prihliadať.
59. Žalobca poukázal aj na povinnosť správcu dane poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo v zmysle § 11 ods.3 Daňového poriadku. Konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia v daňovom konaní v neprospech žalobcu boli výpisy z daňových priznaní za rok 2017 spoločností Arista Capital s.r.o., DB TRADE s.r.o., PORTA s.r.o., STROJMONT-BJ s.r.o., Amstaff s.r.o., Spezia s.r.o.. Správca dane teda preukázateľne zverejnil údaje podliehajúce daňovému tajomstvu. Citoval ustanovenia § 11 ods. 4, ods. 5 písm. a) až e) Daňového poriadku a poukázal, že na prípad použitia výpisov z daňových priznaní iných daňových subjektov v rozhodnutí sa nevzťahuje ani jedna z citovaných zákonných úprav. V súlade s ustanovením § 11 ods. 6 sa informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva uloží v spise daňového subjektu. Žalobca má za to, že ani táto povinnosť správcu dane nebola dodržaná.
60. Žalobca vzniesol námietky týkajúce sa porušenia § 63 ods.2 a ods. 5 Daňového poriadku týkajúceho sa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko správca dane v rozhodnutí iba prepísal protokoly o kontrolách u iných subjektov a rekapituloval vykonané procesné kroky. Skutková stránka odôvodnenia má obsahovať len opis podstaty veci, a nie reprodukciu obsahu spisu. Hoci navonok pôsobí rozsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (76 strán) bohato na prezentáciu skutkových okolností a prijatých právnych záverov, jeho ťažiskom je prepis protokolov z kontrol vykonaných u dodávateľov žalobcu, vyjadrení žalobcu a stanovísk správcu dane k týmto vyjadreniam. Nie je dostatočne zrejmé, na čom sú závery správcu dane založené, v rozhodnutí absentujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť zo strany žalobcu porušené. Žalobca sa môže len domnievať, čo správca dane považuje za rozhodujúce pre prijatie svojich skutkových a právnych záverov, ktoré viedli k nepriznaniu odpočítania dane.
61. Žalobca v žalobe konštatoval, že správca dane pri daňovej kontrole využil inštitút nahliadnutia do spisu v súlade s § 24 Daňového poriadku, o čom boli spísané úradné záznamy zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, tiež úradné záznamy o nahliadnutí do spisu č. XXXXXXXXX/XXXX , č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2018. Správca dane nahliadol do spisu iných konaní a dokumenty z týchto konaní použil v protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2017 u platiteľa dane PORTA s.r.o., a takýmto spôsobom si zabezpečil dôkazy a vyhotovil kópie dokumentov (ich špecifikácia uvedená žalobcom na strane 8-10 žaloby). Z uvedeného vyplýva, že správca dane nevykonal vo veci žiadne dokazovanie , ale vychádzal a opísal výlučne zistenia a informácie uvádzané v písomnostiach získaných z nahliadnutia do spisov iných konaní, pričom takto získané informácie účelovo pospájal do ním vopred pripravenej konštrukcie. Daňová kontrola by mala byť vedená čo najviac transparentne, čo nie je tento prípad. Akú má daňový subjekt právnu istotu, že v daňových spisoch iných spoločností, ktoré v rozhodnutí správca dane uvádza t.j. Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., Arista Capital s.r.o., Peko Alfa s.r.o, STROJMONT-BJ, s.r.o. sa nenachádzajú iné doklady a dôkazy, ktoré sú v prospech daňového subjektu. Daňový subjekt má v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Daňového poriadku právo nahliadnuť do spisu týkajúceho sa jeho daňových povinností, nemá teda právo nahliadnuť do spisu iných daňových subjektov a predkladať dôkazy a doklady (napr. zápisnice z miestneho zisťovania, zápisnice o ústnom pojednávaní, daňové priznania) a použiť ich v konaní, tak ako to robil správca dane v tomto konaní. Žalobca zastáva názor, že správca dane by mal všetky tieto úkony zopakovať, alebo v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku zaradiť do spisu daňovej kontroly a vyhodnotiť všetky dôkazy a doklady, ktorými finančná správa k spoločnostiam Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., Arista Capital s.r.o., Peko Alfa s.r.o, STROJMONT-BJ, s.r.o. disponuje. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, v dokazovaní má byť práve aktívnym článkom, ktorý zabezpečí dôkazy pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Správca dane však o takýto postup záujem nemal, svedčia o tom najmä „dôvody“ neuznania odpočítania dane z príslušných faktúr od dodávateľa STROJMONT-BJ, s. r.o., Košice za nákup keramickej dlažby.
62. Ďalej žalobca namietal k jednotlivým dôkazom vykonaným v priebehu daňovej kontroly. Poukázal, že správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nepotvrdila skutočná dodávka vyfakturovaného tovaru t.j. dodávka tovaru v priamom zmluvnom vzťahu medzi platiteľmi dane STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. Pritom je nesporné, že zástupca dodávateľa p. Miroslav W. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.01.2018 potvrdil dodanie tovaru dodávateľom- spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o. pre spoločnosť PORTA s.r.o. na základe sporných faktúr, špecifikoval o aký tovar sa jednalo (keramická dlažba), uviedol ako sa nakontaktoval s Ing. P. Z., potvrdil vystavenie a podpísanie sporných faktúr. Zdôraznil, že daňový subjekt PORTA s.r.o. mohol preukazovať iba skutočnosti, ktoré on sám tvrdil a to dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Prepravu predmetného tovaru zabezpečoval dodávateľ STROJMONT- BJ, s.r.o. do skladu v Ličartovciach, pričom preprava bola zahrnutá v cene tovaru. Daňový subjekt mal vedomosť o tom, že dopravu tovaru dodaného od spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. zabezpečoval dodávateľ, tzn. že dodávateľ spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. mala predložiť relevantné doklady a informácie o preprave tovaru. Ak tak spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o. neučinila nemôže za to niesť zodpovednosť jej odberateľ. Daňovou kontrolou bolo zistené, že odberateľ GÖNCÖL FA HUNGARIA KFT. potvrdil nadobudnutie tovaru zo Slovenska, avšak tovar bol naspäť vyfakturovaný a dodaný spoločnosti Spezia s.r.o. na Slovensko. Daňový úrad Prešov daňovou kontrolou však tieto nadobudnutia spochybnil na základe toho, že maďarská daňová správa v odpovedi na dožiadanie uviedla, že preverované obchody s keramickou dlažbou javili znaky karuselového podvodu, keď hlavná činnosť daňovníka bola rozdielna. Spoločnosť GÖNCÖL FA HUNGARIA KFT. sa zaoberala výrobou a predajom rakiev. Z uvedeného vyplýva, že správca dane spochybnil predmetné plnenie iba na základe domnienok, pretože k tvrdeniu, že predmetné obchody javili znaky karuselového podvodu neboli zaslané žiadne relevantné dôkazy, jedná sa len o konštatovanie bez bližšieho popisu. Správca dane isto vie, že je bežnou praxou podnikateľských subjektov uvádzať si hlavný predmet podnikania, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť jediným. Daňový subjekt predpokladá, že tak bolo i v prípade spoločnosti GONCOL FA HUNGARIA KFT.
63. Žalobca namietal, že správca dane založil spochybnenie odpočítania dane zo sporných faktúr od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o., Košice za nákup keramickej dlažby výhradne na zisteniach, ktoré nijako nesúvisia s obchodným vzťahom spoločností STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. Týmto zisteniam je pripísaný neúmerný význam vo vzťahu k spornej veci. Popis výšky daňových povinností jednotlivých firiem, má bez ďalších informácií nulovú výpovednú hodnotu. Možno len sám správca dane vie, čo tým myslel. Takisto aj skutočnosť, že bol odhalený nejaký dodávateľsko-odberateľský reťazec. Všade vo svete je bežné, že sa tovar predáva medzi viacerými spoločnosťami. To, že finančné prostriedky, ktorými deklarovali spoločnosti Spezia s.r.o. Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o. a GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. úhrady preverovaných faktúr, boli opakovane prevádzané medzi spoločnosťami zúčastnenými v reťazci obchodníkov s dlažbou, je prirodzené, nakoľko v prípade prevodu vlastníckeho práva k tovaru býva zvykom za tento tovar i zaplatiť. Daňový subjekt sa však môže relevantne vyjadriť iba k platbám realizovaným vo vzťahu k spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o.. To, že na deklarovanie úhrad faktúr medzi uvedenými spoločnosťami boli použité finančné prostriedky vo forme pôžičiek opäť nemá vplyv na odpočítanie dane, je normálne - najmä v prípade nedostatku hotovostných prostriedkov - ak spoločnosť využije dotáciu pokladne resp. účtu formou pôžičky. Takisto skutočnosť, že všetky spoločnosti využívali služby ČSOB a.s., môže znamenať, že sa jedná o jednu z najstabilnejších a najúspešnejších bánk v SR. To je aj dôvod, prečo jej služby využíva i žalobca. Žalobca vie preukázať prepravu, ktorú zabezpečoval on, t.j. PORTA s.r.o. a GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. Je nemysliteľné, aby správca dane požadoval od žalobcu preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie nemá žiaden vplyv. Žalobca by tým suploval prácu daňového úradu. Je nepochybné, že preprava tovaru STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o.. bola zabezpečovaná spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o., čo potvrdili i viacerí svedkovia. Správca dane v rozhodnutí niekoľko-krát spomína meno pána Martina N. resp. B. N., vyslovil viaceré podozrenia kontemplatívneho charakteru. Avšak namiesto toho, aby pravdivosť týchto „zistení“ preveril formou svedeckých výpovedí, drží sa výhradne svojej línie a tieto osoby označil ako riadiace články týchto obchodných aktivít. Za úplnosť dokazovania v plnej miere zodpovedá správca dane, je nepochybné že aj v tomto smere bolo dokazovanie vedené neúplne a jednostranne. Závery správcu dane sú založené výhradne na špekuláciách, ktorých hodnovernosť je pochybná.
64. Žalobca namietal, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu základných zásad správy daní uvedených v § 3 Daňového poriadku. Jedná sa predovšetkým o zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti,
voľného hodnotenia dôkazov a v neposlednom rade aj zásadu rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
65. Poukázal, že správca dane počas kontroly účelovo vyhodnocoval dôkazy v neprospech daňového subjektu a mnohé z dôkazov vôbec nevyhodnotil. Správca dane sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu o spôsobe nadobudnutia predmetného tovaru a služieb, ktorý predstavuje zdaniteľné plnenie pre účely DPH. Napriek tomu, že v daňovom konaní dôkazné bremeno nesie kontrolovaný daňový subjekt, správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. K tomuto účelu má správca dane využiť prostriedky uvedené v § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Správca dane spochybnil prepravu od dodávateľa k odberateľovi iba na základe nezrovnalosti vo výpovedi svedka, ktorý ju dodatočne upravil. Správca vedie dokazovanie a je zodpovedný za to, aby vyšli najavo všetky skutočnosti, nielen tie, ktoré sú v súlade s jeho presvedčením.
66. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca argumentoval, že je nutné rešpektovať dlhodobo konštantnú a stabilnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v otázke posúdenia (ne)unesenia dôkazného bremena či bremena tvrdenia o skutočnostiach zistených pri výkone kontroly (naposledy napr. I.ÚS/504/2014). Je nesporné, že v danom prípade sa spor týka skutkového stavu a preukázania zdaniteľného plnenia súvisiaceho s nákupom tovaru a služieb. Žalobca predložil správcovi dane účtovníctvo, z ktorého preukazne vyplýva, že k zdaniteľnému plneniu došlo, potvrdzujú to i výpovede svedkov i odpovede na dožiadania. V takom prípade platí téza, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má tomu zodpovedajúcu fakturáciu a prílohy s opisom druhu a ceny dodaného tovaru a služieb od určitého dodávateľa. V danej veci sa evidentne jednalo o materiálne plnenie, spochybnenie ktorého práve v dôsledku preukazovaných (kontrolovaných) skutočností, ktoré nastali na strane dodávateľa tovaru a služieb (resp. jeho dodávateľa), musí preukázať správca dane. Na preukázanie opaku toho, čo účtovníctvom a súvisiacimi dôkazmi deklaroval daňový subjekt znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Jedná sa o dôležitú procesnú otázku, ktorej právne jadro je v konečnom dôsledku kompetentný posúdiť len správny súd. Nie je možné akceptovať intenzitu generálneho zovšeobecnenia správcu dane, ktorá sa pri hodnotení zisteného skutkového stavu premietala do extrémne neobjektívneho a jednostranného posúdenia, že všetky dôkazy predložené daňovým subjektom sú nedôveryhodné .
67. Žalobca je toho názoru, že správca dane mal posúdiť najmä ekonomickú podstatu transakcie, ktorá je v rámci daňových predpisov uprednostňovaná pred formou a právnym titulom, na základe ktorého je transakcia uskutočnená. Správca dane neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie a obhájenie prijatej verzie o neuskutočnení zdaniteľného plnenia od spoločnosti STROJMONT- BJ, s.r.o. Košice. V rámci vykonanej kontroly sa správca dane zameral najmä na dokazovanie nevykonávania ekonomickej činnosti tretími subjektami, mimo priamy dodávateľský vzťah medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom, pričom nedostatočne preskúmal transakciu z pohľadu ekonomického obsahu, najmä že prijatý tovar a služby, z ktorých bol uplatnený odpočet DPH, materiálne existuje a slúži podnikateľskej činnosti žalobcu. Skúmanie účelu prijímania dodaní pre účely odpočtu je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto dodaní na základe spochybňovania okolností na strane dodávateľa, ktoré žalobca nemohol v objektívnom ponímaní žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemá na vznik nároku na odpočet DPH žiadny vplyv. Dôkazy získané správcom dane, o ktoré opiera úvahu, že tovar a služby tak ako bolo ich dodanie dohodnuté, nepredstavujú zdaniteľné plnenie podľa kritérií zákona o DPH nezodpovedá zistenému skutkovému stavu.
68. Žalobca zdôraznil, že správca dane nedovoleným a procesne neprípustným postupom aplikuje príslušné ustanovenie zákona o DPH jednostranne, na ťarchu a v neprospech daňového subjektu, čiže v rozpore so zákonom - konkrétne v rozpore s § 3 ods. 3 a ods. 6, § 24 ods. 4, § 46 ods. 5 daňového poriadku a § 19, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správcom dane získané dôkazy (komplexne hodnotené ako nepravdivé a nedôveryhodné, najmä rôzne „prepojenia“), o ktoré opiera prezentované pochybnosti, nie sú spôsobilé podporiť a uniesť dôkazné bremeno správcu dane ohľadom prijatého hodnotiaceho záveru o neuskutočnení zdaniteľného plnenia od konkrétneho dodávateľa. Zmätočnosť, vnútorná protirečivosť a neustále opakovanie totožných „zistení“ v rámci použitej argumentácie v odôvodnení rozhodnutia správcu dane spočíva v tom, že získaným dôkazom správca dane pripísal výpovednú hodnotu (význam), ktorý z obsahu jednotlivých dôkazov nevyplynul.
Správca dane jednostranne a tendenčne prispôsobil hodnotenie zisteného skutkového stavu vopred prijatému postoju k otázke (ne)dodania tovaru a služieb. Správca dane nelogicky, nedôvodne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom ignoroval vykonaným dokazovaním preukázané zdaniteľné plnenia týkajúce sa dodávok rýdzo materiálneho plnenia tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Výpovedná hodnota celého množstva čiastkových dôkazov svedčiacich o dodávke tovaru a služieb nebola správcom dane vôbec po obsahovej stránke vyhodnotená, bola potlačená nesprávnym postojom správcu dane v sekundárnych otázkach mimo rozhodovaciu činnosť žalobcu, ktoré v porovnaní napr. s výpovednou hodnotou účtovníctva bolo potrebné kvalifikovať ako irelevantné v porovnaní s preukázaným materiálnym plnením. Správca dane uznanie práva na odpočítanie DPH spochybnil len subjektívnym hodnotiacim úsudkom bez náležitého odôvodnenia. Žalobcovi ako daňovému subjektu bolo upreté právo na objektívne a vecné hodnotenie dôkazov. V zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, nie je možné akékoľvek pochybenia a nelegálne praktiky dodávateľských subjektov pripisovať na ťarchu toho, kto v dobrej viere plnil ekonomickú a hospodársku kauzu v prospech subjektu, ktorého činnosť sa neskôr ukázala nelegálna. Za vyslovene formalistický a extrémny je potrebné považovať názor správcu dane, že za kontrolované obdobie sa pre žalobcu v pozícii odberateľa jedná o neodpočítateľnú daň, nakoľko nevznikla z titulu dodania služieb. Stupeň opatrnosti a predvídateľnosti vyžadovaný správcom dane od žalobcu v napadnutom rozhodnutí je nezodpovedajúci obvyklej miere opatrnosti v obchodnoprávnych vzťahoch. Správcom dane vytýkaná nedôveryhodnosť dôkazov je z pohľadu žalobcu vnímaná ako vyslovene účelové a subjektívne hodnotenie, ktoré nevyplynulo z obsahu jednotlivých dôkazov.
69. Žalobca skonštatoval, že právo na odpočítanie dane si uplatnil po splnení všetkých podmienok stanovených v § 49 ods. 1 zákona o DPH, k čomu predložila všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie predmetného obchodu medzi spoločnosťou STROJMONT- BJ, s.r.o. a žalobcom. Žalobca poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť a okrem pravdivého vysvetlenia okolností obchodného prípadu mu odovzdal všetky požadované dokumenty.
70. Žalobca si dovoľuje upozorniť na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C 355/03 aC-484/03, kde Súdny dvor v bodoch 46 a nasl. rozhodol, že je a fortiori v rozpore povinnosť správcu dane brať na účely určenia, či je dotknuté plnenie dodávkou vykonanou osobou podliehajúcou dani a hospodárskou činnosťou, do úvahy úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo podvodnú povahu o ktorej tento platiteľ nevedel. Vedomosť daňového subjektu o týchto aktivitách musí byť správcom dane bezpochyby preukázaná.
71. Žalobca zdôraznil, že kontrolovaný daňový subjekt je povinný predkladať ku kontrole len svoje účtovníctvo, kontrolou ktorého bolo jednoznačne potvrdené, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo. Vnútroštátna legislatíva ani výklad Šiestej smernice o DPH formou rozhodnutí Súdneho dvora neukladajú kontrolovanému daňovému subjektu povinnosť skúmať pôvod nakúpeného tovaru, práve naopak ukladajú vnútroštátnym súdom povinnosť priznať právo na odpočítanie dane daňovému subjektu, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že plnenie ktoré predchádza alebo nasleduje po jeho plnení je poznačené podvodom, ktorého existencia však kontrolou tiež preukázaná nebola.
72. V tejto súvislosti žalobca poukázal na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C- 80/11 z 21. 06. 2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13. 02. 2014 - Maks Pen,..., z ktorých v žalobe citoval). Žalobca zastáva názor, že pokiaľ správca dane tvrdí, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak nie spôsobom deklarovaným vo faktúrach, ale zároveň nepreukázal, že daňový subjekt bol priamo zainteresovaný na vytvorení reťazca fiktívnych obchodov, bolo z jeho strany potrebné objektívne preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH boli súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, ktorý bol povinný preveriť vzťah žalobcu k podvodnému konaniu v reťazci firiem, ktorého bol súčasťou a jeho vedomosť o tom, že u iného daňového subjektu došlo k porušeniu zákona o DPH.
73. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe
zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
74. Žalobca argumentoval, že v obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu. Keďže dopredu podvodné konanie nemožno predvídať, až následne možno podvedenému vytknúť nedôslednosť (nepozornosť) v tom či inom ohľade. Dôkazy o protiprávnosti konania obchodných partnerov daňového subjektu nemožno považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových predpisov.
75. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (3Sžf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010). Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 52).
76. Pokiaľ by sa preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade mohol správca dane zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že v konaní objektívne preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou je v danom prípade, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie smeruje resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Pojem „vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň uzrozumený. Z dôkazov, ktoré sa doposiaľ nachádzajú v administratívnom spise však uvedené závery nevyplývajú. Zo skutkového stavu zisteného správcom dane je vylúčené tvrdiť, žeby žalobca bol aktívnym účastníkom daňového podvodu, resp. iného protiprávneho konania. Správca dane nevychádzal z vykonaného dokazovania a nepredložil jednoznačné úvahy a dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vystavených dodávateľských faktúr.
77. Žalobca zdôraznil, že nemožno mať totiž žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpočítanie dane si daňový subjekt uplatnil po splnení všetkých podmienok stanovených v § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, k čomu predložil všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce dodanie tovaru a služieb podľa dodávateľských faktúr. Správcovi dane žalobca poskytol potrebnú súčinnosť a okrem pravdivého vysvetlenia okolností obchodného prípadu mu odovzdal všetky požadované dokumenty.
78. Následne žalobca vzniesol námietky k rozhodnutiu žalovaného. Nesúhlasil s jeho argumentáciou, že postup správcu dane bol v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov založenou na objektivite dokazovania. Opätovne zdôraznil nezákonnosť postupu správcu dane pri obstarávaní dôkazov od bankových inštitúcií, na ktoré bolo poukázané už vyššie v tejto žalobe, a to najmä absencia zákonnej úpravy, podľa ktorej boli žiadosti zasielané, nesprávna formulácia oprávnenia správcu dane na sprístupnenie bankového tajomstva, nedostatočné odôvodnenie a požiadavka na údaje nad rámec zákonných oprávnení správcu dane, použitie informácií o daňovom subjekte, ktorý nie je účastníkom konania.
79. Ostro sa ohradil voči obvineniam žalovaného, že faktúry predložené žalobcom v daňovom konaní predstavujú fiktívne doklady vyhotovené v úmysle spáchať daňový podvod. Jedná sa o domnienky bez akéhokoľvek podloženia exaktnými dôkazmi. Pokiaľ mal žalovaný alebo správca dane pochybnosť o pravosti a správnosti týchto dokladov, mal za účelom ich preverenia pribrať do daňového konania znalca a nechať vyhotoviť znalecký posudok, čo však neurobil.
80. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mal osloviť svojho dodávateľa a vyžiadať si od neho príslušné doklady. Zdôraznil, že nie je právom daňového subjektu nazerať do účtovníctva iných daňových subjektov a obstarávanie dôkazov takýmto spôsobom by bolo jednak v rozpore s povinnosťou zachovávať daňové tajomstvo, ako aj s predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Za nezákonný považuje tiež postup žalovaného vo vzťahu k zverejneniu údajov vo výpisoch daňových priznaní za rok 2017 týkajúcich sa iných daňových subjektov. Správca dane nie je oprávnený sprístupňovať žalobcovi údaje iných daňových subjektov na ktoré sa vzťahuje daňové tajomstvo. Jedná sa o nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia.
81. Argumentoval, že v daňovom konaní predložil správcovi dane dôkazy s vysokou právnou silou, napriek tomu správca dane ani žalobca nepovažovali predložené dôkazy za dostačujúce. Správca dane ako aj žalovaný sa systematicky snažili dostať žalobcu do stavu dôkaznej núdze tým, že na neho prenášali dôkazné bremeno vo vzťahu k iných daňovým subjektom a ich daňovým povinnostiam a účtovnej evidencii, s cieľom odhaliť akýsi domnelý karuselový podvod, ktorého účastníkom podľa názoru správcu dane a žalovaného, mal byť aj žalobca. Právo správcu dane, ako orgánu kontroly, preveriť popri kontrolovanom subjekte aj iné subjekty v rámci obchodného reťazca nezakladá súčasne právo vyvodiť voči kontrolovanému daňovému subjektu zodpovednosť za iné subjekty v tomto obchodnom reťazci.
82. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca považuje hodnotenie dôkazov vykonané žalobcom a správcom dane za odporujúce zákonu, keďže nepostupovali v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Postupom žalobcu a správcu dane bol nedostatočne zistený skutkový stav. Navyše, rozsah v akom bol zistený, nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu a s výsledkami vykonaného dokazovania. Rozhodnutie žalovaného možno v dôsledku uvedených skutočností pokladať za zmätočné a dostávajúce žalobcu do stavu právnej neistoty. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 83. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.07.2019 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré boli uvedené žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí. Nesúhlasil s návrhom na odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia.
IV.
Skutkové a právne závery správneho súdu
84. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
85. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
86. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
87. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
88. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
89. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z jednotlivých žalobných námietok žaloby, predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane , ktorým správca podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie máj 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 122 420,89 eur, čím žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2017 zo sumy 122 828,42 eur na sumu 407,53 eur .
90. Uznesením zo dňa 05.09.2019 sp. zn. 6S/20/2019-105 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 185 písm. a/ SSP.
91. Správny súd preskúmal rozhodnutia a postup žalovaného aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného, konal a rozhodol v súlade s § 114 SSP bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia aj postup daňových orgánov sú v súlade so zákonom.
92. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
93. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
94. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
95. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
96. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
97. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
98. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
99. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, .a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
100. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
101. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
102. Podľa § 24 ods. 1 zákona o DPH, daňový subjekt preukazuje
- skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
- skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
- vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
103. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
104. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
105. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
106. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
107. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
108. Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.
109. Správny súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že spoločnosť PORTA s.r.o. (ďalej len „žalobca“), Trhová 54, 841 01 Bratislava (do 02.11.2017 sídlo: Sabinovská 68, 080 01 Prešov, t.j. počas daňovej kontroly došlo k zmene sídla spoločnosti) bola zapísaná do obchodného registra dňa XX.06.2011. Ako platiteľ dane z pridanej hodnoty je registrovaná na daňovom úrade od 01.10.2011. Štatutárny orgán: Ing. P. Z., O. XX, XXX 22 G.. Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne v celom rozsahu a to tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Predmet činnosti v preverovanom období: obchod so stavebným materiálom, konkrétne keramickej dlažby. Na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 bol výsledok hospodárenia strata -1 345,29 eura. Spoločnosť v preverovanom období nemala žiadne motorové vozidlo, prenajímala si skladové priestory v Ličartovciach, podľa vyjadrenia konateľa (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 21.08.2017) spoločnosť má dvoch zamestnancov: účtovníčku a obchodného zástupcu O. N., spoločnosť nepodala Hlásenie za rok 2017, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za rok 2017 podľa podaných daňových priznaní na DPH je nadmerný odpočet v sume 621 782,80 eura.
110. Žalobca podal dňa 20.06.2017 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet vo výške 122 828,42 eura, za uvedené zdaňovacie obdobie nebolo podané dodatočné daňové priznanie.
111. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2017. Kontrola bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2017, a to dňa 14.08.2017.
112. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2018 (Protokol), ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.07.2018 bol žalobcovi doručený dňa 20.07.2018. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. dňa 20.07.2018.
113. V zmysle 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Na základe uvedeného vyrubovacie konanie začalo dňa 21.07.2018.
114. Dňa 09.08.2018, t.j. v určenej lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, podal žalobca elektronicky Vyjadrenie k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku, v ktorom vyjadril nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly zdôrazňujúc predloženie relevantných dôkazov o nadobudnutí tovaru, ako sú: faktúry, úhrady faktúr, dodávateľsko-odberateľské zmluvy, CMR, s ktorými sa správca dane náležite nevysporiadal, pričom sa odvolával na slovenskú a českú judikatúru. Namietal, že správca dane nesprávne aplikoval základné zásady správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnu úpravu aplikoval nesprávnym spôsobom, čím dospel k nesprávnemu záveru. Správca dane skonštatoval, že žalobca k vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by si vyžadovali ďalšie dokazovanie.
115. Dňa 11.09.2018 sa k správcovi dane dostavil právny zástupca žalobcu, oprávnený zastupovať žalobcu pred správcom dane v daňových konaniach, a to najmä na všetky úkony súvisiace s vyrubovacím konaním a prípadným odvolacím konaním splnomocniteľa vo veci oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Zamestnanci správcu dane na ústnom pojednávaní, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2018, prerokovali so splnomocneným zástupcom pripomienky k protokolu a zároveň sa v predmetnej zápisnici vysporiadali s vyjadrením žalobcu k zisteniam uvedených v protokole. Správca dane konštatoval, že vo vyrubovacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho vyjadrenia, ktoré by mali vplyv na výsledok predmetnej daňovej kontroly a zároveň by si vyžadovali ďalšie dokazovanie, a preto uvedenú zápisnicu považoval za poslednú vo vyrubovacom konaní.
116. Dňa 24.09.2018, t.j. v zákonnej 15 - dňovej lehote odo dňa spísania poslednej zápisnice, vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie máj 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 122 420,89 eura, čím platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2017 zo sumy 122 828,42 eura na sumu 407,53 eura.
117. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane.
118. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
119. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol skutkový stav a rozsah vykonaného dokazovania správcom dane a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami podanými žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Správny súd už na tieto skutočnosti podrobne poukázal v tomto rozsudku v časti I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto na ňu odkazuje.
120. Správny súd s poukazom na zistené skutočnosti a získané dôkazy správcom dane zastáva názor, že deklarované obchody s keramickou dlažbou javia znaky karuselového podvodu, pri ktorom je rovnaký tovar opakovane fakturovaný medzi tými istými spoločnosťami. V zistenom obchodnom reťazci spoločností, ktoré si navzájom fakturovali dodanie keramickej dlažby v pozícii tzv. zmiznutého obchodníka (spoločnosť na začiatku reťazca, ktorá neodviedla do štátneho rozpočtu daň a následne „zmizla“, t.j. je pre daňovú správu nekontaktná, zmiznutý obchodník) vystupuje spoločnosť Spezia s.r.o., spoločnosti Amstaff s.r.o. a STROJMONT-BJ, s.r.o. ako tzv. nárazníkové spoločnosti deklarujú nákup keramickej dlažby od zmiznutých obchodníkov (spoločnosť Spezia s.r.o., v ďalších zdaňovacích obdobiach spoločnosť K&C BAU s. r. o.) a jej následný predaj v tuzemsku s minimálnou maržou (v podaných daňových priznaniach vykazujú nízke vlastné daňové povinnosti). Žalobca v zdaňovacích obdobiach február 2017 až jún 2017 vystupuje v preverovaných obchodoch na konci reťazca ako spoločnosť, ktorá si zo štátneho rozpočtu nárokuje vrátenie nadmerného odpočtu vzniknutého z titulu deklarovania nákupu keramickej dlažby od tuzemského dodávateľa (nárazníková spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o.) a jeho následného intrakomunitárneho dodania do Maďarska, odberateľovi GÖNCÖL FA HUNGARIA Kft. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bola spoločnosť PORTA s.r.o. v danej pozícii nahradená ďalšou tuzemskou spoločnosťou DB TRADE s. r. o.. Spoločnosti PORTA s.r.o. a DB TRADE s. r. o. si v konečnom dôsledku odpočítali daň, ktorá nebola na začiatku reťazca do štátneho rozpočtu zmiznutými obchodníkmi odvedená, a to za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia (nadmerné odpočty, ktorých vrátenie požaduje spoločnosť PORTA s.r.o., resp. neskôr DB TRADE s. r. o.), ktoré je v rozpore s účelom smernice o DPH, pretože uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.
121. Správny súd ďalej poukazuje, že okrem jednoznačne preukázaného finančného prepojenia medzi jednotlivými spoločnosťami (podrobne popísané v protokole aj v rozhodnutí správcu dane), správca dane zistil aj vzájomne personálne prepojenie cez osobu O. N.. Správca dane preukázal, že obchody s keramickou dlažbou boli riadené osobou O. N., konatelia spoločností Amstaff s.r.o., STROJMONT- BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. mali o vzájomných obchodoch len všeobecné vedomosti, ku konkrétnym skutočnostiam sa nevedeli na ústnych pojednávaniach vyjadriť, ich vyjadrenia k obchodným transakciám boli zasielané správcovi dane s odstupom času e-mailom, čo naznačuje, že boli zasielané po konzultácii s osobou riadiacou preverované obchody. Spoločnosť Spezia s.r.o. (aj K&C BAU s. r. o., konateľ M. Z. je v pátraní polície, jedná sa o bezdomovca) je nekontaktná spoločnosť, má fiktívne sídlo, jej konateľ Z. M. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nevie, že je konateľom spoločnosti, za spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, pričom práve spoločnosť Spezia s.r.o. je tou spoločnosťou, u ktorej dochádza v rámci zisteného reťazca k daňovému úniku. Vzájomné prepojenie spoločností obchodujúcich s keramickou dlažbou cez osobu O. N. podľa zistení správcu dane dokumentuje aj fakt, že identický tovar (druh, množstvo), nákup a predaj ktorého bol zúčastnenými spoločnosťami deklarovaný v reťazci Spezia s.r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONT-BJ, s.r.o. (SK), PORTA s.r.o. (SK), GÔNCÔL FA HUNGARIA Kft.(HU), bol v tých istých zdaňovacích obdobiach predmetom deklarovaných obchodov v reťazci spoločností K&C BAU s. r.o. (SK), Amstaff s.r.o. (SK), STROJMONT- BJ, s.r.o. (SK), Arista Capital s.r.o. (SK), PEKO Alfa, spol. s r.o. (CZ). Spoločnosti Arista Capital s.r.o., v ktorej je Martin N. jediným konateľom, a PORTA s.r.o., v ktorej podľa vyjadrenia jej konateľa obchody s dlažbou riadil ako zamestnanec O. N., majú v zistených reťazcoch rovnaké postavenie - koncové spoločnosti v tuzemsku deklarujúce dodanie keramickej dlažby do iných členských štátov, ktoré vykazovali v podaných daňových priznaniach nadmerné odpočty, ktorých vrátenie zo štátneho rozpočtu si nárokovali v príslušných zdaňovacích obdobiach. Správca dane na základe dôkazov, ktoré získal aj bez súčinnosti kontrolovaného daňového subjektu, jednoznačne preukázal, že tovar/keramická dlažba bol fakturovaný medzi tými istými spoločnosťami opakovane počas roka 2017, ku konečnej spotrebe nedochádzalo, pôvod tovaru nebol zistený, medzi zúčastnenými obchodnými spoločnosťami bolo preukázané personálne aj finančné prepojenie. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že ním deklarované zdaniteľné obchody sú spojené s podvodným konaním. Celý zistený a dôkazmi preukázaný reťazec obchodných vzťahov spĺňa podstatu karuselového podvodu a správca dane vychádzajúc z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. C-439/04 Axel
Kittel) vyvodil záver, že bola preukázaná účasť kontrolovaného daňového subjektu na daňovom podvode.
122. Správny súd zdôrazňuje, že ak si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. Na preukázanie hodnovernosti dodania tovaru alebo služby nie je postačujúce doloženie faktúry s dokladom o úhrade faktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované tovary alebo služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ vlastní faktúru znejúcu na menovaného dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru alebo služby aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie práva na odpočítanie DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia reálne došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotno-právne aspekty reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným predložením (hoci formálne správneho) daňového dokladu, nakoľko takýto doklad už sám osebe nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý.
123. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2017, z ktorého vyplýva, že ... „Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom.“
124. Správny súd zhodne ako daňové orgány, je toho názoru, že deklarované obchody javia znaky daňového podvodu, pri ktorom (vychádzajúc z jeho definície) jeden z účastníkov reťazca dodávateľov neodviedol do štátneho rozpočtu vybranú daň a ďalší si ju odpočítal, a to za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice o DPH, pretože uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám. Vzhľadom na vyššie popísané zistenia je zrejmé, že zdaniteľné obchody deklarované žalobcom boli spojené s podvodným konaním. Z vyjadrení a reakcií konateľa žalobcu je zrejmé, že o obchodoch s keramickou dlažbou mal len všeobecné vedomosti, čo ho však ako štatutárneho zástupcu spoločnosti nezbavuje zodpovednosti za takéto konanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že ním deklarované zdaniteľné obchody so spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o. sú spojené s podvodným konaním. Konateľ žalobcu neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa jeho účasť na podvode vylúčila. Takéto konanie konateľa je v rozpore so základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti, a to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Právo Únie nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod a odmietli v takom prípade poskytnúť oslobodenie (C-285/09 R, bod 49). Toto nie je spochybnené ani zásadami daňovej neutrality alebo právnej istoty, ani zásadou ochrany legitímnej dôvery. Týchto zásad sa totiž nemôže dovolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému DPH. Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia, i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave
preberajúcej túto smernicu, vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným touto smernicou. Uplatnenie práva na odpočet možno odmietnuť, ak je preukázané, že subjekt sa tohto práva dovoláva podvodom alebo zneužívaním.
125. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd poukázal „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. l Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené“.
126. Správny súd argumentuje, že z vykonaného dokazovania správcom dane jednoznačne vyplýva, že daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2017 sa nepotvrdila skutočná dodávka vyfakturovaného tovaru/keramickej dlažby faktúrami č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A č. A v celkovej sume 734.525,31eura, z toho 20 % DPH: 122 420,89 eura, t.j. dodávka tovaru v priamom zmluvnom vzťahu medzi platiteľmi dane STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o. Z titulu dodania tovaru, ktorého reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť. Zákon o DPH rieši aj prípady, kedy je faktúra vystavená, ale k samotnému dodaniu tovaru/služby nepríde. V takom prípade, každá osoba, ktorá vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie daň, je povinná zaplatiť túto daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Práve z dôvodu, že počas kontroly nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, nevznikla žalobcovi povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH.
127. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súčinnosti so žalobcom, doručoval mu upovedomenia o výsluchoch svedkov, toto právo mu nebolo správcom dane odopreté, avšak žiadneho výsluchu svedka sa nezúčastnil. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol priebežne oboznamovaný so zisteniami a závermi správcu dane, a teda mal možnosť sa k priebehu daňovej kontroly a zisteniam správcu dane vyjadrovať a predkladať dôkazy, čo žalobca aj využil. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, neukrátil žalobcu na jeho právach, informoval ho priebežne o zisteniach a dôkazoch zistených v priebehu daňovej kontroly, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť, neodoprel mu právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, informoval ho o svojich pochybnostiach o hodnovernosti predložených dokladov, ktoré mal možnosť vyvrátiť a preukázať relevantnými dôkazmi, čo však neurobil. Žalobcovi v rámci vyrubovacieho konania, ako aj v priebehu daňovej kontroly, bol poskytnutý zodpovedajúci a dostatočný priestor na predkladanie dôkazov.
128. Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov.
129. Správny súd poukazuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Ak sa však vzhľadom na podvody alebo nezrovnalosti, ktorými sa dopustil tento vystaviteľ
alebo ku ktorým na vstupe plnenia, o ktoré sa opiera právo na odpočet, došlo, považuje sa toto plnenie za neuskutočnené na základe jurisdikcie Rozsudku Európskeho súdneho dvora číslo C-642/11 Stroj trans EOOD. Podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vyhotovenie fiktívnej faktúry (faktúry za neexistujúce plnenie) je možné považovať za daňový podvod. V rozhodnutí Súdny dvor EÚ uviedol, že predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môžu brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. Právo Únie tak nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod.
130. V zmysle § 24 ods.2 Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 18/2018-18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol... „ Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
131. Podľa nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17 má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom (platiteľom). Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom, čo však neurobil, t.j. neuniesol svoje dôkazné bremeno.
132. Podľa 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti. Zamestnanci správcu dane môžu ako podklad pre daňovú kontrolu použiť aj spisy iných daňových subjektov, pričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 7 Daňového poriadku o odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných, alebo cudzích záznamov alebo iných skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. V zmysle tohto ustanovenia správca dane vykonal nahliadanie do spisov: daňového subjektu PORTA s.r.o., K&C BAU s. r. o., Arista Capital s.r.o., Amstaff s.r.o., Spezia s.r.o., JMR Pastor, s.r.o., DB TRADE s. r. o. a Abio, s. r. o. o čom spísal úradné záznamy.
133. Ďalej správny súd konštatuje, že správca dane v zmysle § 26 ods.7 Daňového poriadku (každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať) zaslal Všeobecnej úverovej banke, a.s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a Československej obchodnej banke, a.s. výzvu na ktorú banky reagovali a správcovi dane zaslali požadované informácie. Správca dane, aj banky, postupovali v súlade so zákonom, preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
134. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane sa v rozhodnutí odvoláva na výpisy z daňových priznaní za rok 2017 spoločností Arista Capital s.r.o., DB TRADE s. r. o., PORTA s.r.o., STROJMONT-BJ s.r.o., Amstaff s.r.o., Spezia s.r.o., čím zverejnil údaje podliehajúce daňovému tajomstvu, správny súd konštatuje, že správca dane na základe dôkazov získaných počas výkonu daňovej kontroly u žalobcu preukázal, že obchody s keramickou dlažbou deklarované medzi spoločnosťami Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o., PORTA s.r.o., resp. DB TRADE s. r. o. a GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft., a znova Spezia s.r.o. majú charakter karuselových podvodov. Za účelom preukázania pozície jednotlivých spoločností v zistenom obchodnom reťazci použil správca dane ako dôkaz aj údaje z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rok 2017. O nahliadnutí do údajov vedených finančnou správou v informačnom systéme FS vyhotovil správca dane v súlade
s daňovým poriadkom úradné záznamy a so získanými údajmi nakladal v súlade s § 11 Daňového poriadku, t.j. zachovával daňové tajomstvo.
135. K námietke žalobcu, že správca dane pri daňovej kontrole využil inštitút nahliadnutia do spisov v súlade s § 24 Daňového poriadku, a že žalovaný mal tieto úkony zopakovať v odvolacom konaní alebo v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku všetky zaradiť do jeho spisu z daňovej kontroly, správny súd poukazuje, že všetky dôkazy získané nahliadnutím do spisov daňových subjektov zúčastnených na obchodoch s keramickou dlažbou sú súčasťou spisu vedeného v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2017 u daňového subjektu PORTA s.r.o., a preto požiadavka žalobcu na ich zaradenie do spisu je z tohto pohľadu zbytočná. Správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a opakovanie tých istých úkonov by bolo nad rámec nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly.
136. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom obchodnom reťazci. Správca dane konal v súčinnosti so žalobcom a umožnil mu predložiť k rozporným zdaniteľným obchodom dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, resp. ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane. Žalobca však vzniknuté rozpory a pochybnosti správcu dane relevantným spôsobom nevyvrátil. Správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o hodnovernosti dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly, ktoré sú v rozpore s výsledkami preverovania, ktoré nepotvrdili dodanie deklarovaných tovarov spoločnosťou STROJMONT-BJ, s.r.o. Aj keď konateľ žalobcu verbálne potvrdil, že predmetné služby mu dodávateľ STROJMONT-BJ, s.r.o. dodal, je to však len jeho tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazom, a ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za dôkaz v daňovom konaní. Podľa údajov uvedených jednotlivými daňovými subjektmi v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2017 je zrejmé, že spoločnosť Spezia s.r.o., ako prvý z reťazca dodávateľov v tuzemsku, vykázal v daňových priznaniach DPH vysoké daňové povinnosti, ktoré neuhradil, nepriznal daň z nadobudnutia tovaru, ktorý mu mal byť podľa zistení maďarskej daňovej správy dodaný spoločnosťou GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft., Z. M., konateľ spoločnosti Spezia s.r.o., je podľa zistení osoba nezdržiavajúca sa na adrese svojho trvalého ani prechodného bydliska. V telefonickom rozhovore so správcom dane Z. M. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že je konateľom spoločnosti Spezia s.r.o., za uvedenú spoločnosť nevykonával žiadne zdaniteľné obchody, nevystavoval žiadne faktúry. Na kontaktnom telefónnom čísle, ktoré poskytol správcovi dane poskytovateľ virtuálneho sídla pre spoločnosť Spezia s.r.o., a ktoré malo patriť konateľovi tejto spoločnosti Z. M., sa prihlásil O. N. - konateľ Arista Capital s.r.o. - jedna zo spoločností zapojená do obchodov s keramickou dlažbou. Spoločnosti Amstaff s.r.o. a STROJMONT- BJ, s.r.o. ako prostredné spoločnosti v reťazci (spoločnosti, ktoré deklarovali nákup a predaj keramickej dlažby od tuzemských dodávateľov a pre tuzemských odberateľov) uviedli v podaných daňových priznaniach DPH nízke daňové povinnosti, čo vyplýva zo skutočnosti, že uvedené daňové subjekty pri predaji keramickej dlažby uplatnili minimálnu obchodnú prirážku/maržu. Konateľ spoločnosti Amstaff s.r.o. L. H. uviedol, že keramickú dlažbu nadobudol od španielskeho dodávateľa CRISTAL CERAMICAS, S.A. aj napriek skutočnosti, že ho správca dane pri vypočutí upozornil, že podľa predložených dokladov mala spoločnosť Amstaff s.r.o. keramickú dlažbu nakúpiť od slovenskej spoločnosti Spezia s.r.o., konateľ sa k uvedenému nevedel vyjadriť. Nákup od Spezia s.r.o. potvrdil až dodatočne e- mailom. Vyjadrenia konateľov spoločností týkajúce sa prepravy keramickej dlažby medzi jednotlivými spoločnosťami v tuzemsku, t.j. medzi Spezia s.r.o., Amstaff s.r.o., STROJMONT-BJ, s.r.o. a PORTA s.r.o., si navzájom odporujú, preprava tovaru v tuzemsku nebola preukázaná. Spoločnosti Amstaff s.r.o. a Spezia s.r.o. používali na úhradu svojich záväzkov a na prijímanie platieb za svoje pohľadávky rovnaký bankový účet s názvom Gejza N., takže k úhrade finančných prostriedkov medzi týmito dvoma spoločnosťami ako priamymi obchodnými partnermi nedochádzalo. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu obchody s keramickou dlažbou za spoločnosť zabezpečoval zamestnanec O. N. (zároveň aj konateľ Arista Capital s.r.o.). Žalobca nebol schopný správcovi dane niekoľko mesiacov hodnoverne preukázať použitie keramickej dlažby, nákup ktorej deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom období, tj. komu bola keramická dlažba následne odpredaná. Na úhradu svojich záväzkov voči dodávateľovi STROJMONT- BJ, s.r.o. používala spoločnosť PORTA s.r.o. finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté osobou O. N., pričom okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičiek zo strany uvedenej osoby neobjasnila (ani na výzvu správcu dane), nepredložila doklady preukazujúce vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
vo forme pôžičky. Žalobca od zdaňovacieho obdobia august 2017 vykazuje v podaných daňových priznaniach nízke daňové povinnosti, a to z dôvodu zapojenia do obchodov s mäsom - nákup mäsa z Poľska a jeho predaj tuzemskému odberateľovi, avšak podľa vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov žalobca nebol, a nie je registrovaný v súlade s platnou legislatívou (napr. zákon číslo 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov) na účely obchodovania s potravinami - mäsom, t.j. nebol oprávnený obchodovať s produktami živočíšneho pôvodu. Všetky správcom dane zistené skutočnosti svedčia o čisto umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov a na fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, nakoľko neboli podložené a preukázané žiadnymi dôkazmi o reálnom dodaní.
137. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že konateľ spoločnosti PORTA s.r.o. Ing. P. Z. bol počas výkonu daňovej kontroly priebežne oboznamovaný so zisteniami a závermi správcu dane, a teda mal možnosť sa k zisteniam správcu dane vyjadrovať a predkladať dôkazy. Správca dane vykonal všetky úkony (opakovane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na odstránenie pochybností, na predloženie dôkazov) s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Na základe vzniknutých pochybností, ktoré žalobca ani na výzvu správcu dane neodstránil, pristúpil správca dane k preverovaniu dodania keramickej dlažby v celom zistenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Správca dane za týmto účelom vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom, úvahy správcu dane pri hodnotení dôkazov boli utvorené na základe logického úsudku, ktorý vyplýval zo starostlivého uváženia dôkazov, ktoré mal správca dane k dispozícii pri zohľadnení a využití svojich profesionálnych poznatkov a skúseností. Správca dane na základe dôkazov, ktoré získal aj bez súčinnosti žalobcu jednoznačne preukázal, že ten istý tovar bol opakovane fakturovaný medzi tými istými spoločnosťami počas roka 2017, ku konečnej spotrebe tovaru nedochádzalo, ktorého pôvod je nejasný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že k rovnakým záverom dospela aj maďarská daňová správa, ktorá na základe opakovaných žiadostí o MVI preverovala vzájomné obchody kontrolovaného daňového subjektu PORTA s.r.o. a jeho maďarského odberateľa. Daňový úrad Prešov zároveň jednoznačne preukázal vzájomné personálne a finančné prepojenie spoločností zúčastnených na deklarovaných obchodoch s keramickou dlažbou.
138. Správny súd sa preto nestotožňuje s vyjadrením žalobcu o „konštruovaní domnelého reťazca obchodných vzťahov“. Vychádzajúc z v protokole citovaných rozsudkov Európskeho súdneho dvora (Axel Kittel, Recolta Recyclin SPRL, Teleos), ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016, má za to, že zistený a dôkazmi preukázaný reťazec obchodných vzťahov spĺňa podstatu karuselového podvodu a bola preukázaná účasť žalobcu na daňovom podvode. K odvolávaniu sa žalobcu na rozsudky ESD správny súd poukazuje , že správca dane v napadnutom rozhodnutí preukázal, že tovary uvedené na prijatých faktúrach od spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. neboli žalobcovi reálne dodané, a preto všetky rozhodnutia ESD, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú bezpredmetné, nakoľko sa týkajú situácie, že tovary/služby reálne poskytnuté boli, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
139. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala prepravy tovaru medzi zúčastnenými spoločnosťami v tuzemsku, správny súd argumentuje, že tvrdenie žalobcu, že prepravu tovaru vykonala spoločnosť STROJMONT-BJ, s.r.o., bolo v rozpore s vyjadrením konateľa spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o.. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby tieto rozpory odstránil, čo však neurobil. Navyše, žalobca mal možnosť klásť svedkovi - konateľovi spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. otázky pri jeho vypočutí ako svedka, čo však nevyužil a vypočutia svedka sa nezúčastnil. Nie je úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. Keďže žalobca mal vedomosť o pochybnostiach správcu dane týkajúcich sa prepravy tovaru od jeho dodávateľa (napr. na základe zaslanej výzvy na predloženie dôkazov), mal možnosť v tejto súvislosti osloviť svojho dodávateľa (podľa predložených dokladov vzájomná spolupráca medzi týmito dvoma daňovými subjektmi pokračovala aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t.j. boli v kontakte) a požiadať ho o doklady týkajúce sa prepravy tovaru. V neposlednom rade treba uviesť, že zistené rozpory týkajúce sa prepravy tovaru od dodávateľa STROJMONT-BJ, s.r.o. žalobcovi boli len jednou zo skutočností, na základe ktorých vznikli pochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu tak, ako bol prezentovaný predloženými dokladmi a podnetom na ďalšie preverovanie, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k zisteniu, že preverované obchody s keramickou dlažbou sú súčasťou karuselového podvodu.
140. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že Martin N. je osobou, u ktorej bolo preukázané prepojenie na všetky spoločnosti zúčastňujúcich sa obchodov s keramickou dlažbou, nejedná sa teda o len o nejaké domnienky správcu dane bez akéhokoľvek dôkazu tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Rovnako správca dane preukázal, že bankový účet, ktorého majiteľom a disponentom je Gejza N., bol použitý v preverovaných obchodoch a správca dane dospel k záveru, že aj bez vypočutia Martina N. ako svedka disponuje dostatkom dôkazov o tom, že preverované obchody s keramickou dlažbou sú súčasťou karuselového podvodu. Správca dane predvolal aj B. N. ako svedka, ktorý sa však na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
141. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžr/38/2011 zo dňa 08.novembra 2011, z ktorého vyplýva, že „ práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dodatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
142. K námietke, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal deklarované zdaniteľné obchody, ktoré správca dane nevzal do úvahy a pri svojom dokazovaní sa zameral najmä na dokazovanie nevykonávania ekonomickej aktivity tretími subjektmi mimo priamy dodávateľský vzťah žalobcu, správny súd argumentuje, že žalobca počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a ani v rámci odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by odstránil oprávnené pochybnosti správcu dane týkajúce sa jednak nákupu keramickej dlažby, ako aj jej predaja. Žalobca nepreukázal ani skutočnosti týkajúce sa priamo jeho dodávateľsko- odberateľských vzťahov (napr. poskytnutie a vrátenie pôžičky, úhrady dodávateľských faktúr od STROJMONT-BJ, s.r.o., úhrady odberateľských faktúr vystavených pre odberateľov GÖNCÖL FA HUNGÁRIA Kft. a DB TRADE s. r. o., pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti v pokladni spoločnosti, nepredložil pokladničnú knihu spoločnosti za rok 2017, nevysvetlil vyskladnenie tovaru zo skladu v Ličartovciach v máji 2017, nevysvetlil naskladnenie tovaru do skladu v Ličartovciach v máj 2017, nepredložil skladovú evidenciu tovaru, atď). Bez preverenia všetkých, v protokole a v rozhodnutí uvedených skutočností (preverenie obchodov v rámci celého zisteného reťazca spoločností) by nebolo možné objasniť skutočnú podstatu deklarovaných obchodov. Za týmto účelom vykonal správca dane rozsiahle a podrobné preverovanie, pričom od žalobcu nepožadoval preukázanie takých skutočností, ktoré by sa týkali daňových povinností iných zúčastnených daňových subjektov.
143. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správca dane prispôsobil hodnotenie zisteného skutkového stavu vopred prijatému postoju k otázke dodania/nedodania tovaru. K záveru, že deklarované obchody majú charakter karuselového podvodu, dospel správca dane až po tom, ako získal všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Je nepochybné a jednoznačne preukázané, že tovar bol opakovane dodávaný medzi tými istými spoločnosťami bez jeho konečnej spotreby, rovnako aj vzájomné personálne a finančné prepojenie zúčastnených spoločností. Správca dane získané dôkazy vyhodnotil objektívne a svoje závery náležite odôvodnil.
144. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 8Sžf/40/2015 zo dňa 28.09.2015 (DSP 31/2017), z ktorého vyplýva, že ... „Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno- právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má povahu faktu“.
145. Podľa názoru správneho súdu žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi obchodmi zúčastňuje prinajmenšom na neobvyklých obchodných transakciách vzhľadom na tú skutočnosť, že svoje vyjadrenia k preverovaným skutočnostiam nebol schopný poskytnúť priamo na ústnych pojednávaniach, ale až následne e-mailom, čo naznačuje, že tieto informácie mu boli poskytované ďalšou osobou, ako napr. konateľ spoločnosti PORTA s.r.o. nemal vedomosť o tom, kedy a komu tovar nakúpený v kontrolovanom zdaňovacom období následne predal, pričom celková hodnota nakúpeného tovaru je v nezanedbateľnej sume 734 525,31 eura od jediného dodávateľa v jedinom mesiaci. Komu predmetný tovar predal, preukázal až po niekoľkých mesiacoch na základe niekoľkých výziev správcu
dane. Aj odpovede konateľa žalobcu si navzájom odporujú, napr. v e-maily dňa 13.09.2017 tvrdil, že tovar nadobudnutý v máji 2017 od spoločnosti STROJMONT-BJ, s.r.o. sa stále nachádza v sklade v Ličartovciach, a preto nemôže predložiť vydané faktúry ani prepravné doklady, a následne predložil doklady, podľa ktorých predmetný tovar dodal odberateľovi v Maďarsku spoločnosti GÔNCÓL FA HUNGARIA KFT. a na prepravných listoch CMR je dátum dodania 12.06.2017. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že sa nesprával s náležitou odbornou starostlivosťou, tj. neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho ako od konateľa obchodnej spoločnosti možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní podvodného konania. Takéto správanie konateľa je v rozpore so zásadou „dobrého obchodníka“, ako aj v rozpore s bežnou obchodnou praxou.
146. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Správca dane má následne právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na stráne žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.
147. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚ.S 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
148. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
149. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
150. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).