Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG, so sídlom: Mainzer Strasse 81, 651 89 Wiesbaden, Spolková republika Nemecko, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Wiesbaden pod číslom HRA 9790 a s registrovanou pobočkou na adrese Knollstrasse, 670 61 Ludwigshafen, Spolková republika Nemecko, zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z006464-2019-OF/K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732 _N733 _N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.: Z006464-2019-OF/K441_N715_ N717_ N718_ N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019 v časti výroku rozhodnutia: „Ministerstvo rozhodnutie číslo: Z006464-2019-OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732 _N733_N735_N736_N737_NXY ruší v bode: 240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eur“ z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Zverejnením oznámenia o začatí konania z podnetu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava (ďalej ako „ministerstvo“ alebo ako „MZ SR“ alebo aj ako „žalovaný“) na webovom sídle - H.:/..K..I. (ďalej len ako „portál kategorizácie liekov“), bolo dňa 05.11.2018 začaté konanie vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov (ďalej len „konanie o prehodnotení úhrad“) v súlade s ust. a ust. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) v spojení s ust. a ust. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o spôsobe určenia

štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“).

2. Obchodná spoločnosť AbbVie Deutschland GmbH & Co.KG, so sídlom: Mainzer Strasse 81, 651 89 Wiesbaden, Spolková republika Nemecko vystupujúca ako účastník konania v zmysle ust. (ďalej ako „účastník konania“ alebo aj ako „žalobca“), je držiteľom registrácie nasledovných liekov, ktoré sú zaradené v referenčnej skupine L04AB04 Adalimumab parent., ktorá je predmetom konania:

Kód Názov lieku Doplnok k názvu lieku 40793 Humira 40 mg/0,8 ml injekčný roztok na sol inj 2x0,8 ml/40 mg pediatrické použitie (liek.inj.skl.) 7783B Humira 40 mg injekčný roztok v naplnenej sol inj 2x0,4 ml/40mg injekčnej s striekačke (striek.skl.napln) 7787B Humira 40 mg injekčný roztok v naplnenom sol inj 2x0,4 ml/40mg pere (napi. skl.pero)

(ďalej ako „dotknuté lieky alebo aj ako „lieky „Humira“ a každý z nich aj ako „liek Humira“).

3. Dňa 15.01.2019 zverejnilo MZ SR na portáli kategorizácie liekov v rámci konania o revízii úhrad, rozhodnutie č. S14082-OKC-2018-14869/LRUK002 zo dňa 14.01.2019, ktorého opravu zrejmej nesprávnosti uverejnilo na uvedenom portáli dňa 17.01.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). V predmetnom oznámení MZ SR uviedlo navrhované zmeny charakteristík referenčných skupín spolu s referenčnými skupinami, ktoré sú predmetom konania. Účastníci konania mali možnosť podať svoje vyjadrenia a pripomienky k citovanému oznámeniu o začatí konania, nakoľko v zmysle ust. zverejnenie oznámenia o začatí konania na portáli kategorizácie liekov sídle sa považuje za doručenie oznámenia o začatí konania všetkým účastníkom konania. MZ SR prvostupňovým rozhodnutím určilo maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku lieku Humira vo výške 20,645 eura. Vo vzťahu k žalobcovi sa jedná o bod 240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent.

4. Dňa 23.01.2019 žalobca doručil MZ SR námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými požiadal ministerku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako „ministerka“) o zmenu prvostupňového rozhodnutia o revízii úhrad tak, aby vo veci referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent. v bode 240. v celom rozsahu zrušila maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne prvostupňového rozhodnutia (pred opravou prvostupňového rozhodnutia sa jednalo o bod 184. výroku), ktorým sa pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. určuje maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva vo výške 20,645 eura, a aby ponechala maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v pôvodnej výške, t.j. vo výške určenej pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a to v sume 29,493 eura.

5. Ministerka rozhodnutím č. Z006464-2019-OF/K441_N715_N717_N718_N719 _N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 14.02.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo zverejnené na portáli kategorizácie liekov, dňa 15.02.2019 námietkam žalobcu vyhovela a určila maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. vo výške 29,493 eura v bode 240.

6. MZ SR vydalo rozhodnutie č. Z006464-2019-OF/K441_N715_N717_N718_N719 _N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie MZ SR“), ktorým zrušilo v bode 240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eura na základe ust. , ktorý umožňuje MZ SR bezodkladne rozhodnúť vo verejnom záujme vo veci kategorizácie za účelom zabezpečenia riadneho fungovania systému zdravotníctva a zabezpečenia stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia. Ďalej MZ SR rozhodlo, že všetky ostatné body ostávajú v platnosti a ministerstvo ich potvrdzuje.

7. MZ SR v rozhodnutí uviedlo, že považovalo za nevyhnutné uskutočniť nápravu druhostupňového rozhodnutia, pretože absencia jeho nápravy by nemala len dopad na prostriedky verejného zdravotného poistenia, ale zníženie referenčnej ceny lieku z 29,493 eura na 20,645 eur predstavuje zníženie úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva adalimumab o takmer 30 %. Na základe údajov Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len ako „NCZI“) ročné náklady vynaložené na liečivo adalimumab z verejného zdravotného poistenia na Slovensku v roku 2018 boli vo výške 35,556 milióna eur a priemerne kvartálne vo výške 8,889 milióna eur. V prípade, ak by došlo k zníženiu úhrady zdravotnej poisťovne v súlade so zákonnými požiadavkami, teda k zníženiu úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva adalimumab o 30%, predpokladaná úspora nákladov krytých na základe verejného zdravotného poistenia za jeden kvartál by predstavovala 30% z 8,889 milióna eur, čo je 2,667 milióna eur pre všetky zdravotné poisťovne.

II.

Žaloba

8. Žalobou zo dňa 12.04.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 16.04.2019, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia vydaného žalovaným - MZ SR č. Z006464-2019OF/K441_N715_N717_N718 _N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, vrátane jeho základných práv a slobôd, pretože v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (ust. ), že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený (ust. ), že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (ust. ), že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ), že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. ) a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ). Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

9. Žalobca namietal, že mu bolo odňaté právo konať pred orgánom verejnej správy a uplatňovať v predmetnej veci procesné práva, nakoľko MZ SR mu nedalo žiadnu možnosť oboznámiť sa vopred s dôvodmi a podkladmi svojho zamýšľaného postupu a rozhodnutia, ani možnosť sa k nim akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, navrhovať dôkazy, predkladať argumenty a brániť tak svoje práva a právom chránené záujmy. Uviedol, že z jeho strany týmto došlo nielen k porušeniu jeho práv podľa ust. a ust. , ale aj k podstatnému porušeniu základných zásad kategorizačných konaní ustanovených zákonom, najmä k porušeniu povinnosti MZ SR dbať v konaní na zachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníka konania (ust. ) a povinnosti postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania (ust. ).

10. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo preňho absolútne nečakané a nepredvídateľné, pretože žalovaný dodatočne úplne poprel a zmenil vlastný právny názor vyslovený v len nedávno právoplatne skončenom konaní. Zároveň uviedol, že k zmene právneho názoru uvedenom v napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel bez toho, aby mu pred jeho vydaním poskytol priestor na vyjadrenie sa k tomuto novému právnemu názoru a dal mu možnosť sa voči nemu brániť a včas naň reagovať, t.j. predložiť vlastnú právnu aj skutkovú argumentáciu, ktorá mohla mať podstatný vplyv na posúdenie veci. Mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol de facto i de iure „o žalobcovi bez žalobcu“ a svojim svojvoľným postupom v predmetnej veci vážnym spôsobom porušil jeho základné práva - právnu istotu ( SR), inú právnu ochranu ( ) aj spravodlivý proces (čl. 47 - 48 ).

11. Zastával názor, že z vyššie uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie zrušiteľné správnym súdom z dôvodu podľa ust. .

12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a uviedol, že na základe napadnutého rozhodnutia sa MZ SR rozhodlo dodatočne priamo zasiahnuť do právoplatne skončenej veci a obsahu už právoplatného a vykonateľného druhostupňového rozhodnutia. Táto skutočnosť je podstatná z dôvodu, že právomocou dodatočne zmeniť/zrušiť právoplatné rozhodnutie vydané vo veci kategorizácie liekov disponuje podľa zákona iba výlučne ministerka a to len pod podmienkou dodržania procesného postupu ustanoveného v ust. , t.j. v rámci inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo konania o námietkach.

13. Vo vzťahu k uvedenému žalobca zastával názor, že postup žalovaného bol v rozpore s (princíp legality), podľa ktorého štátny orgán môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. S ohľadom na vyššie uvedené, žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zrušiteľné správnym súdom z dôvodu podľa ust. .

15. Ďalej žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahového hľadiska ho považuje za nedostatočne odôvodnené, zmätočné a arbitrárne, s ohľadom najmä na ďalej uvedené skutočnosti.

16. Žalobca považoval za zmätočnú skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, v akej konkrétnej veci bolo vydané a ďalej poukázal na to, že je v ňom uvedený odkaz na ust. , ktorý však upravuje rozhodovanie vo veci podmieneného zaradenia lieku do ZKL, pritom uvedené vôbec nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, ani druhostupňového rozhodnutia a ani administratívneho konania v rámci ktorého, bolo druhostupňové rozhodnutie ministerky vydané (pozn. dané konanie sa týkalo rozhodovania vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v ZKL, konkrétne, zmeny ÚZP2)

17. Žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s jeho výrokovou časťou. Poukázal na to, že MZ SR v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedlo, že chce potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, čomu ale nezodpovedá výroková časť, podľa ktorej sa druhostupňové rozhodnutie ministerky ruší iba v bode: „240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eur“. Žiadna iná časť výroku druhostupňového rozhodnutia nebola výrokom napadnutého rozhodnutia zrušená, z čoho vyplýva, že nedotknutou a naďalej platnou ostala i tá časť výroku druhostupňového rozhodnutia, ktorou ministerka rozhodla, že námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (pozn. ktorými sa žalobca domáhal určenia ÚZP2 vo výške 29,493 eura) sa vyhovuje. V prospech platnosti danej časti druhostupňového rozhodnutia svedčí tiež skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani žiaden výrok o tom, že by sa námietky žalobcu dodatočne zamietali.

18. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je tak v dôsledku vyššie uvedeného nelogické, nezrozumiteľné a zmätočné, nakoľko v spojení s nezrušenou časťou druho-stupňového rozhodnutia síce na jednej strane pre referenčnú skupinu L04AB04 ruší ÚZP2 vo výške 29,493 eura, avšak na druhej strane právoplatne rozhoduje, že vyhovuje námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými pritom žalobca žiadal o určenie ÚZP2 práve vo výške 29,493 eura. Zdôraznil, že týmto postupom MZ SR bol uvedený do stavu právnej neistoty, keďže aj keď bolo jeho námietkam právoplatne vyhovené, MZ SR v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie uplatňuje v praxi pre referenčnú skupinu L04AB04 výšku ÚZP2 určenú prvostupňovým rozhodnutím (20,654 eura). Táto situácia je v podmienkach právneho štátu neprípustná a v príkrom rozpore s . 19. Ďalej žalobca podrobne v žalobe časti Ad c/ v bodoch 1 - 6 uviedol dôvody z ktorých vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, nedostatočné odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne, čo je v rozpore so základnými právami žalobcu na právnu istotu ( SR), inú právnu ochranu ( ) i právom žalobcu na spravodlivý proces (čl. 47-48 , čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

20. Žalobca namietal, že MZ SR v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stroho a bez náležitého objasnenia uviedlo, že ÚZP2 pre referenčnú skupinu L04AB04 vo výške 29,493 eura je nevyhnutné ihneď zrušiť z dôvodu, že „v opačnom prípade by to malo značný a nenapraviteľný negatívny dopad na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia“ a že ponechanie ÚZP2 vo výške 29,493

eura by údajne mohlo viesť až k narušeniu „riadneho fungovania systému zdravotníctva“ a „stability hospodárenia s finančnými prostriedkami verejného zdravotného poistenia“. Z uvedeného vyplýva, že ani jedno z citovaných tvrdení MZ SR nie je v napadnutom rozhodnutí bližšie odôvodnené, či dôkazne podložené (napr. relevantným výpočtom a pod.). Nie je preto zrejmé, čo konkrétne malo MZ SR na mysli pod „značným a nenapraviteľným negatívnym dopadom“, „narušením riadneho fungovania systému zdravotníctva“, či „narušením stability hospodárenia s finančnými prostriedkami verejného zdravotného poistenia“. Zároveň sa z napadnutého rozhodnutia nedá ani zistiť, na podklade akých konkrétnych údajov, skutkových zistení a úvah dospelo MZ SR k daným záverom a či v tejto súvislosti nejaké dôkazy alebo zisťovanie vôbec vykonalo.

21. Žalobca namietal, že tvrdenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považuje aj za zjavne účelové a nepravdivé. Pre referenčnú skupinu L04AB04 bola totiž ÚZP2 vo výške 29,493 eur určená už od 01.10.2018, t.j. pred zverejnením napadnutého rozhodnutia bola v platnosti celých 6 mesiacov počas ktorých, ju žalovaný akceptoval, žiadnym spôsobom nespochybňoval a nepovažoval ani za narušenie riadneho fungovania systému zdravotníctva, ani za hrozbu pre jeho stabilitu a nemal ani za to, že by mala nenapraviteľný dopad na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia, nakoľko v opačnom prípade by ju po takú dlhú dobu celkom určite netoleroval. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu svedčia takisto o tom, že odvolanie sa na verejný záujem podľa ust. bolo zo strany MZ SR v predmetnej veci absolútne neodôvodnené. Ministerstvo v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nepreukázalo existenciu verejného záujmu na okamžitom zrušení dovtedajšej výšky ÚZP2 pre Referenčnú skupinu L04AB04 (t.j. 29,493 eura) z dôvodov podľa ust. .

22. Žalobca zastával názor, že možnosť aplikovania postupu podľa ust. je z povahy danej právnej úpravy limitovaná iba na skutočne výnimočné a naliehavé situácie. Predmetný prípad však takouto výnimočnou a naliehavou situáciou objektívne nebol, keďže pre referenčnú skupinu L04AB04 bola ÚZP2 vo výške 29,493 eura v platnosti už po dobu pol roka pred vydaním napadnutého rozhodnutia, počas ktorej žalovaný túto výšku ÚZP2 akceptoval a dokonca i opakovane právoplatne potvrdil v troch po sebe nasledujúcich štvrťročných konaniach o revízii úhrad liekov (ID: 13690, ID: 14332 a ID: 14869).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca namietal, že na uplatnenie režimu verejného záujmu nebol teda v napadnutom rozhodnutí daný žiaden dôvod a v rozpore s verejným záujmom je v súčasnosti naopak práve samotné napadnuté rozhodnutie, ktoré v dôsledku svojej okamžitej vykonateľnosti spôsobilo tisíckam pacientov, liečených liekmi Humira, vznik neúnosne vysokých doplatkov za lieky, v dôsledku čoho týmto pacientom hrozí, že ostanú aktuálne bez adekvátnej liečby svojho vážneho ochorenia, čo môže mať vážne negatívne dôsledky na ich život a zdravie. Žalobca vo vzťahu k uvedenému uviedol bližšie podrobnosti aj v čl. VI. žaloby.

24. Uviedol, že MZ SR v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že nezohľadnenie rozhodnutí o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio do ZKL v rámci konania o zmene ÚZP2 je „v rozpore s ust. a vyhlášky č. “ a „nemá žiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch“. Žalobca namietal, že v čom konkrétne má byť uvedené v rozpore s ust. a vyhlášky č. , ale MZ SR už žiadnym spôsobom nevysvetlilo, t.j. nie je zrejmé, akým spôsobom po novom vykladá obsah daných právnych noriem a akými konkrétnymi úvahami sa pri ich aplikácii riadilo.

25. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie na základe uvedeného, zjavne neodôvodnené, nezrozumiteľné a v rozpore s ust. , podľa ktorého ministerstvo musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť „ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania“, ako aj v rozpore s ust. . podľa ktorého, musia byť rozhodnutia vo veci kategorizácie liekov odôvodnené iba „objektívnymi a overiteľnými kritériami“.

26. Žalobca zdôraznil, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je imanentnou súčasťou a jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, či ESĽP. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má totiž podľa Ústavného súdu SR zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania nielen súdov, ale i správnych

orgánov a vylúčiť na ich strane ľubovôľu, nakoľko len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) a náležite (zákonom vyžadovaným spôsobom) odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. S ohľadom na všetky v tejto časti uvedené skutočnosti, mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho je daný dôvod na jeho zrušenie správnym súdom aj podľa ust. .

28. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko MZ SR v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prezentuje nový právny názor, podľa ktorého, nezohľadnenie rozhodnutí o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio do ZKL (ďalej „rozhodnutia o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio“) v konaní o zmene ÚZP2 bolo v rozpore s ust. a vyhlášky č. a nemalo žiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Tento právny názor ministerstva považoval žalobca nielen za neodôvodnený, ale aj za nesprávny, s ohľadom na ďalej uvedené skutočnosti.

29. Zároveň žalobca uviedol, že v čase konania o zmene ÚZP2 pre referenčnú skupinu L04AB04 neboli rozhodnutia o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio ešte vykonateľné, z čoho vyplýva, že v čase vydania druhostupňového rozhodnutia, tieto lieky neboli ešte zaradené do ZKL. Podľa ust. platí, že MZ SR aktualizuje ZKL a teda zaraďuje lieky do ZKL až na základe „vykonateľných rozhodnutí“. Poukázal na to, že uvedené lieky boli do ZKL v skutočnosti zaradené až k 01.03.2019, t.j. až po skončení konania o zmene ÚZP2 pre referenčnú skupinu L04AB04, a preto neboli v čase konania o zmene ÚZP2 ešte zaradené do ZKL, t.j. neboli v danom čase ani súčasťou referenčnej skupiny L04AB04 (podľa ust. platí, že „referenčná skupina obsahuje lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov“). V čase konania o zmene ÚZP2 a teda aj v čase vydania druhostupňového rozhodnutia, sa teda ani jeden z liekov Hyrimoz a Hulio nemohol považovať za tzv. referenčný liek referenčnej skupiny L04AB04 a zároveň cena týchto liekov sa nemohla považovať za tzv. referenčnú cenu referenčnej skupiny L04AB04, nakoľko dané lieky ešte neboli súčasťou uvedenej referenčnej skupiny a o.i. tak v danom čase dokonca nemali ani tzv. maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni.

30. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a argumenty v žalobe vo vzťahu k vyššie uvedenému, mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je tak daný dôvod na jeho zrušenie správnym súdom aj podľa ust. .

31. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a že skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré sú uvedené v jeho odôvodnení, nemajú oporu v administratívnom spise a vykonanom dokazovaní. Napadnuté rozhodnutie je preto v rozpore aj s ust. v zmysle ktorého, bolo MZ SR povinné zistiť „presne a úplne skutočný stav veci“ a na tento účel si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie podľa ust. „najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania“, avšak, MZ SR so od žalobcu žiaden podklad nezaobstaralo, keďže ho o svojom konaní a postupe v predmetnej veci neinformovalo a nedalo mu tak žiadnu možnosť sa k veci vyjadriť a predložiť ako podklad na rozhodnutie vlastnú skutkovú aj právnu argumentáciu, ktorá pritom mohla mať na posúdenie veci podstatný vplyv. Konkrétne dôvody nesprávnosti a nedostatočnosti zistenia skutkového stavu predmetnej veci zo strany MZ SR, t.j. najmä neexistencia verejného záujmu na okamžitom zrušení doterajšej výšky ÚZP2 pre referenčnú skupinu L04AB04 a neexistencia dôvodov na postup podľa ust. v predmetnej veci, nezohľadnenie záujmov dotknutých pacientov a nezistenie vážnych rizík hroziacich pacientom z okamžitého zrušenia doterajšej výšky ÚZP2 pre referenčnú skupinu L04AB04, nesprávnosť ničím nepodložených skutkových tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalobca uviedol, že na uvedené poukázal už bližšie v ostatných častiach žaloby a na ktoré odkazuje. S poukazom a odvolaním sa na všetky skutočnosti uvedené v žalobe v časti IV., žalobca zastával názor, že v predmetnom prípade sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správnym súdom aj podľa ust. a .

III.

Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 24.05.2019, doručenom správnemu súdu dňa 24.05.2019, tak, že s námietkami žalobcu nesúhlasil a s poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Uviedol, že každé konanie pri zmene charakteristík referenčnej skupiny liekov, zaradené v zozname kategorizovaných liekov je konanie svojho druhu, pretože ceny liekov sú pohyblivé a zároveň podľa ust. platí, že do úvahy pri kategorizácii liekov a v tejto súvislosti aj pri zmenách charakteristík referenčných skupín liekov, je žalovaný povinný prehodnocovať úhrady zdravotných poisťovní za štandardnú dávku liečiva tak, aby zdroje verejného zdravotného poistenia boli vynakladané účelne a efektívne so zreteľom na účinnosť a bezpečnosť liekov.

34. Žalovaný podrobne opísal skutkový stav veci a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu.

35. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, pretože nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, trval na tom, že ho vydal orgán verejnej správy, ktorý na to bol zo zákona oprávnený, ďalej, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne a náležite odôvodnené a ktoré vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, ako aj, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu.

36. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal v rámci konania o prehodnotení úhrad poisťovne, ktoré bolo začaté jeho oznámením o začatí konania z podnetu MZ SR vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov zverejneného na portáli kategorizácie dňa 05.11.2018. Zdôraznil, že v rámci tohto konania bola rovnako všetkým jeho účastníkom poskytnutá možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutí ako aj sa k týmto podkladom vyjadriť. Rovnako mal žalobca ako všetci účastníci konania možnosť využiť inštitút riadnych opravných prostriedkov. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu námietky. So zreteľom na tento fakt, nie je možné dôvodiť, že žalobcovi boli odopreté jeho základné procesné práva, keď mu boli v skutočnosti nielen priznané, ale aj ním samotným vykonané.

37. Ďalej žalovaný uviedol, že argument žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo absolútne nečakané a nepredvídateľné a nemal možnosť sa vyjadriť k zmene jeho právneho názoru zohľadňujúc skutkový stav nemôže obstáť, nakoľko prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol úplne rovnako ako v napadnutom rozhodnutí. Argumentoval, že napadnutým rozhodnutím sa mala odstrániť chyba postupu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nesúladnom s predchádzajúcou rozhodovacou praxou, ku ktorému došlo vyhovením námietok žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v druhostupňovom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovacia činnosť MZ SR v predchádzajúcich rovnakých konaniach bola rovnaká ako tá, ktorá bola uplatnená v prvostupňovom rozhodnutí a žalobcovi bol tento postup známy nielen z predchádzajúcich konaní, ale aj prvostupňového rozhodnutia, o nepredvídateľnosti a neočakávanosti je možné hovoriť výlučne s právnym názorom vysloveným v námietkach žalobcu proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu.

38. Zároveň žalovaný dôvodil, že tvrdenie žalobcu spočívajúce v odopretí možnosti a absencii vyjadriť sa k zmene právneho názoru MZ SR taktiež nemá oporu v skutkovom základe veci, keďže žalobcovi táto možnosť bola nie len prístupná, ale ju aj využil prostredníctvom podania riadneho opravného prostriedku

- námietok proti prvostupňovému rozhodnutiu a teda, vyjadril svoj názor k právnej interpretácii MZ SR. Poznamenal, že názor MZ SR uvedený v prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí je súladný, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru MZ SR vysloveného v napadnutom rozhodnutí. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v predmetnom prípade boli žalobcovi poskytnuté nielen všetky jeho práva, ale aj ním uplatnené a preto, nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia.

39. Žalovaný zdôraznil, že keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané MZ SR podľa ust. a teda ho vydal orgán verejnej správy, ktorý bol na to zo zákona oprávnený.

40. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a to v zmysle ust. , z ktorého vyplýva, že MZ SR je povinné všetky svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť, pričom v spojení s ust. bod. 1 musia byť všetky jeho rozhodnutia vo veciach kategorizácie odôvodnené objektívnymi a overiteľnými kritériami. Zdôraznil, že MZ SR v odôvodnení rozhodnutia uviedlo skutočnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie a to, zosúladenie s požiadavkami vyhlášky č. nesúladného napadnutého rozhodnutia a značný negatívny dopad na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia.

41. Vo vzťahu k nesúladu napadnutého rozhodnutia s požiadavkami vyhlášky č. , MZ SR v jeho odôvodnení uviedlo obsahovo totožné právne posúdenie veci.

42. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca má k dispozícii údaje o spotrebe lieku a jeho výnosoch za liek a teda musel vedieť o existencii rizika markantného vplyvu zníženia úhrady zdravotnej poisťovne na finančné prostriedky.

43. Žalovaný považoval za účelové a rozporné tvrdenie žalobcu, v ktorom na jednej strane tvrdí, že jeho finančná škoda je markantná, avšak prípadná škoda finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia spôsobená priznaním mu vyššej úhrady za liek v rozpore s legislatívou, je bez akéhokoľvek zachovania zdravého a ekvivalentného úsudku jednej a tej istej situácie.

44. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje náležité zákonom požadované odôvodnenie, z dôvodu existencie ktorého nemôže byť vyslovená jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 v zmysle ktorého, je rozhodnutie považované za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia výnimočne a to vtedy, keď písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, čo nemôže byť prípadom napadnutého rozhodnutia.

45. V súvislosti so žalobcovým poukázaním na nedostatok napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v nesprávnom uvedení odkazu na ust. žalovaný uviedol, že išlo o zjavnú chybu v písaní a takáto chyba nemôže zakladať žalobcom tvrdenú zmätočnosť, z ktorej sa dôvodí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Podľa názoru žalovaného, tvrdenie žalobcu o neexistencii verejného záujmu z dôvodu určenia vyššej úhrady zdravotnej poisťovne pre liek počas predchádzajúcich troch mesiacov taktiež neobstojí, nakoľko vyššia výška úhrady zdravotnej poisťovne uplatňovaná v predchádzajúcich 6 mesiacoch vychádzala z inej referenčnej ceny lieku referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent.. O znížení výšky úhrady zdravotnej poisťovne MZ SR rozhodlo na základe zmeny referenčnej ceny lieku a úhrada zdravotnej poisťovne v predchádzajúcich 6 mesiacoch teda vychádzala z inej referenčnej ceny za liek ako úhrada zdravotnej poisťovne, o ktorej MZ SR rozhodlo v dôsledku zmeny tejto referenčnej ceny lieku pre referenčnú skupinu. Práve nerozhodnutie o znížení úhrady zdravotnej poisťovne napriek zmene referenčnej ceny lieku by predstavovalo hrozbu narušenia stability a nenapraviteľného negatívneho dopadu na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia. Zastával názor, že verejný záujem na zabezpečení stability finančných možností systému verejného zdravotného poistenia treba vnímať najmä v žalobcom zamlčujúcej skutočnosti, že ním predostieraný právny názor vo vzťahu k nezákonnosti zníženia úhrady zdravotnej poisťovne je limitovaný na obdobie 3 mesiacov, teda pokiaľ nebude MZ SR vykonané ďalšie prehodnotenie úhrad. Podľa žalovaného, nesprávna a účelová argumentácia žalobcu totiž spočíva v tom, že vstup nových liekov do zoznamu, ktorým došlo k zmene referenčnej ceny lieku, v dôsledku ktorej má byť znížená úhrada za liek, má byť uskutočnený až v rámci ďalšej revízie úhrad. Naliehavosť verejného záujmu spočívala práve v tom, že uskutočnenie nápravy bolo nevyhnutné uskutočniť práve v rámci prehodnotenia úhrad k 01.04.2019. Uviedol, že žalobca sa totiž vo svojej právnej argumentácii stotožňuje so znížením úhrady zdravotnej poisťovne v ďalšom konaní o prehodnotení úhrad a snaží o získanie finančných prostriedkov vynaložených za liek výlučne za obdobie 3 mesiacov od 01.04.2019 do 01.07.2019, avšak, túto naliehavosť a negatívny dopad na finančné prostriedky je potrebné vnímať aj v širšom kontexte. Uviedol, že ponechanie nezákonného rozhodnutia v platnosti by predstavovalo reálne riziko založenia precedensu rozhodovania M2 SR a

„únik“ ďalších finančných prostriedkov v ďalších konaniach o prehodnotení úhrad. Preto negatívny finančný dopad nezákonného druhostupňového rozhodnutia nespočíva len v negatívnom dopade na finančné prostriedky vynaložené za liek žalobcu ale aj na finančné prostriedky nezákonne vynaložené za iné lieky iných výrobcov. Z uvedených dôvodov, nie je možné popierať existenciu naliehavého verejného záujmu a splnenie podmienok ust. na vydanie napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalovaný poukázal na to, že z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že neexistuje právo na to, aby sa rozhodovací orgán stotožnil s právnymi názormi a predstavami účastníka konania, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, či rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04,1. ÚS . , a ).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie bolo zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

48. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Námietky žalobcu spočívajúce v argumente založenom na skutočnosti, že rozhodnutia o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio do zoznamu kategorizovaných liekov (ďalej len „kategorizačné rozhodnutia“) v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte nenadobudli vykonateľnosť a teda v čase rozhodovania o prehodnotení úhrad neboli súčasťou referenčnej skupiny, pre ktorú určenie výšky úhrady zdravotnej poisťovne bolo predmetom konania, neobstojí tak z pohľadu relevantnej právnej úpravy ako aj doterajšej rozhodovacej praxe MZ SR a ministerky vo veciach prehodnotenia úhrady poisťovne. Uviedol, že MZ SR má v rámci konania o revízii úhrad zdravotnej poisťovne dve neopomenuteľné povinnosti, a to v zmysle ust. vyhlášky č. je povinné vykonať prehodnotenie úhrad zdravotnej poisťovne tak, aby rozhodnutie o prehodnotení úhrad zdravotnej poisťovne vždy nadobudlo vykonateľnosť k prvému dňu kalendárneho štvrťroka a v zmysle ust. je MZ SR povinné v rámci rozhodovania zohľadniť, okrem iného, všetky skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedených povinností žalovaný mal za to, že nie je možné dospieť k inému záveru, ako tomu, že MZ SR bolo povinné zohľadniť rozhodnutia o zaradení nových liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, konkrétne do referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent.. Kategorizačné rozhodnutia sú rovnako ako rozhodnutia o prehodnotení úhrad zdravotnej poisťovni rozhodnutiami MZ SR v dôsledku čoho sú nepochybne skutočnosťami, ktoré sú MZ SR známe z jeho vlastnej úradnej činnosti, a preto zohľadnenie takýchto právoplatných rozhodnutí v rámci konania o revízii úhrad nie je možné zo strany MZ SR opomenúť. Rozhodnutie o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio do zoznamu kategorizovaných liekov bolo zverejnené na portáli kategorizácie liekov dňa 15.12.2018. Podľa ust. § 82 ods. 1 nadobudli rozhodnutia právoplatnosť dňa 23.12.2018, teda stali sa zásadne konečnými a nemennými a MZ SR z vlastnej činnosti známymi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia MZ SR o prehodnotení úhrad. Zároveň v zmysle ust. § 80 ods. 3 a 4 zákona o úhrade liekov, tieto rozhodnutia nadobudli vykonateľnosť dňa 01.03.2019, teda potom ako prvostupňové rozhodnutie MZ SR bolo vydané avšak predtým ako nadobudlo vykonateľnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že MZ SR je povinné vykonať prehodnotenia úhrad tak, aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť až k prvému dňu kalendárneho štvrťroka (teda v tomto prípade k 01.04.2019), je predvídateľné a odôvodniteľné (aj s ohľadom na jeho povinnosť zohľadniť všetky jemu známe skutočnosti), že MZ SR zohľadní aj všetky zmeny referenčných cien lieku, ktoré mu boli jednak známe a ktoré budú ku dňu vykonateľnosti prehodnotenia úhrad taktiež vykonateľné, eda uplatniteľné a účinné.

50. Zdôraznil, že so zreteľom na vyššie uvedené, nezohľadnenie kategorizačných rozhodnutí a nimi spôsobenej zmeny referenčnej ceny lieku referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent, účinnej ku dňu vykonateľnosti rozhodnutia o revízii úhrad, je v rozpore s ust. a ust. vyhlášky č. . V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na argument žalobcu založeným na gramatickom výklade ust. a vyhlášky č. na minulom čase znenia tohto ustanovenia, a to ak sa zmenila referenčná cena lieku. Uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu, k zmene referenčnej ceny lieku dochádza okamihom vykonateľnosti rozhodnutia o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. Keďže rozhodnutia o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio nadobudli vykonateľnosť k 01.03.2019 došlo k zmene referenčnej ceny lieku referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent, taktiež dňom 01.03.2019.

51. Poukázal na to, že ako vyplýva z argumentácie žalobcu, účelom konania o prehodnotení úhrad je uskutočnenie revízie úhrad zdravotných poisťovní tak, aby zmeny, ktoré sa v systéme za daných kalendárny štvrťrok udejú (v tomto prípade zmena referenčnej ceny lieku), za ktorý sa uskutočňuje prehodnotenie úhrad, boli premietnuté ku dňu vykonateľnosti prehodnotenia úhrad do výšok úhrad zdravotnej poisťovne tak, aby skutkový stav platný ku dňu vykonateľnosti prehodnotenia bol po tomto prehodnotení súladný s požiadavkami ustanovenými vyhláškou pre stanovenie maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne.

52. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže ku dňu vykonateľnosti rozhodnutia o prehodnotení úhrad zdravotnej poisťovne, 01.04.2019 už bola referenčná cena lieku referenčnej skupiny L04AB04 Adalimumab parent, mesiac iná (nižšia), MZ SR bolo povinné túto zmenu zohľadniť a zosúladiť ku dňu vykonateľnosti prehodnotenia úhrad platný skutkový stav s platnou a aplikujúcou sa legislatívou.

53. V predmetnej veci žalovaný poukázal taktiež na povinnosť MZ SR vyplývajúcu z ust. a to, dbať o to aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, ktorá zároveň predstavuje jednu z fundamentálnych zásad kategorizačného konania (viď napr. prehodnotenie úhrad vykonané ku dňu 01.10.2018, rozhodnutie ministerky č. S08055-OKC-2018-13690/LRUK001 zo dňa 14.07.2018 vo vzťahu k molekulám ATC L01XC02 a L01XC03). Preto nezohľadnenie kategorizačných rozhodnutí o zaradení liekov Hyrimoz a Hulio vykonateľných ku dňu 01.03.2019 v rámci prehodnotenia úhrad vykonateľného k 01.04.2019, by predstavovalo odchýlenie sa od doterajšej rozhodovacej praxe MZ SR a ministerky, a teda porušenie jednej zo základných zásad kategorizačného konania explicitne zakotvenej v zákone o úhrade liekov.

54. Žalovaný zastával názor, že konanie o prehodnotení úhrad poisťovne a konanie o znížení úradne určenej ceny kategorizovaného lieku sú dvoma diametrálne odlišnými konaniami, ktorých podstata a účel sú natoľko diskrepantné, že ich je nemožné považovať za skutkovo zhodné respektíve podobné.

55. Žalovaný zdôraznil, že konanie o prehodnotení úhrad zdravotnej poisťovne je na rozdiel od konania o znížení úradne určenej ceny kategorizovaného lieku konaním, ktorého účelom je uskutočnenie revízie úhrad zdravotných poisťovní tak, aby zmeny ktoré sa v systéme za daných kalendárny štvrťrok udejú (zmena referenčnej ceny lieku, zmena koeficientu rozsahu úhrady atď.) za ktorý sa uskutočňuje prehodnotenie úhrad, boli premietnuté ku dňu vykonateľnosti prehodnotenia úhrad do výšok úhrad zdravotnej poisťovne zodpovedajúc požiadavkám pre stanovenie maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne ustanovených vyhláškou č. a platnému a vykonateľnému stavu.

56. Dôvodil, že ust. ukladá MZ SR a ministerke povinnosť rozhodovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v skutkovo zhodných a podobných prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o znížení úradne určenej ceny kategorizovaného lieku nie je skutkovo zhodným a ani podobným prípadu konania o prehodnotení úhrad poisťovne, MZ SR nie je povinné zohľadňovať rozhodovaciu prax konaní o znížení úradne určenej ceny kategorizovaného lieku v konaniach o prehodnotení úhrady poisťovne. Práve naopak, zohľadnenie vhodnej a s legislatívou súladnej praxe uplatňovanej v jednom konaní v skutkovo odlišnom konaní by mohlo viesť k uplatneniu takého postupu, ktorý by bol v rozpore so tak ako sa stalo v predmetnom prípade.

57. Žalovaný mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho právneho predpisu a správnej interpretácie príslušných ustanovení, a teda vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a je v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu.

IV.

Replika žalobcu

58. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenej dňa 20.06.2019 uviedol, že vyjadrenie žalovaného k žalobe neposkytuje žiadne relevantné vysvetlenie postupu namietaného žalobou. V celom rozsahu žalobca zotrval na argumentácii prezentovanej v žalobe a návrhoch.

V.

Právne posúdenie veci

59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. , ust. , ďalej len ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

60. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16.12.2021 v zmysle ust. . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (ust. ).

61. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie č. Z006464-2019OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019, ktorým žalovaný (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) ako príslušný orgán v konaní rozhodol tak, že „ruší v bode: 240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eur” a to na základe ust. , ktorý MZ SR umožňuje bezodkladne rozhodnúť vo verejnom záujme vo veci kategorizácie za účelom zabezpečenia (I) riadneho fungovania systému zdravotníctva a (II) zabezpečenia stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia, pričom všetky ostatné body ostávajú v platnosti a ministerstvo ich potvrdilo.

62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

63. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

64. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality ().

65. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

66. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

67. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“), ministerstvo rozhoduje kategorizáciou liekov o zmene charakteristík referenčných skupín liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov.

69. Podľa , pre každý liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov sa určuje referenčná skupina a jej charakteristiky, pričom o zmene určenia referenčnej skupiny môže ministerstvo rozhodnúť aj z vlastného podnetu.

70. Podľa , referenčná skupina obsahuje lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré a) obsahujú rovnaké liečivo, b) majú rovnakú cestu podania, c) majú rovnakú alebo porovnateľnú liekovú formu a d) obsahujú rovnaké množstvo liečiva v jednej dávke lieku, majú rovnakú koncentráciu liečiva alebo rovnaké množstvo liečiva v balení lieku; prihliada sa na charakter liečiva a liekovej formy.

71. Podľa , pre každú referenčnú skupinu sa určujú tieto charakteristiky: maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva.

72. Podľa , maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky vyznačujúce sa liekovou formou s predĺženým uvoľňovaním liečiva, sa určí a) v sume maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky vyznačujúce sa liekovou formou bez predĺženého uvoľňovania liečiva a rovnakou cestou podania, b) v sume maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky vyznačujúce sa liekovou formou bez predĺženého uvoľňovania liečiva a rovnakou cestou podania zvýšenej o 5%, ak lieková forma s predĺženým uvoľňovaním umožňuje znížiť frekvenciu podávania lieku poistencovi najmenej o 50% oproti lieku s liekovou formou bez predĺženého uvoľňovania liečiva, c) vo výške najnižšej maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni prepočítanej na štandardnú dávku liečiva lieku zaradeného v referenčnej skupine, ak tá je nižšia ako hodnota vypočítaná podľa písmena a) alebo b).

73. Podľa , ministerstvo uvedie v zozname kategorizovaných liekov pre každú referenčnú skupinu a referenčnú podskupinu najmä maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva.

74. Podľa , o zmene charakteristík referenčnej skupiny rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti o zmenu charakteristík referenčnej skupiny alebo z vlastného podnetu.

75. Podľa , pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny sa prihliada najmä na a) účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, b) účinnosť a bezpečnosť liečby, c) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, d) zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia.

76. Podľa , podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na rozhodnutie určuje ministerstvo. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať. Ministerstvo hodnotí podklady na rozhodnutie podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti (ods. 2). Ministerstvo zisťuje presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel

si obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie, pričom nie je viazané len podkladmi na rozhodnutie predloženými účastníkmi konania (ods. 3).

77. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.

78. Podľa , kategorizácia liekov, kategorizácia zdravotníckych pomôcok, kategorizácia špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácia dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.

79. Podľa § 92 ods. písm. b) bod 1 zákona, ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti vydáva rozhodnutia odôvodnené objektívnymi a overiteľnými kritériami vo veciach kategorizácie liekov.

80. Podľa vyhlášky č. , ak existuje porovnateľná referenčná skupina s nižšou úhradou poisťovne, úhrada pre referenčnú skupinu sa určí vo výške úhrady poisťovne pre a) referenčnú skupinu s nižšou úhradou poisťovne, b) referenčnú skupinu s nižšou úhradou poisťovne zvýšenej o 10 %, ak v posudzovanej referenčnej skupine sú zaradené lieky určené na podávanie osobám s obmedzenou schopnosťou príjmu perorálnych liekových foriem, c) referenčnú skupinu s nižšou úhradou poisťovne zvýšenej o 10 %, ak v posudzovanej referenčnej skupine sú zaradené lieky určené na podávanie deťom do dvanásteho roku veku, alebo d) referenčnú skupinu s nižšou úhradou poisťovne zvýšenej o 15 %, ak v posudzovanej referenčnej skupine sú zaradené lieky určené na podávanie deťom do tretieho roku veku.

81. Podľa vyhlášky č. , za porovnateľnú referenčnú skupinu sa považuje referenčná skupina, v ktorej sú zaradené lieky s obsahom rovnakého liečiva a zároveň a) rovnakou cestou podania, rovnakou liekovou formou a rozdielnym množstvom liečiva v jednej dávke, b) rovnakou cestou podania a rozdielnou liekovou formou alebo c) rozdielnou cestou podania.

82. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že MZ SR ako prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím č. S14082-OKC-2018-14869/LRUK002 zo dňa 14.01.2019 v znení opravy zrejmej nesprávnosti zo dňa 17.01.2019, rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a ust. , tak, že v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle ust. , ktorý rozhodol tak, že „pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 20,645 eur”. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že ministerka ako druhostupňový orgán druhostupňovým rozhodnutím č. Z006464-2019 OF/ K441_N715_N717N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 14.02.2019 a ktoré bolo zverejnené na portáli kategorizácie liekov, dňa 15.02.2019, vyhovela námietkam žalobcu a určila maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent, vo výške 29,493 eura. Zároveň mal správny súd v konaní zistené, že MZ SR na základe prehodnotenia právneho posúdenia veci druhostupňovým rozhodnutím a analýze dopadu druhostupňového rozhodnutia na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia, vydalo v rámci konania o prehodnotení úhrad podľa ust. rozhodnutie č. Z006464-2019-OF/K441 _N715 _N717 _N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019, ktorým ako príslušný orgán v konaní rozhodol tak, že „ruší v bode: 240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eur” a to na základe ust. , ktorý MZ SR umožňuje bezodkladne rozhodnúť vo verejnom záujme vo veci kategorizácie za účelom zabezpečenia (I) riadneho fungovania systému zdravotníctva a (II) zabezpečenia stability v rámci

finančných možností systému verejného zdravotného poistenia, pričom všetky ostatné body ostávajú v platnosti a ministerstvo ich potvrdilo.

83. Žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Z006464-2019-OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019 z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, vrátane jeho základných práv a slobôd, pretože v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie vydal orgán verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne a náležite odôvodnené, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

84. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, pretože nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej; napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to bol zo zákona oprávnený; napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne a náležite odôvodnené; napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a je v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu.

85. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu orgánu verejnej správy a napadnutého rozhodnutia.

86. V predmetnej veci došlo žalobou napadnutým rozhodnutím k určeniu v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle ust. maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Právnym základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol , ktorý ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých MZ SR rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

87. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy, teda aj žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom verejnej správy v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Orgán verejnej správy môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

88. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

89. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. , nakoľko žalovaný sa dôsledne neriadil pravidlami, podľa ktorých osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný len stroho konštatoval, že odstránenie so zákonom rozpornej časti rozhodnutia je nevyhnutné uskutočniť ihneď, pretože v opačnom prípade by to malo značný a nenapraviteľný negatívny dopad na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia ako aj, že ponechanie so zákonom rozporného rozhodnutia by mohlo viesť k zavedeniu nesprávnej a

nezákonnej rozhodovacej praxe v ďalších konaniach o prehodnotení úhrad zdravotnej poisťovne, čo by mohlo viesť až k narušeniu riadneho fungovania systému zdravotníctva a ešte značnejšiemu narušeniu stability hospodárenia s finančnými prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Správny súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno žiadnym spôsobom zistiť nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného do poistenia a ani zohľadnenie zabezpečenia finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia a nie je v ňom vôbec uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu a prečo tak rozhodol. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje vecné posúdenie žalobcových námietok podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia a tieto nedostatky spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

90. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

91. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

92. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

93. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

94. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (viď právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp. zn. , , , , ).

95. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, nemohol zaoberať a vyjadriť sa k nim.

96. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval žalobu za dôvodnú a preto napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

97. V ďalšom konaní orgán verejnej správy vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ust. . Orgán verejnej správy je podľa ust. v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu.

98. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

99. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.