Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sd/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľa: X.. T. D., P.., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11.01.2016 p o t v r dz u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.01.2016 (napadnuté rozhodnutie) odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa z 01.012.2015 o priznanie starobného dôchodku od 24.08.2000. Napadnuté rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že z obsahu spisového materiálu, najmä potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Bratislava, č.p. 39/56-3-408/2013 z 08.08.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.09.2000 priznaný starobný dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení, pričom na vznik nároku mu boli zhodnotené doby výkonu služby a doby zamestnania nasledovne: V I. kategórií funkcií:

- od 24.08.1963 do 10.07.1965 - výkon základnej vojenskej služby,

- od 01.04.1970 do 31.12.1990 - služobný pomer v ZNB

- od 18.09.1995 do 31.12.1999 - služobný pomer v SIS (celkovo 26 rokov a 243 dní) V III. Pracovnej kategórií:

- od 11.07.1965 do 31.08.1968 - štúdium na VŠ

- od 01.09.1968 do 31.03.1970 - doba zamestnania v STV

- od 01.01.1991 do 30.04.1993 - doba v evidencii nezamestnaných občanov

- od 01.05.1993 do 17.09.1995 - doba SZČO

- od 01.01.2000 do 14.06.2000 - doba v evidencii nezamestnaných občanov

- od 15.06.2000 do 23.08.2000 - doba zamestnania v Garde Group s.r.o. (celkovo 10 rokov a 40 dní)

Služobný pomer navrhovateľovi skončil 31.12.1999. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Úradom sociálneho zabezpečenia SIS v Bratislave sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa o sociálnom zabezpečení, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 01.09.2000 splnil všetky zákonné predpoklady. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom poistení v znení Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR

v rozsudku sp. zn.: . Navrhovateľovi preto podľa odporkyne nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia nevznikol.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok dňa 29.02.2016. V opravnom prostriedku uviedol, že namieta nepríslušnosť odporkyňou použitých a citovaných dispozičných ustanovení zákona č. 100/198 Zb. o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení použitých pre uvedený dôvod zamietnutia žiadosti o priznanie legitímneho nároku na priznanie legálne nárokovanej sociálnej udalosti podľa zákona o sociálnom poistení označenej „starobný dôchodok“. bol zrušený Zo znenia a jeho , bola v minulosti zrejmá obligatórne rigidne určitá dispozícia, ktorá založila právo „starobný dôchodok“, ktorý bol určitou „právnou skutočnosťou“ pre určenie a priznanie starobného dôchodku podľa vtedy platného už nie je v súčasnej dobe možné priznávať starobný dôchodok na základe predpisu č. Nie je možné ani zamietať právo podľa nárokované podľa

Navrhovateľ poukázal na ust. a 273 a uviedol, že je zrejmé, že proces priznávania právnej skutočnosti „starobný dôchodok“ podľa , preukázateľne musí prebiehať a nemôže byť „vyvolaný“ v súčasnom rozhodnutí iba abstraktným poukazom na abrogovaný Ide o konkrétne právo sociálneho zabezpečenia určené zákonom pre každého starobného dôchodcu a teda aj pre starobného dôchodcu poberajúceho výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že navrhovateľ ako poistenec dovŕšil potrebný vek pred 01.01.2004 a zároveň do 31.12.2003 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a nie je možné postupovať podľa ust. Z rozhodnutia Orgánu sociálneho zabezpečenia SIS č.p. PZ-241-3/00 z 18.01.2000 je zrejmé, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok a nie starobný dôchodok.

Významnou skutočnosťou podľa navrhovateľa je, že podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31.12.2003 ako poistenec splnil aj bez pripočítania obdobia dôchodkového poistenia získaného pred 31.12.2003, a teda dispozícia určená ustanovením „má nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003“ nie je aplikovateľná a nie je pre neho vykonateľná. Vzniknutý nárok na starobný dôchodok navrhovateľa, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku je povinne vykonateľná skutočnosť, ktorú odporkyňa nemá inú možnosť iba priznať podľa Dôrazne namieta vyjadrenie odporkyne, ktorá zavádza a určuje neskoršiu právnu skutočnosť ako tú, ktorá predchádzala priznaniu práva „výsluhový dôchodok“. Navrhovateľovi bol rozhodnutím z 18.01.2000 priznaný výsluhový príspevok. Odporkyňa nemôže navrhovateľovi určovať, že mu bol priznaný starobný dôchodok.

Podľa názoru navrhovateľa je názor v rozsudku NS SR sp. Zn:: , na ktorý poukazuje odporkyňa, absolútne odlišný v hmotnoprávnej skutočnosti od posudzovaného prípadu. Zároveň nevidí prameň práva, ktorý by označila odporkyňa, z ktorého by vyplývalo, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa , súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Samotný nevylučuje možnosť priznať toto právo výsluhovému dôchodcovi. Argumentáciu kohokoľvek, že ide o dvakrát započítané obdobie odpracovaných rokov v zamestnaní na výpočet v prvom rade výsluhového dôchodku a v druhom rade starobného dôchodku, je zavádzajúca, pretože ani nikde nevylúčil opakované započítanie. Osobitne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn: .

K opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa, podľa ktorej z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Bratislava č.p. 39/56-3-408/2013 z 08.08.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.09.2000 priznaný starobný dôchodok podľa a o sociálnom poistení. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Úradom sociálneho zabezpečenia SIS sa za výsluhový iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa , pre priznanie ktorého navrhovateľ splnil k 01.09.2000 všetky v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší

dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn.: . V rozsudku sp. zn.: NS SR poukázal na ustálenú prax najvyššieho súdu napr.: rozsudky sp. zn.: , a , ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 4/2015 pod č 57.

Na výzvu súdu, či navrhovateľ aj po vysvetlení odporkyňou trvá na podanom opravnom prostriedku, navrhovateľ uviedol, že súd nemá právo určovať výzvu o späťvzatie. Zopakoval, že mu bol priznaný výsluhový príspevok a nie starobný dôchodok a poukázal na rozhodnutie SIS z 20.06.2000, ktorým bolo opravené rozhodnutie z 08.02.2000 o priznaní výsluhového príspevku a priznal mu výsluhový príspevok od 01.01.2000 v sume 15 743 Sk. Taktiež zopakoval, že nevylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok u navrhovateľa a odporkyňa neuviedla k tomuto záveru žiadny prameň práva. Zároveň uviedol, že judikáty a rozhodnutia NS SR nie sú záväznou dogmou, podľa ktorej sa musia riadiť všeobecné súdy nižšieho stupňa. Ak ide o jasné porušenie výkladu zákonov, aj zo strany NS SR, potom právo je na strane rozhodnutia nižšieho súdu. Jedine judikáty ÚS SR (nálezy) sú právne záväzné pre podriadené súdy. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp zn.: podľa ktorého, aj keď výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku charakter starobného dôchodku, zo nevyplýva, že je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť.

Odporkyňa zaslala dňa 18.11.2016 doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia, keďže navrhovateľ neuviedol nové skutočnosti.

Správny súd si vo veci vyžiadal od Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby spisovú dokumentáciu vzťahujúcu sa na navrhovateľovi priznaný starobný resp. výsluhový dôchodok. Dňa 08.12.2016 Úrad sociálneho zabezpečenia SIS zaslal súdu kópie písomností týkajúce sa dávky výsluhového zabezpečenia žalobcu vyplácané mu z prostriedkov osobitného účtu Úradu sociálneho zabezpečenia SIS. Konkrétne boli doručené nasledovné listiny:

- rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku za roky 2013-2016,

- potvrdenie č.p. 39/56-3-408/2013 z 08.08.2013 o tom, že navrhovateľovi bol od 01.01.2000 do 31.08.2000 priznaný výsluhový príspevok a od 01.09.2000 starobný dôchodok podľa a 133

- rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku za roky 2003-2011,

- Oznámenie z 01.07.2002 o tom, že vzhľadom na nadobudnutie účinnosti sa starobný dôchodok navrhovateľa vo výške 8 697 Sk mesačne a prídavok k starobnému dôchodku vo výške 9 674 Sk mesačne zlučuje a považuje sa za výsluhový dôchodok.

- rozhodnutie č.p. PZ-241-38/2002 z 24.06.2002 o zvýšení prídavku k starobnému dôchodku,

- rozhodnutie č.p. PZ-241-37/2002 z 24.06.2002 o zvýšení starobného dôchodku,

- rozhodnutie č.p. PZ-241-36/01 z 28.09.2001 o zvýšení prídavku k starobnému dôchodku,

- rozhodnutie č.p. PZ-241-35/01 z 28.09.2001 o zvýšení starobného dôchodku,

- rozhodnutie č.p.: PZ-241-29/00 z 28.11.2000 o priznaní prídavku k starobnému dôchodku

- rozhodnutie č.p.: PZ-241-28/00 z 28.11.2000 o priznaní starobného dôchodku

- Výpočet prídavku k dôchodku z 28.11.2000

- Výpočet starobného dôchodku z 28.11.2000

- Výpočet PMZ pre účely dôchodkového zabezpečenia z 28.11.2000

- Žiadosť o dôchodok zo sociálneho zabezpečenia z 03.10.2000

- Žiadosť o prídavok k dôchodku výsluhového zabezpečenia z 03.10.2000.

Zároveň Úrad sociálneho zabezpečenia SIS potvrdil, že navrhovateľovi bol podľa a priznaný starobný dôchodok od 01.09.2000 a že pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba služby a doba zamestnania od dovŕšenia 18 roku veku: v I. kategórií funkcií:

- od 24.08.1963 do 10.07.1965 - výkon základnej vojenskej služby,

- od 01.04.1970 do 31.12.1990 - služobný pomer v ZNB

- od 18.09.1995 do 31.12.1999 - služobný pomer v SIS (celkovo 26 rokov a 243 dní) v III. Pracovnej kategórií:

- od 11.07.1965 do 31.08.1968 - štúdium na VŠ

- od 01.09.1968 do 31.03.1970 - doba zamestnania v STV

- od 01.01.1991 do 30.04.1993 - doba v evidencii nezamestnaných občanov

- od 01.05.1993 do 17.09.1995 - doba SZČO

- od 01.01.2000 do 14.06.2000 - doba v evidencii nezamestnaných občanov

- od 15.06.2000 do 31.08.2000 - doba zamestnania v Garde Group s.r.o. (z toho 8 dní zamestnania po 55. roku veku) (celkovo 10 rokov a 40 dní).

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len „“).

Krajský súd v Bratislave ako príslušný na konanie podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Pojednávanie vo veci správny súd nenariadil z dôvodu, že na výzvu súdu podľa , či účastníci súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, navrhovateľ napriek riadnemu doručeniu výzvy nereagoval a odporkyňa s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasila.

Spornou v danom prípade zostala právna otázka, či navrhovateľ má nárok na priznanie starobného dôchodku podľa

V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, akú dávku navrhovateľ poberá od Úradu sociálneho zabezpečenia SIS, vzhľadom na to, že odporkyňa túto dávku klasifikovala ako starobný dôchodok priznaný podľa a , ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje, pričom navrhovateľ trval na tom, že mu bol priznaný výsluhový príspevok.

Z listín predložených do konania Úradom sociálneho zabezpečenia SIS, predovšetkým z rozhodnutia č.p.: PZ-241-28/00 z 28.11.2000 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutia č.p.: PZ-241-29/00 z 28.11.2000 o priznaní prídavku k starobnému dôchodku, je zrejmé, že žalobcovi bol od 01.09.2000 priznaný starobný dôchodok, a to podľa bod a), , v spojení s vo výške 7 740 Sk mesačne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj následne vydané potvrdenie č.p. 39/56-3-408/2013 z 08.08.2013, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva odporkyňa. Nie je teda pravdou, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že mu bol najskôr priznaný výsluhový príspevok, táto skutočnosť nemá vplyv na to, že od 01.09.2000 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok tak, ako je uvedené vyššie.

Správny súd má teda za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa a nasl. mu priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa mu ani nevznikol. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom poistení. V žiadosti zo dňa 01.12.2015 navrhovateľ žiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 01.09.2000, pričom od tohto dátumu mu bol priznaný starobný dôchodok podľa Navrhovateľ neuviedol, žiadne iné doby poistenia, ktoré by neboli zhodnotené v rámci priznaného starobného dôchodku Úradom sociálneho zabezpečenia SIS, naopak žiadal priznať starobný dôchodok za rovnaké doby výkonu služby a zamestnania, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok Úradom sociálneho zabezpečenia SIS.

Účinnosťou o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002 sa starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku považuje podľa zákona za výsluhový dôchodok.

Správny súd poukazuje tak ako aj odporkyňa, že v uvedenej veci existuje konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.: , ktoré bolo

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4/2015 pod č. 57: „Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku starobného dôchodku, pričom o zvýšení rozhodne orgán, ktorý rozhodol o priznaní starobného dôchodku.“ Rovnaký názor najvyšší súd zaujal aj v ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn.: , , , , . S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení -8.

Správny súd nemá dôvod sa od uvedeného právneho názoru odkloniť. K námietke navrhovateľa o tom, že rozhodnutia najvyššieho súdu nie sú pre nižšie súdy záväzné, správny súd uvádza, že napriek tomu, že rozhodnutia sú záväzné pre účastníkov v konkrétnych veciach (s výnimkami netýkajúcimi sa tohto prípadu) sám navrhovateľ v podanej žalobe a vyjadrení poukazuje na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu právnej istoty ako neoddeliteľného znaku právneho štátu. V rovnakých podmienkach musí súd dať rovnakú odpoveď a nie je prípustné, ak v rovnakých situáciách súd rieši vec odchýlne bez toho, aby svoj odlišný názor náležite zdôvodnil. Správny súd v danej veci nevidí dôvod, prečo by mal situáciu navrhovateľa, ktorá je rovnaká ako v uvedených rozhodnutiach, posudzovať odlišne.

Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: v uvedenom prípade išlo o odlišnú skutkovú situáciu, vzhľadom na to, že na rozdiel od navrhovateľa v uvedenej veci účastníkovi konania nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti , keďže vek 55 rokov nedovŕšil predo 01. júlom 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľa za nedôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa .

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.