Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (72)53e/381417.71c460.pdf
PDF · 159.4 KB
No categories available
9So/134/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 9So/134/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľa J.. M. F., bytom K. č. X., L., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010,
č. k. 20Sd/40/2010 – 41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 31. augusta 2010, č. k. 20Sd/40/2010 – 41 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X.
zo 14. decembra 2009 z r u š u j e a v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo 14.
decembra 2009, ktorým podľa § 65 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 31. decembra 2007 priznala starobný
dôchodok v sume 2726 Sk mesačne za 13,5864 rokov dôchodkového poistenia v rokoch 1958,
1959, 1961, 1962, 1965, 1966 a 1999 až 2007.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ namietal výšku priznaného
starobného dôchodku a domáhal sa, aby mu pre výšku starobného dôchodku bolo
započítaných aj 10 rokov z celkových 35 rokov započítaných v systéme Ministerstva vnútra
SR, v ktorom mu na výšku dôchodku postačovalo 25 rokov. Krajský súd mal za preukázané,
že navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona
č. 461/2003 Z. z. dňom 31. decembra 2007. Ďalej mal na základe potvrdenia Ministerstva
vnútra SR č.p.: SPC-30.093-16/3-2006 z 28. apríla 2006 za preukázané, že navrhovateľovi bol
od 4. augusta 1999 priznaný starobný dôchodok podľa §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol od 1. júla 2002
prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Keďže navrhovateľ je poberateľom dvoch dôchodkov podľa rôznej právnej úpravy, pričom
pre každý bola zhodnotená rôzna doba dôchodkového poistenia, podľa názoru krajského súdu
požiadavka navrhovateľa, aby zo zhodnotenej doby poistenia pre výsluhový dôchodok mu
bola započítaná časť doby aj pre novo priznaný starobný dôchodok, nemá oporu v zákone.
Súčasne považoval za nedôvodnú požiadavku navrhovateľa na ustanovenie znalca na účely
preverenia výšky starobného dôchodku.
Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ a žiadal, aby
ho odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie tak z dôvodu
nesprávneho právneho záveru ako aj z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietol, že ak mu bolo ministerstvom vnútra
pre dôchodkovú dávku uznaných 35 rokov v I. kategórii, teda minimálne 10 rokov nad limit,
potom by (spolu s uvedenou dobou nad 25, resp. nad 20 rokov) získal v civilnom zamestnaní
viac ako 22 rokov a preto by výška jeho starobného dôchodku mala byť vyššia. Krajskému
súdu nič nebránilo vyžiadať si od ministerstva vnútra odborné vyjadrenie. Bez uvedenia
bližších dôvodov sa odvolával na Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128 (79/1991 Zb.). Cíti sa byť diskriminovaný oproti porovnateľným skupinám
osôb.
Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250 ja ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na jeho potvrdenie.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z 20. decem-
bra 2007 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 31. decembra 2007.
Podľa § 65 ods.1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2007
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Odporkyňa pred rozhodnutím o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. nezistila v dostatočnom rozsahu skutočný stav veci a mylne
vychádzala z predpokladu, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPC-30.093-16/3-
-2006 z 28. apríla 2006 navrhovateľovi bol od 4. augusta 1999 priznaný starobný dôchodok
podľa §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol podľa § 125
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov prekvalifikovaný od 1. júla 2002 na výsluhový dôchodok,
pričom pre nárok na starobný dôchodok mu boli zhodnotené doby zamestnania (resp. služby)
od 4. augusta 1962 do 25. septembra 1964, od 3. októbra 1965 do 29. apríla 1965,
od 6. júla 1966 do 22. októbra 1967, od 30. októbra 1967 do 3. augusta 1999.
Zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 1. januárom 2004, bol
všeobecným predpisom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na policajtov.
Až od 1. júla 2002 došlo k čiastočnému vylúčeniu policajtov zo všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia, a to na účely ich výsluhového zabezpečenia, ale iba za dobu ich
služby v policajnom zbore.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. starobné dôchodky policajtov, ak ich
služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov
a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú
za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto
zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa, priznaný
podľa §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.
(1.1.2002), vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra je naďalej
starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona
č. 328/2002 Z. z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje
na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov.
Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku
podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz priznaný dňom 4.8.1999,
je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh
dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok
a z toho dôvodu je nedôvodná aj požiadavka navrhovateľa, aby mu boli pre nový nárok
na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. započítané doby zamestnania
pred 18. rokom veku a ďalšie doby zamestnania, ktoré mu už raz boli zhodnotené pre nárok
a výšku starobného dôchodku, priznaného od 4. augusta 1999. Navrhovateľ má však nárok
na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené
pre nárok a výšku jeho starobného dôchodku, priznaného od 4. augusta 1999 a za doby
zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 4. augusta 1999
do 30. decembra 2007.
Podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o zmene sumy dávky
za obdobie pred 1. januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decem-
bra 2003.
Podľa § 261 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorému vznikol nárok
na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok
za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003,
b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového
poistenia o 0,75% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.
Podľa § 261 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia získané
po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 3 písm. a/ sa považuje
za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 293l ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok priznaný v sume
určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9.
Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a je vyplácaný útvarom ministerstva
vnútra. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok
navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť ani o zvýšení starobného
dôchodku za ďalšie doby zamestnania.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie
starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku
na starobný dôchodok a za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok
(považovaný za výsluhový dôchodok) podľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods.1 zákona
č. 461/2003 Z. z. je tak ako v prípadoch uvedených v § 143d zákona č. 328/2002 Z. z. daná
právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne
o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi nie je v súlade so zákonom. Rozsudok
krajského súdu preto zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného,
pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská