Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Ek-1664-2018.pdf
PDF · 116.5 KB
Case nature
Subarea
17Ek/1664/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. I.J. XX, XXX XX E. Y. proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. I. XXXX/XX, XXX XX E. Y., zast. Mgr. Elena Szabóová, so sídlom: Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky o nepeňažný nárok, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom: Javorová 7, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. 126EX 190/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.11.2018 prostredníctvom súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom: Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku na základe exekučného titulu
- uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.10.2017, č.k. 18C/122/2017 - 118, ktoré je vykonateľné dňa 30.10.2017 (ďalej len „ exekučný titul I.), opravné uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.02.2018, č. k. 18C/122/2017-183, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2018 (ďalej len „exekučný titul II.“), uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.06.2018, sp. zn. 7Co/75/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2018 a je vykonateľné dňa 30.10.2017 (ďalej len „exekučný titul III.“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a Opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 07.01.2019, dňa 09.02.2019 a dňa 13.03.2019 poveril na vykonanie exekúcie dňa 22.03.2019 súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom: Javorová 7, 927 01 Šaľa, IČO:31195741, ktorý ju viedol pod sp. zn. 126EX 190/19 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 28.06.2019 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.05.2019. Následne bol dňa 15.07.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie emailom bez autorizácie, pričom dňa 18.07.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený v listinnej podobe, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 17.07.2019, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 24.02.2020, sp. zn. 17Ek/1664/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2020. Dňa 07.09.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že neodkladné opatrenie bolo vydané v žalobe, ktorou sa žalobkyňa (oprávnená) domáhala vstupu do nehnuteľnosti. Uznesením súdu bola na žiadosť žalobkyne pripustená zmena žalobného petitu. Po zmene petitu sa žalobkyňa voči žalobcovi (povinný) domáhala zrušenia vecného bremena za primeranú finančnú náhradu - teda pominula aj dôvodnosť a opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia. Preto žalovaný podáva
na súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Aj napriek doručenému oznámeniu považuje povinný svoju výhradu, že exekúcia sa nariadila na vymoženie peňažného plnenia, za oprávnenú. Akceptuje, že súčasťou exekúcie je aj vymoženie trov exekúcie, tieto sa vymáhajú ako príslušenstvo hlavného vymáhaného nároku. Ak predmetom exekúcie nie je odňatie veci, ale vymoženie peňažného plnenia, ako sa uvádzalo v upovedomení a v exekučnom príkaze, nie je možné pri vykonávaní tejto exekúcie odňať vec, ktorá má minimálnu materiálnu hodnotu (kľúče), a preto neslúži na uspokojenie nároku oprávneného jej speňažením. Povinný ako žalovaný žiadal o odklad exekúcie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Preto duplikuje svoj návrh na odklad, ku ktorému dodáva: a) súdnemu exekútorovi je z doručovaných podaní povinného a z lustrácie Sociálnej poisťovne zrejmé, že povinný je invalidizovaný W. Ž. I. P. Z. P., b) zdravotný stav povinného - znaleckým posudkom objektivizovaný F. Z., I. Z. Z., O. Z. S. S. Y. F. W. X. S., c) Ú. J. U. O. Z. W. Z. Q. Ž.U. S.. Vzhľadom na výrazne antagonistický vzťah medzi povinným a oprávnenou, ktorý pretrváva dlhý čas, by vykonanie exekúcie za daných okolností viedlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu povinnej osoby, d) Preto je daný dôvod na odklad exekúcie, na obdobie troch mesiacov, ako ho má na zreteli § 61h ods. 1 písm. d), keďže za obzvlášť nepriaznivé následky zákon v tomto ustanovení nešpecifikuje, a preto takýmto následkom môže byť aj dôvodná obava zo zhoršenia zdravotného stavu povinného. Pre zásadnú zmenu petitu žaloby v konaní, v ktorom bolo neodkladné opatrenie nariadené, keď sa žalobkyňa
- oprávnená nedomáha realizácie práv vyplývajúcich z vecného bremena, ale naopak, jeho zrušenia, je dôvodné očakávať zánik práva priznaného exekučným titulom. Vykonanie exekúcie za daných okolností
- sprístupnenie bytu povinného oprávnenej, by mohlo viesť k vážnym a nereparovateľným následkom.
4. Oprávnený súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručil dňa 05.10.2020 Vyjadrenie zo dňa 30.09.2020 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že súd nezrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 18C/122/2017. Rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 7Co/75/2018 je platné a vykonateľné. Súd v samotnej veci nekonal a nevydal žiadne rozhodnutie. Moje doživotné právo bývania a užívania je zapísané E. P. Č.. XXXXX. Taktiež mám trvalý pobyt v občianskom preukaze C. XXXXXX. Právo bývania na danej adrese bude trvať dovtedy, dokedy nebude právoplatné rozhodnutie súdom. Povinný nerešpektuje nariadenie súdu. Dávam do pozornosti, že právna zástupkyňa povinného Mgr. Elena Szabóová nevie posudzovať právny stav danej veci. Taktiež opakovane uvádza neexistujúce exekučné konanie 125EX 190/19, preto som nútená sa opakovane vyjadrovať k neexistujúcemu konaniu. Povinný už 10 rokov pácha trestný čin, pretože mi násilím a zastrašovaním, vyhrážkami zabitím bráni užívať majetok, na ktorý mám právo zo zákona. Majiteľom danej nehnuteľnosti sa stal páchaním trestného činu vyhrážaním zabitím môjmu S. O.. Tento bol nútený z obavy o svoj život previesť nehnuteľnosť A. I. XX, E. Y. na meno povinného. Takto ma povinný okradol o polovicu danej nehnuteľnosti. Do nej som investovala všetok svoj majetok. Moja situácia je veľmi vážna a zúfalá. Som nútená žiť v nevyhovujúcich podmienkach, v podnájme s opakovaným sťahovaním. Je pre mňa veľmi ťažké hradiť si podnájmy, kde náklady na bývanie sú navýšené mesačne o 120,00 EUR. Taktiež som vo veku, kedy sa blíži môj odchod do dôchodku. Som nútená platiť P.O.BOX - 10,00 EUR mesačne. Náklady na sťahovanie je 100,00 EUR, k tomu platenie realitné kancelárie vo výške jedného nájmu. Za 10 rokov som sa sťahovala 8x, t.j. 350,00 EUR, spolu 2 800,00 EUR. Okrem toho mi vzniká finančná škoda za 1 rok cca 1 560,00 EUR. Keďže som vo veku, kedy sa blíži môj odchod do dôchodku, je táto situácia ešte neznesiteľnejšia. Z hore uvedených dôvodov žiadam exekučný úrad o vykonanie exekúcie 126EX 190/19-39.
5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 10.11.2020 Opätovný návrh na rozhodnutie o podnete na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Na žiadosť súdu zo dňa 17.12.2020, doručenú súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2020 dňa 16.02.2021 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie zo dňa 01.09.2020 a Plnomocenstvo povinného pre právneho zástupcu v zákonnom stanovenej forme. 6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 04.03.2021, sp. zn. 17Ek/1664/2018 ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a to ako v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť
iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Exekučnými titulmi bolo povinnému nariadené F. D. F. I. Č.. X W. G.G. K. B. I. W. I. E. S. W. K. B. Y. Č. E. E. S. K. Z. B. A. I., E. S. K. F. E. Y., F. E. Y., D.P. Ú. E. Y., E. Z.. Č.. XXX/X S.. Č.. XXXX do rúk oprávnenej do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia na mieste A. I. XX, E. Y.. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie spochybňuje neodkladné opatrenie, súd uviedol, že z odôvodnení exekučných titulov I. a najmä III. je zrejmé, že medzi stranami sporu sú dlhodobo nepriaznivé vzťahy, avšak zo strany vlastníka nehnuteľnosti (žalovaného - povinného) bude potrebné rešpektovať právo žalobkyne - oprávnenej spočívajúce v práve vecného bremena a umožniť jej realizovať práva 3 tomu zodpovedajúce, teda aj právo bývania, ktoré nie je možné bez vydania kľúčov k predmetnej nehnuteľnosti. Súd súdneho exekútora poveril na vymoženie trov exekúcie oprávnenej vo výške 40,62 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 24,12 eur, pričom poverený súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 14.05.2019 uviedol, že ich vymoženie vykoná zrážkami zo mzdy, čo je v súlade s § 180 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, súd uviedol, že o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 rozhoduje súdny exekútor.
7. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že ako vyplýva z predložených posudkov súdnych znalcov, ktoré boli vyhotovené na žiadosť OČTK (teda nie na súkromnú objednávku povinného), zdravotný stav povinného je významne zhoršený. Znaleckým posudkom bol konštatovaný F. Z., J. Y. D. E. K. B. Z. A.. Z. A. Y. F. W. X. S. W. J. W. B. J. A., Ž. A. I. K. O. J. Y.. Znalecké posudky a lekárske nálezy sú datované s určitosťou po právoplatnosti exekučného titulu a neboli uplatnené v súvislosti s prvým návrhom na zastavenie exekúcie. Exekučnému súdu je známe aj z exekučného titulu, že vzťah medzi oprávnenou a povinným bol dlhodobo konfliktný a naopak nemá preukázané, že by došlo k úprave vzťahov medzi oprávnenou a povinným. Ako je zrejmé z podaní povinného, stabilizácia zdravotného stavu povinného vyžaduje stabilitu bez provokujúcich vplyvov. Za stavu opísaného v exekučnom titule aj v podaniach oprávnenej je zrejmé, že sprístupnenie tej časti nehnuteľnosti, ktorú užíva povinný ako svoje bydlisko, obydlie a miesto pobytu, by značnou mierou zasiahlo do lekárom nariadeného spôsobu života povinného, a to takmer s istotou negatívne vzhľadom na dlhodobo a významnou mierou narušené vzťahy medzi povinným a oprávnenou. F. O. F. Z. F., D. E. O. S. P. T. W. K. E. Ú. Z. O. U.. F. Z. zahŕňa aj emočnú labilitu, ktorá sa môže prejavovať okrem iného aj prudkými 4 zmenami nálad, stratou sebakontroly, osobitne pri expozícii s provokujúcim faktorom/stimulom alebo v konfliktných alebo úzkosť vyvolávajúcich situáciach. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, primárnym orgánom ochrany základných práv sú všeobecní súdy. Ústavnoprávny rozmer nadobúda význam najmä pri kolízii dvoch základných práv, keď v záujme ochrany jedného základného práva sa žiada zasiahnuť do iného základného práva. V každom takomto prípade (a teda aj v rozhodovanej veci) je súd povinný vykonať test proporcionality, a to pri súčasnom zvážení významu chráneného a obmedzovaného práva. Je nesporné, že právo na ochranu života a zdravia sú právami s najvyššou mierou spoločenskej a právnej ochrany, vyššou než je zákonná a ústavná ochrana práva vlastniť a užívať majetok. Pokiaľ je preukázané, že vykonaním exekúcie nastane vystavenie osoby s vážnym chronickým ochorením provokujúcemu faktoru vysokej intenzity a teda významné narušenie jeho liečebného režimu s potenciálom zhoršenia zdravotného stavu, je potrebné zvažovať primeranosť zásahu súdu pri zásahu do základných práv nielen v zmysle právnych predpisov upravujúcich exekučné konanie, ale aj z hľadiska ochrany základných práv, inak povedené vykonať riadny a dôkladný test proporcionality. Súd však vec posudzoval len izolovane, z hľadiska úzkeho rámca Exekučného poriadku bez akéhokoľvek vysporadania sa s argumentáciou povinného. Súd sa v rozhodnutí s vyššie uvedenou argumentáciou nevysporiadava adresne, len všeobecne v bodoch 24
a 25. Preto nedostal povinný v rozhodnutí odpoveď na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci zásadné, čo samotné je porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd interpretovaného v rozhodnutiach ESĽP Garcia Ruiz proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku, Higginsová a ďalší proti Francúzsku a na vnútroštátnej úrovni v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. III. ÚS 311/07, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06 a ďalšie a rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. 5 Obdo 32/2013, 4 MCdo 6/2013, 2MCdo 24/2012, 7Cdo 69/2013, 2 Cdo 11/2010, 2 Cdo 170/2015 a ďalšie. Z uvedených dôvodov došlo nielen ku konaniu a rozhodnutiu v rozpore s rozhodnutiami ESĽP a najvyšších súdnych autorít bez odôvodnenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, ale aj k zásahu do základných práv povinného bez akéhokoľvek zvažovania práva chráneného a práva, do ktorého sa zasahuje bez vyhodnotenia proporcionality a primeranosti a bez dostatočného odôvodnenia. Preto povinný žiada zákonného sudcu, aby sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 17Ek/1664/2018 zo dňa 04.03.2021 zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie.
8. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 08.04.2019, sp. zn. 17Ek/106/2017 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.11.2018, sp. zn. 17Ek/106/2017 zrušil. Súd mal za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je v súlade s ustanovením § 220 CSP, keď povinnosťou súdu je v písomnom vyhotovení rozhodnutia mimo iného uviesť výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní (sťažnosti), tiež jasne, výstižne a presvedčivo odôvodniť výrok rozhodnutia. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie, príp. ktoré by mohli brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevyplýva, keď v rámci odôvodnenia sa obmedzil len na konštatovanie zákonných ustanovení Exekučného poriadku, obsah exekučného titulu a poverenia na vykonanie exekúcie vyúsťujúce vo všeobecný záver, že povinný neuviedol, ani nepreukázal uvedené dôvody zastavenia exekúcie (skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré podľa povinného po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu iný dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť). Takýto všeobecný záver bez väzby na formulované dôvody návrhu zastavenia nie je možné riadne aprobovať a nemožno ich považovať za súladné s ústavnými princípmi súdneho konania. Súd musí podať riadne vysvetlenie účastníkovi ku každej okolnosti, ktorá sa i len okrajom dotýka konania a ktorá môže byť relevantná aj z hľadiska iných inštitútov v danom konaní (resp. exekúcii). V danej veci ponechanie bez povšimnutia a vysvetlenia relevancie alebo nerelevancie zdravotného stavu povinného nemožno považovať za akceptovateľné so zreteľom na ústavné princípy konania. Ďalej považoval súd za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný podá ďalší návrh na zastavenie exekúcie (v prejednávanej veci v poradí druhý), musí sa vyšší súdny úradník v prvom rade vysporiadať s otázkou okamihu vzniku dôvodov uvádzaných povinným, následne posúdiť, či ich povinný mohol uplatniť skôr, resp. ich nemohol uplatniť nie z vlastnej viny, aby mohol prijať záver o ich relevantnosti, resp. nerelevantnosti obrany povinného. Uvedené však v napadnutom uznesení absentuje. V odôvodnení tak chýba akékoľvek konkrétne právne i skutkové zdôvodnenie záveru vyššieho súdneho úradníka, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, t. j. absentuje odôvodnenie, prečo nie je obrana povinného dôvodná a nevysporiadaním sa s touto otázkou vyšší súdny úradník zaťažil svoje rozhodnutie vadou, čím porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces spočívajúci v riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. Naplnenie princípu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia súd realizuje až vtedy, ak na uvedené zásadné otázky odpovedá dostatočne, racionálne a presvedčivo. Aj pre rozhodovanie o dôvodnosti exekúcie platí princíp riadneho presvedčivého a zákonného odvodnenia tak ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je splnená tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (tzv. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky riadneho odôvodnenia napadnuté uznesenie nespĺňa pre absenciu podstatných úvah, ktoré ho k vydaniu uznesenia viedli, t. j. z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo na základe akých dôvodov nepovažoval vyšší súdny úradník obranu povinného za relevantnú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatkov dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie
takéhoto rozhodnutia, keďže jednak orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku nemôže preskúmať správnosť právnej argumentácie (právny omyl), nakoľko sa ani objektívne nedá zistiť, čím sa orgán vydávajúci napadnuté uznesenie riadil a jednak súd týmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t. j. porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1664/2018 zo dňa 04.03.2021 zrušil v celom rozsahu. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyabstrahovať z neho jeho dôvody a ich relevantnosť vo väzbe na ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. vyšší súdny úradník zrozumiteľne a argumentačne riadne a presvedčivo podá svoje skutkové i právne závery tak, aby boli v súlade s právom každého účastníka na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
15. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
17. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak a) povinný v priebehu exekúcie zomrel,
b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods.9, c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne, f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhané nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel, g) z osobitného predpisu vyplýva, že exekúcia sa odkladá alebo že sa prerušuje, h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. 18. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule.
25. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. 26. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a to ako v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí
exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu.
27. Vyššie uvedenými exekučnými titulmi bolo povinnému nariadené F. D. F. I. Č.. X W. G. K. B. I. W. I.Á. E. S. W. K. B. Y. Č. E. E. S. K. Z. B. A. I., E. S. K. F. E. Y., F. E. Y., D. Ú. E. Y.Á., E. Z.. Č.. XXX/X S.. Č.. XXXX B. X. F. do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia na mieste A. I. XX, E. Y.. Z odôvodnenia exekučného titulu III. vyplýva, že žalobkyňa preukázala existenciu vecného bremena. Žalobkyni jednoznačne svedčí právo z neho vyplývajúce, teda právo bývania a užívania nehnuteľnosti, v ktorom jej ale bráni žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti tým, že jej odmieta F. D. F. K. B. J. I. W. F. I. Č.. X ku ktorému má žalobkyňa tiež právo bývania. Ďalej súd uviedol, že mu bolo z obsahu spisu zrejmé, že medzi stranami sporu sú dlhodobo nepriaznivé vzťahy, avšak zo strany vlastníka nehnuteľnosti (žalovaného - povinného) bude potrebné rešpektovať právo žalobkyne - oprávnenej spočívajúce v práve vecného bremena a umožniť jej realizovať práva tomu zodpovedajúce, teda aj právo bývania, ktoré nie je možné bez vydania kľúčov k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnená sa nedomáha realizácie práv vyplývajúcich z vecného bremena, ale naopak zrušenia, súd uvádza, že tieto skutočnosti neboli súdu povinným preukázané. 28. Súd súdneho exekútora poveril na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 40,62 EUR, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR a trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 24,12 EUR, pričom poverený súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 14.05.2019 uviedol, že ich vymoženie vykoná zrážkami zo mzdy, čo je v súlade s § 180 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúciu na vymoženie peňažného plnenia považuje za oprávnenú.
29. Iné skutočnosti, ktorými povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie v ňom neboli uvedené. Pokiaľ ide o zdravotný stav povinného, ktorým odôvodnil sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.03.2021, sp. zn. 17Ek/1664/2018 súd uvádza, že zdravotný stav povinného nespadá pod žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
30. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný súdu nepreukázal, že oprávnená sa domáha zrušenia vecného bremena za primeranú finančnú náhradu, súdu nie je zrejmé, či tento povinným uvedený dôvod nastal pred alebo po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, v ktorom poukazuje na zdravotný stav povinného, súd uvádza, že o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 rozhoduje súdny exekútor.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.