Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)1ef/390440.911c22.pdf
PDF · 135.17 KB
No categories available
5Obdo/32/2013
Najvyšší súd 5 Obdo 32/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. A., nar. X., bytom Š.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., K., IČO: X., proti ţalovanému R. H., nar. X.,
bytom N., zastúpenému advokátom M. J., Š., o zaplatenie 2 730 707,-- Kč príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29CbZm 12/2010, na dovolanie ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6. februára 2013, č. k. 15CoZm 6/2012-292, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo 6. februára 2013, č. k.15CoZm 6/2012-292 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre rozsudkom z 18. mája 2012, č. k. 29CbZm12/2010-247 ponechal
v platnosti zmenkový platobný rozkaz, vydaný 27. augusta 2010, č. k. 29Zm43/2010-15
a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 8 416,26 eur náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe predmetná zmenka bola vystavená 28. novembra
2008. Jedná sa o vlastnú zmenku, ktorú vystavil ţalovaný na rad ţalobcu. Text zmenky je
v jazyku českom. Zmenka má nasledovné náleţitosti podľa čl. I. §75 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb./ďalej len ZZŠ/:
1/ Zmenka má zákonné označenie, ţe ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny v českom
jazyku „Za túto zmenku zaplatím bez protestu“ (čl. I. § 75 bod 1. ZZŠ).
2/ Zmenka obsahuje „bezpodmienečný“ sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu – slovom aj
číslom 3 184 090,-- Kč (čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ).
3/ Zmenka obsahuje údaj zročnosti – 5. 1. 2009 (čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ).
4/ zmenka obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť – do rukou věřitele v jeho bydlišti
ve Š. (čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ).
5/ Zmenka obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť – paní J. A., r. č. X.,
bytem Š. (čl. I. § 75 bod 5 ZZŠ).
6/ Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky – v P. dne 28. 11. 2008 (čl. I. § 75
bod 6. ZZŠ).
7/ Zmenka je podpísaná ţalovaným R. H. vľavo dole na zmenke (čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ).
Podľa súdu zmenka z 28. novembra 2008 mala všetky zákonom vyţadované
náleţitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku
za platnú, preto vydal zmenkový platobný rozkaz. Ďalej uviedol, ţe spoločnosť A., s. r. o., P.,
je zapísaná v obchodnom registri Krajského súdu v Brne, odd. C, vloţka 45493. Jedinou
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti je ţalobkyňa. V predmete podnikania má okrem iného
sprostredkovanie obchodu, veľkoobchod a špecializovaný maloobchod. Ţalovaný na základe
dohody so ţalobkyňou vykonával pre spoločnosť od roku 2006 funkciu obchodného zástupcu,
sprostredkoval na území Slovenskej republiky pre spoločnosť veľkoobchodnú činnosť
s koţenou galantériou, kabelkami, cestovnými kuframi a biţutériou. Ţalovaný odoberal
zo spoločnosti tovar a ten dodával na území Slovenskej republiky zákazníkom vo forme
veľkoobchodnej činnosti, takisto vyberal od zákazníkov na území Slovenskej republiky
úhrady za dodaný tovar a následne v dvoj aţ štvortýţdňových intervaloch odovzdával peniaze
spoločnosti v P. spolu s dokladmi o predanom tovare a vţdy prevzal nový tovar. Jeho
spolupráca so spoločnosťou bola bezproblémová v období od 2006 aţ do polovice 2008.
V druhej polovici roku 2008 nastali problémy, lebo ţalovaný tvrdil ţalobkyni, ţe zákazníci
v Slovenskej republike mu neplatia. Od spoločnosti mal odobraté veľké mnoţstvo tovaru,
mal ho na území Slovenskej republiky. Ţalobkyňa sa rozhodla situáciu riešiť tak, ţe jej
zástupkyňa advokátka JUDr. E. F. rozposlala slovenským zákazníkom upomienky
na zaplatenie kúpnej ceny. Následne zákazníci na území Slovenskej republiky advokátke
JUDr. E. F. zaslali mnoţstvo listov s písomnými dokladmi, ţe ţalovanému nič nedlhujú.
Ţalobkyňa dospela k záveru, ţe jej ţalovaný neodovzdal všetku trţbu za dodaný tovar. Táto
situácia sa riešila pri návšteve ţalovaného v P. 28. novembra 2008. Ţalobkyňa sa na stretnutie
pripravila v spolupráci s ekonómkou Z. Ř. a advokátkou JUDr. E. F.. Ekonómka Z. Ř. zistila
v účtovníctve spoločnosti, koľko im ţalovaný dlhuje, bolo to 4 525 733,-- Kč. Vzhľadom na
to, ţe malo byť podané daňové priznanie spoločnosti do 30. septembra 2008, takýto dlh by
viedol k insolvencii-konkurzu spoločnosti A., s. r. o. Ţalobkyňa túto situáciu riešila aj
prostredníctvom daňovej poradkyne dr. S.. JUDr. E. F. vypracovala návrh riešenia situácie.
Ţalobkyňa mala okrem vkladu 200 000,-- Kč v spoločnosti A.A., s. r. o., aj ďalšie vklady,
ktoré presahovali výšku jeho dlhu do základného imania spoločnosti. Ţalobkyňa zo svojho
ďalšieho vkladu, aby sa vyhla insolvencii, zaplatila za ţalovaného spoločnosti časť jeho dlhu
v sume 3 184 090,-- Kč. Bolo rozhodnuté časť dlhu vo výške 1 341 643,-- Kč riešiť formou
uznania dlhu ţalovaného ako ţivnostníka v prospech A., s. r. o. Tieto skutočnosti ohľadne
ekonomických záleţitostí mal súd preukázané výsluchom ţalobkyne, ako aj výsluchom
svedkov Z. Ř. a JUDr. E. F. Súd sa v námietkovom konaní primárne zaoberal uznaním dlhu
z 28. novembra 2008 a nebolo sporné, ţe ţalovaný sumu 1 341 643,-- Kč ţalobkyni splnil
čiastočne sumou 453 383,-- Kč v hotovosti, o čom svedčí potvrdenie A., s. r. o.,
z 15. decembra 2008 a čiastočne formou vrátenia tovaru ţalobkyni.
Podľa názoru súdu námietky ţalovaného v celom rozsahu neobstoja. Odporca
v námietkach namietal najmä platnosť právneho úkonu podpísania zmenky s tým, ţe ho
neurobil slobodne a váţne a vykonal ich v omyle. Táto skutočnosť by spôsobila absolútnu
neplatnosť zmenky. Ţalovaný však tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Boli vypočutí svedkovia,
z ktorých hrubý fyzický a psychický nátlak potvrdil iba svedok R. K.. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, ţe svedok K. nemohol byť prítomný pri rokovaní
28. novembra 2008, kedy ţalovaný podpísal zmenku v druhej miestnosti za pootvorenými
dverami. Túto skutočnosť mal súd preukázanú náčrtom predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého
vyplýva, ţe svedok R. K. sa tam nemohol zdrţiavať bez toho, ţe by ho nikto nevidel. Takisto
bezpečnostné opatrenia ohľadne vstupu do priestorov spoločnosti neumoţňovali, aby sa tam
takto zdrţoval svedok a všimli by si ho tam prítomné osoby: J. A., A. A., Z. Ř., M. B. a Ing.
O. P. Najmä Z. Ř. a Ing. O. P. viackrát prechádzali cez miestnosť, kde sa mal údajne zdrţovať
R. K. V priestoroch nehnuteľnosti sa zdrţiaval aj pes, ktorý by určite zacítil prítomnosť
cudzej osoby. Prítomnosť psa v nehnuteľnosti potvrdil aj R. K. Skutočnosť, ţe ţalovaný
podpísal zmenku 28. novembra 2008 bez neprimeraného psychického a fyzického nátlaku,
mal súd preukázanú výsluchom ţalobkyne a svedkov: A. A., Z. Ř., M. B. a Ing. O. P.
Pri podpise nebol prítomný A. A., lebo sa zdrţiaval v priestoroch nehnuteľnosti, kde varil.
Neprimeraný nátlak vylúčili svedkovia, ktorí boli priamo pri podpise zmenky: M. B., Ing. O.
P. a Z. Ř.. Podľa ich vyjadrenia ţalovaný podpísal papiere (zmenku a uznanie dlhu) aţ
podozrivo kľudne, vzhľadom na to, ţe sa jednalo o takú vysokú sumu. Podľa nich ţalovaný si
predloţené papiere, a to jedenkrát zmenka a dvakrát uznanie dlhu z 28. novembra 2008 riadne
prečítal a potom podpísal. Bolo mu vydané jedno uznanie dlhu z 28. novembra 2008. Mal
záujem o ďalšiu spoluprácu, s čím ţalobkyňa nesúhlasila. Ţalovaný súdu nepreukázal svoje
tvrdenie o neprimeranom nátlaku na jeho osobu pri podpise zmenky 28. novembra 2008 a tým
nepreukázal, ţe právny úkon - podpísanie zmenky nebol urobený slobodne a váţne. Z toho
dôvodu neprichádza do úvahy ani omyl vo vôli ţalovaného, ktorý by spôsobil ţalobca
ţalovanému. Z výsluchu svedkov vyplynulo, ţe ţalovaný si všetky papiere riadne prečítal
a následne ich podpísal. Zmenku a uznanie dlhu pripravila advokátka JUDr. E. F. v spolupráci
so Z. Ř., ktorá do dokumentov doplnila dlţné sumy. Súd nepovaţoval za potrebné zisťovať
autenticitu potvrdenia z 15. decembra 2008, ktorým ţalobkyňa potvrdzuje prijatie sumy
453 383,-- Kč od ţalovaného, ako platbu na zmenku z 28. novembra 2008, lebo ţalobkyňa
v návrhu na zmenkový platobný rozkaz túto sumu odpočítala od uplatnenej zmenkovej istiny
3 184 090,-- Kč.
Ďalej súd nepovaţoval za potrebné vypočuť ako svedka J. Č., nakoľko nebol prítomný
pri podpise zmenky 28. novembra 2008. Takisto pri hodnotení dôkazov nebral
do úvahy zvukový záznam, údajne nahratý s J. Č., lebo nebola preukázaná autenticita
a zákonnosť tohto dôkazného prostriedku. Na základe uvedených skutočností súd prvého
stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol rozsudkom zo 6. februára 2013, č. k.
15CoZm 6/2012-292 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, ţe
o trovách odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný namietal neplatnosť zmenky podľa § 37 a § 49a
Občianskeho zákonníka, túto námietku vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa tak, ţe
ţalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, ţe k podpisu zmenky došlo za okolností, ktoré robia
tento právny úkon absolútne neplatným, teda neuniesol dôkazné bremeno. V súlade
s koncentračnou zásadou, ktorá platí v zmenkovom konaní, neprihliadal na ďalšie námietky,
uvedené v ďalších vyjadreniach a v odvolaní. Ide o námietku premlčania, resp., ţe zmenka
obsahuje formálne nedostatky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa odvolací súd
v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal, aby dovolací
súd zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, resp. zmenil napadnuté rozhodnutia tak, ţe zruší zmenkový
platobný rozkaz a ţalovanému prizná náhradu trov celého konania.
Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 O. s. p., lebo v konaní došlo
k vadám tam uvedených, ďalej z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. tvrdiac, ţe konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V dovolaní namietal, ţe ţalobkyni nič nedlhuje. Na vystavenie zmenky na rad
ţalobkyne neexistuje ţiadny dôvod a okolnosti spomínané ţalobkyňou, resp. svedkami, ktoré
to mali odôvodniť, boli irelevantné. Ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd, napriek
podrobne spracovanému odvolaniu, sa vôbec nevysporiadali s obranou ţalovaného, podľa
ktorej ţalobkyni nič nedlhuje, lebo záväzky voči firme A. boli v plnom rozsahu vyrovnané
vrátením tovaru a výplatou peňazí v hotovosti, pričom to nespochybnila ani ţalobkyňa.
Podľa dovolateľa sa súdy nevysporiadali ani s tým, ţe ţalovaný popieral dohodu
so ţalobkyňou a ţe ţalobkyňa za ţalovaného vyplatila jeho záväzky voči spoločnosti, ktoré
tvrdenie je podľa neho opätovne zjavne v rámci podaných námietok. V tomto smere ţalovaný
podrobne popísal nezrovnalosti vo vykonanom dokazovaní, najmä vo výpovediach svedkov
a ţalobkyni, na ktorých napriek tomu prvostupňový súd zaloţil svoje tvrdenie. Odvolací súd
sa s týmto vôbec nezaoberal, vôbec neriešil, ţe ţalovaným bola spochybnená dôveryhodnosť
svedkov.
Tvrdí, ţe odvolací sú sa nezaoberal nesprávnym postupom súdu, ktorý mal vyhodnotiť
zmenku ako neplatnú z dôvodu plurality platobného miesta, resp. jeho neurčitosti,
a preto vôbec nemal vydať zmenkový platobný rozkaz. Podľa jeho názoru je irelevantné
zaoberať sa námietkami, ktoré v takomto prípade nemali, resp. nemuseli byť vôbec podané,
ak by súd postupoval správne. Námietka sa preto netýka zmenky, ale postupu súdu, ktorý by
mal byť preskúmateľný kedykoľvek počas konania. Koncentračná zásada sa podľa
ţalovaného neuplatňuje ani na vznesenú námietku premlčania. V odvolaní bolo namietané
nedôvodné a neodôvodnené odmietnutie dôkazného prostriedku audionahrávky, predloţené
ţalovaným, na takúto námietku sa taktieţ koncentračná zásada neuplatňuje. Je zrejmé, ţe ide
o námietky procesného charakteru, ktoré nie je moţné uviesť uţ v námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu, lebo v tej chvíli ešte nebolo zrejmé, ako bude súd
postupovať. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami vôbec nevysporiadal, len poukázal
na koncentračnú zásadu, preto je jeho rozhodnutie podľa dovolateľa nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, čo je zásahom do ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu
a uvedeným postupom odvolacieho súdu v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.,
účastníkovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
K dovolaniu sa vyjadrila ţalobkyňa. Navrhla dovolanie zamietnuť a priznať ţalobkyni
náhradu trov dovolacieho konania v sume 768,21 eur. Uviedla, ţe ţalovaný viac ako štyri
roky po splatnosti zmenky stále dlhuje skoro 3 milióny Kč. V prvom rade poukázala
na skutočnosť, ţe ţalovaný býva v rodinnom dome, ktorý je t. č. vo výlučnom vlastníctve jeho
manţelky. Ţalovaný s manţelkou v čase splatnosti zmenky uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou
ţalovaný svoj podiel v rodinnom dome s príslušenstvom, vo výške ½ z celku, daroval svojej
manţelke a zároveň si zriadil vecné bremeno k tejto nehnuteľnosti. Preto zásadne nesúhlasí,
aby došlo k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia.
K dovolacím námietkam sa uţ počas konania vyjadrovala a jej vyjadrenia sú súčasťou
spisu. V prejednávanej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie tak listinnými dôkazmi, ako
aj výsluchmi mnoţstva svedkov. Súd prvého stupňa a odvolací súd podľa ţalobkyne rozhodol
správne a v súlade s právnym poriadkom tak po stránke skutkovej, ako aj právnej
a v neposlednom rade konanie prebehlo striktne v súlade so zákonom. Ţalovaný sa
pre nedostatok skutkovej, resp. právnej argumentácie snaţil spochybniť zmenku
neprijateľným spôsobom, pričom jeho argumentácia sústavne smerovala ku kriminalizácii
ţalobkyne, jej manţela a očitých svedkov, zdôrazňujúc národnosť jej manţela, obviňujúc
svedkov, ktorí boli prítomní pri podpise zmenky z nátlaku, útokov na jeho osobu
a z nezákonného a podvodného konania.
Tvrdenia ţalovaného, ktoré uvádzal v konaní a ktoré uvádza aj v podanom dovolaní,
boli podľa jej názoru jednoznačne vylúčené a ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
O tom, ţe ţalovaný si bol vedomý svojej povinnosti zaplatiť zmenku ţalobkyni a tejto
povinnosti sa všemoţne vyhýbal, pričom aj podnikal kroky, ktorými sa zbavoval svojho
majetku, svedčí dostatok dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa
ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.
Prípustnosť dovolania ţalovaného z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy
na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané
dovolanie je prípustné podľa § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej
z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia
ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania
podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe
došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 písm. f/ O. s. p., konanie je postihnutou inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola
odňatá moţnosť konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa
znemoţní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník
mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Dovolateľ namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie nebolo odôvodnené v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
Absencia riadneho odôvodnenia je vadou, spočívajúcou v odňatí moţnosti konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Odôvodnenie rozsudku (nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho súdu) musí mať
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním
prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí byť logicky kompaktným a bez rozporov
a vnútorných protirečení vysvetlené, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný.
Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje
rozhodnutie náleţite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010).
Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 63/06,
III. ÚS 127/2010), kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom
poriadku SR, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí
vykladať a pouţívať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade
a účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemoţno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty
a zmyslu.
Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru,
ţe nespĺňa poţiadavky stanovené § 157 ods. 2 O. s. p.
V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje jeho vysvetlenie, k akým
skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Vôbec nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky ţalovaného.
Napriek námietke odvolateľa, ţe v konaní na súde prvého stupňa došlo k nezrovnalostiam vo
vykonanom dokazovaní, neuviedol, ktorým dôkazom, predloţeným ţalobcom a ţalovaným
uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd obmedzil len
na konštatovanie, ţe sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku Okresného súdu Nitra a poukázal
na koncentračnú zásadu, pre ktorú na odvolacie námietky neprihliadal. Pritom sa nezaoberal
odvolacími námietkami, ţe ţalovaný nič nedlhuje, neexistenciu záväzku a ţe zmenka je
neplatná, ktoré boli uvedené aj vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu.
Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu chýbajú zrozumiteľné
dôvody, pre ktoré neakceptoval námietky ţalovaného, uvedené v odvolaní proti rozsudku
súdu prvého stupňa.
Dovolací súd konštatoval, ţe v princípe sa odvolací súd právne relevantným spôsobom
nevysporiadal ani s jednou námietkou odvolateľa, čo robí rozhodnutie odvolacieho súdu
zmätočným a arbitrárnym.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného, pri skúmaní, či
za odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) je potrebné
povaţovať v prejednávanej veci aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
pre nedostatok jeho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), dospel k záveru, ţe
nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba povaţovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý
súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O. s. p. Ak je konanie a rozhodnutie zaťaţené vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., je to
dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť,
pretoţe rozhodnutie, vydané v konaní zaťaţenom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
vecne právne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods.
1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal
ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí súd rozhodne znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 členov senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2014
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová