Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. Č., bývajúcej v P.,

proti žalovanému MVDr. M. D., bývajúcemu v L., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom

vo V., o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Vranov nad

Topľou pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 19. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 19. januára 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 24. apríla 2008 č. k. 5 C 204/2007–38

určil, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi žalobkyňou M. Č.

a žalovaným z 11.8.2007, predmetom ktorej sú pozemky v kat. území P. je neplatná a

rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po právoplatnosti

rozsudku. Vychádzajúc z citovaných ustanovení (, )

mal preukázané, že predmetnú zmluvu neuzavrela žalobkyňa a syna na jej podpísanie so

žalovaným nesplnomocnila. Preto chýbal základný predpoklad vzniku tohto právneho úkonu

– prejav vôle jednej zo zmluvných strán.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. januára 2009 sp. zn.

na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal a vyslovil, že žalovaný na ich náhradu nemá právo. Uviedol,

že súd prvého stupňa pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že vlastníkom

nehnuteľností uvedených v zmluve o nájme poľnohospodárskych pozemkov je žalobkyňa,

ktorá skutočnosť žalovaným ani spochybnená nebola. Zmluvu o nájme týchto pozemkov

môže uzatvoriť ich vlastník, prípadne iný subjekt na to oprávnený. Súd prvého stupňa zistil,

že žalovaný na uzatvorenie spornej zmluvy splnomocnený nebol. Je teda správny záver

prvostupňového súdu v tom smere, že chýbal základný predpoklad vzniku právneho úkonu

a to prejav vôle jednej zo zmluvných strán. Nájomnú zmluvu z 11.8.2007, predmetom ktorej

sú pozemky v kat. území P., podpísal syn žalobkyne. Tento právny úkon však vykonal bez

akéhokoľvek, či už ústneho alebo písomného splnomocnenia (poverenia) svojej matky.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol jeho

zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z a , a Namietal jeho

zmätočnosť a nepreskúmateľnosť, pretože rozhodne bol oprávnený na podpísanie predmetnej

zmluvy. Preto nerozumie tvrdeniu v odôvodnení rozhodnutia, že nebol ako žalovaný

splnomocnený na uzatvorenie spornej zmluvy, keď odvolací súd neuviedol a nevysvetlil

koho mal na takýto úkon splnomocniť. Zo samotnej žaloby a záhlavia rozsudkov oboch

nižších stupňov vyplýva, že účastníkom na strane žalobcu je len M. Č. (vlastníčka), ktorá bola

oprávnená zmluvu podpísať sama alebo za ňu iná oprávnená osoba. Podľa jeho názoru súd

prvého stupňa náležitým spôsobom nezisťoval (výsluchom žalobkyne) skutkový stav najmä

na okolnosť, či syn žalobkyne nebol splnomocnený na podpísanie nájomnej zmluvy (hoci

ústne), čo nenapravil ani odvolací súd. Navyše poukázal na to, že žalobkyňa opakovane pred

súdom prvého stupňa tvrdila, že ona sa súdiť nechce, teda ani nemala záujem na vedení sporu,

do ktorého bola zatiahnutá z dôvodov vypočítavosti a ktorá skutočnosť zostala súdmi

nepovšimnutá. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi existuje ešte iná doteraz platná

nájomná zmluva (na jej základe syn žalobkyne 11.8.2007 preberal od žalovaného naturálie

ako cenu nájomného) mali sa súdy zaoberať aj tým, čo mienili resp. chceli dosiahnuť

účastníci predmetnej nájomnej zmluvy. Tým došlo k pochybeniu, k predčasnému

rozhodnutiu, na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu trvala na tom, že nikdy nedala splnomocnenie

synovi, aby za ňu podpísal nájomnú zmluvu, ktorú skutočnosť súdy správne vyhodnotili.

Preto považuje rozsudok odvolacieho súdu za správny a navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení a proti rozsudku odvolacieho súdu je

prípustné ešte v prípadoch uvedených v

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podľa dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil

a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, pretože vo veci ešte nerozhodoval.

Keďže dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod

žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle , je zrejmé, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení (či už to

účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku, podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia účastníkovi možnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom).

Žalovaný v dovolaní namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je zmätočné,

nepreskúmateľné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a že odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil ( )

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom realizácie jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnym názorom. Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby sa riadil výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník.

Dovolateľ namietal zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu v jeho tvrdení, že nebol splnomocnený na uzatvorenie predmetnej nájomnej zmluvy

a nevysporiadaní sa s jeho námietkami týkajúcimi sa vykonaného dokazovania (vrátane

výsluchu žalobkyne).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané,

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu

na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby

spravodlivosti ,ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Citované zákonné

ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať

a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument

účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(napr. Georiadis v. Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho

súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie

z 23. júna 2004 sp. zn. III. 209/04).

Dovolací súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi konania je M. Č. ako žalobkyňa a MVDr. M.

D. ako žalovaný (uvedení aj v záhlaví rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov) a že

žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia (absolútnej) neplatnosti právneho úkonu (§ 49

) – zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov (v jej

vlastníctve), kde vystupuje ona ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca z dôvodu

(jediného), že zmluvu podpísal syn J. Č., ktorý nemal (od nej) splnomocnenie na uzavretie

takéhoto právneho úkonu. A dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa dospel k záveru

o neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy (, ) bol

chýbajúci prejav vôle jednej zo zmluvných strán – žalobkyne ako prenajímateľky (uvedenej

v zmluve), nakoľko ju podpísal syn bez jej splnomocnenia. Napriek tomu krajský súd

vychádzajúc zo skutkového zistenia súdu prvého stupňa, ktoré považoval za dostačujúce,

v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil, že žalovaný nebol

splnomocnený (kým ?) na uzavretie nájomnej zmluvy (z odôvodnenia rozhodnutia

prvostupňového súdu a obsahu spisu nemožno vyvodiť), z ktorého dôvodu chýbal prejav vôle

jednej zo zmluvných strán (žalovaného ?) a súčasne za správne považoval zistenie

a preukázanie neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho prejavu vôle žalobkyne

(ako prenajímateľky a vlastníčky poľnohospodárskych pozemkov), pretože zmluvu bez jej

splnomocnenia podpísal syn. Preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia týkajúce sa dôvodu

neplatnosti spornej nájomnej zmluvy, keď vychádzal (len) zo skutkového stavu zisteného

súdom prvého stupňa, zmätočné a nepreskúmateľné, čím porušil právo žalovaného

na spravodlivé súdne konanie. To zakladá prípustnosť dovolania podľa

a tým aj dôvodnosť podaného dovolania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), pričom sa nezaoberal ďalšími

námietkami žalovaného uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská