Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-4108-2021.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Subarea
16Ek/4108/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: C. K., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. XXXX/X, XXX XX Y.V.-Ť., o vymoženie 94,66 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.11.2021, v spojení s opravou návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.12.2021, domáhal od povinného vymoženia 94,66 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/11/2016 zo dňa 20.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2017, vykonateľnosť dňa 14.03.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu nasledovné prílohy a to: exekučný titul, Zmluvu o pôžičke č. 20226883 zo dňa 05.06.2012, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku spolu s potvrdením o jej doručení, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro), Informácie o finančnom sprostredkovaní (SFA, VFA - Quatro) zo dňa 05.06.2012, Prílohu č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, a s poukazom na sp. zn. 1OpP/44/2018 aj Zmluvu po postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016. Súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z vyššie uvedených predložených príloh v ich elektronickej podobe.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
11. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul bol vydaný dňa 20.01.2017 v základom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 19C/11/2016 v prospech žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 (ďalej len „CFH“ alebo „žalobca“) a v neprospech žalovaného, ktorým je povinný v tomto exekučnom konaní. Ďalším preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že konajúci súd uložil žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 94,66 EUR.
12. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2021 podal oprávnený, ktorým je obchodná spoločnosť: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35831154, a ktorý odôvodnil aktívnu vecnú legitimáciu tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá je hmotnoprávnym veriteľom predmetnej pohľadávky a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016, ktorá je založená v správnom registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/44/2018 a prílohou identifikujúcou postúpenú pohľadávku, ktorá bola priložená k návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Preskúmaním Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 bolo zistené, že obchodná spoločnosť CFH ako postupca postúpila na oprávneného ako postupníka všetky pohľadávky v zmysle zoznamu pohľadávok, ktoré boli vyčíslené ku dňu 01.09.2016, ku dňu účinnosti tejto zmluvy a s ním spojený prevod ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojenými vrátane ich zabezpečenia na postupníka a oprávnený ako postupník sa zaviazal zaplatiť postupcovi za postúpenie odplatu
predstavujúcu kúpnu cenu na účet CFH do 20 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok deň účinnosti tejto zmluvy nastáva v deň, kedy bola kúpna cena pripísaná na účet CFH ako postupcu. V zmysle čl. 9 bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok ak v dôsledku omeškania postupníka so zaplatením kúpnej ceny nenastane deň účinnosti najneskôr k 20.09.2016 bude to mať dôsledky uvedené podľa čl. 9 bod 2., v zmysle ktorého postupca bude oprávnený odstúpiť od postúpenia pohľadávok a to zaslaním jednostranného písomného oznámenia postupníkovi.
14. Preskúmaním oprávneným predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 bolo zistené, že spoločnosť CFH oznámil povinnému, že k 19.09.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy č. 20226883 uzavretej dňa 05.06.2012 medzi povinným ako dlžníkom a CFH ako veriteľom vo výške 543,67 EUR, spolu so všetkým príslušenstvom na postupníka, ktorým je oprávnený v tomto exekučnom konaní. Na základe uvedeného súd konštatoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla účinnosť dňa 19.09.2016, teda v čase pred vznikom exekučného titulu, na podklade ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu.
15. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
17. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
18. Súd v tomto bode konštatuje, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 vznikla a nadobudla účinnosť pred vznikom exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/11/2016 zo dňa 20.01.2017. Na základe uvedeného je zrejmé, že uvedený exekučný titul bol vydaný po účinnom postúpení pohľadávky evidovanej voči povinnému na základe príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, v čoho dôsledku predmetná zmluva o postúpení pohľadávok nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu. V čase vydania exekučného titulu tak už žalobca CFH nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním účinne postúpil pohľadávku
oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním uvedeného exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní, pričom v exekučnom konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním uvedeného exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nie je oprávnenou osobou požadovať vymoženie nároku priznaného exekučným titulom. Pri vymáhaní nároku deklarovaného exekučným titulom je v tomto prípade oprávneným len ten ktorý právny nástupca spoločnosti CFH, ktorá zanikla v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vl. č. 10315/P v dôsledku rozdelenia ku dňu 01.01.2018.
19. Súd zároveň po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu akýkoľvek listinný prostriedok, ktorým by preukázal, že by po vzniku exekučného titulu došlo k prevodu alebo prechodu práv z pôvodného žalobcu na oprávneného v tomto exekučnom konaní, v čoho dôsledku súd konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby žalobcu v exekučnom titule.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
25. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 EUR za zaplatený súdny poplatok. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.