Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_3CoCsp-2-2021.pdf
PDF · 114.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému P. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. X, o zaplatenie 243,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16Csp/23/2020-76 zo dňa 9. júna 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. N e p r i z n á v a s a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 20.02.2020, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 243,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 243,- eur od 30.04.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 29.04.2019 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO:362 341 76 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.10.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky postupcu (ďalej len „OP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a v OP, pričom Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 364,06 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 272,15 eur, z riadneho úroku vo výške 32,45 eur, z úroku z omeškania vo výške 59,46 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa spísania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 300,- eur a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 57,- eur. Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 243,00 eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (300,- eur - 57,- eur = 243,00 eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 30.04.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
4. Žalobca na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení sp. zn. 16Csp/23/2020-47 zo dňa 13.05.2020, ktoré mu bolo doručené cestou jeho právneho zástupcu dňa 20.05.2020 a ktorým súd vyzval žalobcu na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdených v žalobe, a síce o vyjadrenie sa k skutočnosti, ako si žalobca, resp. jeho právny predchodca splnil povinnosti vymedzené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ďalej akým spôsobom si žalobca resp. jeho právny predchodca riadne splnil svoju povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., a napokon akým spôsobom žalobca a jeho právny predchodca dodržali požiadavky zákona vymedzené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi nimi zo dňa 29.04.2019, neposkytol v súdom určenej lehote žiadne doplňujúce vyjadrenia.
5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 53 ods. 1, 3, 5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka („ObZ“), § 263 ods. 1 ObZ, § 261 ods. 6 písm. d/ ObZ, § 497 ObZ v znení platnom a účinnom k 11.10.2016, § 499 ObZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 11.10.2016, a taktiež § 2 písm. a/, b/, d/ g/, h/, i/, l/, § 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 20 ods. 1, § 7 ods. 15, 16, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 9, § 11 ods. 2, § 19 ods. 1 až 5 rovnako tohto zákona v znení platnom a účinnom k uvádzaným dátumom, § 15 ods. 6 OZ, § 10c ods. 1, ods. 2, § 1 a ods. 1 až 3 písm. b/ nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení aj v ods. 4, § 53 ods. 9, § 565, § 39, § 3 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 OZ, § 25g zákona č. 129/2010 Z.z., § 17 ods. 1, ods. 2 tohto zákona konštatoval, že vzťah je založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, t.j., že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to v zmysle ust. § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka s tým, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2016, nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2016, zistil, že zosplatnenie realizované právnym predchodcom žalobcu bolo pre nedodržanie postupu vymedzeného § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka neplatné, a preto aj následné postúpenie pohľadávky vplývajúcej z tejto zmluvy z právneho predchodcu žalobcu, obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na žalobcu, bolo v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda v konečnom dôsledku neplatné pre jeho rozpor so zákonom, a preto žalobu zamietol. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
6. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpené pohľadávok, ako aj z prípisu žalobcu označeného ako „Dátum platby“ vyplynulo, že ku dňu 29.04.2019, kedy bola uvedená zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá, bola ako posledná platba od žalovaného zaznamenaná platba zo dňa 16.05.2017. Podľa vykonaného dokazovania v čase podania žaloby mal žalovaný na daný úver celkovo uhradenú sumu 57,- eur, čo
zodpovedá 5 platbám po 11,40 eur a to v dňoch 19.12.2016, 23.02.2017, 23.3.2017, 18.04.2017 a 16.5.2017, tak ako to vyplynulo z prípisu žalobcu „Dátum platby“.
7. Prípisom zo dňa 27.11.2017 sp. zn.: 4610099085 označeným ako „Výzva k splateniu celého dlhu“ adresovaným žalovanému, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe uvedenej zmluvy, konkrétne ho vyzval na zaplatenie čiastky 339,73 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy na bankový účet uvedený v tejto výzve. Podľa poštového podacieho hárka č. J. uvedený prípis bol daný na poštovú prepravu dňa 29.11.2017 ako poštová zásielka č. J. ale však nepreukázal to, že tomuto prípisu predchádzal iný právny úkon - výzva učinená v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorou by právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného najneskôr 15 dní vopred na to, že pristúpi k uplatneniu svojho práva na predčasné zosplatnenie celej ním dosiaľ neuhradenej pohľadávky naraz, pričom v prípade spotrebiteľských záväzkov upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka a následná samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, predstavujú dva rôzne právne úkony veriteľa, a preto podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Nie je možné vykonať obe tieto oznámenia žalovanému jedným úkonom, a preto nie je možné prípis zo dňa 27.11.2017 sp. zn.: 4610099085 označený ako „Výzva k splateniu celého dlhu“, považovať za právny úkon, ktorým právny predchodca žalobcu splnil požiadavku zákona v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené tak žalobca nepreukázal, že do najbližšej splatnej splátky, čo bolo splátka za jún 2017 splatná k 15.06.2017, toto svoje právo na zosplatnenie aj reálne uplatnil. Tým sa nemohol stať splatným celý dlh žalovaného naraz a platí, že konečná splatnosť úveru nastala až 15.12.2019, resp. že naďalej platil dojednaný splátkový kalendár.
8. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca v súdom stanovenej lehote ani nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. nepreukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, t.j. že jeho právny predchodca pri posudzovaní bonity žalovaného postupoval v súlade s § 7 ods. 15 a 16 citovaného zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach, nakoľko uvedenú skutočnosť súdu riadne nezdokladoval, a preto žalobca nebol aj z toho dôvodu oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, čo taktiež prispelo k tomu, že súd postúpenie pohľadávky voči žalovanému posúdil ako neplatný právny úkon, a preto s odkazom na horeuvedenú skutočnosť z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 17 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ide o postúpenie neplatné, čím ide v spore o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP ako aj § 255 ods. 1 s odkazom na § 251 CSP, a keďže úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil, nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s tým, že nie je v spore aktívne vecne legitimovaný z dôvodu nedodržania postupu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je aj postúpenie pohľadávky neplatné, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil, že v danom prípade došlo k nezákonnému zosplatneniu pohľadávky v celom rozsahu. Citoval ust. § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka a uvádzal, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 27.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom postup, ktorý pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v plnom súlade s odbornou literatúrou, podľa ktorej ust. § 53 ods. 9 OZ nepredpokladá samostatné predchádzajúce písomne upozornenie na uplatnenie tohto práva, nakoľko dodávateľ môže spotrebiteľa upozorniť na uplatnenie tohto práva aj priamo v podaní, ktorým si toto právo uplatňuje. V posudzovanom prípade postupca využil svoje oprávnenie zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 27.11.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, čo žalovaný žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprel, a preto to treba považovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nespornú skutočnosť, dávajúc do pozornosti aj citované uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/124/2018 zo dňa 4.12.2018. Preto žalobca považoval za nesporné, že jeho právny predchodca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil v súlade s § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá
využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov, a preto došlo k účinnému zosplatneniu celej pohľadávky a preto žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Rovnako nesúhlasil s tým, že žalobca nepreukázal splnenie povinností v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. t.j., aby nepreukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou, keďže postupca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- eur, ktorý mal byť splatený v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 11,40 eur. V zmysle vyššie uvedeného si postupca pri posudzovaní bonity zároveň vyžiadal od žalovaného informácie zaznamenané v Zmluve, a to o príjme žalovaného v bode č. 26, o príjme partnera (ky) č. 27, informácie o zamestnávateľovi č. 20, č. 21 a informácie o rodinnom stave č.11, č.12, č.13. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku a svoju finančnú situáciu zhodnotil v súlade so Zmluvou (strana č. 2) ako dostatočnú na uhradenie záväzkov a považoval ju za primeranú svojím záväzkom, čo napokon potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom na Zmluve s tým, že aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 sa vyjadril, že výšku svojho príjmu právnemu predchodcovi žalobcu preukázal svojou pracovnou zmluvou. Apeloval na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov celého konania.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávanie v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.12.2021 o 10.35 hod., v pojednávacej miestnosti č. 212/II. poschodie s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 22.12.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
13. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
15. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v kontexte predložených a vykonaných dôkazov správne vyhodnotil zistený skutkový stav, čo sa týka nedodržania zákonom stanoveného postupu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 11.10.2016, t.j. ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou vykonávanou v znení dohody vo forme splátok s tým, že dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ môže najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky s tým, že ak súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, t.j. môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, a to pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené s tým, že toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V danom spore je nesporné, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyplývalo z Prílohy č. 1 uvedenej zmluvy, a to z úverových podmienok konkrétne z hlavy VI. Ukončenie zmluvy § 3 písm. a/, podľa ktorého v prípade, že žalovaný ako klient sa oneskoril s platením aspoň troch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace bol povinný celú čerpanú pôžičku na požiadanie splatiť (tzn. zosplatniť pôžičku).
18. V danom spore z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpené pohľadávok, ako aj z prípisu žalobcu označeného ako „Dátum platby“ vyplynulo, že ku dňu 29.04.2019 , kedy bola uvedená zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá, bola ako posledná platba od žalovaného zaznamenaná platba zo dňa 16.05.2017. Podľa vykonaného dokazovania v čase podania žaloby mal žalovaný na daný úver celkovo uhradenú sumu 57,- eur , čo zodpovedá 5 platbám po 11,40 eur a to v dňoch 19.12.2016, 23.02.2017, 23.3.2017, 18.04.2017 a 16.5.2017, tak ako to vyplynulo z prípisu žalobcu „ Dátum platby“.
19. Prípisom zo dňa 27.11.2017 sp. zn. : 4610099085 označeným ako „Výzva k splateniu celého dlhu“, na čl. 25 spisu, adresovanom žalovanému, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe uvedenej zmluvy, konkrétne ho vyzval na zaplatenie čiastky 339,73 eur a to najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy na bankový účet uvedený v tejto výzve. Podľa poštového podacieho hárka č. J. uvedený prípis bol daný na poštovú prepravu dňa 29.11.2017 ako poštová zásielka č. J..
20. Žalobca však nepreukázal, že tomuto prípisu predchádzal iný právny úkon - výzva učinená v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorou by právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného najneskôr 15 dní vopred na to, že pristúpi k uplatneniu svojho práva na predčasné zosplatnenie celej ním dosiaľ neuhradenej pohľadávky naraz, keďže z výzvy zo dňa 27.11.2017 na čl. 25 spisu táto skutočnosť nevyplýva a iný doklad žalobcom v tomto smere súdu predložený nebol, a to ani po doručení výzvy súdu v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvádzanom v bode 87. napadnutého rozsudku v tom znení, že v prípade spotrebiteľských záväzkov je upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následná samotná výzva o zosplatnení celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, rozdielnym právnym úkonom veriteľa, tieto samostatné právne úkony nie je možné vykonať jedným úkonom, a to tak ako sa to stalo v danom prípade, keďže nie je možné aj podľa odvolacieho súdu prípis zo dňa 27.11.2017 sp. zn. 4610099085 označený ako „Výzva k splateniu celého dlhu“ považovať za právny úkon, ktorým právny predchodca žalobcu splnil požiadavku
zákona v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy aj nejasnosť a neurčitosť tejto výzvy.
22. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby do najbližšej splatnej splátky, čo bola splátka za jún 2017 splatná k 15.6.2017, toto svoje právo na zosplatnenie aj reálne a v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ uplatnil, a preto nemohlo dôjsť k splatnosti celého dlhu žalovaného naraz. Preto platí, že konečná splatnosť úveru nastala až 15.12.2019, keďže naďalej platil dojednaný splátkový kalendár.
23. Keďže nedošlo k zákonnému zosplatneniu celej pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k zákonnému postúpeniu pohľadávky v celom rozsahu na žalobcu dňa 29.4.2019, a preto vecne správne konštatoval aj súd prvej inštancie postúpenie predmetnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu za neplatné v zmysle § 39 OZ, keďže podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase postúpenia pohľadávky, možno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len za splnenia kumulatívnych podmienok uvedených v predmetnom ustanovení, medzi ktoré patrí aj požiadavka, že predmetná pohľadávka bola, buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo že sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, a keďže v konaní to nebolo preukázané, zosplatnenie nebolo platné, celková splatnosť úveru ešte nenastala, preto postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neplatné, dávajúc analogicky do pozornosti aj v tomto smere už ustálenú rozhodovaciu prax súdov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/339/2017 z 26.4.2018, 3Co/11/2019 s odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/20/2017 z 28.3.2018 a 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018), čím na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v spore.
24. Čo sa týka ďalšej žalobcom namietanej skutočnosti, že žalovaný predmetnú skutočnosť nerozporoval, a preto ide o nespornú skutočnosť, v tomto smere odvolací súd poukazuje na ex offo, t.j. zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu preskúmavať vecnú legitimáciu strán sporu (viď rozsudok NS SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Vzhľadom k nedôvodnosti tejto odvolacej námietky žalobcu, odvolací súd už nepreskúmaval dôvodnosť ďalších uplatnených odvolacích námietok zo strany žalobcu, keďže to v spore považoval za právne irelevantné.
25. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a to v spojení aj s výrokom o trovách konania, ktorý je rovnako vecne správny.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a keďže plne úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko z obsahu spisu nevyplývajú, nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čím v danom prípade neprináleží súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 262 ods. 2 CSP a rozhodovať o výške priznaného nároku.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).