Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-339-2017.pdf
PDF · 153.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/339/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35886013, so sídlom v Bratislave, Malý trh č. 2/A, zastúpeného právnym zástupcom HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36856584, so sídlom v Bratislave, Žižkova č. 7803/9, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Roman Hojer, advokát a súčasne právnym zástupcom AK Herceg, s.r.o., IČO: 35890240, so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ivana Vidovencová, advokátka a konateľka, proti žalovaným: 1/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L., X. č. XX, a 2/ I. O., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L., X. č. XX, zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP č. 94, o zaplatenie 13.297,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/342/2015-189 zo dňa 19.07.2017, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v prvej a druhej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a vo výrokoch o trovách konania (tretí a štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie v tretej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) m e n í tak, že prisúdenú sumu s príslušenstvom p o v o ľ u j e žalovanej 2/ splácať žalobcovi v splátkach v sume 50,- € mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celej dlžnej sumy.
Žalovaný 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.297,87 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10.568,60 € od 28.03.2014 do 17.09.2015 a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10.548,60 € od 18.09.2015 do zaplatenia stým, že „žalovaný 1/ je povinný zaplatiť celý nárok žalobcovi v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“ a „žalovanej 2/ povolil nárok žalobcovi splácať po 50,- € mesačných splátkach až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy sa stane splatným celý dlh“ (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok), žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (tretí výrok) a proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal (štvrtý výrok).
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v prejednávanom spore proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 13.297,87 € spolu s úrokom vo výške 10,60 % ročne zo sumy 10.568,60 € od 28.03.2014 do 17.09.2015 a zo sumy 10.548,60 € od 18.09.2015 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10.568,60 € od 28.03.2014 do 17.09.2015 a zo sumy 10.548,60 € od 18.09.2015 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2009. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ na jednej strane a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci na strane druhej uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0412660195 zo dňa 16.03.2009, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v sume 10.000,- €, ktorý sa títo spolu s príslušenstvom zaviazali vrátiť v 119 pravidelných splátkach v sume 137,81 € mesačne splatných vždy ku 2. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 02.04.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 02.02.2019; splatenie úveru bolo zabezpečené dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 16.03.2009; z dôvodu porušenia povinnosti vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných listom zo dňa 21.02.2014 na zaplatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky tretej osobe; listom zo dňa 12.03.2014 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.03.2014; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovaným na žalobcu, keď pohľadávka spolu v sume 13.317,87 € ku dňu postúpenia pozostávala z istiny úveru po splatnosti v sume 10.568,60 €, vyčísleného riadneho úroku v sume 2.540,55 € a úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny v sume 208,72 €; do podania žaloby zaplatili žalovaní dňa 18.09.2015 sumu 20,- €.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v časti istiny s príslušenstvom v podobe zmluvného úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a úrokov z omeškania dôvodná a v časti uplatneného príslušenstva v podobe úroku do zaplatenia nedôvodná; spornú zmluvu považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu, keď pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že „po preskúmaní predloženej zmluvy zistil, že táto je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky“; súd prvej inštancie argumentoval, že mal preukázané platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, na základe ktorej „bola žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom poskytnutá právnym predchodcom žalobcu suma 10.000,- €; žalovaným vznikla povinnosť pri dohodnutých podmienkach poskytnutý úver splácať; aktívnu legitimáciu žalobca preukázal predložením oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky; žalovaní v konaní výšku žalovanej sumy nenamietali; ich obrana spočívala v tom, že bola neoprávnene vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky žalobcu a mala byť hradená z poistného plnenia“; nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie „za preukázaný a riadne špecifikovaný, čo do dôvodu platne uzatvorenou zmluvou a čo do výšky výpisom z úverového účtu, z ktorého vyplýva suma dlžnej istiny, vyúčtované zmluvné úroky, úroky z omeškania, spracovateľský poplatok, poplatok za upomienky a poplatky za správu úveru; pretože žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a následne aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti; t.j. 11.3.2014, súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania kapitalizované ku dňu 28.03.2014 v zmysle žalobného petitu, pričom bola zohľadnená aj čiastočná úhrada žalovanými dňa 18.09.2015 v sume 20,- €“; súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti úroku po zosplatnení s odôvodnením, že „zmluvný úrok predstavuje určitú cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk; predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľa oprávňuje na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru; v tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok; nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať a teda niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom; v prípade mimoriadnej splatnosti úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčnou jednostrannou predčasnou splatnosťou úveru; s protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy; s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy; v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie podľa kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka“; obranu žalovaných nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, pretože aj keď splnenie úveru bolo zabezpečené dohodou o zabezpečení úveru životným poistením, ktorej súčasťou bola zmluva o zabezpečovacom prevode práv a zabezpečovacom postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy ako aj zmluva o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy, z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že predmetná poistná zmluva zanikla z dôvodu neplatenia poistného zo strany žalovaných, pričom zánik tejto zmluvy nemal za následok zánik zmluvy o úvere a teda ani zánik povinnosti žalovaných splácať poskytnutý úver (t.j. nešlo o prípad vzájomne závislých zmlúv); na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel ohľadne nároku na zaplatenie uplatnenej istiny, zmluvného úroku do zosplatnenia a úroku z omeškania po mimoriadnom zosplatnení úveru a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol; nakoľko žalovaná 2/ splnila podmienky na poskytnutie právnej pomoci a prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala o možnosť platenia priznanej sumy v splátkach, súd prvej inštancie jej povolil priznanú sumu splácať v primeraných splátkach po 50,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov; o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa § 257 C.s.p. s poukazom na jej osobné, zárobkové a iné pomery.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 1/ včas odvolanie zo dňa 16.08.2017 (č.l. 200 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o uložení povinnosti zaplatiť celú dlžnú sumu do troch dní a žiadal o „splátkový kalendár v čo najnižších možných splátkach“; v odvolaní ďalej uviedol, že „ako klient banky reagoval na všetky výzvy poisťovne a opätovne sa robili trvalé príkazy; myslel si, že konečne sa to pracovníčke banky podarilo aj napriek tomu, že bol majiteľom iba jedného účtu; je názoru, že pracovníčka banky bola poisťovňou upovedomená, že príkazy sú nesprávne vyhotovené a nedajú sa robiť zrážky; s touto situáciou nebol oboznámený a nevedel o tom, že poistná zmluva zanikla; vzhľadom na to, že na účte bol dostatok finančných prostriedkov na platenie úveru aj poistky, nepovažoval za podstatné kontrolovať tento stav, čo dokazuje aj to, že splátky úveru v omeškaní neboli; bol presvedčený, že takisto odchádzali splátky k poistke; keby táto situácia nenastala, nedostal by sa do omeškania s platbami úveru a vyjadril názor, že banka pochybila“; v závere odvolania uviedol, že „nie je dostatočne znalý v právnych veciach a splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie vrátane všetkých súvisiacich úkonov“.
2.2 Dňa 21.08.2017 doručil právny zástupca žalovaného 1/ súdu prvej inštancie elektronické podanie zo dňa 21.08.2017 označené ako „oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a vyjadrenie k žalobe“ (č.l. 208-212 spisu), v ktorom uviedol, že sporná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka; žalovaný 1/ konkrétne namietal, že (1) žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože uplatnená pohľadávka nebola na neho platne postúpená z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 483/2001 Z. z.“), konkrétne nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne nedodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe, zmluva o postúpení pohľadávok je preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka; zdôraznil, že z tohto dôvodu samotné oznámenie postupcu o postúpení spornej pohľadávky nepostačuje na založenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore; (2) žalobca nepredložil dôkaz o odoslaní výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zo strany banky a jej doručenie žalovaným a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov ako podmienky postúpenia; (3) žalobca nepreukázal
preskúmateľným a hodnoverným spôsobom, že žalovaný dlhuje sumu 13.297,87 €, pretože nepredložil prehľad o úhradách, kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky boli uhradené a ktoré nie a aká bola nesplatená časť úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru; (4) žalobcom uplatnené právo je premlčané a preto vznáša námietku premlčania, pretože v zmysle všeobecných podmienok, ak bol klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru; trojročná premlčacia doba tak začala plynúť od okamihu, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), t.j. od zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka); možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastal v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku, t.j. podať žalobu na súde; podľa súdnej praxe (R 28/1984), ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať, preto prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamih, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať; v danom prípade mohol veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní, keď od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba; na základe uvedeného sa žalovaný 1/ domáhal zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu.
2.3 Súd prvej inštancie považoval vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného 1/ za doručené po uplynutí odvolacej lehoty dňa 22.08.2017 (č.l. 204 spisu; č.l. 215 spisu), preto na toto vyjadrenie neprihliadal. Vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ dňa 15.11.2017; nakoľko podľa výsledku overenia zaručeného elektronického podpisu právneho zástupcu žalovaného 1/ na uvedenom podaní došlo k overeniu podpisu už dňa 21.08.2017, výzvou zo dňa 10.8.2018 vyzval odvolací súd právneho zástupcu žalovaného 1/ na oznámenie, či predmetným podaním zo dňa 21.08.2017 mienil podať odvolanie proti rozsudku zo dňa 19.07.2017; dňa 21.08.2018 doručil právny zástupca žalovaného 1/ vyjadrenie zo dňa 20.08.2018 (č.l. 221 spisu), v ktorom uviedol, že „žalovaný 1/ podal proti rozsudku odvolanie dňa 21.08.2017 a on doplnil odvolanie o dôvody odvolania, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil“; ďalej uviedol, že predmetné podanie „bolo odoslané dňa 21.08.2017 súčasne bolo aj na súd prvej inštancie doručené dňa 21.08.2017, o čom svedčí potvrdenie o odoslaní podania a doručenka súdu prvej inštancie“; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol; právny zástupca žalovaného 1/ k podaniu priložil výpis z elektronickej schránky (č.l. 222 spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 21.08.2017 o 17:45:57 hod. odoslal vyjadrenie k žalobe súdu prvej inštancie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 21.08.2017 o 17:51:03 hod.
2.4 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.09.2018 (č.l. 235 spisu) k odvolaniu žalovaného 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ako vyplýva z obsahu spisu napadnutý rozsudok bol žalovanému 1/ doručený dňa 04.08.2017, pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 21.08.2017; pokiaľ bolo písomné podanie právneho zástupcu žalovaného 1/, ktorým žalovaný 1/ doplnil dôvody podaného odvolania, doručené súdu až dňa 22.08.2017, bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania a odvolací súd by z tohto dôvodu nemal na obsah predmetného odvolania prihliadať.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v prvej a druhej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí a štvrtý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v tretej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.4 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.5 V prejednávanom spore išlo o spoločný záväzok žalovaných (sporný úver si vzali spoločne a spoločne sa ho zaviazali aj splácať), napriek tomu z procesného hľadiska ide medzi žalovanými o samostatné procesné spoločenstvo (§ 75 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 76 C.s.p.); aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal len žalovaný 1/, odvolací súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal celý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie spolu so závislými výrokmi, keď vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2004); tento záver prevzala aj časť teórie (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1210).
4.6.1 Odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní výslovne neoznačil odvolacie dôvody, o ktoré opiera svoje odvolanie; podľa obsahu je však možné ustáliť, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a o unesení dôkazného bremena na preukázaní existencie dlžnej sumy istiny úveru s príslušenstvom, nesúhlasil so správnosťou skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) ani s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalovaný 1/ súčasne v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby (v rozsahu odvolania), v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného 1/ (z hľadiska obsahu odvolania) odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil ani nedostatok v procesných podmienkach konania. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného zo strany súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania tak, ako bol popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku (v podrobnostiach aj v bode 1.2 odôvodnenia).
4.6.2 Žalovaný 1/ v podanom odvolaní v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanom spore z dôvodu tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom na základe porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že túto námietku vzniesol žalovaný 1/ prvýkrát až v odvolacom konaní; súd prvej inštancie preto správne pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu založilo oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01.04.2014 adresované žalovaným 1/ a 2/ (č.l. 41 spisu; č.l. 43 spisu), ktoré bolo žalovanému 1/ do vlastných rúk doručené dňa 05.05.2014 (č.l. 42 spisu) a žalovanej 2/ do vlastných rúk doručené dňa 30.04.2014 (č.l. 44 spisu); z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vecnou legitimáciou strán v spore zaoberal v nevyhnutnom rozsahu (zmluva
o postúpení pohľadávok nie je doposiaľ súčasťou procesného spisu a nakoľko sa v spise nachádzali oznámenia o postúpení spornej pohľadávky voči žalovaným spolu s dôkazom o ich doručení žalovaným, nebol súd prvej inštancie povinný sa existenciou a platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok zaoberať); skutkové tvrdenia žalobcu o nadobudnutí spornej pohľadávky postúpením žalovaní do vyhlásenia napadnutého rozsudku výslovne nepopreli, hoci im v tom nebránila žiadna prekážka, preto odvolací súd dospel k záveru, že na popretie skutkových tvrdení ohľadne postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu ako novoty v odvolacom konaní neboli splnené podmienky (§ 366 písm. d/ C.s.p.); nič na tom nemení skutočnosť, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľský spor (§ 290 C..sp.), pretože žalovaní ako spotrebitelia boli povinní označiť alebo predložiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 prvá veta C.s.p.) a možnosť súdu obstarať alebo zabezpečiť a následne vykonať dôkazy v spotrebiteľskom spore bez návrhu (§ 295 C.s.p.), t.j. aj vo vzťahu k vecnej legitimácii strán, sa môže odvíjať len od existencie príslušných skutkových tvrdení strany (spotrebiteľa), ktoré je potrebné preukázať.
4.6.2.1 Napriek uvedenému (bod 4.6.2 odôvodnenia) odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
4.6.2.2 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovaným, ktorý bol uplatnený žalobou. Žalovaný 1/ až v podanom odvolaní namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nenadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom výslovne nenamietal, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou (právnym predchodcom žalobcu) ako postupcom žalovaným oznámené.
4.6.2.3 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).
4.6.2.4 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.
4.6.2.5 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012).
4.6.2.6 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009, resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.
4.6.2.7 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie sporových strán). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015).
4.6.2.8 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.
4.6.2.9 Odvolací súd sa vo všeobecnosti stotožňuje s názorom žalovaného 1/, podľa ktorého pre platné nadobudnutie pohľadávky banky voči dlžníkovi postúpením je potrebné splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ktorého prvá a druhá veta ku
dňu 27.03.2014 (t.j. deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) zneli: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“; z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie); účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky; zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky; postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka; podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku; predmetné ustanovenie nemá charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“); k záveru, že nedodržanie podmienok predmetného ustanovenia zo strany banky pred postúpením pohľadávky na tretiu osobu bez súhlasu dlžníka spôsobuje neplatnosť postúpenia dospela aj aktuálna súdna prax (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).
4.6.2.9.1 Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného 1/ v odvolaní o nedodržaní podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pred postúpením spornej pohľadávky voči žalovaným na žalobcu; z vykonaného dokazovania vyplynulo, že písomnou výzvou zo dňa 21.02.2014 vyzval právny predchodca žalovaného 1/ (č.l. 141 spisu) a žalovanú 2/ (č.l. 33 spisu) na zaplatenie dlžnej sumy 5.200,40 € zo spornej zmluvy o úvere do 15 dní od doručenia výzvy s poučením, že v prípade nezaplatenia pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu; písomná výzva podľa odvolacieho súdu spĺňa podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; písomnú výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta); z vykonaného dokazovania súčasne vyplýva, že písomnú výzvu doručoval právny predchodca žalobcu žalovaným na adresu bydliska (č.l. 34 spisu); z dokazovania súčasne vyplýva, že listom zo dňa 12.03.2014 (č.l. 35 spisu) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému 1/, že z dôvodu omeškania so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.03.2014 s tým, že dlžnú sumu 13.232,66 € bol povinný zaplatiť do 15 dní od prevzatia oznámenia, keď oznámenie doručil žalovanému 1/ dňa 17.03.2014 (č.l. 36 spisu); z uvedeného je zrejmé, že pred postúpením spornej pohľadávky vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných písomnou výzvou na plnenie a ku dňu postúpenia trvalo celkové omeškanie žalovaných s plnením peňažného dlhu viac ako 90 kalendárnych dní (ide o celkové omeškanie, nie len o omeškanie, ktoré nastalo po doručení výzvy na plnenie); právne posúdenie veci zo strany žalovaného 1/ ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore preto nebolo správne a na zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore v dôsledku
absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovaným zo strany súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky.
4.6.3 Odvolací súd sa nestotožnil s odvolaním žalovaného 1/ pokiaľ tento namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že dlžná suma predstavuje 13.297,87 € s príslušenstvom; z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania žalovanú sumu s príslušenstvom podrobne špecifikoval písomným podaním zo dňa 23.11.2016 (č.l. 83-89 spisu), ku ktorému priložil výpis z úveru z prehľadom jednotlivých platieb (č.l. 90-94 spisu), ktoré listiny boli žalovanému 1/ doručené do vlastných rúk dňa 16.12.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 97 spisu) a právnej zástupkyni žalovanej 2/ do vlastných rúk dňa 19.12.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 97 spisu); žalovaný 1/ v priebehu konania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku tieto skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel, preto neboli medzi stranami sporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.); predmetným výpisom z úverového účtu žalovaných vykonal súd prvej inštancie dokazovanie na pojednávaní dňa 12.07.2017 (č.l. 187 spisu) a čerpal z neho skutkové zistenia; preto odvolací súd dospel k záveru, že na popretie skutkových tvrdení ohľadne dlžnej sumy vyplývajúcej z predloženého výpisu z účtu úveru ako novoty v odvolacom konaní neboli splnené podmienky (§ 366 písm. d/ C.s.p.); na podporu svojho tvrdenia ohľadne tvrdenej „neurčitosti nároku žalobcu“ neposkytol žalovaný 1/ žiadne konkrétne skutočnosti, naopak niektoré tvrdené skutočnosti o nepredložení úverovej histórie boli v rozpore s obsahom spisu, preto odvolací súd túto námietku žalovaného 1/ vyhodnotil ako uplatnenú oneskorene a navyše nedôvodnú.
4.6.4 Pokiaľ žalovaný 1/ v podanom odvolaní zopakoval svoju argumentáciu ohľadne skutočnosti, že splnenie úveru bolo zabezpečené dohodou o zabezpečení úveru životným poistením, ktorej súčasťou bola zmluva o zabezpečovacom prevode práv a zabezpečovacom postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy ako aj zmluva o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého predmetná poistná zmluva zanikla z dôvodu neplatenia poistného zo strany žalovaných, pričom zánik tejto zmluvy nemal za následok zánik zmluvy o úvere a teda ani zánik povinnosti žalovaných splácať poskytnutý úver; ak by aj zánik poistnej zmluvy bol spôsobený tvrdeným pochybením zo strany banky (správnosť tohto tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní odvolací súd osobitne neskúmal), nemalo by to žiadny vplyv na povinnosť žalovaných splácať poskytnutý úver; ani táto odvolacia námietka žalovaného 1/ nebola dôvodná.
4.6.5 Žalovaný 1/ v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku; súdna prax doposiaľ v zásade umožňovala vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní; podľa odvolacieho súdu však túto súdnu prax po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 nemožno uplatniť, pretože námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku (§ 152 C.s.p.) možno v spotrebiteľskej veci v rámci prostriedkov procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 C.s.p.); na námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ až v odvolacom konaní preto nebolo možné prihliadať a to ani ako na novotu v odvolacom konaní, pretože žalovanému podľa obsahu odvolania nič nebránilo vzniesť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.); pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka premlčania tak, ako ju uplatnil a odôvodnil žalovaný 1/ v podanom odvolaní nemôže byť dôvodná; žalovaný 1/ uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu v podstate s odôvodnením, že začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy úveru stotožnil s okamihom vzniku práva právneho predchodcu žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa všeobecných obchodných podmienok po omeškaní žalovaných so splácaním dohodnutých splátok úveru po dobu dlhšiu ako desať dní od splatnosti; argumentácia žalovaného 1/ v tomto smere nie je správna; premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania; premlčacia doba plynie vždy ku konkrétnemu právu; žalovaný 1/ dospel v podstate k záveru, že uplynutím premlčacej doby vo vzťahu k právu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa článku 7 bod 7.6.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok došlo k premlčaniu práva na zaplatenie dlžnej sumy zo spornej zmluvy o úvere; žalovaný 1/ však opomenul, že plynutie premlčacej doby vo vzťahu k právu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nemá žiadny vplyv na prípadné plynutie premlčacej doby na uplatnenie iných práv zo spornej zmluvy (vrátane práva na zaplatenie dlžných splátok úveru, resp. dlžnej istiny úveru); preto neuplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sporného úveru v premlčacej dobe, mohlo mať za následok vznik právnych účinkov premlčania výlučne vo vzťahu k tomuto právu (odvolací súd správnosť predpokladov premlčania tohto práva osobitne neposudzoval), nie však vo vzťahu k akémukoľvek inému právu zo spornej zmluvy o úvere (kde je potrebné vždy začiatok
plynutia premlčacej doby, jej dĺžku a márne uplynutie posudzovať samostatne); k opačnému výkladu nemožno dospieť ani na základe postavenia žalovaného 1/ v spore ako spotrebiteľa; nakoľko splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh žalovaných (t.j. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) bola splatná najneskôr v septembri 2013 (§ 103 Občianskeho zákonníka) a žalobu podal žalobca na súde dňa 14.10.2015, trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva do podania žaloby žalobcovi neuplynula.
4.6.6 Odvolanie žalovaného 1/ výslovne smerovalo proti výroku napadnutého rozsudku o lehote na splnenie uloženej povinnosti „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“, pričom žiadal o „splátkový kalendár v čo najnižších možných splátkach“; žalovaný 1/ však podané odvolanie v tomto smere žiadnym spôsobom neoprel o také skutkové tvrdenia, ktoré by v prípade ich preukázania odôvodňovali určenie dlhšej lehoty na plnenie ako tri dni od právoplatnosti rozsudku; vo všeobecnosti odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o možnosť súdu prvej inštancie stanoviť inú lehotu splatnosti uloženej povinnosti než podľa § 232 ods. 3 prvá veta C.s.p., podľa ustálenej súdnej praxe pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie uloženej povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.); súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami; na týchto hľadiskách je založené aj napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný 1/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepožiadal o povolenie splátok prisúdenej sumy s príslušenstvom a ani neopísal svoje osobné a majetkové pomery, z ktorých by bolo možné vyvodiť splnenie podmienok na určenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok prisúdenej sumy s príslušenstvom; odvolací súd zdôrazňuje, že žiadne skutkové tvrdenia ohľadne svojich osobných, majetkových alebo iných pomerov neuviedol žalovaný 1/ ani v podanom odvolaní; bez uvedenia príslušných skutkových tvrdení nebol odvolací súd oprávnený vykonávať dokazovanie bez návrhu napriek tomu, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľský spor (§ 295 C.s.p.); na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil, keď takémuto rozhodnutiu nebránila skutočnosť, že na strane žalovaných vystupovalo viacero subjektov, pretože napriek existencii ich spoločného záväzku zo zmluvy o úvere, z procesného hľadiska išlo medzi nimi o samostatné procesné spoločenstvo (§ 75 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 76 C.s.p.) s dôsledkom, že konanie mohlo voči každému z nich skončiť rozdielne a to aj vo vzťahu k posudzovanej lehote na plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom.
4.7 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka žalobcu o tom, že žalovaný 1/ podal odvolanie oneskorene nie je dôvodná; z obsahu spisu vyplýva, že vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.07.2017, ktorý bol žalovanému 1/ doručený do vlastných rúk dňa 04.08.2017 prostredníctvom pošty; posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol v prípade žalovaného 1/ na deň 21.08.2017 (t.j. pondelok, ktorý bol riadnym pracovným dňom); dňa 21.08.2017 doručil žalovaný 1/ súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 16.08.2017, ktorým podal proti rozsudku odvolanie; k odvolaniu pripojil žalovaný 1/ plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46962000, so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 36, na zastupovanie v prejednávanom spore; podľa zistenia odvolacieho súdu dňa 21.08.2017 doručil právny zástupca žalovaného 1/ súdu prvej inštancie podanie zo dňa 21.08.2017, ktorým doplnil odvolacie dôvody; na základe uvedeného je zrejmé, že odvolanie podal žalovaný 1/ v celom rozsahu včas (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalovaný 1/ podané odvolanie podľa obsahu odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sa však obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalovanému 1/ nepodarilo spochybniť (bod 4.6.1 až 4.6.6 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej a druhej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil; odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj závislé výroky (§ 379 písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania (tretí a štvrtý výrok), ktoré neboli odvolaním výslovne napadnuté a zodpovedajú výsledku sporu (vo vzťahu k výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanej 2/ je potrebné uviesť, že v zmysle zákazu zmeny k horšiemu v odvolacom konaní by nebolo možné tento výrok zmeniť, pretože proti nemu nepodal odvolanie žalobca); odvolací súd len z formálnych dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tretej vete výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok), pretože súd prvej inštancie vo výroku o povolení splátok žalovanej 2/ neurčil počiatok povinnosti žalovanej 2/ splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach ani splatnosť jednotlivých splátok, preto bez zmeny by zostal tento výrok nevykonateľný.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).