Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/93/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo bývalých pasienkárov a urbaristov, IČO: 31 942 725 so sídlom 049 18 Revúcka Lehota, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO:44 250 029 proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, G.: XX XXX XXX, bytom P. N. XXX, zastúpenému JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:31 151 227, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -216 zo dňa 12.júna 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. -216 zo dňa 12.júna 2019 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2017, doplnenou na výzvu súdu dňa 3.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať mu nehnuteľnosti, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. 501, okres Revúca, obec Revúcka Lehota, katastrálne územie Revúcka Lehota, a to: parcela registra „E“ č. 610/1 - orná pôda o výmere 284293 m2, parcela registra „E“ č. 610/104 - orná pôda o výmere 80864 m2, parcela registra „E“ č. 610/105 - orná pôda o výmere 236 m2, parcela registra „E“ č. 610/401 - orná pôda o výmere 22 m2, parcela registra „E“ č. 610/501 - orná pôda o výmere 23091 m2 a na liste vlastníctva č. 496, okres Revúca, obec Revúcka Lehota, katastrálne územie Revúcka Lehota, a to parcela registra „E“ č. 610/201 - orná pôda o výmere 993 m2, pričom žalovaný z nich užíva pozemky v celkovej výmere 335462 m2. Uviedol, že uvedené nehnuteľnosti tvoria časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíva ako samostatne hospodáriaci roľník na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2014, ktorá bola vypovedaná, resp. je podľa žalobcu neplatná pre nedostatky pri jej uzavieraní, a preto žalobca vypísal výberové konanie na prenájom spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný podľa názoru žalobcu minimálne od 26.05.2016 nemá žiadne užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam, odmieta ich však napriek opakovaným výzvam vypratať, odstrániť nevyhovujúce „oplotky“ a naďalej užíva nehnuteľnosti vo výmere 335462 m2. Žalovaný si aj naďalej uplatňuje dotácie na označené nehnuteľnosti, čím koná v rozpore so zákonom a spôsobuje žalobcovi škodu, pretože žalobca nemôže nehnuteľnosti v súlade s uzneseniami žalobcu a v súlade s uzavretými nájomnými zmluvami odovzdať novým nájomcom.

3. Z výpisov z LV č. 496 a 501 vyplýva, že sú na nich vedené spoločné nehnuteľnosti, ktorými podielovými spoluvlastníkmi sú v zmysle sporových tvrdení strán sporu členovia žalobcu. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.12.2014 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a podľa zmluvy aj vlastník poľnohospodárskych pozemkov prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania sporné nehnuteľnosti na poľnohospodárske využitie, všeobecné využitie pozemkov pri rodinnej farme a nájom pozemku zastavaného stavbou nájomcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na desať rokov, ktorou sa zároveň zrušila nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.1.2014. Zmluvu podpísal v mene prenajímateľa predseda pozemkového spoločenstva Ján Balciar. Súd ďalej uviedol, že zo zápisnice zo zasadnutia výboru žalobcu konaného dňa 22.3.2013 vyplýva, že okrem iného výbor na uvedenom zasadaní odsúhlasil prenájom pozemkov žalovanému, ktoré nie sú v nájme spoločnosti Tracer Michalovce v rozmere cca 25 ha a zo zápisnice zo zasadania výboru žalobcu konaného dňa 28.4.2013 a 24.1.2014 vyplýva, že výbor prekonzultoval a schválil nájomné zmluvy, bez bližšej špecifikácie, so žalovaným a so Štefanom Bátorim a poveril predsedu a tajomníka ich podpísaním. Z uznesenia Valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa 22.03.2014 vyplýva, že VZ uložilo výboru sledovať dodržiavanie uzavretých nájomných zmlúv na pozemky spoločenstva.

4. Súd ďalej uviedol, že v danom prípade sa pozemkové spoločenstvo konajúce prostredníctvom výboru ako žalobca domáha vlastníckou žalobou vydania veci, konkrétne vypratania spoločnej nehnuteľnosti od žalovaného, ktorý uvedené nehnuteľnosti užíva na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. V konaniach, kde je stranou pozemkové spoločenstvo, je vždy potrebné rozlišovať, či sa predmet súdneho konania týka spoločenstva ako takého, alebo jeho jednotlivých členov, ktorá diferenciácia má význam okrem iného aj z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia v skutočnosti nie je nositeľom tohto oprávnenia. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. , ktorý prijal záver o tom, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Podľa názoru súdu za vec týkajúcu sa spoločenstva možno považovať napr. veci organizačného charakteru, veci vnútornej prevádzky spoločenstva, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov spoločenstva, pričom konanie o vypratanie nehnuteľnosti je možno považovať za konanie, resp. za vec týkajúcu sa spoločenstva, nakoľko ide o vec podielnikov ako vlastníkov spoločnej veci, ktorí ako nositelia oprávnenia vyplývajúceho z sa môžu domáhať vydania veci od toho, kto im ju neprávom zadržuje, teda za aktívne legitimovaných na podanie žaloby o vypratanie spoločnej nehnuteľnosti je nutné považovať jednotlivých, resp. všetkých spoluvlastníkov spoločnej veci, t. j. členov spoločenstva. Tieto závery možno podľa názoru súdu vyvodiť aj z ust. zákona o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ZoPS“) účinného v čase uzavretia spornej zmluvy, v zmysle ktorého len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti a nie spoločenstvo ako také môžu spoločnú nehnuteľnosť, alebo jej časť prenajať. Z hľadiska systematického a teleologického výkladu ZoPS tak jednoznačne vyplýva, že uvedené ustanovenie zakotvuje zákonné zastúpenie týchto členov ako nositeľov hmotnoprávneho oprávnenia pozemkovým spoločenstvom (konajúcim prostredníctvom výboru). Súd ďalej uviedol, že z ZoPS taktiež vyplýva okruh vecí, v ktorých za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci koná výbor (presnejšie pozemkové spoločenstvo prostredníctvom výboru) ako ich zákonný zástupca. Ide o podnikanie na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločné užívanie a obstarávanie spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. V tomto konaní o vypratanie spoločnej nehnuteľnosti ide podľa názoru súdu o obstarávanie spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti. Súd v tejto súvislosti poukázal na nedôslednosť zákonodarcu pri kodifikácii zákonného textu ust. ZoPS spočívajúcej v nepresnej formulácii kompetencii výboru ako štatutárneho orgánu spoločenstva. V zmysle zákonného znenia sú dané oprávnenia konať v mene, resp. za členov spoločenstva priamo výboru ako orgánu spoločenstva, pričom tento samotný orgán nemá právnu subjektivitu, nakoľko právnickou osobou s právnou subjektivitou je samotné pozemkové spoločenstvo - nie výbor. Podľa názoru súdu ods. 2 predmetného ustanovenia preto treba interpretovať tak, že spoločenstvo, teda právnická osoba s právnou subjektivitou má prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu - výboru právo konať v zákonom stanovených veciach. Z hľadiska teleológie daného ustanovenia vždy pôjde o zákonné zastúpenie členov predstavenstva pozemkovým spoločenstvom, konajúcim prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t. j. výboru, ktoré závery vyplývajú aj z odbornej literatúry.

5. Podľa názoru súdu za nepresné možno označiť aj konštatovanie osobitnej časti dôvodovej správy § 16 ZoPS v znení účinnom ku dňu podania žaloby, kde sa uvádza, že „v ods. 2 sa ustanovuje aktívna legitimácia výboru v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy v určených záležitostiach“. Citovaná veta je nepresná, pretože v konaní pred súdom budú legitimovaní, resp. stranou konania budú jednotliví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti - spoločenstvo je v tomto prípade ich zákonný zástupca. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že nie je možné bazírovať na tom, aby pri týchto subjektoch boli účastníkmi konania všetci vlastníci, resp. všetci podieloví spoluvlastníci, nakoľko takýmto spôsobom by bol v podstate znemožnený prístup k súdu a spravodlivosti jednotlivým zúčastneným, pretože ak by sa súd priklonil k tomuto názoru, neprihliadajúc na aktívnu vecnú legitimáciu členov spoločenstva z dôvodu, že je technicky jednoduchšie konať s menším počtom účastníkov, teda, že bez ohľadu na hmotnoprávne oprávnenie členov spoločenstva by bolo v danom prípade „pohodlnejšie“ konať s pozemkovým spoločenstvom ako so žalobcom, by v tomto konkrétnom prípade znamenalo, že rozsudok vydaný v tomto konaní by bol záväzný len pre pozemkové spoločenstvo ako také a bez ohľadu na tento rozsudok by sa potom každý podielový spoluvlastník mohol domáhať vlastníckou žalobou totožnej veci, čo by viedlo k absurdnej situácii, kedy by v totožnej veci existovalo niekoľko rôznych a protichodných rozhodnutí záväzných len medzi týmiktorými stranami tohoktorého konania. V závere súd uviedol, že bez ohľadu na nepresné znenie zákona a dôvodovej správy k § 16 ZoPS nemožno účel uvedeného zákonného ustanovenia vnímať inak, ako jednoznačnú stranu zákonodarcu o zjednodušenie a zreálnenie výkonu vlastníckeho práva členov predstavenstva vo vzťahu k ich spoločnej veci (resp. spoločne obhospodarovanej veci), a to zakotvením zákonného zastúpenia členov pozemkovým spoločenstvom (výborom) v konaniach pred súdmi, resp. orgánmi verejnej správy. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. , tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu § 365 ods. 1 písm. b/ a h/. Žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom ako jediný dôvod svojho rozhodnutia uviedol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že tento druh žaloby môžu viesť len všetci členovia spoločenstva. Hoci má rozsudok súdu celkovo 9 strán, právny názor súdu sa dá zhrnúť dvomi vetami nasledovne: Bez ohľadu na to, či je nájomná zmluva platná alebo neplatná, a či existuje dôvod na vypratanie alebo neexistuje, môžu sa vypratania domáhať len všetci spoluvlastníci spoločných nehnuteľností, o ktorých v konaní ide. Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba toto právo nemá, nakoľko nie je ich vlastníkom. Žalobca s výrokom ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie zásadne nesúhlasí, k čomu uvádza svoje odvolacie námietky: 1/ právny omyl súdu spočívajúci v nerozlišovaní medzi nakladaním a hospodárením so spoločnou vecou, keď súd nepochopil a úplne opomenul právny rozdiel medzi nakladaním so spoločnou vecou a hospodárením so spoločnou vecou. Ustálený výklad výrazu „nakladanie s vecou“ je scudzovanie a zaťažovanie veci, teda vykonávanie takých právnych úkonov, ktorých účinky smerujú k zmene vlastníckeho práva alebo k jeho oslabeniu. Ide o kúpu, dar, zámenu, záloh, zriadenie vecného bremena a podobne, dokonca aj zničenie veci je nakladaním s vecou. Toto nakladanie so spoločnou vecou vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov. Predaj spoločnej veci totiž znamená predaj všetkých jednotlivých spoluvlastníckych podielov, k tomu je nevyhnutný súhlas všetkých majiteľov týchto podielov. Na druhej strane „hospodáriť s vecou“ je obsahovo úplne odlišný pojem, hospodárenie s vecou sú úkony právne aj čisto ekonomické alebo technické, ktorých účel je užívanie veci, a to z hľadiska dosiahnutia zisku, opráv, údržby alebo iných aspektov užívania. Typickým príkladom hospodárenia s ornou pôdou je pestovanie poľnohospodárskych plodín. Na hospodárenie so spoločnou vecou nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov, alebo súhlas väčšiny z nich. Toto je podľa názoru žalobcu prvá veta v myšlienkovom postupe súdu. Na nakladenie s celou spoločnou vecou je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, ak tento nie je daný, je možné nakladať len s jednotlivými podielmi. Opačne na hospodárenie s celou spoločnou vecou stačí súhlas väčšiny spoluvlastníkov. Potom podľa názoru žalobcu stačí už len rozhodnúť, do akej kategórie patrí nájom spoločnej veci. Žalobca tvrdí, že prenechanie veci do nájmu je tiež hospodárením so spoločnou vecou. Na rozhodnutie o tom, že vec (jej časť) má byť prenechaná do nájmu, preto stačí väčšina počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nájomnú

zmluvu nemusia ako prenajímatelia uzavrieť všetci podieloví spoluvlastníci, postačí väčšina hlasov spoluvlastníkov. V prípade výpovede z nájmu môže dať platne výpoveď len väčšinový spoluvlastník (alebo viacerí s väčšinovým podielom), a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, 2/ právny omyl súdu spočívajúci vo výklade pojmu aktívna vecná legitimácia. Aktívna a pasívna vecná legitimácia nie sú procesné, ale hmotnoprávne inštitúty, ktoré nemajú nič dočinenia s procesnou spôsobilosťou. Aktívnu legitimáciu má ten, komu svedčí určité hmotné právo (obligačné, vlastnícke a iné). Pasívnu legitimáciu má ten, kto má určitú hmotnoprávnu povinnosť - obligačnú alebo inú. Procesným následkom nedostatku pasívnej alebo aktívnej legitimácie je zamietnutie žaloby. Súd tvrdí, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na vypratanie žalovaného, pretože nie je vlastníkom nehnuteľností, a preto nemá oprávnenie vlastníka brániť vlastnícke právo na súde. V takom prípade by však žalobca nemal ani právo uzavrieť nájomnú zmluvu. Podľa názoru žalobcu je základná otázka podstatná pre tento spor, či pozemkové spoločenstvo je alebo nie je oprávnené uzatvoriť nájomnú zmluvu. Ak pozemkové spoločenstvo toto právo má, musí mať aj všetky ostatné práva prenajímateľa, t. j. právo zmluvu vypovedať a právo chrániť vlastnícke právo na súde. Opačne, ak pozemkové spoločenstvo nemá právo uzavrieť nájomnú zmluvu, potom nemá ani právo brániť vlastnícke právo na súde. V takom prípade však platí, že nájomnú zmluvu by museli uzavrieť všetci členovia pozemkového spoločenstva. Podľa názoru žalobcu ak je pozemkové spoločenstvo oprávnené uzavrieť nájomnú zmluvu, potom môže byť aj úspešným žalobcom v konaní o vypratanie. Opačne, ak pozemkové spoločenstvo nemá právo uzavrieť nájomnú zmluvu, potom nemôže ani úspešne žalovať. Ďalej uviedol, že súd si vôbec neuvedomil, že v prípade hospodárenia so spoločnou vecou neplatí nemo plus iuris. Nájomnú zmluvu o nájme celej veci môže časť spoluvlastníkov uzavrieť aj bez súhlasu druhej časti za predpokladu, že má väčšinu. Takýto nájom ich potom viaže všetkých, darmo chýba prejav súhlasu prehlasovaných vlastníkov. V prípade pozemkových spoločenstiev je situácia jednoduchšia, tam zákon umožňuje rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou väčšine vlastníkov, za ktorých môže konať priamo pozemkové spoločenstvo. Ide o zákonné zastúpenie, na ktoré nie je potrebné plnomocenstvo, 3/ právny omyl súdu spočívajúci v chápaní hmotnoprávnej pozície výboru spoločenstva. Žalobca poukázal na ust. § 16 ods. 1, 2 ZoPS a uviedol, že samotný výbor samozrejme žiadnu subjektivitu nemá. Subjektivitu má spoločenstvo, výbor je jeho štatutárnym orgánom. Ak zákon uvádza, že výbor je oprávnený zastupovať členov pred súdom a uzatvárať v mene členov nájomné zmluvy, myslí sa to tak, že členov zastupuje spoločenstvo, v mene ktorého koná výbor. Žalobca má za to, že viesť konanie s viac ako sto účastníkmi sa reálne nedá kvôli neustále pribúdajúcim prevodom a dedičským konaniam, preto ak môže výbor uzavrieť nájomnú zmluvu, hoci ani výbor ani spoločenstvo nie je vlastníkom predmetu nájmu, môže na rovnakom princípe viesť súdny spor vyplývajúci z tohto vzťahu, 4./ právny omyl súdu spočívajúci v chápaní zmyslu pozemkových spoločenstiev. Súd zjavne nepovažoval za potrebné zaoberať sa zmyslom spoločenstiev. Ich zmysel nebol právny, ale ekonomický, hospodársky. Súd v bode 24 podľa názoru žalobcu vlastne povedal toto: je jedno, či sa takéto konanie bude dať reálne vykonať alebo nebude. Raz má byť žalobcov 1000, tak ich bude 1000. Právo je nad reálnym životom, pritom presný opak je pravdou - právo reflektuje ekonomiku a nie opačne, právo netvorí ekonomické vzťahy.

8. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom Okresného súdu Revúca a s dôvodmi v ňom uvádzanými. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a navrhuje, aby ho odvolací súd zamietol. V napádanom rozsudku súd jednoznačne správne vyhodnotil nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, a to, že je rozdiel, ak niekto koná vo svojom mene a ak niekto koná v mene iných, teda v našom prípade pozemkové spoločenstvo nemôže konať vo svojom mene. Vo svojom mene môžu konať len vlastníci. Títo vlastníci sa môžu nechať zastúpiť žalobcom, avšak k takému zastúpeniu nedošlo. V žalobe figuruje žalobca vo svojom mene, a nie ako zástupca v mene vlastníkov, pričom žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo. Pre tento závažný nedostatok žaloby, ktorý žalobca nijakým spôsobom nenapravil je irelevantné, že sa vôbec zaoberá dôvodmi uvádzanými v jeho odvolaní, kde poukazuje napr. na rozdielnosti v chápaní nakladania so spoločnou vecou, kde sa skutočne vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov a chápaní hospodárenia so spoločnou vecou, kde sa vyžaduje súhlas väčšiny spoluvlastníkov. Napriek tomu, že aktívna legitimácia má hmotnoprávny charakter, žalobca opomenul ten fakt, že väčšina podielových spoluvlastníkov je oprávnená uzavrieť nájomnú zmluvu, a nie pozemkové spoločenstvo, nakoľko toto spoločenstvo nemá vlastnícke právo. Pozemkové spoločenstvo ich iba zastupuje v ich mene, teda nekoná vo svojom vlastnom mene.

10. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd veľmi správne použil analógiu v práve, konkrétne bytoch a nebytových priestoroch, preto nemožno jeho rozhodnutiu nič vytknúť. Postupoval správne a správne aplikoval hmotné právo. Je pravdou, že právo reflektuje spoločenské vzťahy, ale reflektuje ich svojim spôsobom, a to tak, ako je to ustanovené v právnych predpisoch, ktoré vytvoril zákonodarca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozsudok Okresného súdu Revúca za vecne správny, a navrhuje, aby ho odvolací súd podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, v zmysle danej veci vypratanie nehnuteľnosti ide o hospodárenie s vecou, nie o nakladanie s ňou, a logicky a plne v súlade s právnou úpravou nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov, alebo súhlas väčšiny z nich. To, že v nájme spoločnej veci ide o hospodárenie s vecou, a nie o nakladanie s ňou, je jednoznačne ustálené aj v rozhodovacej praxi súdov, ako aj právnej teórii. Žalobca zdôraznil, že v prípade pozemkových spoločenstiev zákon umožňuje rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, väčšine spoluvlastníkov, za ktorých v rámci zákonného zastúpenia je oprávnené konať pozemkové spoločenstvo. Nakoľko výbor je štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva, je tak oprávnený rozhodovať o všetkých náležitostiach, o ktorých to ustanovuje zákon, zmluva o spoločenstve, alebo stanovy, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Ak priamo zákon uvádza, že výbor je oprávnený zastupovať členov pred súdom a uzatvárať v mene členov nájomné zmluvy, nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že všetkých spoluvlastníkov zastupuje spoločenstvo, v mene ktorého koná výbor. Žalobca s poukazom na uvedené zastáva názor, že dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie nebol daný a jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vo zvyšku sa žalobca pridržiava svojej argumentácie uvedenej v odvolaní.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať mu v žalobe špecifikované nehnuteľnosti. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z jediného dôvodu, a to nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takéhoto druhu žaloby, keď podľa názoru súdu žalobu môžu viesť len všetci členovia spoločenstva, s ktorým právnym záverom sa žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje.

15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu (z hľadiska obsahu odvolania) odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať mu nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíva na základe Zmluvy o

nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.12.2014. Podľa predloženej zmluvy (č.l. 8) túto so žalovaným ako nájomcom uzatvorilo Pozemkové spoločenstvo bývalých pasienkárov a urbaristov Revúcka Lehota zastúpené Jánom Balciarom, predsedom spoločenstva ako prenajímateľom. Listom zo dňa 26.5.2016 (č.l. 17) oznámilo Pozemkové spoločenstvo bývalých pasienkárov a urbaristov podpísané Ing. Dušanom Stankom, predsedom pozemkového spoločenstva žalovanému, že Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.12.2014 uzavretá medzi ním a Pozemkovým spoločenstvom bývalých pasienkárov a urbaristov Revúcka Lehota bola uzavretá v rozpore s , z ktorého dôvodu nie je zmluva platná a oznámilo mu, že vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. obce Revúcka Lehota vedenej na LV č. 431, 484, 496 a 501 vyhlásia výberové konanie na prenájom častí spoločných nehnuteľností, o čom budú žalovaného v krátkej dobe informovať. Žalobca okrem iných dôkazov do spisu predložil zápisnicu zo zasadnutia výboru pozemkového spoločenstva konaného dňa 13.12.2014 (č.l. 41), kde bolo prijaté , ktorým výbor poveril predsedu podpisom nových nájomných zmlúv od 1.1.2015 pre pána Milana Oravca a pána Jozefa Lopušeka.

17. Podľa ust. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.6.2018 do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladanie s majetkom spoločenstva.

18. Podľa ust. v znení účinnom do 30.6.2018 výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

19. Podľa ust. v znení účinnom do 30.6.2018 výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa a pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

20. Podľa v znení účinnom do 30.6.2018 vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

21. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

22. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v konaní skúmal aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá skutočnosť je zákonnou podmienkou na podanie žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že žalobu musí súd vždy z tohto dôvodu zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -247 zo dňa 26.septembra 2018, ktorý sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou keď dospel k záveru, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta s tým, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Odvolací súd sa s predmetnými závermi rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v celom rozsahu stotožňuje.

26. V zmysle vyššie citovaného ust. zákona o pozemkových spoločenstvám vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať. Potom v zmysle ust. má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môžu domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Ak teda v zmysle môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jeho časť prenajať vlastníci tejto spoločnej nehnuteľnosti, títo sa v zmysle môžu domáhať aj vydania veci od toho, kto im ju neprávnom zdržuje. Z uvedeného vyplýva, že nie Pozemkové spoločenstvo bývalých pasienkárov a urbaristov konajúce prostredníctvom predsedu pozemkového spoločenstva, ale vlastníci spoločných nehnuteľností sú tí, ktorí sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľností. Podľa ust. sa len vlastník môže domáhať svojej ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, teda základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). V danom prípade je nepochybné, že Pozemkové spoločenstvo bývalých pasienkárov a urbaristov zastúpené Jánom Balciarom, predsedom predstavenstva, ktoré uzatvorilo Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov nebolo vlastníkom týchto prenajímaných pozemkov.

27. Odvolací súd musí v tejto súvislosti opätovne poukázať na oznámenie Pozemkového spoločenstva bývalých pasienkárov a urbaristov z 25.6.2016, ktorým oznamovalo žalovanému, že predmetná Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.12.2014 bola uzavretá v rozpore s , a preto je neplatná, keď podľa uvedeného ustanovenia z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, teda opätovne zákon hovorí o spoluvlastníkoch veci, keď je nepochybné, že žalobca vlastníkom ani spoluvlastníkom vecí, ktoré zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov žalovanému prenajal, nebol.

28. Ak teda podľa ust. § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvám výbor koná za členov spoločenstva vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti dospel odvolací súd k záveru, že aktívne legitimovanými na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti sú v každom prípade členovia spoločenstva, ale títo sú v zmysle zákona zastúpení pozemkovým spoločenstvom, nie výborom ako uvádza ust. § 16 ods. 2, keďže výbor ako taký nemá právnu subjektivitu, ktorú má len samotné spoločenstvo. V každom prípade však na podanie takejto žaloby sú oprávnení len členovia spoločenstva, za ktorých by konalo pozemkové spoločenstvo. Tieto skutočnosti vyplývajú už z podstaty v rozhodnutí citovaných ustanovení, a to jednak zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého len vlastníci môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať (pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom nehnuteľnosti), , podľa ktorého len vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, ako aj , podľa ktorého považoval samotný žalobca Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.12.2014 za neplatnú.

29. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že základná otázka podstatná pre tento spor je, či Pozemkové spoločenstvo je alebo nie je oprávnené uzatvoriť nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti keďže žalobca sa nedomáha vyslovenia neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, ale len vypratania nehnuteľnosti odkazuje odvolací súd opätovne na ust. § 19 ods. 13 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré ustanovenie uvádza, kto môže spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

30. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom odvolateľa vyslovenom v odvolaní, že ak zákon uvádza, že výbor je oprávnený zastupovať členov pred súdom a uzatvárať v mene členov nájomné zmluvy, myslí sa to tak, že členov zastupuje spoločenstvo, v mene ktorého koná výbor, pretože ak ust. § 16 ods. 2 uvádza, že výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci, má odvolací súd za to, že sa jedná o zákonné zastúpenie, ale vždy musia byť v konaní pred súdom aktívne legitimovaní (v prípade podania žaloby) jednotliví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti s tým, že v danom prípade za nich koná priamo zo zákona spoločenstvo. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie vyslovenou v odseku 24 napadnutého rozhodnutia.

31. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

32. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa v konaní vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil.

33. Z uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom úspešný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )