Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci žalobcu: Lesné a pozemkové spoločenstvo 1942 Klobušice, Trenčianska 195, Ilava, IČO: 42 151 775, zastúpené JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I 57/132, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917 348 proti žalovanému: Ľ. F., K.. XX.X.XXXX, O. Z. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 8.293,11 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.293,11 Eur. Uviedol, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na J. Č.. XXXX V. S. Ú.G. S.. Sú tiež zároveň členmi spoločenstva Lesného a pozemkového spoločenstva XXXX, I. XXX/XX, H., zapísané v registri pozemkových spoločenstiev pod registračným číslom R-0017/302, prostredníctvom ktorého vykonávajú hospodársku činnosť na spoločnej nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou zo dňa 06.04.2020, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ilava pod č. V 928/2020 dňa 14.04.2020, nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva okrem iného aj stavby súp. č. 242 hospodárska budova, sklad postavený na pozemku parcely registra C K N p. č. XXX/X U. W.. Č.. XXX hospodárska budova, sklad postavený na pozemku parcely registra D. S. V.. Č.. XXX/X. Listom zo dňa 04.05.2020 žalovaný požiadal žalobcu o odpredaj, resp. prenájom pozemkov p. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/ XX, XXX/X, XXX/X, XX/X, XX/X. Jedná sa o pozemky v spoluvlastníctve žalobcov čiastočne sa nachádzajúcich pod stavbami vo vlastníctve žalovaného alebo slúžiacich na prístup k týmto stavbám. Keďže žalobcovia nemali záujem o odpredaj týchto nehnuteľností, rozhodli sa ich prenajať žalovanému. Za účelom stanovenia trhovej ceny nájmu dali žalobcovia vypracovať znalecký posudok č. 096/2020 znalcom H.. S. V., v ktorom bola trhová cena nájmu stanovená vo výške 1,21 €/m2 za rok. Keďže sa jednalo o plochu o výmere 3535 m2, celková výška ročného nájmu tak predstavovala sumu 4.280,- €. Tieto skutočnosti a ďalšie podmienky uzatvorenia nájomnej zmluvy oznámili žalobcovia žalovanému listom zo dňa 01.06.2020. Tieto podmienky a cenu nájmu žalovaný odmietol akceptovať. Listom zo dňa 20.12.2021 žalovaný oznámil svoj nesúhlas s výškou nájmu určenou znaleckým posudkom. Dňa 21.12.2021 uhradil čiastku 10,39 € a 13,84 €. Od 15.04.2020 do dnešného dňa, celkom 707 dní, žalovaný užíva nehnuteľnosti - pozemky v spoluvlastníctve žalobcov v rozsahu zistenom v znaleckom posudku č. 096/2020 znalca Ing. S. V. v celkovej výmere 3535 m2 bez nájomnej zmluvy. Hodnotu bezdôvodného obohatenia žalobca stanovil na sumu 4.280,- € za rok a od žalovaného sa domáha o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok a 342 dní, t. j. od 15.04.2020 do podania žaloby 23.03.2022

v celkovej výške 8.293,11 €. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil: Žiadosť zo dňa 4.5.2020, Stanovisko zo dňa 1.6.2020, List zo dňa 20.12.2021, Znalecký posudok H.. S. V., znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností č. 096/2020, Výpis z LV č. XXXXX, S..Ú.. S., B. G. J. Č.. XXX, S..Ú.. S., Detail pozemkového spoločenstva, Kúpnu zmluvu zo dňa 6.4.2020.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe nesprávne označil žalovaného ako pasívne legitimovaného, nakoľko žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PROLIMAX, s.r.o., IČO: 53 028 724, ktorá podniká v oblasti poľnohospodárskej výroby. Žalovaný ako fyzická osoba v oblasti poľnohospodárskej výroby nepodniká. Podľa ustanovení o nájme poľnohospodárskych pozemkov, postupom podľa Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo bola stanovená obvyklá výška nájmu poľnohospodárskej pôdy v kat. území S. číslo kat. územia XXXXXX R. H. na sumu 22,52 €/ha, čo za 1 m2 predstavuje sumu vo výške 0,002252 €. Poľnohospodárska pôda je produkčne potencionálne pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Vzhľadom k uvedenej identifikácii poľnohospodárskej pôdy v S.. Ú.. S. bola pre rok 2020 výška nájmu za poľnohospodársku pôdu v užívaní osobou podnikajúcou v poľnohospodárskej oblasti, určuje podľa Vyhlášky č. vo výške 0,002252 € za 1 m2, čo vzhľadom k výmere 3.535 m2 užívanej pôdy predstavuje sumu 7,96082 €. V roku 2021 predstavuje nájom za poľnohospodársku pôdu v užívaní osobou podnikajúcou v poľnohospodárskej oblasti sumu cca 8,24362 € (nájom za 1 m2 vo výške 0,002332 €). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sa jedná o užívanie poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v extraviláne aj intraviláne R. H., S.. Ú.. S. v užívaní obchodnej spoločnosti so zameraním na poľnohospodársku výrobu, na ktorú nebola medzi označenými spornými stranami uzavretá nájomná zmluva Z uvedeného dôvodu považuje nárok žalobcu za jednak neopodstatnený a jednak značne nadsadený, a to aj z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nájomné za roky 2020 a 2021 uhradil v celkovej výške 24,23 €, čiže viacej než by mala spoločnosť PROLIMAX s.r.o. zaplatiť v zmysle citovanej vyhlášky. K vyjadreniu pripojil: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín spoločnosti PROLIMAX, s.r.o.

3. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného. Uviedol, že žalobca správne označil žalovaného ako pasívne legitimovaného. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a stavieb umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov tak, ako je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX V. S.. Ú.. S.. Zároveň on osobne využíva pozemky nachádzajúce sa medzi týmito stavbami a taktiež využíva prístupovú cestu. Regulácia nájomného sa týka prenájmu poľnohospodárskej pôdy na účely poľnohospodárskej výroby. Na to, aby sa aj na určenie výšky nájomného vzťahovali ustanovenia by žalovaný musel vykonávať poľnohospodársku činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník. Toto im nie je známe a žalovaný ani nikdy nepreukázal, že je registrovaný ako samostatne hospodáriaci roľník. Skutočnosť, že poľnohospodársku výrobu vykonáva v stavbách vo vlastníctve žalovaného spoločnosť PROLIMAX, s.r.o., IČO: 53 028 724 nemá preto pre vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkom stavieb na týchto pozemkoch žiadny význam.

4. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. Uviedol, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PROLIMAX, s.r.o. IČO: 53 028 724, ktorá podniká v oblasti živočíšnej a rastlinnej (poľnohospodárskej) výroby. Žalovaný ako fyzická osoba v oblasti poľnohospodárskej výroby nepodniká. Vzhľadom na uvedené bol žalobca oprávnený požadovať nájom od uvedenej spoločnosti za užívanie svojich pozemkov a nie od žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný vlastní susediace pozemky nie je v danom prípade podstatná a rozhodujúca, nakoľko žalovaný pozemky žalobcu neužíva a ani ich nemá v nájme. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené žalobca podal žalobu nesprávne

- proti žalovanému, ktorý nie je vo veci pasívne legitimovaný. Poľnohospodárska pôda je produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Vzhľadom k uvedenej identifikácii poľnohospodárskej pôdy pre S.. Ú.. S. bola výška nájmu za poľnohospodársku pôdu v užívaní osobou podnikajúcou v poľnohospodárskej oblasti, určená pre rok 2020 podľa Vyhlášky č. vo výške 0,002252 € za 1 m2, čo vzhľadom k výmere 3.535 m2 užívanej pôdy predstavuje sumu 7,96082 €. Pre rok 2021 predstavuje nájom za poľnohospodársku pôdu v užívaní osobou podnikajúcou v poľnohospodárskej oblasti obdobnú výšku. Do pozornosti súdu uviedli, že sa jedná o užívanie poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v extraviláne aj intraviláne R. H., S.. Ú.. S., ktorú užíva obchodná spoločnosť so zameraním na poľnohospodársku výrobu, na ktorú nebola medzi označenými sporovými stranami uzavretá nájomná zmluva. Z uvedeného dôvodu považujú nárok žalobcu za neopodstatnený, nakoľko žalovaný žalobcovi

nájomné za roky 2020 a 2021 uhradil v celkovej výške 24,23 €, čiže viacej než by mala spoločnosť PROLIMAX s.r.o. zaplatiť v zmysle citovanej vyhlášky.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žiadosťou zo dňa 4.5.2020, Stanoviskom zo dňa 1.6.2020, Listom zo dňa 20.12.2021, Znaleckým posudkom Ing. S. V., znalca z odboru stavebníctvo, odhadom hodnoty nehnuteľností č. 096/2020, Výpisom G. J. Č.. XXXXX, S..Ú.. S., Výpisom z J. Č.. XXX, S.. S., Detailom pozemkového spoločenstva, Kúpnou zmluvou zo dňa 6.4.2020, Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín spoločnosti PROLIMAX, s.r.o., nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi Slovenským pozemkovým fondom a spoločnosťou PROLIMAX s.r.o. nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi Slovenským pozemkovým fondom a V. D. zo dňa 20. 10. 1999 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca je pozemkové spoločenstvo založené podľa ako spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na J. Č.. XXXX, S.. Ú.. S. U. J. Č.. XXXX, S..Ú.. S.. Je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev pod reg .č. R-0017/302.

7. Z výpisu na J. Č.. XXXX, S..Ú.. S. vyplýva, že spoločnými nehnuteľnosťami sú parcela S. Č.. XX/3 záhrada o výmere 158 m2, V. S. Č.. XX/X G. R. B. XXX Q., V. S. Č.. XXX/X G. R. B. X.XXX Q., V. S. Č.. XXX/X G. R. B. XX Q., V. S. Č.. XXX/X G. R. B. XX Q., V. S. Č.. XXX/X G. R. B. XXX Q., V. S. Č.. XXX/XX G. R. B. X.XXX Q., V. S. Č.. XXX/XX G. R. B. XXX Q., V. S. Č.. XXX R. V. R. B. XXX.XXX Q. V. S. Č.. XXXX/X R. V. R. B. XX.XXX Q., V. S. Č.. XXXX/X G. V. U. K. R. B. XXX Q., V. S. Č.. XXXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2.

8. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. Č.. XXXX, S..Ú.. S., a to o.i. Z. O., W. W.. Č.. XXX V. K. V. S. Č.. XXX/X G. R. B. XXXX Q., Z. O., W. W.. Č.. XXX V. K. V.A. S. Č.. XXX/ X G. o výmere 298 m2. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.04.2020.

9. Listom zo dňa 04.05.2020 žalovaný vyzval žalobcu na odkúpenie alebo prenájom: parc. č. 40/3, parc. č. 40/4, parc. č. 363/3, parc. č. 363/5, parc. č. 363/8, parc. č. 363/9, parc. č. 363/12, parc. č. 363/13, zapísaných na J. Č.. XXXX, K. W. B. S. R. S.. Parcely chcel využívať na prístupovú cestu a pridružené činnosti poľnohospodárskej výroby.

10. Listom zo dňa 01.06.2020 žalobca žalovanému oznámil svoje stanovisko k jeho žiadosti na predaj resp. prenájom, v ktorom žalobca uviedol, že predmetom nájomnej zmluvy by boli pozemky, resp. ich časti očíslované v nákrese ako 1-8 spolu 3.535 m2 x 1,21 m2 (výpočet ceny na základe znaleckého posudku č. 096/20 - Ing. V.).

11. Žalovaný listom zo dňa 20.12.2021 žalobcovi oznámil, že stanovená výška nájmu je 143,50 eur / rok za 63.722 m2. Keďže majiteľom nehnuteľnosti hospodárska budova 242, hospodárska budova 243, administratívna budova 19/5 sa stal od 01.04.2020, posiela nájomné za 9 mesiacov r. 2020 a taktiež nájomné za 12 mesiacov r. 2021. Úhrada za r. 2021 - 13,84 eur, za r. 2020 - 10,39 eur.

12. Zo znaleckého posudku č. 096/2020 zo dňa 24.04.2020 vypracovaného Ing. Karolom Paláčikom, znalcom z odboru Stavebníctvo a odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že hodnota výšky ročného nájmu pozemkov zapísaných na J. Č.. XXXX o celkovej výmere 3.535 m2 bola stanovená na sumu 4.280,00 eur (po zaokrúhlení), t. j. 1,21 Eur/m2 ročne.

13. Z výpisu OR SR vyplýva, že žalovaný je od 08.04.2020 konateľom spoločnosti PROLIMAX, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je o. i. poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, rastlinná výroba, živočíšna výroba.

14. Podľa (ďalej len ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa § o pozemkových spoločenstvách, Spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,

19. Podľa o pozemkových spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia , ak , až 3 a až 12, a až 5 neustanovujú inak.

20. Podľa o pozemkových spoločenstvách, Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy.2) Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu.11) Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

21. Podľa , , o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva podľa až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa a , len ak zhromaždenie rozhoduje podľa a, , , , a .(3) Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a dňom vstupu do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu pristupuje aj k zmluve o spoločenstve.

22. Podľa , o pozemkových spoločenstvách Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

23. Podľa , o pozemkových spoločenstvách, 1) Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, b) hospodári v lesoch a na vodných plochách. (3) Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov

24. Podľa , o pozemkových spoločenstvách, (1) Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. (2) Výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa a , vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa , ak tak rozhodlo zhromaždenie.

25. Podľa o pozemkových spoločenstvách, Spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.

26. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

27. Podľa Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

29. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z . Toto ustanovenie určuje objekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, u koho v majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

30. V prvom rade súd skúmal či žalobca je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou je treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu) alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Od vecnej legitimácie je potrebné odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania. Na to, aby niekto sa stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu, v takom prípade sa stáva žalobcom (v predmetnom konaní) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba, v takom prípade sa stáva žalovaný. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V danom prípade bolo teda, v zmysle vyššie uvedeného, povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamená dokázať, že na jeho úkor bolo žalovanými získané bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ). Bezdôvodným obohatením je o.i. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu ( ).

31. V prejednávanom prípade sa žalobca ako pozemkové spoločenstvo založené podľa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný v období od 15.4.2020 do podania žaloby 23.3.2022 podľa jeho tvrdení užíval nehnuteľnosti, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosť osôb združených v tomto spoločenstve. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v danom prípade žalobca odôvodňoval tým, že sa jedná o žalobu vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú zo zákona zastúpení Lesným a pozemkovým spoločenstvom XXXX S.Š.. Žalobca neuplatnil právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako vlastník nehnuteľností, časť ktorých žalovaný užíva, svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, ani netvrdil. Vychádzajúc z tvrdení uvádzaných v žalobe a v priebehu konania vyplýva, že si tento nárok uplatnil ako subjekt, ktorý je oprávnený zo zákona zastupovať spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že účelom pozemkového spoločenstva je spoločné hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti, obstarávanie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, t. j. vykonávať poľnohospodársku výrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi. Inú podnikateľskú činnosť môže vykonávať len za

podmienok ustanovených osobitnými predpismi (, o pozemkových spoločenstvách).

32. Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti sa v zmysle uvedeného zákona môžu združovať za účelom hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti, avšak nemožno konštatovať, že by medzi hospodárenie v zmysle (, o pozemkových spoločenstvách) patril aj prenájom spoločnej nehnuteľnosti. Prenájom spoločných nehnuteľností, ich predaj alebo iné nakladanie s vecou vlastníka podielu ako je upravené v , cit- zákona podlieha právnemu režimu podľa cit. zákona t.j. je upravený ustanoveniami , a teda pokiaľ by spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti mali v úmysle uzavrieť nájomnú zmluvu, mali postupovať v súlade s ustanoveniami a hlasovaním rozhodnúť o nájme spoločnej nehnuteľnosti, resp. o podaní žaloby na súd titulom vymáhania bezdôvodného obohatenia od osoby užívajúcej spoločnú nehnuteľnosť. Na základe uvedeného aktívna vecná legitimácia patrila jednotlivým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, ktorí mohli na základe vzájomného hlasovania splnomocniť pozemkové spoločenstvo, aby sa tohto nároku v ich mene domáhalo, prípadne splnomocniť iného zástupca. Z ustanovení vyplýva, že pozemkové spoločenstvo iba obhospodaruje a zveľaďuje majetok, ktorý však zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov, a napriek tomu, že títo spoluvlastníci založia pozemkové spoločenstvo, nedochádza k prevodu vlastníckeho práva spoločných nehnuteľností na tento subjekt ale vlastnícke právo je naďalej ponechané jednotlivým podielovým spoluvlastníkom a pozemkové spoločenstvo je oprávnené iba hospodáriť na tomto majetku , cit.z. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva, že by pozemkové spoločenstvo bolo oprávnené konať za podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti pri právnych úkonoch týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti bez osobitného splnomocnenia, s výnimkou prípadov vymenovaných v ustanovení cit.z. Na rozdiel od uvedeného v prípade práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov zákon výslovne konštatuje, že na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia . Na základe vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že by pozemkové spoločenstvo založené podľa bolo oprávneného konať vo vlastnom mene pri nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou. Uvedený úmysel potvrdil o pozemkových spoločenstvách, ktorý výslovne v ustanovení (t. č. v aktuálne účinnom znení) upravil, že iba vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ponechal totožné inštitúty a ich charakter tak, ako boli upravené v , a teda rozlišuje medzi spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva a medzi majetkom pozemkového spoločenstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca od počiatku existencie pozemkových spoločenstiev, na ktorých sa hospodári na spoločnej nehnuteľností formuluje dva právne režimy a to režim nakladania s majetkom členov pozemkového spoločenstva, v rámci ktorého sú práve títo vlastníci oprávnení rozhodovať o nakladaní s majetkom podľa ustanovení a režim nakladania s majetkom spoločenstva, o ktorom rozhoduje samotné pozemkové spoločenstvo, nakoľko je vlastníkom tohto majetku.. Keďže predmetom prejednávaného prípadu je uplatnenie si nároku pozemkového spoločenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania spoločnej nehnuteľnosti žalovaným, súd konštatuje, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobca ako pozemkové spoločenstvo nemá, nakoľko nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, a teda v prípade preukázania bezdôvodného obohatenia, by toto nevzniklo na úkor pozemkového spoločenstva, nakoľko sa nejednalo o úkony súvisiace s obhospodarovaním spoločnej nehnuteľnosti., ale jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie na úkor všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť bez právneho dôvodu užívaná žalovaným, taktiež zo zákonnej úpravy pozemkovému spoločenstvu nevyplýva oprávnenie domáhať sa nárokov jednotlivých jeho členov v ich mene na súde, a preto bolo nevyhnutné, aby toto spoločenstvo bolo na taký úkon akým je podanie žaloby splnomocnené jednotlivými spoluvlastníkmi, resp. aby si jednotliví spoluvlastníci uplatnili svoje práva, nakoľko iba na ich strane by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a nie na strane pozemkového spoločenstva. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo nedisponuje hmotnoprávnym oprávnením, ktorého ochrany sa prostredníctvom žaloby voči žalovanému domáha, teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol a ďalej sa vecou samou nezaoberal. Uvedený právny názor je v súlade aj s doterajšou judikatúrou vyšších súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 25.2.2021, Krajského súdu Košice sp. zn. zo na 23.3.2022, nález Ústavného súdu SR

-42, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.5.2020).

33. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle 262 ods.2

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené účastníkom. Podľa , v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.