Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/42/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v B. C., trvalé bydlisko D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa , z časti dokonaný, z časti v štádiu pokusu podľa a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. februára 2024, č. k. -193, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2024 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v B. C., trvalé bydlisko D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o d s u d z u j e podľa , s použitím , , , , , na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa zrušujú sa

- výrok o treste za skutky v bodoch 1/ a 2/ trestného rozkazu Okresného súdu Nitra z 20. marca 2024, sp. zn. , v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2024, sp. zn. a z 23. apríla 2024, sp. zn. , ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3. mája 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra z 20. mája 2024, sp. zn. , ktorým bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu prokurátorom, a

- výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 20. októbra 2022, sp. zn. , právoplatný 20. októbra 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 21. februára 2024, č. k. -193 (ďalej aj napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa (ďalej len Tr. zák.), zo zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku podľa § 219 ods. 2, ods. 5 písm. b) Tr. zák. čiastočne dokonaného - v bodoch I.1 až I.8, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. - v bodoch I.9 až I.11 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že I. v čase okolo 06:30 hod. dňa 22.04.2022 vo vlaku na trase z mesta Bratislavy do mesta Zvolen v okrese Galanta v kupé číslo 7 vagóna číslo 7 z uzavretej kabelky, ktorú mala pri sebe spiaca poškodená E. F., nar. XX.XX.XXXX, odcudzil peňaženku obsahujúcu okrem iného finančnú hotovosť vo výške 34,50,- Eur, platobnú kartu k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a platobnú kartu k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a odcudzenú platobnú kartu k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a platobnú kartu k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX použil v nasledovnom rozsahu: 1. dňa 22.04.2022 v čase o 07:00:32 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 1308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 180,- Eur, 2. dňa 22.04.2022 v čase o 07:01:45 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 1308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 150,- Eur, 3. dňa 22.04.2022 v čase o 07:02:59 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 1308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 150,- Eur, 4. dňa 22.04.2022 v čase o 07:06:13. hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Všeobecnej úverovej banky, a.s. č. S6AV132N prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 150,- Eur, 5. dňa 22.04.2022 v čase o 07:14:31 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 001308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 200,- Eur, 6. dňa 22.04.2022 v čase o 07:15:52 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 001308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 200,- Eur, 7. dňa 22.04.2022 v čase o 07:16:55 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 001308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 200,- Eur, 8. dňa 22.04.2022 v čase o 07:20:22 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 001308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX realizoval výber finančných prostriedkov vo výške 20,- Eur, 9. dňa 22.04.2022 v čase o 07:08:21 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu D. H. I., J. č. S6AV132N prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neúspešne z dôvodu prekročeného limitu sa pokúsil realizovať výber finančných prostriedkov vo výške 4.000,- Eur, 10. dňa 22.04.2022 v čase o 07:11:45 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 1308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. I., a,s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neúspešne z dôvodu chybného zadania PIN kódu sa pokúsil realizovať výber finančných prostriedkov vo výške 200,- Eur, 11. dňa 22.04.2022 v čase o 07:18:23 hod. v meste Galanta na Českej ulici z terminálu Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 1308 prostredníctvom platobnej karty k účtu vedenému v G. banke, a.s. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neúspešne z dôvodu zablokovania platobnej karty sa pokúsil realizovať výber finančných prostriedkov vo výške 20,- Eur, čím poškodenej E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F., D. XXX/XX, spôsobil odcudzením peňaženky s finančnou hotovosťou škodu vo výške 54,50,- Eur a neoprávneným použitím platobných kariet k jej bankovým účtom škodu vo výške 1.250,- Eur a zároveň sa neúspešne pokúsil vybrať ďalších 4.220,- Eur, pričom obvinený A. B. bol Obvodným oddelením PZ Sereď postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste ev. č. b. A22 00550778 dňa 24.02.2022 v čase o 15:00 hod. v OD Lidl v meste Sereď vo výške 30,- Eur za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch a zároveň bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 21.12.2020, právoplatným dňa 04.12.2021, odsúdený za prečin krádeže podľa písmeno g) a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 15.04.2021, právoplatným dňa 15.04.2021, odsúdený za prečin krádeže podľa písmeno g) . 2. Okresný súd za to obžalovanému podľa Tr. zák. s použitím , , , v spojení s Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom okresného súdu z 20. októbra 2022, sp. zn. , právoplatný 20. októbra 2022 a výrok o treste uloženom mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. z 21. júla 2022, sp. zn. , právoplatný 28. októbra 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa (ďalej len ) okresný súd obžalovaného zaviazal aj k náhrade škody poškodenej E. F. (ďalej len poškodená) vo výške 1.304,50 €. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené v jeho mene ho podať, avšak prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) si ponechal zákonnú lehotu na podanie odvolanie. 4. Ešte v ten istý deň, teda 21. februára 2024, prokurátor voči rozsudku písomne zahlásil odvolanie voči výroku o treste cit. rozsudku v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil osobitným podaním doručeným okresnému súdu 11. marca 2024. 4.1. Prokurátor v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste, najmä s jeho výškou a vyhodnotením priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho je podľa jeho názoru trest uložený mimo zákonom stanovenej sadzby. Nesúhlasil s nepriznaním priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., je toho názoru, že okresný súd v tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 104/2009 (prezentované v Zbierke stanovísk NS a súdov č. 1/2011), ktoré je už prekonané, ktoré malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stratilo účinnosť. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy Tr. zák. dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby tak, ako ho má na mysli predmetné stanovisko. Po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , sa stalo ust. Tr. zák. obsolentným, keďže prestalo dochádzať k vzájomnému pôsobeniu s Tr. zák. s a Tr. zák., ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, čím je vylúčená neprimeraná prísnosť súčasného použitia týchto ustanovení. Ak potom okresný súd nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., tak sa podľa prokurátora jedná o hmotnoprávne pochybenie. 4.2. V tejto súvislosti prokurátor podporne poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Tpj 47/2020, či na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 2. februára 2022, sp. zn. . Použitie priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. (aj v prípade ak ide o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby) nemožno považovať ani za rozpor so zásadou „ne bis in idem“ s poukazom na Tr. zák. Zásada „ne bis in idem“ je zásadou procesného práva a preto nemá a nemôže mať žiadne hmotnoprávne účinky. Prenikanie zásady „ne bis in idem“ do hmotného práva je zapríčinené Tr. zák., kedy však ide len o princíp zákazu dvojitého pričítania. Tento princíp platí len pri posudzovaní okolnosti v rámci skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Neuplatňuje sa pri úvahách o možnosti jednočinného súbehu trestných činov v tom smere, že okolnosť, ktorá je znakom jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov, by nemohla zároveň podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby pri inom zbiehajúcom sa trestnom čine. Nie je preto vylúčené, aby k rovnakej okolnosti bolo prihliadnuté pri dvoch rôznych skutkových podstatách trestných činov spáchaných v súbehu, ak nie je daný iný dôvod taký súbeh vylučujúci. Tento princíp však nemožno chápať tak, že by znamenal nemožnosť použitia ustanovenia Tr. zák. (k tomu bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. ). 4.3. Vzhľadom k vyššie uvedenému prokurátor konštatoval, že okresný súd nesprávne posúdil priznanie, resp. nepriznanie priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu. Okresným súdom uložený trest považuje prokurátor vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za nezákonný, v rozpore s ustanovením , Tr. zák. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) v zmysle , , zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a aby v zmysle obžalovanému uložil primeraný a zákonný súhrnný trest odňatia slobody, pri prevahe priťažujúcich okolností vo výmere 4 roky. 5. K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne JUDr. Andrey Kuruczovej (ďalej len obhajkyňa) písomným podaním doručeným okresnému súdu 27. marca 2024.

5.1. Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne vyjadril nesúhlas s odvolaním prokurátora súc toho názoru, že okresný súd rozhodol vecne správne. Okolnosť spáchania viacerých trestných činov sa odrazila v § 41 ods. 2 Tr. zák., priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. nie je možné aplikovať, pretože táto je už vyjadrená v § 41 ods. 2 Tr. zák. Takýto postup, teda dvojité pričítanie tej istej okolnosti, by bolo porušením zásady „ne bis in idem“, ktorá je vyjadrená v § 38 ods. l Tr. zák. Tento záver podporila obhajkyňa poukazom na rozhodnutia krajských súdov, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. decembra 2016, sp. zn. l , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 27. januára 2021, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. októbra 2023, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9. novembra 2023, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. septembra 2020, sp. zn. . 5.2. Ďalej obhajkyňa uviedla, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. , vyplýva, že v rozpore s ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. by bol postup, ak by pri určení rozpätia trestnej sadzby bola priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. použitá pri súčasnej aplikácii tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., teda pri spáchaní trestného činu, z ktorých jeden je zločinom, a to dvomi alebo viacerými skutkami. Okrem toho poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. . Túto judikatúru je možné aplikovať podľa nej aj na prípad obžalovaného. 5.3. Obhajkyňa ďalej uviedla, že považuje okresným súdom uložený trest za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, obžalovaný ho prijal a stotožnil sa aj s odôvodnením rozsudku. Uložený nepodmienečný trest podľa nej zodpovedá všetkým zákonným kritériám v zmysle § 34 ods. 1 a § 38 Tr. zák. Už počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody si obžalovaný uvedomil závažnosť jeho činov, ktoré oľutoval a dodala, že na proces jeho resocializácie by vyšší trest nevplýval dobre. Obhajkyňa na záver navrhla, aby krajský súd postupom podľa zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. 6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 10. apríla 2024. 7. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia najskôr na 21. mája 2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa , pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 8. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie podľa v spojení s ust. čítaním listín, konkrétne oboznámil čítaním trestný rozkaz Okresného súdu Nitra z 20. marca 2024, sp. zn. , právoplatný 3. mája 2024, opravné uznesenie Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2024, sp. zn. , právoplatné 30. apríla 2024, opravné uznesenie Okresného súdu Nitra z 23. apríla 2024, sp. zn. , právoplatné 30. apríla 2024 a aktualizované správy a relácie na obžalovaného (č. l. 228-254 spisu). 9. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla podľa , , , zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a podľa uložiť obžalovanému zákonný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 4 roky. Obhajkyňa sa v plnom rozsahu pridržala písomného vyjadrenia k odvolaniu a navrhla, aby krajský súd odvolanie prokuratúry podľa zamietol ako nedôvodné. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla jeho obhajkyňa, iné nechcel uviesť. 10. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 11. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, aj keď z iných ako ním uvádzaných skutočností. Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo 12. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. 13. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie vykonal procesne správe a v rozsahu dostatočnom pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Avšak v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že obžalovaný bol medzičasom znova právoplatne odsúdený. Krajský súd preto považoval za potrebné dokazovanie doplniť a za týmto účelom si zadovážil a následne na verejnom zasadnutí oboznámil rozhodnutie vydané v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a tiež aktualizované správy a relácie na obžalovaného (č. l. 228-254 spisu). Skutočnosti, ktoré z takto doplneného dokazovania vyplynuli, budú rozvedené ďalej v texte. K trestaniu všeobecne 14. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 15. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 16. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 17. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 18. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 19. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 20. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. 21. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. 22. Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak stanovuje v ustanovení povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.

23. Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za, ktorý už bol odsúdený). Konkrétne k výroku o treste 24. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že trestným rozkazom okresného súdu z 20. októbra 2022, sp. zn. , právoplatným 20. októbra 2022, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom skutku sa dopustil 17. októbra 2022. Trestný rozkaz mu bol doručený do vlastných rúk 20. októbra 2022. 25. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo aj to, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 21. júla 2022, sp. zn. , právoplatným 28.10.2022, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom skutku sa dopustil 24. februára 2022. Trestný rozkaz mu bol doručený do vlastných rúk 19. októbra 2022. 26. Z dokazovania doplneného krajským súdom vyplynulo, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 20. marca 2024, sp. zn. , v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2024, sp. zn. a z 23. apríla 2024, sp. zn. , ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3. mája 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra z 20. mája 2024, sp. zn. , ktorým bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu prokurátorom, bol obžalovaný

- v bode 1/ (skutok z 24.2.2022) a v bode 2/ (skutok z 20.4.2022) uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže v bode 1/ podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bode 2/ podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za ktoré mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 3 a § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. výroku o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 19. októbra 2022, sp. zn. , právoplatného 28. októbra 2022 a za súčasného zrušenia výroku o treste postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. z 20. októbra 2022, právoplatného 20. októbra 2022, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;

- v bode 3/ (skutok z 24.12.2022) a v bode 4/ (skutok z 17.1.2023) bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., v bode 3/ v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., za ktoré mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 2 roky a uložil mu nahradiť škodu poškodeným tak ako je to v ňom uvedené;

- pričom uvedený trestný rozkaz bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 26. marca 2024. 27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aktuálne súdené trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal všetky v jeden deň, konkrétne 22. apríla 2022, sú vo viacčinnom súbehu so skutkami z 24. februára 2022 a z 20. apríla 2022, ktoré boli právne posúdené Okresným súdom Nitra vo veci sp. zn. ako jeden pokračovací prečin krádeže v bode 1/ podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bode 2/ podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák.. A rovnako tak sú vo viacčinnom súbehu

so skutkom spáchaným 17. októbra 2022 právne kvalifikovaným ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. z 20. októbra 2022, právoplatným 20. októbra 2022. V pomere viacčinného (reálneho) súbehu sú preto, lebo medzi nimi nebol vyhlásený žiaden odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin obžalovaného, ktorý by bol prvý v poradí. 28. Možno doplniť, že pomer viacčinného súbehu skutkov z 24. februára 2022 a 20. apríla 2022 so skutkom zo 17. októbra 2022 (resp. viacčinný súbeh týchto trestných činov) skonštatoval už Okresný súd Nitra vo vyššie spomínanom rozhodnutí vydanom v trestnej veci sp. zn. , ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Dokonca dospel tento okresný súd k záveru, že pri celej tejto zbiehajúcej sa trestnej činnosti patrí obžalovanému aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., hoci vo výroku o vine a trestne zrušenej trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. mu táto priznaná nebola. Treba ale na tomto mieste zdôrazniť, že toto odvolacie konanie neslúži na revíziu trestov právoplatne uložených inými súdmi v iných trestných konaniach, akokoľvek by aj krajský súd videl porušenie zákona pri ich ukladaní, či už v prospech alebo neprospech obžalovaného. 29. S poukazom na uvedené krajský súd obžalovanému za aktuálne súdené trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal všetky v jeden deň, konkrétne 22. apríla 2022, ukladal jeden súhrnný trest za súčasného zrušenia výroku o treste postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. za skutky pod bodmi 1/ a 2/ trestného rozkazu Okresného súdu Nitra z 20. marca 2024, sp. zn. (v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2024, sp. zn. a z 23. apríla 2024, sp. zn. , ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3. mája 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra z 20. mája 2024, sp. zn. , ktorým bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu prokurátorom) a za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 20. októbra 2022, sp. zn. , právoplatného 20. októbra 2022, za skutok spáchaný 17. októbra 2022. 30. Najprísnejšie trestný zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré sa obžalovanému v tejto trestnej veci postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladá jeden súhrnný trest, je zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 5 písm. b) Tr. zák., za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere od 2 rokov do 8 rokov. 31. Keďže krajský súd sám rozhodoval o treste, obligatórne musel preskúmať pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, pričom mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznával k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a úprimne ju oľutoval, keďže k aktuálne súdenej trestnej činnosti sa priznal a učinil aj vyhlásenie o vine a v ostatných súvisiacich trestných veciach mu už skôr táto okolnosť priznaná bola. Krajský súd u neho zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už za trestný čin bol odsúdený, majúc na mysli pritom jeho odsúdenia z roku 2011 (viď body 1. a 2. odpisu RT), ktoré dosiaľ zahladené nemá. Na odsúdenia, ktoré tvorili zákonný znak zbiehajúcich sa prečinov krádeže, nebolo možné prihliadať z dôvodu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti (§ 38 ods. 1 Tr. zák.). 32. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti krajský súd u obžalovaného nezistil. Pri vyrovnanom pomere týchto okolností potom v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. k modifikácii trestnej sadzby od 2 rokov do 8 rokov nedošlo. 33. Priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák. mu krajský súd nepriznal, keďže mu súčasne ukladal trest aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko spáchal viacerými skutkami viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, kedy bolo nevyhnutné zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, konkrétne z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov. 34. Pokiaľ ide o výhrady prokurátora uvedené v odvolaní, krajský súd sa s nimi nestotožňuje. Naďalej zastáva právny názor vyplývajúci zo stanoviska Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 104/2009 (zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2011), podľa ktorého sa spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa Tr. zák., ak ide zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti ( Tr. zák.). Krajský súd nepovažuje toto stanovisko za prekonané a argumenty prokurátora prezentované v odvolaní nie sú spôsobilé na tomto postoji krajského súdu nič zmeniť. Aj z vyjadrenia k odvolaniu, v ktorom obhajkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia tohto senátu je zrejmé, že senát 6To krajského súdu má na túto právnu otázku dlhodobo stabilný názor.

35. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu, krajský súd v rozpätí trestnej sadzby 2 roky až 10 rokov a 8 mesiacov uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda blízko dolnej hranice trestnej sadzby, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý, úmerný ako rozsahu a závažnosti spáchanej trestnej činnosti, tak aj okolnostiam prípadov, úmyselnému zavineniu, zištnému motívu, pomerom obžalovaného, jeho postoju k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a možnostiam jeho nápravy. Takto uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Tr. zák. a súčasne aj morálne odsúdi konanie obžalovaného spoločnosťou. 36. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že nakoľko odvolanie bolo podané prokuratúrou v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, tak pre krajský súd žiadne obmedzenia vo vzťahu k sprísneniu trestu neplatili. 37. Pokiaľ ide o druh trestu, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádzal u obžalovaného do úvahy, keďže sa mu ukladal ako súhrnný. V zmysle ust. § 42 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím. Ak obžalovanému boli skoršími rozhodnutiami zrušenými vo výrokoch o trestoch právoplatne uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, tak iný druh trestu mu už uložiť možné nebolo. Naviac v osobe obžalovaného ide o recidivistu trestnej činnosti, ktorého ani predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti zjavne neodradili, ergo aj keby sa neukladal trest ako súhrnný trest, ale samostatný, tak aj tak by bolo potrebné na neho dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. 38. Možno doplniť, že krajský súd trest obžalovanému ukladal aj ako spoločný podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., nakoľko takýto spoločný trest už obžalovanému bol uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 20. marca 2024, sp. zn. , v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2024, sp. zn. a z 23. apríla 2024, sp. zn. , ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3. mája 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra z 20. mája 2024, sp. zn. . Týmto právoplatným rozhodnutím, ako už bol vyššie spomenuté, je krajský súd viazaný a v tomto odvolacom konaní ho tak musel prevziať do výroku. K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii 39. Pokiaľ sa páchateľ sankcionuje nepodmienečným trestom odňatia slobody, je povinnosťou súdu súčasne rozhodnúť o tom, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobodu ho bude vykonávať, keďže v podmienkach Slovenskej republiky sa tresty odňatia slobody vykonávajú diferencovane v ústavoch na výkon trestu s rôznym stupňom stráženia. 40. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prvého zo zbiehajúcich sa trestných činov (24. februára 2022) bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin krádeže, konkrétne vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. a , ktoré tresty postupne vykonal do 29.9.2012. Záverečné zhrnutie 41. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil vo výsledku odvolanie prokuratúry ako dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže to skutkový stav zistený okresným súdom, doplnený v odvolacom konaní, to umožňoval. 42. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.