Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 315/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa OB-BELSTAV, s.r.o., Olešná 500, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., 17. novembra 3215, Čadca, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Nové Zámky je pod sp. zn. vedené konanie o zaplatenie sumy 18 483,26 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry vyúčtovanej žalovanému (mesto Nové Zámky, pozn.) podľa zmluvy o dielo. Okresný súd rozsudkom č. k. -293 z 11. júna 2018 žalobe vyhovel a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. z 9. júla 2019 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. marca 2022 bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci Krajský súd v Nitre postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako funkčne príslušnému podľa (ďalej len „“) v spojení s . Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že spis bol predložený 14. decembra 2023 Krajskému súdu v Bratislave, kde je odvolacie konanie, ktoré je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, aktuálne vedené pod sp. zn. . V odvolacom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté.

5. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zbytočnými prieťahmi Krajského súdu v Bratislave v napadnutom odvolacom konaní. Poukazujúc na celkovú dĺžku konania ako celku, ktoré predstavuje dobu 9 rokov, sťažovateľ v podstatnom uviedol, že Krajský súd v Bratislave nevykonal v odvolacom konaní žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci. Zbytočné prieťahy spočívajú v jeho nečinnosti, pričom ide o zavinené nekonanie, čo má za následok objektívnymi dôvodmi neobhájiteľné predlžovanie konania ako celku.

6. Aj po 9 rokoch súdnych konaní, s ktorými vznikli sťažovateľovi nemalé náklady, sa sťažovateľ nachádza v stave právnej neistoty a navyše je jasné, že trovy konania stále narastajú, čo samo osebe dáva predpoklad nehospodárnosti vedenia súdneho konania. Po právnej stránke ide o štandardnú vec, nejde o zložitý prípad, kde by bolo treba posúdiť veľké množstvo dôkazov alebo vypočuť veľa svedkov. Sťažovateľ bol vždy v konaní súčinný, využíval právne prostriedky ochrany práv podaním relevantných vyjadrení, návrhov a zúčastňoval sa ústnych pojednávaní. Reagoval na výzvy súdu bezodkladne, resp. v súdom určených lehotách.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom Krajského súdu v Bratislave v napadnutom odvolacom konaní. Sťažovateľ nesprávne uviedol spisovú značku , čo je spisová značka, pod ktorou bolo vedené odvolacie konanie na Krajskom súde v Nitre. Ústavný súd dopytom zistil, že odvolacie konanie je vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. .

8. Sťažovateľ v súvislosti s tvrdením o existencii zbytočných prieťahov a s jeho právnou neistotou poukázal aj na priebeh konania ako celku. V petite ústavnej sťažnosti však označil za porušovateľa svojich práv len Krajský súd v Bratislave. V súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým v jeho viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany (m. m. , , ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom. Zároveň platí, že tvrdenia o porušení , ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie. Vzhľadom na uvedené bol ústavný súd oprávnený posudzovať existenciu zbytočných

prieťahov výlučne v napadnutom odvolacom konaní Krajského súdu v Bratislave, nie v konaní ako celku.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

10. V tomto kontexte ústavný súd dáva do pozornosti aj rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, č. 32967/96, body 64, 65 a 66).

11. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

12. Posudzujúc dĺžku napadnutého konania od predloženia veci krajskému súdu (14. 12. 2023) do podania ústavnej sťažnosti (1 rok a 6 mesiacov), ústavný súd aj pri naznačovanej nečinnosti krajského súdu konštatuje, že jeho aktuálna dĺžka nedosahuje limity s potenciálom dosiahnuť ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by si vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Celková dĺžka napadnutého odvolacieho konania je zlučiteľná s obsahom označeného základného práva sťažovateľa, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že dĺžka konania ako celku môže byť z ústavnoprávneho hľadiska problematická, rozsah a dôvody prezentované v ústavnej sťažnosti však predstavujú jasné limity jeho prieskumu a neumožňujú skúmať napadnuté konanie ako celok. Toto rozhodnutie však nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2025

Ladislav Duditš predseda senátu