Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sfk/19/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101232839/2018 z 27.6.2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.4.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 29.4.2021 (ďalej len „rozsudok“) podľa (ďalej len „“) zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -125 z 3.7.2019, ktorým krajský súd podľa zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101232839/2018 z 27.6.2018 (ďalej aj len „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102628824/2017 z 20.12.2017, ktorým bol podľa daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29.788,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013. Daňový úrad Trnava znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 zo sumy 56.470,49 eur na sumu 26.681,93 eur.

3. Proti rozsudku Najvyššieho súdu podal žalobca 3.8.2021 dovolanie a žiadal, aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil kasačnému súdu na ďalšie konanie.

4. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu bolo právoplatne skončené kasačné konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa .

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu podľa ustanovení , keďže dovolanie bolo podané už za jeho účinnosti a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

Podľa na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa . Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa (ďalej len „“) o dovolaní rozhoduje najvyšší súd. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy . Súčasne zo žiadneho ustanovenia nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu kasačného súdu. Z uvedeného plynie záver, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

8. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon vyslovene pripúšťa. Procesná právna úprava, ktorá upravuje správne súdne konanie sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho, resp. kasačného súdu.

9. V zmysle prvej a druhej hlavy piatej časti sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami v správnom súdnictve kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný mimoriadny opravný prostriedok právna úprava neupravuje.

10. V zmysle je síce daný vzťah subsidiarity medzi a , avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť , zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v jeho štvrtej časti.

11. Na základe uvedeného je podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

12. Neprípustnosť dovolania v rámci správneho súdnictva má povahu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania znemožňujúcej Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky vo veci meritórne konať a rozhodnúť. Inak povedané neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.

13. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle v spojení s konanie zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci.

14. Pre úplnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 16.2.2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V odôvodnení uznesenia sa ústavný súd zaoberal aj svojim nálezom sp.zn. z 17.4.2008, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. z 17.4.2008 zrušil uznesenie Najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti (ďalej len "OSP"). Argumentácia bola založená na texte záhlavia ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp.zn. , že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj Najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach.

16. V uznesení sp.zn. z 16.2.2010 ale Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnom súdnictve, a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky akceptoval uvedený právny názor v náleze sp.zn. z 1.10.2009 a v uznesení sp. zn. z 7.8.2009.

17. Práve v uznesení sp. zn. z 7.8.2009 Ústavný súd Slovenskej republiky jednak skonštatoval, že „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ a súčasne aj vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti, keď uviedol, že „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe.“

18. Citovaný ústavnoprávny pohľad sa nakoniec premietol aj do znenia novej procesnej úpravy správneho súdnictva, keď v explicitne vylúčil subsidiárne použitie dovolania na správne súdne konanie.

19. O náhrade trov konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.