Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 627/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

2. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júla 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na informácie podľa postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaniach sp. zn. 179/2023-142-I a sp. zn. a správneho súdu v konaniach sp. zn. a sp. zn. . Žiada prikázať správnemu súdu konať v konaniach sp. zn. a sp. zn. bez zbytočných prieťahov, o priznanie finančného zadosťučinenia 6 000 eur a náhrady trov konania.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 21. októbra 2025 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v časti, ktorou namietal porušenie uvedených práv postupom

správneho súdu v konaní sp. zn. . Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol.

II.

Skutkové východiská a argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ podal 8. marca 2023 ministerstvu žiadosť podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) o sprístupnenie celého obsahu spisu vedeného vo veci podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti notárke z 26. novembra 2022. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 179/2023-142-I z 13. marca 2023 rozhodlo o čiastočnom nesprístupnení požadovanej informácie v časti osobných údajov a v časti obsahu úradného spisu s výnimkou upovedomenia o vybavení podnetu. O rozklade sťažovateľa rozhodol minister spravodlivosti rozhodnutím z 12. apríla 2023 tak, že rozklad zamietol.

4. Sťažovateľ podal 28. júna 2023 proti rozhodnutiu o rozklade správnu žalobu (konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. ), za ktorej podanie správny súd 14. júla 2023 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a v ten istý deň vyzval aj žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívneho spisu. Sťažovateľ 28. augusta 2023 zaplatil súdny poplatok, žalovaný sa k žalobe vyjadril 3. novembra 2023 a správny súd 10. januára 2024 zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. Na pojednávaní 12. februára 2025 súd vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodnutie ministerstva zrušil. Správny súd uznesením zo 14. mája 2025 rozhodol o výške náhrady trov konania sťažovateľa, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. O sťažnosti správny súd rozhodol s právoplatnosťou k 5. septembru 2025.

5. Ministerstvo novým rozhodnutím sp. zn. z 28. mája 2025 opätovne zamietlo rozklad sťažovateľa. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 1. júna 2025 správnu žalobu a konanie o nej je vedené na správnom súde pod sp. zn. . Podľa sťažovateľa integrálnou súčasťou konania o jeho práve je aj súdne konanie o tejto opätovnej žalobe, v ktorom síce ešte k prieťahom nedochádza, ale do ústavnej sťažnosti ho je potrebné zahrnúť ako súčasť celého konania o práve sťažovateľa na informácie.

6. Sťažovateľ sa domáha preskúmania napadnutého správneho a súdneho konania ako jedného celku a zároveň zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je konanie skončené až vtedy, ak je rozhodnuté o všetkých aspektoch veci vrátane náhrady trov konania.

7. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je preskúmanie rozhodnutia vo veci sprístupnenia informácie, je podľa sťažovateľa doba konania neprimerane dlhá. V správnom konaní, ako aj pri rozhodovaní o správnej žalobe nebolo a nie je potrebné vykonávať dokazovanie, ale ide iba o právne posúdenie veci. Aj samotná podstata práva na informácie vyžaduje konanie s osobitnou rýchlosťou (, Perhács proti Slovensku). v čase podania žiadosti o informácie určoval lehotu na sprístupnenie informácie 8 pracovných dní, podľa aktuálnej právnej úpravy je to 12 pracovných dní. Pokiaľ sa sťažovateľ musí svojho práva domáhať v niekoľkoročnom a dokonca opakovanom súdnom konaní, je narušená sama podstata práva

na informácie, ktoré sa takto mení už iba na ex post právny spor. Informácie sa časovým odstupom stávajú neaktuálnymi a na účely kontroly verejnej moci už fakticky nepoužiteľnými.

8. Sťažovateľ tiež uvádza, že svojím konaním k prieťahom nijako neprispel, konanie nemaril, nezdržiaval a všetky procesné povinnosti si riadne plnil.

9. Podľa sťažovateľa nečinnosťou súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súčasne došlo aj k porušeniu práva na informácie podľa v jeho materiálnom zmysle, keďže po uplynutí viac ako 2 rokov od podania žiadosti o informácie a s perspektívou ďalších rokov súdneho konania už požadované informácie získavajú skôr archívnu hodnotu.

III.

Vyjadrenie správneho súdu

10. Správny súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania a poukázal na nutnosť prednostného vybavovania skôr napadnutých vecí týkajúcich sa slobodného prístupu k informáciám. Je tiež toho názoru, že po vyhlásení rozsudku v predmetnej veci jeho nasledujúce úkony týkajúce sa náhrady trov konania boli vykonané v primeranej lehote.

11. K tvrdeniu sťažovateľa, že napadnuté konanie sp. zn. dosiaľ pokračuje, keďže správny súd nerozhodol o „návrhu na doplnenie rozsudku“ z 12. februára 2025, správny súd uvádza, že v obsahu súdneho spisu žiaden takýto procesný úkon sťažovateľa v zákonom predpísanej forme v zmysle (t. j. podaný písomne) neeviduje. Pokiaľ ide o obsah prednesov uskutočnených na pojednávaní 12. februára 2025, s ich obsahom sa vysporiadal v písomnom vyhotovení vyhláseného rozsudku. Konanie vo veci samej teda právoplatne skončilo 19. marca 2025, t. j. nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vyhláseného v napadnutom konaní 12. februára 2025.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

14. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o správnej žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného vo veci sprístupnenia informácií. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že hodnota informácie je daná včasnosťou jej poskytnutia. Preto aj rozhodnutie štátu, či už prostredníctvom orgánov exekutívy, alebo súdnej moci, musí byť dosiahnuté v čase, v ktorom je hodnota informácie zachovaná. Zatiaľ čo rozhodovanie exekutívy podľa je viazané na dodržiavanie lehôt, čím je zdôraznená hodnota informácie v čase, pre rozhodovanie správnych súdov proti rozhodnutiam exekutívy žiadne lehoty nestanovuje. Hodnota práva na informácie však musí byť zohľadnená aj v prístupoch súdnej moci (napr. ). Vec nevykazuje právnu ani skutkovú zložitosť, pričom tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti správnych súdov (m. m. , ). Zložitosťou sa nevyznačuje ani rozhodovanie o výške trov konania.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

16. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup správneho súdu. Z priebehu napadnutého konania vyplýva, že správny súd nepostupoval dostatočne promptne, keď pokyn na doručovanie vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi z 21. novembra 2023 bol realizovaný až 10. januára 2024, teda po vyše 1 a pol mesiaci. Po doručení vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi 25. januára 2024 správny súd nariadil termín pojednávania až 13. januára 2025, teda po takmer roku nečinnosti. O správnej žalobe sťažovateľa správny súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní 12. februára 2025, t. j. po vyše 1 roku a 7 mesiacoch od jej podania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. marca 2025. Správny súd 12. mája 2025 vrátil administratívny spis žalovanému a 14. mája 2025 rozhodol o výške náhrady trov konania. Proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania podal sťažovateľ 29. mája 2025 sťažnosť, ktorá bola 9. júna 2025 doručená žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k sťažnosti vyjadril 26. júna 2025 a súd uznesením z 20. augusta 2025 právoplatným 5. septembra 2025 sťažnosť zamietol.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že napadnuté konanie sp. zn. dosiaľ v časti merita veci pokračuje, keďže správny súd nerozhodol o jeho návrhu na doplnenie rozsudku, ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu v jeho vyjadrení k ústavnej sťažnosti, že v súdnom spise sa žiaden takýto procesný úkon sťažovateľa v zákonom predpísanej forme nenachádza a s obsahom prednesov uskutočnených na pojednávaní 12. februára 2025 sa súd vysporiadal v písomnom vyhotovení vyhláseného rozsudku. Nie je teda dôvodné tvrdenie o nečinnosti súdu týkajúcej sa tejto časti prejednávanej veci, a preto nemožno ani spochybňovať právoplatnosť skončenia napadnutého konania v merite veci ako celku rozsudkom z 12. februára 2025. Vzhľadom na to, že o merite sťažovateľovej správnej žaloby zameranej na ochranu jeho základného práva na informácie už bolo v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté,

ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného (bod 2 výroku tohto nálezu).

18. Na druhej strane však ústavný súd zdôrazňuje, že v okamihu podania ústavnej sťažnosti ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o výške trov konania, keďže správny súd o tejto otázke rozhodol až 20. augusta 2025 s právoplatnosťou k 5. septembru 2025. Na uvedenú skutočnosť sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal. Pritom rozhodovanie o výške trov konania predstavuje aj v duchu judikatúry ESĽP integrálnu súčasť konania ako celku (rozsudok ESĽP vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016, sťažnosť č. 65302/11), preto kým o trovách konania rozhodnuté nie je, nemožno konanie ako celok považovať za ukončené.

19. Ústavný súd tak dospel k záveru, že v napadnutom konaní ako celku došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

20. Hoci ústavný súd zistil, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného , neprikázal mu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety , pretože označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 6 000 eur, čo odôvodnil celkovou dĺžkou napadnutého konania, nečinnosťou súdu, skutkovou a právnou jednoduchosťou veci a faktickým zmarením jeho práva na informácie.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

24. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.

25. Ústavný súd osobitne prihliadol na význam konania pre sťažovateľa. Sťažovateľ snahou o získanie informácie od orgánu verejnej moci smeroval k tomu, aby dosiahol podklad o činnosti orgánu verejnej moci, pričom takýto význam konania odôvodňuje zdržanlivejší prístup k priznaniu finančného zadosťučinenia, keďže stav právnej neistoty sa nespája s neistotou o základnom práve alebo slobode podľa druhého oddielu druhej hlavy , ale s neistotou o politické právo podľa tretieho oddielu druhej hlavy . Ústavný súd tak prihliadol na celkové trvanie súdneho konania, zohľadnil predmet a povahu veci, správanie a tiež význam veci pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že vo veci sťažovateľa už bolo v merite právoplatne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti, pričom aktuálne je už právoplatne rozhodnuté aj o výške náhrady trov konania po časovo akceptovateľnej dĺžke konania správneho súdu v tejto fáze.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti deklarovanie porušenia práv sťažovateľa predstavuje podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej ochrany, preto mu požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal a v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

V.

Trovy konania

27. Sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, si v ústavnej sťažnosti uplatnil náhradu trov konania 771,68 eur za úkony právnej služby, ktoré špecifikoval ako prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti a paušálnu náhradu.

28. V predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľ nemal postavenie právneho zástupcu, advokáta, v predloženej ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv ako fyzická osoba bez právneho zastúpenia. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v uplatnenej náhrade trov právneho zastúpenia nepriznal a návrhu v tejto časti nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2025

Robert Šorl

predseda senátu