Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-73S-25-2022.pdf
PDF · 269.69 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-73S/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: PROFENERG, s. r. o., so sídlom Martinčekova 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 588 709, právne zastúpený: L/R/P advokáti, s.r.o., Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100368291/2022 zo dňa 23.02.2022 a č. 100369809/2022 zo dňa 23.02.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100368291/2022 zo dňa 23.02.2022 zamieta.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100369809/2022 zo dňa 23.02.2022 zamieta.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konania
1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. Daňová kontrola začala na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 102000459/2019 zo dňa 21.08.2019, a to dňa 24.09.2019. Na základe opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou COVID-19 podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov bola daňová kontrola prerušená od 09.04.2020 do 30.09.2020. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100234659/2021 zo dňa 10.02.2021, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 15.02.2021 a týmto dňom bola ukončená daňová kontrola. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril a pripomienky k protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 13.09.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 101713409/2021.
2. Následne správca dane viedol samostatné vyrubovacie konania za jednotlivé zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, júl 2015, september 2015, november 2015 a december 2015.
3. V zdaňovacom období júl 2015 a november 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea, s.r.o., Ferienčíkova 2, 811 08 Bratislava, IČO: 44 133 260 (ďalej aj len „NABI Korea s.r.o.“), a to za dodanie služieb :
- faktúra č. 382015 s dodaním dňa 31.07.2015: za odmenu a poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za február a marec 2015, základ dane 15 474 eur, DPH 3 094,80 eur;
- faktúra č. 862015 s dodaním dňa 30.11.2015: za odmenu a poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 4/2015, základ dane 10 148 eur, DPH 2 029,60 eur;
- faktúra č. 872015 s dodaním dňa 30.11.2015: za odmenu a poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií za 5-9/2015, základ dane 12 267,69 eur, DPH 2 453,54 eur.
4. Rozhodnutím č. 101796664/2021 zo dňa 23.09.2021 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 094,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015.
5. Rozhodnutím č. 101797033/2021 zo dňa 23.09.2021 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 483,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015.
6. V uvedených rozhodnutiach správca dane konštatoval, že na základe všetkých úkonov a zisťovaní v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nadobudol pochybnosť o uskutočnení zdaniteľných plnení fakturovaných žalobcovi jeho dodávateľom NABI Korea s.r.o. Podľa správcu dane v konaní neboli predložené žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení, a preto správca dane konštatoval, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), pretože neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
7. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný :
- rozhodnutím č. 100368291/2022 zo dňa 23.02.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101796664/2021 zo dňa 23.09.2021, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 094,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 73S/25/2022),
- rozhodnutím č. 100369809/2022 zo dňa 23.02.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101797033/2021 zo dňa 23.09.2021, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 483,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 73S/29/2022).
8. Žalovaný neuznal odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Uviedol, že nezistil žiadny dôvod pre to, aby sa odchýlil od záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Námietky a dôvody uvádzané v odvolaniach neboli podľa žalovaného spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v odvolaniach také dôkazy, ktoré by zvrátili skutkový stav správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacích konaniach vyhodnotený.
9. Pre účely ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte.
10. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľom daňového subjektu. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúry podľa § 71 a § 72 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým, či došlo
ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane z tohto dokladu. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, viď napr. rozsudky sp. zn. 5Sžf/11/2014 a 5Sžf/101/2013. Žalovaný zároveň poukázal na to, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/31/2014) ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti.
11. Správca dane na základe kontrolných zistení spochybnil dodanie služieb dodávateľom NABI Korea s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo na kontrolovaný daňový subjekt, ktorý pochybnosti správcu dane o dodaní služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach nevyvrátil. V tomto prípade je to daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, a preto musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku je preto dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009.
12. Aj z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada podľa ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.
13. K dodávateľovi NABI Korea s.r.o. žalovaný uviedol, že z výsluchu A. B., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo 52125/B, konateľom tejto spoločnosti od 22.11.2014, vyplynulo, že A. B. nepozná spoločnosť NABI Korea s.r.o.; podpis na zmluvách nie je jeho; faktúry videl prvýkrát na výsluchu, nevedel kto ich vystavil; nepoznal ani pána C. a ani pani D.; nemal dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti NABI Korea s.r.o. Na základe výpovede A. B. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102734757/2019 zo dňa 27.11.2019) a ostatných zistení správcu dane týkajúcich sa uvedeného dodávateľa nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti NABI Korea s.r.o. a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služieb žalobcovi.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane zaslal žalobcovi viacero výziev (výzva na predloženie dôkazov č. 100602015/2020, výzva na doplnenie a preukázanie údajov č. 100704310/2020 a výzva č. 101819397/2020 na predloženie dôkazov), v ktorých ho vyzval, aby doplnil a preukázal údaje, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, týkajúce sa dodávateľov, ktorí boli správcom dane počas daňovej kontroly spochybnení. Poverené osoby splnomocneného zástupcu žalobcu sa dňa 16.10.2020 dostavili na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen a v zmysle § 23 Daňového poriadku si vyhotovili na svoje mobilné zariadenie fotografie jednotlivých dokumentov nachádzajúcich sa v spise z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Podľa žalovaného ale napriek uvedenému žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane od vyššie uvedeného dodávateľa. U deklarovaného dodávateľa nebolo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, ktoré by zakladalo následné právo na odpočet dane u žalobcu ako u kontrolovaného daňového subjektu.
15. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu
so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
16. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, pričom jednou z najvýznamnejších zásad je tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
17. K námietkam o nevypočutí odberateľov žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza, prečo žiada o vypočutie svojich odberateľov, pretože z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených jeho dodávateľom. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nešpecifikoval, akým spôsobom by mali výpovede odberateľov preukázať, že služby dodané odberateľom boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom za jednotlivé zdaňovacie obdobia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/3/2020 zo dňa 18.02.2021.
18. Podľa žalovaného žalobca nešpecifikoval, na aké konkrétne námietky správca dane nereflektoval a na základe akých konkrétnych a overiteľných skutočností má za to, že navrhované dôkazy boli správcom dane vykonané selektívne a subjektívne.
19. Reálne dodanie tovarov alebo služieb osobou uvedenou na faktúre, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe, vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Správca dane vyhodnotil povahu dodávok i v nadväznosti na obsah predložených dokladov, pričom prijal záver, že listinné doklady, ktorými daňový subjekt preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok, nie sú spôsobilé privodiť uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane svoje závery založil na skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturované plnenia boli dodané práve zo strany deklarovaného dodávateľa.
20. Odvolávanie sa na rozsudky Súdneho dvora EÚ uvádzané v odvolaniach je nedôvodné, pretože predmetom dokazovania správcu dane v posudzovanom prípade nebola skutočnosť, či sú zdaniteľné plnenia zaťažené podvodom na DPH v zmysle európskej judikatúry, kedy dôkazné bremeno na preukázanie vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na takejto transakcii spojenej s daňovými podvodmi na DPH prechádza na správcu dane.
21. Žalovaný ďalej uviedol, že E. C. mladšieho správca dane nevypočul v súvislosti s preverovaním zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou NABI Korea s.r.o., pretože podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 52125/B, bol prokuristom danej spoločnosti E. E. C. (od 10.04.2015 do 11.05.2017), a nie E. C. mladší. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že za spoločnosť NABI Korea s.r.o. bola oprávnená konať osoba E. C. mladší, správcovi dane nebol predložený ani žiadny dôkaz o skutočnosti, že E. C. mladší bol poverený na zastupovanie E. E. C.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100893955/2021 zo dňa 25.05.2021 vyplýva, že konateľ spoločnosti žalobcu komunikoval v prípade spolupráce so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. s neoprávnenou osobou (E. C. mladší) a svoje tvrdenia o sprostredkovaní služieb E. C. mladším nepreukázal žiadnym dôkazom. Navyše, bývalý prokurista spoločnosti NABI Korea s.r.o. E. C. sa k správcovi dane nedostavil ani po opakovaných predvolaniach, danú osobu sa nepodarilo predviesť ani po zaslaní žiadosti o predvedenie na príslušný colný úrad. Požiadavka na uskutočnenie výsluchu E. C. nie je dôvodná, pretože správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacích konaní preukázal, že v prípade dodávateľa NABI Korea s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a teda ani u žalobcu nebol preukázaný vznik zákonných podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a ) uvedeného zákona.
22. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacích konaní nebolo u deklarovaného dodávateľa kontrolovaného subjektu preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH. Na základe vyhodnotenia zistení a dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti prijal správca dane záver, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a žalovaný sa s uvedenými závermi správcu dane stotožnil.
23. Pred spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102734757/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorá bola spísaná vo veci vypočutia svedka A. B., bol svedok poučený, že podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku musí vypovedať na účely správy daní o dôležitých skutočnostiach, ak sú mu známe, pravdivo a nič nezamlčať. Svedok bol poučený aj v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedok A. B. dal svojim podpisom v predmetnej zápisnici najavo, že poučeniu porozumel a berie na vedomie právne následky plynúce z jeho porušenia. Výsluchu sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca za žalobcu, avšak svedkovi nepoložil žiadne otázky. Žalovaný uviedol, že svedok A. B. nevedel počas výsluchu uviesť žiadne skutočnosti týkajúce sa spoločnosti NABI Korea s.r.o., uviedol, že faktúry a zmluvy vidí prvýkrát, nevystavil ich, nepozná spoločnosti PROFENERG, s.r.o. a NABI Korea s.r.o. Nepoznal a ani E. C., a ani p. D.. Odvolacie námietky týkajúce sa svedka A. B. vyhodnotil žalovaný preto ako nedôvodné a účelové.
24. A. C., konateľ spoločnosti žalobcu, sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100893955/2021 zo dňa 25.05.2021 vyjadril, že s pánom C., ktorý bol prokuristom spoločnosti NABI Korea s.r.o., neprichádzal do kontaktu. Pán C. zároveň uviedol, že keď bol v roku 2014 dlhodobo PN, tak oslovil pána C. mladšieho, aby mu pomohol zabezpečiť subdodávateľské činnosti pre poradenskú činnosť. Podľa vyjadrení p. C. bol v danej veci kontaktnou osobou p. E. C. mladší a zmluvný vzťah podpísali so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. Pán C. zároveň uviedol, že zmluvu podpisoval on a p. B., ktorý je uvedený ako konateľ NABI Korea s.r.o., s p. B. sa nestretol, zmluvu dostal podpísanú do schránky. Z uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že p. C., konateľ žalobcu, komunikoval s osobou, ktorá nebola konateľom, prokuristom a ani splnomocneným zástupcom spoločnosti NABI Korea s.r.o., t.j. jednal s neoprávnenou osobou. Svedok B. zároveň uviedol, že žiadnu zmluvu za spoločnosť nepodpisoval, žiadne faktúry nevyhotovil, čím boli spochybnené doklady týkajúce sa uvedeného dodávateľa. Podľa žalovaného žalobca uvádza v odvolaniach zavádzajúce skutočnosti, pretože p. C. sa do zápisnice č. 100893955/2021 zo dňa 25.05.2021 vyjadril, že kontaktnou osobou bol E. C. mladší, nie prokurista spoločnosti NABI Korea s.r.o. E. C., ako je nesprávne uvedené v texte odvolania.
25. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia; umožnil mu vyjadrovať sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty; umožnil kontrolovanému daňovému subjektu počas výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutia vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku.
26. V rozhodnutiach správca dane uviedol vykonané dokazovanie, výsledky zistení z vykonaného dokazovania a odôvodnil z nich vyplývajúce závery. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacích konaniach v súlade s platnými právnymi predpismi, predložené dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Zdôvodnenie správcu dane v napadnutých rozhodnutiach je dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH.
Správne žaloby – žalobné body
27. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti uvedených rozhodnutí žalovaného, ako aj jemu predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane. Žalobca
v správnych žalobách uviedol, že má za to, že rozhodnutiami správcu dane, potvrdenými rozhodnutiami žalovaného, došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, pretože : a) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; b) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; c) zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; e) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
28. Žalobca v rámci petitu správnych žalôb uviedol, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) navrhuje zrušenie rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí správcu dane.
29. Podľa žalobcu vo veci je mnoho skutočností, ktoré sú sporné, ktorými sa správca dane objektívne alebo vôbec nezaoberal, resp. nepreukázal pri nich opak, ani ich relevantným spôsobom neobjasnil, a toto všetko predstavuje dôvodné procesné pochybenia správcu dane v priebehu výkonu tak daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. Ak zistené skutočnosti nepostačujú na vyvodenie logického záveru, prípadne si zistenia navzájom odporujú, je potrebné chýbajúce informácie doplniť alebo rozpory odstrániť, t. j. vykonať ďalšie zisťovanie a dokazovanie. Dokazovanie musí tiež zahŕňať komplexné a logické vyhodnotenie všetkých zistených skutočností – správca dane má prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku). V rozpore s uvedenou zásadou ale v priebehu daňovej kontroly správca dane opakovane odmietal prihliadať na zistené skutočnosti alebo predložené dôkazy, odmietal vykonať dôkazy navrhované žalobcom a selektívnym, často neodôvodneným spôsobom si vyberal, na ktoré dôkazy bude prihliadať a na ktoré nie. V súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku sú pritom podania daňových subjektov dôkazom, ktoré majú prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Navyše, v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil ústavný princíp deklarovaný v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadrujúci tzv. princíp legality, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu.
30. Podľa žalobcu princíp právnej istoty vyžaduje najmä to, aby všetky právne normy boli jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to predovšetkým vtedy, ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre fyzické a právnické osoby alebo ak umožňujú ukladať sankcie. Jasnosť, presnosť a predvídateľnosť právnych noriem musí byť taká, aby dotknuté osoby mohli s istotou poznať svoje práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a aby mohli následne zaujať svoj postoj alebo prispôsobiť svoje konanie. Z uvedeného dôvodu poukazoval žalobca vo svojich vyjadreniach na rozhodnutia slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, ktoré poskytujú výkladové prostriedky k aplikácii právnych noriem, týkajúcich sa obdobných prípadov. Ani v jednom prípade správca dane uvedené dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil a narušil tak právnu istotu žalobcu.
31. Ku správe daní nemožno pristupovať nezodpovedne a povrchne ako to urobil správca dane, pretože určenie dane odlišne od podaného daňového priznania je vážnym zásahom do práv žalobcu. Zvlášť v prípade neuznania nároku na odpočítanie DPH, ktorú žalobca svojmu dodávateľovi riadne a preukázateľne zaplatil, dochádza k narušeniu základného princípu tejto dane - princípu neutrality. Takýto závažný zásah do práv žalobcu musí byť jasne a presvedčivo odôvodnený a podložený objektívne, spoľahlivo a úplne zisteným a preukázaným skutkovým stavom, ako aj správnou a presvedčivou analýzou právnych predpisov, primerane aplikovaných na správne zistený a preukázaný skutkový stav.
32. Podľa žalobcu správca dane nevyhotovil Protokol s podstatnými náležitosťami podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku, a takýto Protokol teda nemôže (bez doplnenia dokazovania a riadneho odôvodnenia záverov) byť použitý ako podklad pre vyrubovacie konanie.
33. Dôsledné a hlavne presvedčivé odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladu rozhodnutia, a zároveň v ňom musí uviesť aj vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Rozhodnutie musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci, to znamená, že musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal. Správca dane si uvedenú povinnosť nesplnil, teda svojím konaním porušil príslušné ustanovenia hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych noriem vo vzťahu k predmetnému konaniu. Správca dane sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, čím rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného trpia nepreskúmateľnosťou z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s návrhmi a námietkami žalobcu.
34. Vo vzťahu k neuznaným dodávateľským faktúram od dodávateľa NABI Korea s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal použitie predmetných fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa NABI Korea s.r.o. na podnikateľské účely a na zdaniteľné obchody ako platiteľa dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Uvedené prijatie zdaniteľného plnenia je upravené Zmluvou o poskytovaní poradenstva pri sprostredkovaní predaja energií uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea s.r.o. zo dňa 01.12.2014. Predmetom Zmluvy je predovšetkým vyhľadávanie obchodných prípadov a zisťovanie, analyzovanie, spracovanie a hodnotenie trhu a podkladov v oblasti predaja energií. Na zachovanie kontinuity podnikateľskej činnosti žalobcu a na udržanie zákazníkov, musela byť časť činností zabezpečovaná subdodávateľom, t. j. spoločnosťou NABI Korea s.r.o., a to kvôli zdravotným problémom konateľa žalobcu. Nakoľko je predmetom fakturácie poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií, ktorých množstvo nie je možné dopredu stanoviť konštantne, fakturácia zásadne prebiehala až na základe reálnej spotreby energií. Reálna spotreba energií bola vždy známa až po období, za ktoré sa plnenie fakturovalo a prebiehalo nasledovne. Žalobca vždy po skončení obdobia, ktoré bolo predmetom fakturácie, na základe zostavy s informáciami o odobratom množstve energií dodaných od svojho odberateľa (vo vystavených faktúrach označené ako prílohy) vystavil faktúru svojmu odberateľovi ELGAS, k.s., IČO: 36314242, DIČ: 2021518719, IČ DPH: SK2021518719, Robotnícka 2271, 017 01 Považská Bystrica. Následne bola vyhotovená zostava v zmysle zmluvy pre dodávateľa, ktorý vystavil faktúru za predmetné obdobie podľa objemu sprostredkovaného obchodu.
35. Na základe písomných objednávok v roku 2015 medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea s.r.o. išlo v predmetnom plnení o inžiniering a riadenie projektu malých vodných elektrární, ktorý zahŕňa inžiniering a riadenie projektov malých vodných elektrární. Pre ozrejmenie pojmu stavebný inžiniering žalobca uviedol, že v roku 2015 uzatvoril spoluprácu so spoločnosťou NABI Korea s.r.o., a to na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní činností, ktorej predmetom bolo poskytovanie činností súvisiacich s riadením projektov, koordinácia dodávateľov a odberateľov vrátane verejnej správy účastníkov konania, dotknutých osôb a verejnosti a s tým súvisiaca príprava podkladov. Tiež bola dohodnutá odplata určená za jednotlivé úkony uvedené v objednávkach. Podľa žalobcu vo faktúre č. 382015 je pisárska chyba, keď je v nej uvedené MNV Sliač. Podľa žalobcu v roku 2015 išlo na základe objednávok medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea s.r.o. o plnenia v podobe inžinieringu a riadenie projektov malých vodných elektrární Sliač, čo zahŕňa inžiniering a riadenie projektov. Tieto činnosti boli vyfakturované faktúrami č. 862015 a 872015.
36. Uvedené skutočnosti považoval žalobca za relevantné a objektivizujúce vznik práva žalobcu na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, ako aj ustanovenia § 51 zákona o DPH, nakoľko na základe týchto preukázal, že dodaním služby mu týmto vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 2, ods. 3 zákona o DPH. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet dane, ale pritom sám v rozhodnutí tvrdí, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale spochybňuje deklarovaných dodávateľov, ktorí sú uvedení na dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane. Správca dane taktiež nespochybňuje akýmkoľvek a žiadnym spôsobom ani odberateľov žalobcu.
37. S odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku v spojitosti s ustanovením § 24 Daňového poriadku, má žalobca za to, že správca dane porušil okrem iného aj tieto ustanovenia Daňového poriadku pri výkone daňovej kontroly a v procese vyrubovacieho konania, pretože nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a ani nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu (konal v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku). Pri správe daní nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a inými osobami (odmietol vykonať dôkazné prostriedky navrhované žalobcom, bez relevantného zdôvodnenia). Správca dane sa nezaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom správy daní a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (selektívne prihliadal na jednotlivé podklady a dôkazy). V danom prípade
správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, avšak tieto nevyhodnotil objektívne, čo je potvrdené aj absenciou vysvetlenia správcu dane, prečo na niektoré dôkazy prihliadal a na niektoré nie.
38. Žalobca si pritom splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, pretože správcovi dane predložil ako dôkaz tak faktúry, objednávky, zostavy ako aj výkazy prác, ktoré obsahovali zoznam jednotlivých činností vykonaných v danom období a počet hodín strávených na jednotlivých úkonoch, čím si splnil materiálne a formálne podmienky na to, aby mu legálne a legitímne vznikol nárok podľa ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj správca dane vo svojich rozhodnutiach, kde tvrdí, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcom.
39. Napriek základnej premise, že dôkazné bremeno leží na strane daňového subjektu, je nevyhnutné v danej veci opätovne zdôrazniť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Tento záver vychádza zo skutočnosti, že žalobca splnil všetky kritériá, na základe ktorých týmto došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane, a to: a) že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia (faktúrou s prílohami) s podrobným položkovým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane; b) že žalobca preukazuje len skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a skutočnosti podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - tieto tvoria dôkazné bremeno žalobcu.
40. Podľa žalobcu on uniesol vlastné dôkazné bremeno v predmetnom daňovom konaní, nakoľko správcovi dane boli riadne predložené zmluvy, faktúry, objednávky aj zostavy. Legitímny, ako aj legálny vznik nároku žalobcu na odpočet konštatuje aj správca dane a reálnosť plnenia je podporená aj svedeckými výpoveďami. Správca dane akýmkoľvek a žiadnym relevantným spôsobom neobjasnil a nevysvetlil ratio svojich tvrdení, len neúmerne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, a to hlavne vo vzťahu k tretím osobám, t. j. od žalobcu požaduje ďalšie podklady, resp. dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť plnenia, a to aj v situácií, kedy žalobca ustál vlastné dôkazne bremeno, čím v prípade pochybností preniesol dôkazné bremeno na správcu dane, ktorému sa naopak nepodarilo objektívne verifikovať svoje tvrdenia (domnienky), resp. vyvrátiť tvrdenia žalobcu.
41. Správca dane uviedol, že nepredvolal jednotlivých odberateľov žalobcu, pretože nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale spochybňuje deklarovaných dodávateľov, ktorí sú uvedení na dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane. Toto konštatovanie je podľa žalobcu zarážajúce až absurdné, pretože ako by mohol žalobca realizovať svoju činnosť vo vzťahu k odberateľom, ak by jeho dodávatelia – tí, ktorých správca dane spochybňuje, reálne nedodali tovar, resp. neposkytli služby.
42. Správca dane v ďalšom texte tvrdí, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou NABI Korea s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Správca dane tak len konštatuje, avšak žiadnym objektívnym spôsobom nepotvrdzuje svoje závery. Nereflektuje námietky žalobcu, selektívne a subjektívne vykonáva dôkazy, ktoré mu navrhol vykonať žalobca, za účelom ďalšej verifikácie tvrdení žalobcu.
43. Za predpokladu, že transakcia žalobcu má racionálny ekonomický dôvod, nie je možné ju vylúčiť ako dodanie tovaru či poskytnutie služby v zmysle zákona o DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatuje, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod, správca dane ju nemôže prekvalifikovať. Žalobca dostatočným objektívnym spôsobom preukázal správcovi dane racionálny ekonomický dôvod. Overovanie obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, čo vo svojej podstate vyjadruje aj správca dane. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno žalobcu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03
(Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V prípade, ak z dôkazov predložených žalobcom je možné vyvodiť okolnosti nasvedčujúce tomu, že tieto naozaj odrážajú, a teda dokladujú uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz.
44. Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená táto faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné. Právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Keďže odopretie priznať právo na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú toto právo predstavuje, je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedená transakcia zakladajúca právo na odpočítanie dane bola súčasťou podvodu.
45. Za porušenie všeobecných právnych noriem žalobca považoval aj odmietnutie vykonania výsluchu E. C. mladšieho s odôvodnením, že nejde o konateľa a ani o prokuristu spoločnosti NABI Korea s.r.o. Výpoveď tejto osoby by podľa žalobcu mala význam na objektívne preukázanie skutočností tvrdených žalobcom, ktoré dokazujú nárok na odpočet DPH, nakoľko táto osoba bola sprostredkovateľom medzi žalobcom a spoločnosťou NABI Korea s.r.o. v čase, keď pán E. E. C. starší, vtedajší prokurista spoločnosti NABI Korea s.r.o. mal výrazné zdravotné problémy. Ide aj o porušenie zásady rovnosti zbraní, ktorá je súčasťou účinnej ochrany práv, a to aby účastník konania mal primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane – správcovi dane.
46. Správca dane konštatuje, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou NABI Korea, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. S týmto výrokom správcu dane vyjadril žalobca nesúhlas, a to s odkazom na všetko doposiaľ uvedené, ako aj predložené dôkazy, a taktiež svedecké výpovede vykonané v predmetných konaniach, na základe ktorých je možné verifikovať tzv. genuine economic activity žalobcu. Žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti ďalšiu zásadu uplatňovanú v daňovom konaní, a to zásadu in dubio pro mitius. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008 v bode 14 vymedzuje, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius.
47. Žalobca ešte poukázal na výpoveď A. B. s tým, že je zarážajúce, že sa správca dane uspokojil s výpoveďou tejto osoby a žiadnym spôsobom ju neverifikoval, hoci do podania správnej žaloby je táto osoba zapísaná ako štatutárny orgán spoločnosti NABI Korea s.r.o. Podľa žalobcu mal A. B. vyvinúť úsilie k tomu, aby nebol zapísaný v obchodnom registri ako štatutárny orgán. Konateľ žalobcu pritom uviedol, že s pánom B. sa nestretol a ani s ním nejednal, pretože jednal s pánom E. E. C. – prokuristom
spoločnosti NABI Korea s.r.o. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka.
48. Žalovaný vo svojej podstate vyhodnotil všetky námietky vymedzené žalobcom v odvolaní ako nedôvodné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza: „Odvolací orgán, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi Odvolania proti napadnutému Rozhodnutiu DÚ ZV, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia Správcu dane, a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napádaného Rozhodnutia DÚ ZV. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého Rozhodnutia DÚ ZV. Preto sa odvolací orgán s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc posúdenie veci Správcom dane za správne....“ Poukazujúc na všetko doposiaľ vymedzené žalobca nesúhlasí s takto konštituovaným záverom žalovaného, nakoľko ani žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ako ani neodstránil rozpory, na ktoré žalobca v procese daňového konania poukazoval. Vydané rozhodnutia žalovaného žalobca preto považoval za čisto formálne, vykazujúce navyše znaky arbitrárnosti.
49. Žalovaný sa v rozhodnutiach odvoláva na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok sp. zn. 5 Sžf/11/2014 a rozsudok sp. zn. 5 Sžf/101/2013, na podklade ktorých vyvodil záver, že skutočnosť, kedy daňový doklad obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a taktiež je riadne zaevidovaný v účtovníctve, nie je skutočnosť preukazujúca reálnosť dodania tovaru, resp. služby, vo vzťahu ku ktorým vzniká žalobcovi nárok na odpočítanie dane. V ďalšom texte žalovaný uvádza obdobný záver, podporený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/31/2014, v zmysle ktorého poukazuje taktiež na to, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve, ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Žalobca namietal aplikáciu týchto rozhodnutí na predmetnú vec, nakoľko podľa žalobcu žalovaný selektívne a zámerne vybral len určité ich časti, ktoré podporujú jeho tvrdenia, avšak nevyhodnotil tieto rozhodnutia (resp. v nich uvedené právne závery) ako celok a vo vzájomnej súvislosti. Právna veta rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 zo dňa 29.04.2015 znie: To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. S týmto záverom žalobca súhlasí, avšak ak by žalovaný podrobil predmetný judikát podrobnej a hĺbkovej analýze, zistil by, že tento, ako celok, nie je možné aplikovať na danú vec. V danom judikáte sa žalujúcej strane vyčítalo, že predložila podklady a dôkazy, čím splnila len formálnu podmienku na vznik nároku na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH, teda absentovalo splnenie materiálnej podmienky. Tento skutkový stav nie je možné subsumovať na situáciu a vec žalobcu, pretože ten na základe predložených podkladov a dôkazov vyčerpal svoje dôkazné bremeno – t. j. preukázal splnenie formálnych, ako aj materiálnych podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Žalobca predložil dostatočné podklady a dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a dodanie služieb deklarovali a potvrdili aj samotní svedkovia pri ústnych pojednávaniach. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/11/2014 zo dňa 29.04.2015 je možné enumerovať spôsoby, akými sa preukazuje splnenie materiálnych podmienok, a síce výsluch svedkov / konateľov; predloženie faktúr s podrobným opisom druhu a ceny dodávaných služieb od dodávateľov – výkazy, záznamy a pod., čo žalobca reálne splnil. Vo vzťahu k uvedenému považoval žalobca závery žalovaného za irelevantné a neodôvodnené. Uvedený postup žalovaného je podľa žalobcu potom iba dôkazom o jeho čisto formálnom postupe v odvolacom konaní a arbitrárnosti jeho rozhodnutí.
50. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil, že odkazovanie na rozsudky Súdneho dvora EÚ je nedôvodné, pretože predmetom dokazovania správcom dane nebola skutočnosť, či sú zdaniteľné plnenia poznačené podvodom, tak podľa žalobcu DPH je harmonizovaná nepriama daň v rámci Európskeho spoločenstva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ patria medzi platný prameň pozitívneho práva, ktoré možno uplatňovať aj na území SR. Podľa žalobcu si žalovaný selektívne vyberá výroky, ktoré potvrdzujú jeho subjektívne tvrdenia a nevníma kontext a vzájomný súvis. Na jednej strane daňové orgány neúmerne prenášajú dôkazné bremeno na žalobcu a zdôrazňujú skutočnosť, na základe ktorej je povinný overovať svojich dodávateľov, ale na druhej strane neakceptujú závery súdnych autorít, ktoré žalobca vyjadril v odvolaní.
Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
51. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že sa vo svojich rozhodnutiach stotožnil so závermi správcu dane, ktorý žalobcovi v zdaňovacom období júl 2015 a november 2015 nepriznal
právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré boli vystavené dodávateľom NABI Korea, s.r.o. Žalovaný preskúmaním odvolaním napadnutých rozhodnutí a dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutí vydaných správcom dane, preto rozhodnutia správcu dane potvrdil. Správca dane počas daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o zdaniteľných plneniach deklarovaných faktúrami od dodávateľa, a preto realizoval úkony smerujúce k prevereniu uskutočnenia zdaniteľných plnení (ústne pojednávania, výsluchy svedkov, výzvy, získanie informácii z iných konaní a iné), ktoré sú podrobne charakterizované v protokole a napadnutých rozhodnutiach.
52. Pre účely ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte.
53. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľom daňového subjektu. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúry podľa § 71 a § 72 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane na základe kontrolných zistení spochybnil dodanie služieb dodávateľom NABI Korea s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý pochybnosti správcu dane o dodaní služieb daným dodávateľom nevyvrátil.
54. Žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, pričom jednou z najvýznamnejších zásad je tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane rozhodnutia vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, s akými konkrétnymi námietkami sa nevysporiadal správca dane, prípadne odvolací orgán, námietky z daných bodov žaloby sú preto nedôvodné a všeobecné.
55. V tomto prípade je to daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, a preto musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, je preto dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžf/122/2009.
56. Podľa žalovaného aj z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada podľa ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané
platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá.
57. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.
58. K dodávateľovi NABI Korea s.r.o. žalovaný uviedol, že z výsluchu A. B., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra konateľom tejto spoločnosti od 22.11.2014, vyplynulo, že A. B. nepozná spoločnosť NABI Korea s.r.o.; podpis na zmluvách nie je jeho; faktúry videl prvýkrát na výsluchu, nevie, kto ich vystavil; nepozná ani pána C. a ani pani D.; nemá dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti NABI Korea s.r.o. Na základe výpovede A. B. a ostatných zistení správcu dane týkajúcich sa uvedeného dodávateľa nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti NABI Korea s.r.o. a vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služieb žalobcovi.
59. Správca dane zaslal žalobcovi viacero výziev (výzva na predloženie dôkazov č. 100602015/2020, výzva na doplnenie a preukázanie údajov č. 100704310/2020 a výzva č. 101819397/2020 na predloženie dôkazov ), v ktorých ho vyzval, aby doplnil a preukázal údaje, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, týkajúce sa dodávateľov, ktorí boli správcom dane počas daňovej kontroly spochybnení. Poverené osoby splnomocneného zástupcu kontrolovaného daňového subjektu sa dňa 16.10.2020 dostavili na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen a v zmysle § 23 Daňového poriadku si vyhotovili na svoje mobilné zariadenie fotografie jednotlivých dokumentov nachádzajúcich sa v spise z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2015.
60. Žalovaný ďalej uviedol, že ani napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane od vyššie uvedeného dodávateľa. U deklarovaného dodávateľa nebolo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, ktoré by zakladalo následné právo na odpočet dane u kontrolovaného daňového subjektu.
61. Žalovaný má za to, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
62. Skutočné dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť odpočítanie dane z tohto dokladu. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, viď. napr. rozsudky sp. zn. 5 Sžf/11/2014 a 5 Sžf/101/2013.
63. Nie je povinnosťou správcu dane označiť daňovému subjektu, akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať odpočet dane. Žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol
schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu.
64. K námietkam o nevypočutí odberateľov žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza, prečo žiada o vypočutie svojich odberateľov, pretože z rozhodnutí správcu dane vyplýva, že správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených jeho dodávateľmi. Podľa žalovaného žalobca v odvolaniach nešpecifikoval, akým spôsobom by mali výpovede odberateľov preukázať, že tovar, resp. služby dodané odberateľom boli žalobcovi dodané deklarovanými dodávateľmi za jednotlivé zdaňovacie obdobia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/3/2020 zo dňa 18.02.2021.
65. Podľa žalovaného žalobca v správnej žalobe nešpecifikuje, na aké konkrétne námietky správca dane nereflektoval a na základe akých konkrétnych a overiteľných skutočností má za to, že navrhované dôkazy boli správcom dane vykonané selektívne a subjektívne. Námietky vznesené v tomto smere sú preto všeobecné a nedôvodné.
66. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo u deklarovaného dodávateľa NABI Korea s.r.o. preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH. Na základe vyhodnotenia zistení a dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti prijal správca dane záver, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný sa s uvedeným záverom správcu dane stotožnil.
67. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, že tovar príp. služba boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane od vyššie uvedeného dodávateľa. U deklarovaného dodávateľa nebolo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, ktoré by zakladalo následné právo na odpočet dane u kontrolovaného daňového subjektu.
68. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie; umožnil kontrolovanému daňovému subjektu vyjadrovať sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly dane z pridanej hodnoty a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty; umožnil kontrolovanému daňovému subjektu počas výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutia vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.
69. Žalovaný zotrval na závere o zákonnosti a správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a navrhol správne žaloby žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
70. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaného (podať repliky podľa § 106 ods. 1 SSP).
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
71. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného bolo konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
73S/25/2022 a 73S/29/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-73S/25/2022 a BB-73S/29/2022. Uznesením sp. zn. BB-73S/25/2022 správny súd postupom podľa § 65 ods. 1 SSP spojil konania vedené pod sp. zn. BB-73S/25/2022 a BB-73S/29/2022 na spoločné konanie s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. BB-73S/25/2022. Správny súd tak postupoval z dôvodu, že veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo a právne spolu súvisia (ide o zdaňovacie obdobia tohto istého kalendárneho roka, bola vykonaná jedna daňová kontrola a žalobca si v oboch zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane od toho istého dodávateľa).
72. Žalobca žiadal na prejednanie vecí nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 22.05.2024. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali, aby správny súd veci prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
73. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postupu nad rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok výslovne na takýto postup správny súd zmocňuje. Správne žaloby žalobcu sú ale všeobecnými správnymi žalobami, pri ktorých nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak nie je ustanovené inak. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú vymedzené nedostatky resp. sú druhovo vymedzené veci, pri ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov nezistil nedostatky vymedzené v tomto zákonnom ustanovení a nejde ani o žiadnu z druhovo vymedzených vecí v tomto zákonnom ustanovení, preto nebol dôvod vykonať prieskum správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nad rozsah a dôvody správnej žaloby.
74. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov všeobecných správnych žalôb, a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
75. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
76. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
77. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
78. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
79. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
80. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
81. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
82. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
83. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
84. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.
85. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú : (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
86. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.
87. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: • dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), • daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), • daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a • zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
88. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
89. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice o DPH, stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.
90. Z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, konkrétne že nebolo preukázané
skutočné dodanie služieb od dodávateľa NABI Korea s.r.o. Daňové orgány nespochybnili len to, že služby dodal deklarovaný dodávateľ, ale spochybnili realitu plnenia – dodanie služby (tento záver vyplýva z celého kontextu rozhodnutí a použitých formulácií). Žalobca preto vychádzal z nesprávneho záveru, že realizácia plnenia nebola spochybnená. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb preskúmať, či závery daňových orgánov z hľadiska zákonnosti obstoja a či v ich postupe nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť ich rozhodnutí.
91. V prvých žalobných bodoch žalobca namietal, že vo veciach je mnoho skutočností, ktoré sú sporné, ktorými sa správca dane objektívne alebo vôbec nezaoberal, resp. nepreukázal pri nich opak, ani ich relevantným spôsobom neobjasnil, a toto všetko predstavuje dôvodné procesné pochybenia správcu dane v priebehu výkonu tak daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. Žalobca ale na tomto mieste vôbec konkrétne neobjasňuje a neuvádza, ktoré skutočnosti nezobral správca dane a aj žalovaný do úvahy alebo ich prípadne nesprávne vyhodnotili. Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zaťažuje predovšetkým daňový subjekt (podľa §24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť). Je povinnosťou daňového subjektu predložiť dôkazy preukazujúce splnenie podmienok vyžadovaných pre vznik ním uplatňovaných nárokov. Správca dane v daňovej kontrole len preveruje/verifikuje, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH. Úlohou správcu dane nie zisťovať ako sa deklarované obchodné transakcie naozaj stali a vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu a v prípade, že ich spochybní, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní tvrdení a podkladov daňového subjektu nadobudne dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil pochybnosti správcu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane v úplnom rozsahu len v prípade záveru o podvodnom konaní a o zneužití práva, čo nebol prejednávaný prípad.
92. Žalobca uvádza, že správca dane odmietal prihliadať na zistené skutočnosti alebo predložené dôkazy, že si selektívnym a neodôvodneným spôsobom vyberal, na ktoré dôkazy bude prihliadať, a na ktoré nebude prihliadať, ale aj takto formulovaná žalobná námietka je všeobecná a nekonkrétna, pretože žalobca v týchto žalobných námietkach neuvádza konkrétne, ktoré skutočnosti vyvodené z vykonaných dôkazov neboli správcom dane a prípadne žalovaným vôbec vyhodnotené, a teda na ktoré dôkazy nebolo prihliadnuté a mohli mať význam pre posúdenie vecí. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne vznesené námietky nezákonnosti konkretizovať a dopĺňať. V tejto časti správnej žaloby chýba konkrétna argumentácia – uvedenie konkrétnych dôkazov a skutočností z nich vyvodených, ktoré podľa žalobcu neboli vyhodnotené správne, prípadne nebolo na ne vôbec prihliadané a mali podľa žalobcu pre vyhodnotenie splnenia podmienok na odpočet DPH význam.
93. Žalobca v správnych žalobách uvádza, že pri vyrubení rozdielu dane ide o závažný zásah do práv daňového subjektu, že rozhodnutie, ktorého dôsledkom je takýto zásah, musí byť presvedčivo a jasne odôvodnené, vytýka, že správca dane postupoval povrchne a nezodpovedne, zdôrazňuje princíp legality, ale všetky tieto námietky sú bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie odôvodňujúcej nezákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
94. Žalobca tiež vytýkal, že správca dane nevyhotovil protokol z daňovej kontroly s podstatnými náležitosťami podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, a že takýto protokol bez doplnenia dokazovania a riadneho odôvodnenia záverov nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie. Žalobca ale ani v tejto žalobnej námietke konkrétne neodôvodňuje, aké konkrétne náležitosti protokolu z daňovej kontroly chýbajú a prečo by prípadne mohlo ísť o takú vadu v postupe správcu dane, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného v následnom vyrubovacom konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100234659/2021 zo dňa 10.02.202, obsahom ktorého je výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, aby sa žalobca vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní od doručenia
protokolu. Protokol spolu s výzvou bol doručený splnomocnenému právnemu zástupcovi, ktorý žalobcu zastupoval v daňovej kontrole, dňa 15.02.2021. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril v podaní zo dňa 29.03.2021. Pripomienky k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované dňa 13.09.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 101713409/2021.
95. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane s tým, že dôsledné a presvedčivé odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, že správny orgán v ňom musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladu rozhodnutia, a zároveň v ňom musí uviesť aj vyhodnotenie vykonaných dôkazov, rozhodnutie musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci, to znamená, že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal. Správca dane si podľa žalobcu uvedenú povinnosť nesplnil, teda svojím konaním porušil príslušné ustanovenia hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych noriem vo vzťahu k predmetnému konaniu. Správca dane sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, čím rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného trpia nepreskúmateľnosťou z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s návrhmi a námietkami žalobcu. K týmto žalobným námietkam je potrebné uviesť, že proti rozhodnutiam správcu dane bol prípustný riadny opravný prostriedok – odvolanie podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca proti rozhodnutiam správcu dane odvolania aj podal a rozhodol o nich žalovaný správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami, ktoré sú prioritne predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom. Žalobca v tejto časti správnej žaloby nevytýka, že by v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, a že by sa s týmito odvolacími námietkami žalovaný v rozhodnutiach napadnutých správnymi žalobami nedostatočne vysporiadal, prípadne vôbec nevysporiadal. V rozhodnutiach správcu dane je vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane, a z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že dôvodom neuznania uplatneného odpočítania dane bolo porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, teda nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Taktiež v rozhodnutiach žalovaného je vo výroku rozhodnutia uvedené, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku a aj z odôvodnenia jeho rozhodnutí je zrejmé, že považoval závery správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH za správne, a aj z jeho rozhodnutí je zrejmé, splnenie ktorých ustanovení zákona o DPH podľa žalovaného nebolo preukázané. Je potrebné ešte uviesť, že v správnej žalobe je žalobca ako účastník administratívneho konania oprávnený vzniesť aj také námietky, ktoré neboli obsahom podaného riadneho opravného prostriedku – v tomto prípade podaného odvolania. Žalobca ale v tejto skupine žalobných námietok vôbec konkrétne neuvádza, s ktorými jeho návrhmi, námietkami a vyjadreniami sa správca dane nevysporiadal, preto aj táto skupina žalobných námietok je nedôvodná pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu, ktorá neumožňuje súdny prieskum.
96. Ďalšími žalobnými námietkami žalobca vyjadroval nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k tomuto dodávateľovi boli predložené faktúry, Zmluva o poskytovaní poradenstva pri sprostredkovaní predaja energií zo dňa 01.12.2014, zostavy, v ktorých boli uvedené údaje týkajúce sa odberu energie (P alebo E – plyn alebo elektrina) – o odobratom množstve a odmene. Žalobca v správnych žalobách uvádza všeobecnú argumentáciu o sprostredkovaní predaja energií odkazujúcu na uvedenú zmluvu, ale uvádza aj konkrétnu argumentáciu o tom, že predmetom fakturácie v týchto zdaňovacích obdobiach mal byť inžiniering súvisiaci s prípravou projektov malých vodných elektrární (vo vzťahu ku konkrétnym faktúram), hovorí v tejto súvislosti o pisárskej chybe na jednej z faktúr, ale predmetom fakturácie v týchto zdaňovacích obdobiach bola odmena za poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií, preto tieto žalobné námietky žalobcu vôbec nesúvisia so skutkovými okolnosťami prejednávaných vecí, a preto nie sú dôvodné.
97. Správca dane preveroval splnenie podmienok pre odpočet dane na základe faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea s.r.o. a predvolal za týmto účelom na výsluch A. B. – konateľa spoločnosti NABI Korea s.r.o. O výsluchu bola spísaná zápisnica č. 102734757/2019 zo dňa 27.11.2019. Výsluchu sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. A. B. pri výsluchu uviedol, že spoločnosť NABI Korea s.r.o. nepozná, nič nevedel o jej činnosti, nepoznal konateľa žalobcu, uviedol, že predložené zmluvy a faktúry vidí prvýkrát pri výsluchu a podpisy nie sú jeho, nepoznal prokuristu spoločnosti NABI Korea
s.r.o. E. E. C. a ani F. D. (mala preberať poštu za spoločnosť NABI Korea s.r.o.), nemal dispozičné právo k účtu spoločnosti.
98. Z úradného záznamu č. 100386882/2020 zo dňa 07.02.2020 vyplýva, že v iných daňových kontrolách vedených u žalobcu bola zaslaná výzva na predloženie dokladov E. A. G. – účtovníčke spoločnosti NABI Korea s.r.o. na zapožičanie písomností a dokladov spoločnosti NABI Korea s.r.o. Na výzvu účtovníčka odpovedala, že zmluva o poskytnutí účtovníctva bola uzatvorená ústne s E. E. C., ktorý ju aj splnomocnil na komunikáciu s finančnou správou a doklady k zaúčtovaniu jej odovzdávala F. D..
99. Správca dane predvolal na výsluch E. E. C. – prokuristu spoločnosti NABI Korea s.r.o. predvolaním č. 100227580/2020 zo dňa 21.01.2020 na deň 10.02.2020. Svedok sa na výsluch nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100390248/2020 zo dňa 11.02.2020. Správca dane svedka telefonicky kontaktoval, pričom svedok uviedol, že o predvolaní nevedel, nevie, kto ho prevzal, na adrese, na ktorú mu bolo zaslané predvolanie, býva jeho syn. Svedkovi bolo zaslané na základe dohody nové predvolanie na pojednávanie č. 100391459/2020 zo dňa 11.02.2020 na deň 27.02.2020. Svedok sa následne telefonicky ospravedlnil z výsluchu zo zdravotných dôvodov, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100538598/2020 zo dňa 26.02.202. Svedok bol vyzvaný, aby predložil dôkazy týkajúce sa hospitalizácie, čo ale svedok nedoručil. Správca dane sa následne telefonicky dohodol s E. E. C. na novom termíne výsluchu dňa 17.04.2020, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100739052/2020 zo dňa 01.04.2020. Tento termín bol následne zrušený pre mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Svedok bol následne opätovne predvolaný na výsluch predvolaním č. 101609440/2020 zo dňa 21.10.2020 na deň 19.11.2020, z ktorého sa svedok telefonicky ospravedlnil z pracovných dôvodov – úradný záznam č. 101754733/2020 zo dňa 18.11.2020. Správca dane následne žiadal žiadosťou č. 100810654/2021 zo dňa 12.05.2021 o predvedenie svedka E. E. C. na výsluch Colný úrad Bratislava. Správcovi dane bolo colným úradom telefonicky oznámené, že sa svedka nepodarilo predviesť – úradný záznam č. 100913410/2021 zo dňa 26.05.2021.
100. A. C. - konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 25.05.2021 (zápisnica č. 100893955/2021) uviedol, že s prokuristom spoločnosti NABI Korea s.r.o. pánom C. neprichádzal do kontaktu a nevie ho vyzvať k spolupráci. Táto spoločnosť vykonávala subdodávateľské činnosti pri niektorých obchodných a organizačných činnostiach, týkali sa poradenstva pri sprostredkovaní predaja energií, inžiniering a projektový manažment energetických projektov. V roku 2014 mal byť konateľ žalobcu práceneschopný a oslovil na spoluprácu E. C. mladšieho, ktorého poznal z predchádzajúcej spolupráce. On nemal sám kapacity na realizovanie subdodávateľských činností, ale mal obchodného partnera, ktorý to vedel zabezpečiť. Kontaktnou osobou pre žalobcu bol E. C. mladší a zmluvný vzťah bol uzavretý so spoločnosťou NABI Korea s.r.o., ktorá pre žalobcu vykonávala činnosti až do roku 2017, kedy bola spolupráca dohodou ukončená. Zmluvu podpísal konateľ žalobcu, pána A. B. nepoznal, zmluvu ním podpísanú dostal do schránky, kontaktnou osobou bol E. C. mladší.
101. Aj na základne zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených dôkazov dospel správny súd k záveru, že záver daňových orgánov o nesplnení podmienok pre odpočet DPH na základe faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea s.r.o. je správny. Navyše žalobca v správnej žalobe tvrdí, že A. B. – konateľa NABI Korea, s.r.o. nepoznal, nebol s ním v kontakte a komunikoval s prokuristom E. E. C.. V rozpore s tým konateľ žalobcu A. C. v priebehu administratívneho konania tvrdil, že s E. E. C. starším nekomunikoval, len s E. C. mladším.
102. Výzvou č. 100602015/2020 zo dňa 04.03.2020 správca dane vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku z dôvodu pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom a z dôvodu pochybnosti o správnosti údajov v nich uvedených, aby žalobca predložil dôkazy preukazujúce tvrdenia, že si v zdaňovacích obdobiach apríl 2015, júl 2015, november 2015 a december 2015 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa NABI Korea s.r.o. oprávnene. Žalobca bol vyzvaný, aby preukázal, že služby boli reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane vyzval žalobu, aby predložil dôkazy o konkrétnych vykonaných prácach a taktiež to, kto, kde a kedy plnenia poskytol. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby bližšie popísal čo znamená poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií a čo zahŕňa stavebný inžiniering – čo konkrétne robila spoločnosť NABI Korea s.r.o. Bol vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich, že plnenia od dodávateľov použil na podnikateľské účely a na zdaniteľné obchody ako platiteľ dane. Správca dane vo výzve uviedol, že vyzýva žalobcu, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nesprávne údaje opravil alebo
pravdivosť údajov riadne preukázal aj z dôvodu, že konateľ dodávateľa A. B. uviedol, že spoločnosť NABI Korea s.r.o. nepozná, nevystavoval faktúry, neposkytoval služby a nepozná ani spoločnosť žalobcu. Ďalšou výzvou č. 100704310/2020 zo dňa 19.03.2020 správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predložil dôkazy preukazujúce okrem iných aj tvrdenia, že tovar a služby, ktorých prijatie deklaruje faktúrami vystavenými spoločnosťou NABI Korea s.r.o., boli dodané týmto dodávateľom, že tieto obchody boli reálne uskutočnené, aby predložil dôkazy o využití dodávok služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH a dôkazy o využití služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov. Žalobca bol vyzvaný, aby objasnil čo znamená poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií a stavebný inžiniering. Výzvou č. 101819397/2020 zo dňa 25.11.2020 bol žalobca vyzvaný, aby preukázal, kto, kedy a kde plnenia poskytol, predložil dodací list a skladovú evidenciu a priradil k dodávateľským faktúram odberateľské faktúry. Zároveň správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 03.02.2021 Oboznámenie so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly č. 100165830/2021 zo dňa 01.02.2021. Uvedenými úkonmi správca dane relevantne oboznámil žalobcu so svojimi pochybnosťami a dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybností správcu dane a preukázanie splnenia podmienok na odpočet DPH sa prenieslo na žalobcu.
103. V daňovej kontrole a vo vyrubovacích konaniach nebolo bez pochybností preukázané, že zo strany dodávateľa NABI Korea s.r.o. boli reálne dodané služby, ktoré boli fakturované. Žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, správca dane tieto preveril a výsledkom preverenia boli preukázané pochybnosti správcu dane (podložené dôkazmi) a žalobca svoje dôkazné bremeno, ktoré sa na neho presunulo, neuniesol. Žalobca nebol neúmerne zaťažovaný dôkazným bremenom, ktoré sa ho netýkalo. Je potrebné zdôrazniť, že išlo o preukázanie dodania služieb od priameho dodávateľa žalobcu a aj vznesené pochybnosti správcu dane sa týkali priameho dodávateľa žalobcu a nie jeho subdodávateľov. Zároveň nešlo ani o taký prípad, že by závery daňových orgánov boli postavené na nekontaktnosti a nespolupráci dodávateľa. Samotná výpoveď konateľa spoločnosti NABI Korea s.r.o. A. B. spochybnila deklarované dodania služieb, keď uviedol, že nepozná ani spoločnosť NABI Korea s.r.o., nevedel nič o jej činnosti, nepoznal ani spoločnosť žalobcu. Konateľ žalobcu taktiež nepoznal konateľa spoločnosti NABI Korea s.r.o. A. B., hoci mu boli predložené na podpis zmluvy podpísané týmto konateľom. Podľa výpovede konateľa žalobcu pána C. nebola priama komunikácia ani medzi ním a prokuristom spoločnosti NABI Korea s.r.o. E. E. C. (čo naopak v správnej žalobe tvrdí, že s ním jednal). Komunikoval s E. C. mladším, u ktorého ale nebolo preukázané žiadne prepojenie na spoločnosť NABI Korea s.r.o. – nebol štatutárnym orgánom a ani splnomocneným zástupcom. Prokurista E. E. C. sa nezúčastnil výsluchu. Predložené zostavy o odbere energií neobsahujú také údaje, ktoré by preukazovali reálnu činnosť spoločnosti NABI Korea s.r.o. Neboli predložené také dôkazy, ktoré by dokumentovali výsledky činnosti spoločnosti NABI Korea s.r.o. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálneho dodania služieb spoločnosťou NABI Korea s.r.o. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že preukázal aj splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH od dodávateľa NABI Korea s.r.o., pretože predložil také listinné doklady, ktoré nepreukazovali dodanie služieb a boli spochybnené ďalšími vykonanými dôkazmi. Ide o skutočnosti týkajúce sa priameho dodávateľa žalobcu, a preto bolo na ňom, aby preukázal reálne dodanie služieb. Žalobca v správnej žalobe taktiež len všeobecne uvádza, že predmetom dodania bolo poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií a poskytovanie činností v súvislosti s riadením projektov, ale ani v správnej žalobe neobjasňuje konkrétne výkon svojej podnikateľskej činnosti a prepojenie deklarovaných služieb so službami na výstupe, ktoré mal dodávať svojim odberateľom. Tvrdí, že spoluprácu nadviazal z dôvodu zdravotných problémov konateľa, ale ani toto bližšie neobjasňuje. Navyše uvádza argumentáciu, ktorá vôbec nezodpovedá predmetu dodania uvedenému na faktúrach.
104. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov, je pravdivé tvrdenie žalobcu, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správcu dane ale pri prijatom závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH zaťažuje dôkazné bremeno len v tej miere, aby preveril skutočnosti tvrdené daňovým subjektom a preukázal svoje pochybnosti o tvrdeniach a podkladoch daňového subjektu, ak sú tieto pochybnosti výsledkom preverovania. Správca dane, ako už bolo vyššie uvedené, nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu o splnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane. Taktiež nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované daňovým subjektom, avšak ak nevyhovie návrhu na vykonanie dôkazov, musí preskúmateľným spôsobom odôvodniť, prečo vykonanie dôkazu nebolo potrebné.
105. Správca dane odmietol vykonať výsluch E. C. mladšieho s odôvodnením, že výpoveď tejto osoby by neprispela k objasneniu deklarovaných dodaní služieb a tovaru, pretože nebolo preukázané, že by bol konateľom spoločnosti NABI Korea s.r.o., prokuristom alebo splnomocneným zástupcom, čo potvrdil aj konateľ žalobcu A. C.. Správca dane uzavrel, že konateľ žalobcu si nepreveril tieto skutočnosti a konal s neoprávnenou osobou za spoločnosť NABI Korea s.r.o. Žalovaný sa s takýmto odôvodnením nevykonania výsluchu tohto svedka stotožnil a uviedol, že požiadavka na výsluch tohto svedka nebola dôvodná, pretože správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacích konaní preukázal, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa NABI Korea s.r.o. a nebol teda preukázaný vznik zákonných podmienok pre odpočet DPH. Daňové orgány nevyhoveli návrhu žalobcu na vypočutie svedka a nevykonanie výsluchu odôvodnili. Žalobca žalobnými námietkami nepreukázal, že by toto odôvodnenie nebolo z hľadiska zákonnosti udržateľné. Konateľ žalobcu tvrdí, že bol v čase dojednávania spolupráce so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. práceneschopný a hľadal subdodávateľov, čo ale nijako nekonkretizoval. Odvolával sa na spoluprácu s E. C. mladším v minulosti, ale ani túto nekonkretizoval. V správnej žalobe žalobca uvádza, že E. E. C. – prokurista spoločnosti NABI Korea s.r.o. mal mať v čase dohodnutia spolupráce so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. výrazné zdravotné problémy, preto komunikoval s E. C. mladším, ale ani tieto skutočnosti bližšie nevysvetľuje a E. E. C. odmietol vypovedať pred správcom dane. Bolo preukázané, že E. C. mladší nebol štatutárnym orgánom spoločnosti NABI Korea, s.r.o., nebol ani prokuristom a ani nebol splnomocnený konať za túto spoločnosť. Preto odôvodnenie nevykonania dôkazu v podobe výsluchu tohto svedka obstojí. Nebolo preukázané, že by táto výpoveď mohla akokoľvek prispieť k preukázaniu deklarovaného dodania služieb.
106. Žalobca predniesol aj návrhy na vykonanie dôkazov – vypočutie osôb oprávnených konať za odberateľov. Aj tieto návrhy boli odmietnuté s tým, že žalobca neuviedol dôvody, prečo žiadal vypočuť odberateľov a nešpecifikoval, akým spôsobom by mali výpovede odberateľov preukázať deklarované dodanie služieb. Takéto odôvodnenie nevykonania dôkazu v podobe výsluchu odberateľov v medziach žalobných námietok taktiež obstojí, pretože žalobca ani v správnej žalobe neobjasňuje skutočnosti o prípadnej prepojenosti deklarovaných dodaní služieb so službami, ktoré poskytoval svojím odberateľom. Poskytovanie služieb odberateľom nepreukazuje samo o sebe realitu deklarovaných dodaní zo strany dodávateľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie sprostredkovateľskej činnosti, ekonomické a organizačné poradenstvo, poradenskú a konzultačnú činnosť a pod., preto nie sú pochybnosti o tom, že aj v tomto smere bol oprávnený poskytovať služby svojím odberateľom. Žalobca ale nepreukázal, že na realizáciu činností pre odberateľov by potreboval služby od dodávateľov a ich prepojenie, čo by mohlo byť jedným z dôkazov preukazujúcich realitu dodania.
107. Pokiaľ žalobca uvádzal, že správca dane nespochybňoval jeho odberateľov s tým, že potom sú závery správcu dane v logickom rozpore, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Realizovanie činnosti na výstupe vo vzťahu k odberateľom, ako už bolo uvedené, nie je samo o sebe dôkazom o prijatí služieb dodávateľmi.
108. Žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal nedostatok v postupe správcu dane v tom, že správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a nedbal na zachovanie jeho práv, a že porušil zásadu úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, nie sú dôvodné. Z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi tri výzvy na predloženie dôkazov preukazujúcich reálnosť plnení (výzvy boli formulované konkrétne vo vzťahu ku jednotlivým dodávateľom), oboznámil ho so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, prerokoval pripomienky k protokolu a vo vyrubovacom konaní bol vypočutý A. C.. Preto nie je zrejmé, v čom mali byť porušené procesné práva žalobcu.
109. Správca dane vykonal dôkazy, vyvodil z nich skutkové zistenia, tieto vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, a následne skutkové zistenia právne posúdil, čo sa prenieslo do záveru rozhodnutí. Ako už bolo uvedené, nebolo povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Správca dane preveroval tvrdenia žalobcu a ním predložené doklady a po preverovaní vzniesol podložené pochybnosti o reálnosti dodania služieb, v dôsledku čoho sa postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku prenieslo dôkazné bremeno na žalobcu. Bolo potom na žalobcovi, aby predložil také dôkazy alebo návrhy na ich vykonanie, ktorými by pochybnosti správcu dane vyvrátil.
110. Žalobca v správnych žalobách zdôrazňuje, že predložil faktúry, zmluvu, objednávky, zostavy a výkazy prác, že tým preukázal formálne aj materiálne podmienky uplatňovaných nárokov na odpočet DPH. Predložením týchto dôkazov, a to ani v spojení s výsluchmi svedkov, ale reálne dodanie služieb preukázané nebolo. Žalobca mylne tvrdí, že tým, že má faktúru s prílohami s podrobným položkovitým opisom dodaných služieb preukázal realitu dodania služieb a uniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca predložil faktúry, zmluvu, objednávky, výkazy prác, boli vypočutí svedkovia, ale týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne dodanie služieb.
111. Žalobca uvádza, že jeho nárok na odpočet bol potvrdený aj výpoveďami svedkov. Konateľ spoločnosti NABI Korea s.r.o. A. B. nič o spoločnosti NABI Korea s.r.o. nevedel, nevedel ani, že bol konateľom tejto spoločnosti, uviedol, že podpisy na predloženej dokumentácii (zmluva a faktúry) nie sú jeho. Splnomocnený zástupca žalobcu bol prítomný pri výsluchu tohto svedka a mal možnosť klásť mu otázky a konfrontovať ho. Ani konateľ žalobcu A. C. osobu A. B. nepoznal, nebol s ním v kontakte pri dohodovaní spolupráce so spoločnosťou NABI Korea s.r.o., hoci bol A. B. osobou, ktorá mala za spoločnosť NABI Korea s.r.o. podpísať zmluvu. Nebol pritom v kontakte ani s prokuristom spoločnosti NABI Korea s.r.o. E. E. C. (opak tvrdí v správnej žalobe), ale komunikoval s E. C. mladším, vo vzťahu ku ktorému nebolo preukázané oprávnenie konať za spoločnosť NABI Korea s.r.o. Preto ani tieto námietky žalobcu neobstoja.
112. Nie sú dôvodné ani námietky žalobcu, že došlo k jeho neúmernému zaťažovaniu dôkazným bremenom, ktoré ho už nezaťažovalo. Teória prenosu dôkazného bremena, z ktorej vychádzali aj daňové orgány, je výsledkom ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, Najvyššieho súdu SR, teraz aj Najvyššieho správneho súdu SR, a aj Ústavného súdu SR. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 (s odkazom na už judikované závery v rozhodnutí III. ÚS 401/09), v zmysle ktorých : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Potom, čo správca dane žalobcovi oznámil svoje pochybnosti postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu a nebolo povinnosťou správcu dane vyzvať žalobcu na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov dovtedy, kým by sa nepreukázali tvrdenia žalobcu. Bolo na žalobcovi predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa týkali deklarovaného dodania služieb, ktoré mal žalobca k dispozícii. Každý prípad dodania tovaru alebo služby je charakteristický určitými konkrétnymi okolnosťami, a preto ho treba vždy vyhodnocovať v kontexte konkrétnych skutkových okolností. Je pritom na účastníkoch konkrétneho obchodnoprávneho vzťahu akým spôsobom bude realizované dodanie tovaru alebo služby a aké dôkazy si o tomto realizovaní zabezpečia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustálené závery judikatúry, konkrétne napríklad na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018, v zmysle ktorých: „...určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený.“
113. Zároveň je nedôvodná žalobná námietka o tom, že došlo k prekvalifikovaniu daňových transakcií. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/25/2010 zo dňa 07.12.2010, tieto boli vyslovené vo vzťahu k špecifickým skutkovým okolnostiam, odlišným od okolností vo veciach žalobcu (malo ísť o uzatváranie zmlúv medzi daňovým subjektom vo vlastnom mene a na vlastný účet s rôznymi dodávateľmi (prevádzkovateľmi čerpacích staníc) na dodávku PHM a o uzatváranie samostatných zmlúv vo vlastnom mene a na vlastný účet so zákazníkmi tiež na dodávku
PHM v sieti čerpacích staníc, ktoré boli začlenené do siete palivového kartového systému daňového subjektu a podstatné bolo vyriešiť podstatu daňovej transakcie, či išlo alebo nešlo o dodanie tovaru za protihodnotu a medzi ktorými subjektmi, teda či z právneho hľadiska došlo zo strany dodávateľov k predaju tovaru daňovému subjektu, alebo priamo jeho zákazníkom).
114. Správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia neboli založené na neuznaní odpočtu DPH pre účasť na daňovom podvode alebo pre zneužitie práva. Preto aj odkaz na judikatúru týkajúcu sa daňového podvodu nemá opodstatnenie. Ako vyplýva aj z úvodných častí odôvodnenia tohto rozsudku, judikatúra Súdneho dvora EÚ naďalej zotrváva na požiadavke preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, ktoré majú svoj základ v smernici s tým, že prináleží daňovým orgánom a aj súdom splnenie týchto podmienok overiť.
115. Žalobca namietal, že predložil faktúry, zmluvy, objednávky, zostavy a výkazy prác, ktoré obsahovali zoznam jednotlivých činností vykonávaných v danom období a počet hodín strávených na jednotlivých činnostiach a toto podľa neho preukázalo reálnosť dodania služieb. Správca dane a žalovaný sa podľa žalobcu k týmto skutočnostiam nevyjadrili a žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti zásadu uplatňovanú v daňovom konania in dubio pro mitius, pričom poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/2007 zo dňa 18.09.2008. Z obsahu preskúmavaným rozhodnutí vyplýva, že faktúry, zmluva, objednávky, zostavy a výkazy prác boli jednými z dôkazov, ktorými malo byť preukázané deklarované dodanie služieb. Tieto dôkazy boli vyhodnotené aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi so záverom, že nebolo preukázané reálne dodanie služieb a žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ich dodania. V medziach žalobných bodov správny súd nedospel k záveru, že by tieto závery daňových orgánov nemohli obstáť a že by dôkazy boli vyhodnotené v rozpore so zásadami logiky, že by úvahy o vyhodnotení dôkazov boli nepreskúmateľné, a že by bol žalobca neúmerne zaťažovaný dôkazným bremenom, ktoré ho už zaťažovať nemalo.
116. Podľa žalobcu sa ani správca dane a ani žalovaný dostatočne nevysporiadali s jeho námietkami, pričom žalovaný neodstránil rozpory, na ktoré mal žalobca upozorňovať v procese daňového konania, preto sú podľa žalobcu aj rozhodnutia žalovaného arbitrárne. Ani v tejto žalobnej námietke žalobca nekonkretizuje na aké námietky nedostal odpoveď, aké rozpory vytýkal a neboli zohľadnené. Vo väčšine žalobných námietok žalobca vyjadruje nesúhlas so závermi daňových orgánov a zdôrazňuje, že predložil faktúry a ďalšie listinné dôkazy, pričom jeho námietkam chýba konkrétna skutková a právna argumentácia.
117. Pokiaľ žalobca namietal aplikáciu záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a 5Sžf/101/2014, ako aj rozhodnutia sp. zn. 4Sžf/31/204 s tým, že on preukázal splnenie tak formálnych ako aj materiálnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane, pretože predložil dostatočné dôkazy o tom, že plnenie bolo reálne uskutočnené a dodanie potvrdili aj vypočutí svedkovi, pričom ide o také spôsoby preukázania reality plnenia, ktoré uznáva aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobca sa mýli, keď tvrdí, že preukázal splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH.
118. Pri dodávateľovi NABI Korea s.r.o boli v zmluve vymedzené činnosti ako : riadenie projektu alebo jednotlivých fáz projektu, koordinácia dodávateľov a subdodávateľov, vyvíjanie aktivít smerujúcich k dosahovaniu cieľov projektu, vyhľadávanie obchodných prípadov, zisťovanie, spracovanie, analyzovanie a hodnotenie trhu a podkladov k ponuke na uzavretie zmluvy na dodávku, riadenie obchodných prípadov, a pod. Vo faktúrach boli vymedzené činnosti všeobecne ako poradenstvo pri sprostredkovaní predaja energií, stavebný inžiniering a pod. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby objasnil, čo malo byť predmetom dodania a aby objasnil a konkretizoval, čo bolo obsahom sprostredkovania pri predaji energií a stavebného inžinieringu. Žalobca v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaniach a ani v správnej žalobe toto konkrétne neobjasnil. Aj v tomto prípade mali byť výsledkom činností realizovaných spoločnosťou NABI Korea s.r.o. určité výstupy, ktoré ale neboli konkretizované a ani predložené, nebolo objasnené kto, kedy a kde činnosti za spoločnosť NABI Korea s.r.o., vykonal, aké boli výstupy týchto činností a ako došlo k ich odovzdaniu. Z predložených výkazov nebolo preukázané, že spoločnosť NABI Korea s.r.o. realizovala nejakú konkrétnu činnosť pre žalobcu. Konateľ spoločnosti NABI Korea s.r.o. nič o týchto činnostiach nevedel, prokurista E. E. C. sa odmietol vyjadriť, ale aj sám konateľ žalobcu v priebehu administratívneho konania uviedol, že s ním spoluprácu nedohadoval.
119. Pokiaľ žalobca uvádza, že A. B. je naďalej zapísaný ako konateľ spoločnosti NABI Korea s.r.o. (aj v čase podania správnych žalôb), čo podľa neho má za následok nedôveryhodnosť výpovede toto svedka, pretože bolo dôvodné očakávať, že táto osoba podnikne kroky smerujúce k tomu, aby nebola zapísaná ako konateľ tejto spoločnosti, a správca dane mal preto verifikovať výpoveď tejto osoby a nemal sa uspokojiť s výpoveďou tejto osoby, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Skutočnosť, že A. B. zostal naďalej zapísaný ako konateľ spoločnosť NABI Korea s.r.o., aj keď v rámci výsluchu vykonaného v priebehu daňovej kontroly uviedol, že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti a túto spoločnosť nepozná, je skutočnosťou, ktorá je mimo rámca preukazovania deklarovaného dodania služieb. Podstatným zistením vo vzťahu k prevereniu splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea s.r.o. je to, že A. B. bol konateľom spoločnosti NABI Korea s.r.o. v čase, keď bola dohodnutá spolupráca žalobcu s touto spoločnosťou a keď boli vystavované faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Aj keď vyhodnocovanie primeranej opatrnosti a obozretnosti daňového subjektu je podstatné pri vyhodnocovaní vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na konaní poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH, podľa správneho súdu možno vyžadovať primeranú opatrnosť a obozretnosť daňového subjektu v obchodnom styku aj pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Ako už bolo uvedené, je na daňovom subjekte, aké dôkazy si zabezpečí o realizovaní svojej obchodnej činnosti pre budúcnosť, napr. aj pre prípadnú daňovú kontrolu a preukazovanie splnenia podmienok pre uplatňované nároky na odpočet DPH. Ak daňovému subjektu chýbajú základné poznatky o svojom obchodnom partnerovi, prispieva to aj k neuneseniu dôkazného bremena o splnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH – preukázanie reálneho dodania plnenia deklarovaného na faktúrach. Preto je podstatné to, že žalobca v čase dohodnutia spolupráce nekomunikoval so svojim priamym dodávateľom, osobu konateľa nepoznal a nekomunikoval ani s prokuristom spoločnosti. Nie je správna argumentácia žalobcu, podľa ktorej by malo byť prihliadnuté na to, že on A. B. nepoznal a nemalo by sa preto prihliadať na to, že A. B. nevedel nič o spoločnosti NABI Korea s.r.o., pretože s touto osobou uzatváral zmluvu, na základe ktorej boli vyhotovované faktúry. Zároveň žalobca v správnych žalobách tvrdí, že konateľa žalobcu A. B. nepoznal, nekomunikoval s ním a po celý čas jednal s E. C., čo je ale v rozpore s tvrdeniami konateľa žalobcu prednesenými v administratívnych konaniach, kedy tvrdil, že s E. E. C. nekomunikoval (preto ho ani nevie vyzvať k spolupráci so správcom dane), ale komunikoval s E. C. mladším (ktorého mal poznať z predchádzajúcej činnosti a spolupráce), a aj v iných častiach správnej žaloby uvádza, že v čase dojednania spolupráce so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. mal mať E. E. C. výrazné zdravotné problémy, a preto komunikoval s E. C. mladším.
120. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, v rámci ktorej preveril, či žalobca spĺňa podmienky pre odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom NABI Korea s.r.o. Výsledkom preverenia boli pochybnosti správcu dane, ktoré boli žalobcovi oznámené postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu a žalobca nepredložil následne také dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane vyvrátili. Správca dane dodržal zásady správy daní, a to aj zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, nakoľko opakovane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a aj mu ozrejmil, v čom spočívali jeho pochybnosti. Konateľ žalobcu sa mal možnosť vyjadriť, a to k priebehu vyrubovacích konaní, pričom splnomocnený zástupca žalobcu bol prítomný aj pri výsluchu A. B.. Daňové orgány nepripísali žalobcovi na ťarchu skutočnosti týkajúce sa dodávateľ NABI Korea s.r.o., ktoré by ho nemali zaťažovať. Išlo o priameho dodávateľa žalobcu a žalobca sám nepredložil žiadne dôkazy o reálnom dodaní služieb, nepoznal konateľa tejto spoločnosti, nebol v kontakte ani s jej prokuristom a komunikoval s osobou, ktorej akékoľvek prepojenie so spoločnosťou NABI Korea s.r.o. nebolo preukázané. Rozhodnutia správcu dane sú náležite odôvodnené, je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia z nich boli vyvodené, ako boli dôkazy hodnotené jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, a ako boli veci právne posúdené. Taktiež žalovaný v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach zodpovedal odvolacie námietky žalobcu a odôvodnil, prečo považuje závery správcu dane uvedené v odvolaním napadnutých rozhodnutiach za správne. Rozhodnutia daňových orgánov preto nie sú arbitrárne a nepreskúmateľné.
121. Správny súd nevyhovel návrhom žalobcu na vypočutie E. C. mladšieho, A. B. a odberateľov žalobcu. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe vykonáva dokazovanie len výnimočne, a to na preverenie zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Žalobca predniesol návrhy na vykonanie týchto dôkazov v administratívnom konaní a jeho
návrhom nebolo vyhovené s tým, že daňové orgány uviedli argumentáciu, prečo týmto návrhom nevyhoveli. Žalobca žalobnými námietkami nepreukázal, že by táto argumentácia o odmietnutí vykonania dôkazov z hľadiska zákonnosti nemohla obstáť.
122. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
123. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
124. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.