Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cdo-19-2021.pdf
PDF · 133.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cdo/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov: 1/ N.. Y. J., 2/ N.. T. J., rod. I., obaja bývajúci v X., G. XXX, obaja zastúpení Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jégeho 8, IČO: 36 800 040, proti žalovaným: 1/ Q. X., 2/ T. X., rod. O., obaja bývajúci v X., G. XXX, obaja zastúpení HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 576/13, IČO: 52 274 896, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45C/161/2010, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. júla 2018 sp. zn. 6Co/505/2015, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcom 1/, 2/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. februára 2015 č. k. 45C/161/2010-650 podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnosti parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX o výmere 856 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, okres X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., zrušil (I.), prikázal žalobcom 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 74 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 354 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v okrese: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., na základe reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v geometrickom pláne zo dňa 8. marca 2013 vyhotovenom znalcom N.. Š. Š., úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 20. marca 2013, pod č. 435/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku (II.), prikázal žalovaným 1/, 2/ do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 54 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ X o výmere 374 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v okrese: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., na základe reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v geometrickom pláne zo dňa 8. marca 2013 vyhotovenom znalcom N.. Š. Š., úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 20. marca 2013, pod č. 435/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku (III.), zriadil v prospech žalovaných 1/, 2/, ako vlastníkov nehnuteľností stavby so súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 97 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XX, vedenom Okresným úradom v Bratislave, okres: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., vecné bremeno k novovytvorenému pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 74 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v okrese: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových, kanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv (IV.), zriadil v prospech žalobcov
1/, 2/, ako vlastníkov nehnuteľností stavby súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 41 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Bratislave, okres: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., vecné bremeno k novovytvorenému pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 54 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v okrese: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv (V.), vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (VI.). 1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu katastra nehnuteľností, okres: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., z výpisu LV č. XXXX, parcely registra „C“ zo dňa 22. novembra 2010 zistil, že je evidovaná parcela č. XXXX o výmere 856 m2 ostatné plochy, podielovými spoluvlastníkmi sú vedení Y. J. a T. rod. I., ktorých spoluvlastnícky podiel je 1, T. X., ktorej spoluvlastnícky podiel je 1 a Q. X., ktorého spoluvlastnícky podiel je 1. V predmetnej veci v prvom rade posudzoval reálnu deľbu nehnuteľnosti. Pozemky ako samostatné veci podľa práva sú zásadne deliteľné, ak možno pozemok rozdeliť vzhľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar, potom je pre možné rozdelenie pozemku na dva alebo viac pozemkov ako samostatnej veci určujúce zistenie, či je pri novovzniknutých pozemkoch zabezpečený prístup k rodinným domom, ku komunikácii. Reálnym rozdelením musia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou v území. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č. 18/2012 vypracovaného N.. Š. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie, z ktorého mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť parcela č. XXXX o výmere 856 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území X. - P., zapísaná na LV číslo XXXX, je reálne deliteľná s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov, pozemok je po technickej stránke reálne deliteľný, rozdelenie bolo možné na polovinu. Pri posudzovaní reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobcovia uviedli tri návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku na základe nimi vyhotoveného geometrického plánu N.. Ľ. C., ktoré rešpektovali spoluvlastnícke podiely k pozemku so samostatným vstupom k rodinným domom, za vyhovujúci považovali návrh č. 3. Žalovaní ani s jedným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúhlasili a mali za to, že spôsob spoločného užívania predmetnej nehnuteľnosti ako spoločného dvora bol daný v minulom období, spoluvlastníkmi rešpektovaný, boli proti tomu, aby mali žalobcovia samostatný vstup pred ich rodinným domom, aby mali súkromie, poukázali na to, že žalobcovia vedeli o spôsobe užívania pozemku už pri kúpe rodinného domu, že ide o spoločný dvor, uvedený stav musia žalobcovia rešpektovať, ide o uznanie práva staršieho vlastníka a predmetnú nehnuteľnosť z uvedených dôvodov nepovažovali za reálne deliteľnú. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti, na základe reálnej deľby uvedenej v geometrickom pláne zo dňa 8. marca 2013 vyhotovenom znalcom N.. Š. Š., úradne overeným Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 20. marca 2013, pod č. 435/2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a prikázal žalobcom 1/ a 2/ parcelu č. XXXX/X o výmere 74 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. XXXX/X o výmere 354 m2, zastavané plochy a nádvoria (celkom 428 m2) a žalovaným 1/ a 2/ prikázal nehnuteľnosti parcelu č. XXXX/X o výmere 54 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 374 m2, zastavané plochy a nádvoria (celkom 428 m2). Reálnym rozdelením nehnuteľnosti bude mať každý z účastníkov zabezpečený riadny prístup k rodinným domom, po prestavaní vstupnej brány za použitia prvkov doterajšej brány vzniknú dva samostatné vstupy, jeden pre žalobcov a jeden pre žalovaných, Mestská časť Bratislava - P. v písomnom vyjadrení dňa 6. mája 2013 nemala žiadne námietky k zriadeniu nového vstupu na parcele č. XXXX/X, čím bude splnená podmienka vyplývajúca z § 47 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého sa požaduje, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie a taktiež z hľadiska vjazdu z verejnej komunikácie je vjazd zabezpečený v mieste existujúceho vjazdu, spevneného úseku medzi komunikáciou a chodníkom. Krajský pamiatkový úrad Bratislava v odbornom vyjadrení dňa 26. apríla 2013, uviedol, že riešenie zmeny súčasného oplotenia na dve samostatné brány predstavujúce dva samostatné vstupy nenaruší pamiatkové hodnoty z hľadiska zákona o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z. z.. Účastníci budú mať teda vytvorený samostatný prístup k svojim rodinným domom a predovšetkým každý z účastníkov bude mať svoje súkromie a odstránia sa nezhody pri spoločnom užívaní pozemku, nakoľko boli medzi nimi vedené viaceré priestupkové konania, nezhody ohľadom výbehu psov, deti žalobcov nemohli chodiť na dvor a nezhody medzi účastníkmi navyše stále pretrvávajú. Žalobcovia v dôsledku reálnej deľby nehnuteľností budú mať pred rodinným domom pozemok parcelu č. XXXX/X o výmere 74 m2 a získajú pozemok parcelu číslo XXXX/X o výmere 354 m2, zastavané plochy a nádvoria, ide o pozemok nachádzajúci sa za rodinným domom žalovaných, v zadnej časti pozemku, na tento pozemok budú mať prístup z O. ulice. Žalobcovia ponúkli tento pozemok
žalovaným, ktorí neboli ochotní sa vo veci dohodnúť, v súčasnom období sa nejedná o stavebný pozemok, tento sa využíva ako záhrada, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj z ohliadky predmetnej nehnuteľnosti, taktiež z vyjadrenia znalca na pojednávaní nemal súd preukázané, že ide o stavebný pozemok, pričom podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres: X. N., obec: X. - m. č. P., katastrálne územie: P., parcelné č. XXXX o výmere 856 m2 je vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Preto námietku žalovaných, že reálnou deľbou nehnuteľnosti by rodinný dom žalovaných spolu s pozemkom stratil na všeobecnej hodnote v súvislosti s novovytvoreným pozemkom pre žalobcov, nepovažoval za dôvodnú. Dospel k záveru, že dlhotrvajúce konfliktné vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplývajúce z užívania predmetnej nehnuteľnosti sú riešiteľné, nakoľko pozemok je reálne deliteľný. Námietku žalovaných, že predmetná nehnuteľnosť slúžila v minulom období ako spoločný dvor, z ktorého dôvodu nie je reálne deliteľná, nepovažoval za dôvodnú. Spoločný dvor ako inštitút sui generis nebol priamo upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy (pozemnoknižný poriadok). Dňom 1. apríla 1964 bola pozemková kniha nahradená evidenciou nehnuteľností, evidencia nehnuteľností bola nahradená katastrom nehnuteľností. Účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné obyčajové právo. V dôsledku účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ako i zrušenia pozemkovej knihy sa teda na spoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa spoločného dvora začali vzťahovať ustanovenia § 137 až § 142 o podielovom spoluvlastníctve. Zápis spoločného dvora v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva) je preto v súčasnosti potrebné posudzovať ako podielové spoluvlastníctvo. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti podľa § 142 ods. 3 vety prvej Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno môže zriadiť i bez návrhu a zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že vecné bremeno môže súd zriadiť len pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, nie však prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Mal za preukázané, že na pozemku parcela č. XXXX o výmere 856 m2 sa nachádza studňa, podzemné rozvody, vodovodné, plynové, kanalizačné potrubia, väčšina hlavných podzemných rozvodov bude prechádzať po novovytvorenom pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 74 m2, ktorý pripadne žalobcom a slúži aj žalovaným. Nestotožnil sa s názorom znalca N.. Š. Š., že pri zohľadnení podzemných rozvodov, ktoré sa na pozemku nachádzajú, je reálna deľba možná v prípade ich prekládky pre každý rodinný dom zvlášť. Znalec neuviedol žiadne odborné argumenty, ktoré by bránili zriadeniu vecného bremena a na pojednávaní uviedol, že keď sú narušené medziľudské vzťahy a nehnuteľnosť je reálne deliteľná, tak je lepšie nehnuteľnosť rozdeliť a zriadiť vecné bremeno pre oboch účastníkov. Studňa sa bude nachádzať na novovytvorenom pozemku parcelné č. XXXX/X, ktorý pripadne žalovaným, v telese prístupovej komunikácie, ktorá bola už zriadená aj v minulom období. Studňa je udržiavaná, vodu zo studne účastníci využívajú na polievanie záhrady, rastlín, žalovaní majú čerpadlo umiestnené pred svojim domom, doposiaľ účastníci nemali nedorozumenia ohľadne užívania studne. V danom prípade domová studňa nie je využívaná účastníkmi za účelom zásobovania pitnou vodou, účastníci vodu zo studne ani nevyužívajú ako pitnú, preto uvedené námietky žalovaných ohľadne studne nepovažoval za dôvodné. Na novovytvorenom pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 374 m2, ktorý bude patriť žalovaným, sa nachádza hospodárska budova žalobcov bez súpisného čísla, ide o staršiu hospodársku budovu, ktorá nie je vedená na liste vlastníctva, žalobcovia v budúcom období chcú zbúrať predmetnú hospodársku budovu, na odstránenie stavby sa vyžaduje povolenie stavebného úradu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb., preto nevzhliadol dôvod zriadiť žalobcom k predmetnej hospodárskej budove vecné bremeno spočívajúce v práve žalobcov prechodu pešo cez uvedený pozemok, napokon ani sami žalobcovia nežiadali o zriadenie vecného bremena. Zriadil vecné bremeno v prospech žalovaných 1/, 2/ k novovytvorenému pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 74 m2, ktorý v dôsledku reálnej deľby pozemku pripadne žalobcom, spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových a kanalizačných potrubí, ktoré sa nachádzajú pod pozemkom a vedú k rodinnému domu žalovaných, vykonávania ich údržby a opráv. Taktiež zriadil vecné bremeno aj v prospech žalobcov 1/, 2/ spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv, nakoľko v dôsledku reálnej deľby nehnuteľnosti sa studňa nachádza na pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere 54 m2, ktorá bude vo vlastníctve žalovaných a slúži aj žalobcom. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 22. decembra 2014 č. k. 45C/161/2010-627 a proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 10. februára 2015 č. k. 45C/161/2010-650, rozsudkom z 25. júla 2018 sp. zn. 6Co/505/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnosti parcely registra „C“, parc. č. XXXX vo výmere 856 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV pre katastrálne územie P. č. XXXX a vo výroku, ktorým boli žalobcom 1/, 2/ prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X vo výmere 74 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 354 m2 na základe reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v geometrickom pláne znalca N.. Š. Š. zo dňa 8. marca 2013, úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 20. marca 2013 pod č. 435/2013 a žalovaným 1/, 2/ do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X o výmere 54 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 374 m2 na základe reálnej deľby nehnuteľností v zmysle geometrického plánu znalca N.. Š.O. Š. zo dňa 8. marca 2013 úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 20. marca 2013 pod č. 435/2013 a ktorý je súčasťou tohto rozsudku, potvrdil (I.), rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k novovzniknutým nehnuteľnostiam zmenil tak, že sa v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X vo výmere 97 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV pre kat. územie P. č. XX, zriaďuje vecné bremeno in rem k novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 74 m2, nachádzajúcom sa v kat. území P. a v prospech vlastníka nehnuteľnosti stavby súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX vo výmere 41 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX vo výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na LV pre kat. úz. P. č. XXXX, sa zriaďuje vecné bremeno in rem k novovytvorenému pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X vo výmere 54 m2, nachádzajúci sa v kat. úz. P., spočívajúce v práve užívania existujúcej domovej studne, vykonávania jej údržby a opráv (II.), napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (III.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (IV.). 2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetom zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva je v posudzovanom prípade pozemok, ktorý má charakter tzv. spoločného dvora. Keďže náš právny poriadok inštitút spoločného dvora samostatne neupravuje, pričom striktne nejde ani o súčasť veci podľa § 120 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z faktu, že ide o nehnuteľnosť zapísanú na príslušnom liste vlastníctva ako predmet podielového spoluvlastníctva (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka). Preto platí, že ak niektorý z podielových spoluvlastníkov nechce naďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu a nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, má právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prostredníctvom súdu (§ 142 Občianskeho zákonníka). Odvolacia námietka žalovaných o všeobecnej nedeliteľnosti tzv. spoločného dvora, vzhľadom na aktuálny právny stav, teda neobstojí. Žalovaní v konaní neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil reálnu deliteľnosť spoločného pozemku po technickej stránke. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že každej zo strán pripadne z vyporiadavaného pozemku rovnaký diel. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že namietaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebude zachovaná parita doterajších spoluvlastníckych podielov, toto svoje tvrdenie dôkazne nepreukázali. Listinný dôkaz „Posúdenie nehnuteľnosti z hľadiska budúcej hodnoty“ zo dňa 20. júla 2018, predložený v odvolacom konaní (vypracovaný obchodnou spoločnosťou AWT GROUP s.r.o. realitná kancelária) nie je z hľadiska jeho obsahu odborným porovnaním hodnoty novovzniknutých pozemkov, a teda nemá relevantnú vypovedaciu hodnotu k meritu sporu. Predmetné vyjadrenie spochybňujúce stanovenú šírku parcely určenej na prístup (3,4 m) obsahuje len všeobecný odkaz na STN bez jej konkrétnej špecifikácie a nepreukazuje, že stanovená vstupná šírka parcely 3,4 m je v rozpore so stavebným zákonom alebo príslušnými vykonávacími právnymi predpismi. Otázku prístupových ciest rieši stavebný zákon (§ 47), konkrétnejšie potom vykonávacie vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a č. 94/2004 Z. z., STN 736100, 736110. Keďže žalovaní budú mať po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dispozícií prístupovú cestu v šírke 3,4 m, budú mať zabezpečený riadny prístup k svojmu rodinnému domu (vrátane prístupu bezpečnostných zložiek ako napr. hasičov a pod.). Prístupová cesta, široká 3,4 m nemôže byť ani prekážkou prípadnej novej výstavbe na novovytvorenom pozemku žalovaných. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že existencia hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ na novovzniknutých pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalovaným 1/, 2/ nemôže byť prekážka reálneho rozdelenia spoločného pozemku. Platné právo totiž priznáva vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí cudzia stavba, právnu ochranu (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 135 c) ods. 1 Občianskeho zákonníka per analogiam). Čo sa týka trvalých trávnatých porastov nachádzajúcich sa na doterajšom pozemku parc. č. XXXX, tie môžu byť predmetom len tzv. širšieho vysporiadania podielového spoluvlastníctva na základe konkrétneho návrhu sporovej strany. Keďže žalovaní takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie nepodali, nemohol sa súd prvej inštancie touto otázkou ani zaoberať. Štandardným korektívom pri úvahe o deliteľnosti spoločnej veci je hľadisko finančnej nákladovosti jej rozdelenia. Jeho opodstatnenosť je daná v prípade, ak je vec deliteľná pri vynaložení
vysokých nákladov a s tým súvisiacou úvahou, pretože pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva možno požadovať na spoluvlastníkoch finančnú participáciu na rozdelení spoločnej veci. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie sa osobitne otázkou nákladovosti reálnej deľby nezaoberal, možno však konštatovať, že rozdelenie spoločného pozemku v zmysle geometrického plánu N.. Š. Š. si vyžiadala len minimálne náklady spočívajúce v novom oplotení pozemku o celkovej dĺžke cca 9 m (teda na každú zo sporových strán pripadne náklad na cca 4,5 m oplotenia) a zabezpečení poklopu studne, ktorá je však vo výlučnom vlastníctve žalobcov 1/, 2/ (nie žalovaných). Odvolacia argumentácia žalovaných 1/, 2/ ohľadom škody, ktorá by im mala vzniknúť jej nedostatočným odvzdušnením v zimných mesiacoch, je preto bezpredmetná. Možno teda zhrnúť, že žalovaní 1/, 2/ v konaní dôkazne nepreukázali svoje tvrdenie o takej nákladovosti reálnej deľby, ktorá by jej bránila. Na margo odvolacej námietky žalovaných, že novovytvorené pozemky mali byť prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v stanovisku Cpj 70/75 zo 17. marca 1976, sa rieši vždy to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej spoluvlastníkovi patriť, nemení sa jeho podstata. Podstata podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ sa teda nezmení ani po reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovaným 1/, 2/ novovytvorené pozemky prikázal do podielového spoluvlastníctva. V zmysle § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podiely oboch žalovaných rovnaké, teda 1/2 vzhľadom k celku. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je čo do výroku o rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán vecne správny, a preto ho v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zriadil vecné bremeno k novovytvoreným pozemkom. Je toho názoru, že zriadenie vecného bremena v prospech konkrétne určených osôb (in personam) súdom prvej inštancie je v rozpore s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v prípade zriadenia vecného bremena v prospech konkrétnej sporovej strany, t. j. in personam, by po prevode nehnuteľnosti nový vlastník musel opätovne riešiť otázku prístupu k inžinierskym sieťam a domovej studne). Tento záver vyplýva aj zo staršej súdnej praxe týkajúcej sa možnosti zriadenia vecného bremena v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. v rámci konania o vyporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe (porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/29/2009). V týchto prípadoch môže súd zriadiť len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a je teda vylúčené zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe. Odvolací súd z dôvodu vecnej nesprávnosti v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že k novovzniknutým nehnuteľnostiam zriadil vecné bremeno in rem (§ 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ustanovenia § 421 CSP. Uviedli, že odvolací súd v danej ostro kontroverznej situácií hrubo porušil ich právo na spravodlivý proces. Úvaha odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve, a preto každá nehnuteľnosť bez ďalších predpokladov je deliteľná, je scestná. Je evidentné, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu je komponovaný s popretím platného práva a jeho očakávateľnej racionality. Z celého obsahu súdneho spisu nepochybne vidno, že všeobecné súdy oboch stupňov nedodržali im uloženú ústavnoprávnu povinnosť dostatočne reagovať na ťažiskové argumenty žalobnej oponentúry manželov X.. Citované rozsudky nie sú odôvodnené tak, aby tým nebolo porušené právo na spravodlivý proces. Involvované súdy oboch inštancií porušili zákonnú, ba až ústavnoprávnu garantovanú povinnosť editované súdne rozhodnutie dostatočne odôvodniť. Opomenutia v tomto smere per se zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Citované rozhodnutia v podstate vyvlastnili žalovaných. Porušili ich ústavné garantované právo vlastníctva. Predkladané dovolanie je koncipované v intenciách § 421 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 432 CSP, teda dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a tá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Tvrdia, že rozhodnutie prvoinštančného i odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd v rozpore s disponibilnými dôkazmi nespravodlivo a právne chybne zdemolovali spoločný dvor, vyvolali celý rad kolaterálnych problémov. Súdy aféru nevyriešili, ale skomplikovali. Vznikla neprípustná karikatúra práva. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň navrhli odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 3.1. Podaním zo dňa 13. mája 2019 žalovaní doplnili dovolanie, keď v dôvodoch uvádzajú, že dôvody nemenia ani nedoplňujú, iba ich objasňujú, a preto by im konajúci súd podľa ich názoru mal venovať pozornosť. Poukazujú na dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP s tým, že súdy sa vôbec nezaoberali otázkou, akú hodnotu bude mať po rozdelení predmet sporu a keďže strany sporu boli dovtedy rovnocennými podielovými spoluvlastníkmi, či bude rozdelený predmet sporu hodnotovo totožný.
4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalovaných odmietnuť, alternatívne zamietnuť z dôvodu, že nie je dôvodné a zároveň si uplatnili náhradu trov dovolacieho konania.
5. Čo sa týka podaného návrhu na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, dovolací súd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 444 ods. 1, 2 CSP) a v súlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.
6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.
7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
8. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) má dovolací súd za to, že dovolatelia namietajú aj existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
11. V súvislosti s námietkou dovolateľov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
12. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
13. V súdenej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Týka sa to zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k novovzniknutým nehnuteľnostiam tak, že zriadil vecné bremená namiesto in personam, teda k osobám, ako to učinil súd prvej inštancie, na vecné bremená in rem k veci, teda k nehnuteľnostiam. Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania, podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. V súdenej veci sú z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejme úvahy, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti a zriadení vecného bremena (zmena bola iba z in personam na in rem). Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami dovolateľov. Náležite vysvetlil inštitút spoločného dvora a jeho všeobecnej nedeliteľnosti, otázku zachovania parity doterajších spoluvlastníckych podielov, zabezpečenia prístupových ciest, existenciu o hospodárskej budove vo vlastníctve žalobcov na novovzniknutých pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalovaných, hľadisko finančnej nákladovosti rozdelenia spornej nehnuteľnosti, otázku prikázania novovytvorených nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaných, ako aj otázku zriadenia vecného bremena k sporným nehnuteľnostiam in rem. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolatelia vo svojom dovolaní na strane 1 až 15 polemizujú so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu, vytýkajú mu, že spor nevyriešil, ale zadrhol gordický uzol. Následne, dovolatelia namietajú porušenie práva na spravodlivý proces s tým, že je porušená povinnosť rozhodnutie náležite
odôvodniť, vytýkajú mu jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, ich námietky sú však iba vo všeobecnej rovine.
14. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil.
15. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
17. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
18. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.
19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
20. Dovolatelia v bode IV. svojho dovolania s pomenovaním rezumé namietajú dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. c) CSP a tvrdia, že rozhodnutie prvoinštančného i odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Z podaného dovolania dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne a tá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, zhodnými so závermi súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedá kritériám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu uvedeným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.
21. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie je v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP).
22. Žalobcovia boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.