Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Svk/56/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P.. E.. T. P., Y.., O.. X. R. XXXX, V. M. X, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15, IČO 17 355 345, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00603481, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. 4679/2004, Zn: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11. októbra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -44 zo dňa 25. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -44 zo dňa 25. augusta 2020 p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Odporca rozhodnutím č.k. 4679/2004, Zn: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11. októbra 2013 ako orgán príslušný podľa ust. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného na základe o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súlade s o správnom konaní (ďalej len „“) rozhodol, že navrhovateľ v podiele 1/1 k celku nespĺňa podmienky uvedené v , , , nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia, náhrada bola preukázateľne vyplatená a pozemky slúžia účelu vyvlastnenia, preto sa mu nepriznalo vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu v pôvodnom k.ú. P. (X. F. E.) v podiele 1/1 k celku za nasledovné nehnuteľnosti: vedené v pozemkovoknižnej vložke č. 307, parc. č. 461, výmera 9 420 m2, druh pozemku roľa, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. 94, parc č. 459, výmera 4 837 m2, druh pozemku roľa, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. 94, parc. č. 460, výmera 79 m2, druh pozemku roľa.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu, nariadiť vo veci znova konať a rozhodnúť.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. -44 zo dňa 25. augusta 2020 potvrdil rozhodnutie odporcu č.k. 4679/2004, Zn: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11. októbra 2013 a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

4. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žiadosťou zo dňa 25. novembra 2004 požiadal navrhovateľ o reštitúciu pozemkov podľa s poukazom na splnenie zákonných podmienok. Zároveň z obsahu administratívneho spisu identifikoval založené osvedčenia o dedičstve, podrobnú identifikáciu parciel, rozsudok Okresného súdu Bratislava II: č.k. -52 zo dňa 14. októbra 2004, ktorým bolo určené, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV: 2785 v katastrálnom území Ružinov parc. č. 459, 460, 461 v podiele 4/6 je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti zdedil rozhodnutiami Štátneho notárstva Bratislava II v Bratislave č. D 1322/90 zo dňa 17. decembra 1991, č. D. 1482/91 zo dňa 17. decembra 1991 a D 317/1992 na LV č. XXXX mal navrhovateľ zapísané vlastnícke právo v podiele 4/6-iny.

5. Zároveň poukázal, že navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 22. augusta 2004 uviedol, že pozemky nemohli prejsť do jeho vlastníctva aj na základe dedičského konania, pretože boli poručiteľom vyvlastnené. Administratívny spis odporcu obsahuje rozhodnutie Odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava - Nivy o vyvlastnení predmetných pozemkov zo dňa 30. júna 1962 s určením náhrady.

6. Identifikoval taktiež úradný záznam o zložení sumy 2 869,- Kčs na meno Y.. R. P. zo dňa 3. decembra 1962 s určením náhrady a list Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 17. mája 2013 s prílohou - snímka z katastrálnej mapy, ktorá obsahuje aj spätnú identifikáciu PK parc. č. 459, 460, 461, pôvodné k.ú. P., z ktorej je zrejmé, že účel vyvlastnenia predmetných nehnuteľností, ktorým bola výstavba sídliska bol splnený. Následne administratívny spis odporcu obsahuje napadnuté rozhodnutie č.k. 4679/2004, Zn: R1/245/13/441/13/MBE zo dňa 11. októbra 2013.

7. Krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva k pozemkom ani práva na náhradu odporca riadne odôvodnil vrátane vysvetlení o postupe odporcu dôsledku navrhovateľom iniciovaných návrhov na preskúmanie rozhodnutia s poukazom na platný právny stav.

8. Uviedol, že z predložených dokladov v konaní bolo jednoznačne preukázané, že bola poskytnutá náhrada za vyvlastnenie, pretože za nevyplatenie náhrady nemožno považovať situáciu, ak by vlastník poskytnutú finančnú náhradu za pozemky neprevzal. Pozemky slúžia na účel vyvlastnenia, preukázané snímkou z katastrálnej mapy, ktorá obsahuje aj spätnú identifikáciu. PK parc. č. 459,460, 461 (pôvodne) k. ú. P., ktorým bola výstavba sídliska. Námietkou navrhovateľa o politickej perzekúcii pôvodných vlastníkov sa podľa krajského súdu odporca v rozhodnutí dostatočne vysporiadal.

9. Podľa názoru krajského súdu na základe samotného odôvodnenia rozhodnutia odporcu ako aj z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu bol nárok navrhovateľa posúdený správne.

10. Odporca v súlade s príslušnými ustanoveniami, ktoré správny súd vyššie citoval ako aj v súlade s tými ktoré uviedol odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na , , správne určil, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom a ani právo na náhradu platných právnych podľa platných právnych predpisov.

11. Krajský súd v závere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého úlohou správnych súdov pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.

III. Odvolanie, vyjadrenia

12. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas dňa 23. septembra 2020 odvolanie. Navrhovateľ mal za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, keďže nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu bol zmenený tak, že rozhodnutie odporcu bude zrušené.

13. Vo vzťahu k nároku podľa ust. krajský súd podľa navrhovateľa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď jednou vetou uviedol, že peňažná náhrada za vyvlastnené pozemky bola poskytnutá, pričom ostatnými námietkami navrhovateľa sa súd nezaoberal. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom odporcu, ktorý uvádza, že náhrada mala byť vyplatená na meno Y.. R. P..

14. Z predložených dokumentov je však zrejmé len to, že náhrada bola zložená na depozitný účet, z ktorého bola vyplatená výdavkovým dokladom. Nie je však zrejmé komu bola táto suma vyplatená. Ak by však bola vyplatená Y.. R. P., na výdavkovom bloku by sa nachádzalo jeho meno a podpis, avšak takýto dôkaz vyplatenia náhrady absentuje. Teda tvrdí, že odporcove závery, že peniaze boli vyplatené, resp. zložené na účet sú mylné, keďže peniaze boli zložené na účet a vyplatené, nie však pôvodným majiteľom pozemkov.

15. Odporca podľa navrhovateľa nesprávne interpretuje ustanovenia , podľa ktorých možno splatiť záväzok zložením dlhovanej veci na súde, keďže tak možno urobiť len z dôležitého dôvodu, ktorým je fakt, že veriteľ je neznámy, neprítomný, alebo v omeškaní. Podľa navrhovateľa však takáto situácia nenastala. Rovnako podľa navrhovateľa odporca chybne uvádza, že zložením sumy na depozitný účet sa táto suma dostala do dispozičnej moci veriteľa, pričom však navrhovateľ nedoložil doklady o tom, že by sa pôvodní vlastníci domáhali vyplatenia náhrady. Navrhovateľ sa stotožnil s tvrdením odporcu, že peniaze boli zložené na účet a vyplatené avšak uviedol, že nedošlo k vyplateniu tejto sumy pôvodným vlastníkom, inak by sa nepochybne na pokladničnom bloku dokladujúcom ich vyplatenie nachádzalo meno, komu boli vyplatené a podpis.

16. Ďalej navrhovateľ namietal citovanie ust. , podľa ktorého vyvlastnenie prebehlo, podľa vtedy účinných právnych predpisov a vo vzťahu k nároku podľa argumentoval znením ustanovení a a rovnako tak ustanoveniami , a , pričom vyzdvihol, že nižšia náhrada bola stanovená z dôvodu, že pôvodní vlastníci vlastnili aj ďalšie nehnuteľnosti, napriek tomu, že ich nemohli užívať. Podľa navrhovateľa pritom nebolo pravdou, že by nepredložil dôkazy o tom, že pôvodní vlastníci patrili k majetkovej skupine a v dôsledku tejto skutočnosti boli pri vyvlastňovaní diskriminovaní. Podľa jeho názoru je podstatné, či bola poskytnutá náhrada znížená z dôvodu, že vyvlastňovací orgán rozhodol, že k danej skupine patria, čo je podľa jeho názoru nepochybné.

17. Ďalej navrhovateľ namietal, že odporca zamietol aj nárok podľa , keďže tvrdí, že na vyvlastnených pozemkoch vznikli sídliská Pošeň a Ostredky. Podľa názoru navrhovateľa však existencia sídliska neznamená, že nemôžu byť navrátené tie časti pozemkov, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie účelu vyvlastnenia, pričom odporca mal skúmať, ktoré časti pozemku sú využívané ako sídlisko a prípadne navrátiť konkrétne pozemky vo forme časti parciel tam, kde je to možné.

18. Slovenský pozemkový fond ako ďalší účastník konania vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave za správny a zákonný, keďže dôvody uvádzané navrhovateľom v odvolaní zo dňa 23. septembra 2020 nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani správnosť napadnutého rozsudku. Keďže v administratívnom konaní nebol preukázaný reštitučný titul, navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave.

19. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

IV. Konanie na odvolacom súde

20. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“) upravujúci v zmysle právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa odvolacie konania podľa piatej časti (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd odvolací (, prvá veta , ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( prvá veta v spojení s a v spojení s vety prvej ). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( a v spojení s veta prvá a ).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých odvolací súd vychádzal

22. Podľa , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

23. Podľa , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

24. Podľa , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

25. Podľa , povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

26. Podľa o mimosúdnych rehabilitáciách, politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a občianskymi postojmi, alebo b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve

VI. Právne posúdenie odvolacieho súdu

27. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku navrhovateľa na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení . Odvolací súd posudzoval rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku, a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

28. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Okrem toho je povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

29. Z administratívneho spisu najvyšší správny súd zistil, že ako vyplýva z vyvlastňovacieho rozhodnutia, právnym rámcom náhrady za vyvlastnené pozemky bol a vyhlášky č. 144/1959 Ú.v..

30. Z vykonaného dokazovania zo strany odporcu mal najvyšší správny súd za preukázané, že náhrada za vyvlastnené pozemky v sume 2869 Kčs bola zložená na depozitný účet Štátnej sporiteľne č. 1015537 a dňa 29. novembra 1962 a poskytnutá na meno Y.. R. P., pričom ostatní pôvodní vlastníci boli o tejto skutočnosti oboznámení dňa 14. januára 1963. Navrhovateľ v podanom odvolaní nerozporuje, že by náhrada za vyvlastnené pozemky bola zložená na depozitný účet, keď uvádza: „Z predložených dokumentov je však zrejmé len to, že náhrada bola zložená na depozitný účet, z ktorého bola vyplatená výdavkovým dokladom. Nie je však zrejmé, komu bola táto suma vyplatená“. 31. Navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že reštituent Y.. R. P. neprevzal vyššie uvedenú sumu sama o sebe nie je dostačujúca na konštatovanie, že došlo k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady s odkazom na . Najvyšší správny súd má za preukázané, že náhrada za vyvlastnené pozemky bola zložená na depozitný účet Štátnej sporiteľne, čo postačuje na preukázanie záveru, že náhrada za dané pozemky bola vyplatená ( a to aj bez ohľadu na to, či ju reštituent R. P. fakticky prevzal).

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tomto smere odkazuje na rozhodovacou činnosť Najvyššieho súdu SR: rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 1. augusta 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 14. mája 2013, podľa ktorého: „Odvolací súd v súvislosti s jedinou odvolacou námietkou navrhovateľov (ktorú však navrhovatelia po prvýkrát vzniesli až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu), že v konaní nebolo preukázané zloženie vyvlastňovacích náhrad za vyvlastnenie častí pozemkov PKN parc.č. 2423 a 2429 do depozitov štátneho notárstva, ľudového súdu či sporiteľne v Považskej Bystrici a teda že prechod nehnuteľností na štát mal odporca posúdiť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odporcu i na jeho vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov a predovšetkým na záznam zo dňa 17.01.2012 nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu, z ktorých bezpochybne vyplýva skutočnosť, že náhrada za pozemky pôvodnej vlastníčke priznaná bola, no bola zložená do depozitu, čím si príslušné orgány v zmysle vyvlastňovacích rozhodnutí splnili svoju povinnosť. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku podľa zákona je splnenie dvoch zákonných podmienok a to, že žiadaný pozemok bol vyvlastnený v dobe určenej v (od 25.2.1948 do 1.1.1990) a za vyvlastnený pozemok nebola poskytnutá náhrada tomu, komu bol pozemok vyvlastnený. Bolo právom pôvodnej vlastníčky rozhodnúť sa náhradu za pozemky prijať (vyzdvihnúť z depozitu) alebo neprijať, avšak v prípade, že riadne priznanú náhradu určenú v zmysle platných cenových predpisov pôvodná vlastníčka neprijala, nemožno na základe tohto jej aktu usudzovať o vyvlastnení pozemkov bez náhrady. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že za uvedené pozemky bola pôvodnej vlastníčke pri ich vyvlastnení poskytnutá náhrada a teda nemožno konštatovať naplnenie reštitučného titulu v zmysle zákona, ako sa toho navrhovatelia v odvolaní domáhali“.

33. Obdobne tak uviedol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. júla 2009, podľa ktorého: „Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvého stupňa, že vo všeobecnosti platí právna domnienka, že zložením finančných prostriedkov osobou povinnou plniť do depozitu, pokiaľ oprávnená osoba plnenie odmietla, nastávajú účinky splnenia, t.j. zaplatenia finančných prostriedkov osobou povinnou plniť. Podľa názoru odvolacieho súdu je však vždy potrebné skúmať, či zloženie finančných prostriedkov do úschovy, malo za následok splnenie záväzku a to vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu.“

34. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že odporca zamietol nárok podľa zákona o reštitúciách, Najvyšší správny súd konštatuje, že daná námietka nie je dôvodná. Nárok podľa predmetného ustanovenia odkazuje na o mimosúdnych rehabilitáciách, podľa ktorého: „Politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo vrstve.“

35. V odôvodnení rozhodnutia Odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava - Nivy zn. Výst. 330/332/1962/V-6 zo dňa 30. júna 1962 je uvedené: „Tunajším odborom bolo zistené, že Y..

R. P. a spol. sú vlastníkmi ďalších nehnuteľností v kat. území P. v oblasti „Nové záhrady“ a preto im nemožno priznať maximálne prípustnú náhradu Kčs 0,40 za 1m2 , ale len Kčs 0,20 za 1m2“

36. Obdobne rozhodol aj odvolací orgán - Komisia pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava - Nivy, ktorý v rozhodnutí zn. Výst. 330/27/1962/Kom. zo dňa 24. októbra 1962 uviedol: „Za role možno poskytnúť najvyššiu náhradu za Kčs 0,40 za 1m2. Keďže však odvolateľ T.. P. a ostatní spoluvlastníci sú vlastníkmi ešte ďalších nehnuteľností / rolí v k.ú. P., odbor výstavby ObNV-Nivy správne rozhodol, keď určil náhradu len Kčs 0,20 za 1m2. Vlastníctvo k pozemkom i keď ich obhospodaruje JRD, sa nemení, preto skutočnosť, že sú užívané JRD nie rozhodujúca pri určení náhrady. V danom prípade bolo rozhodujúce že odvolateľ je vlastníkom ďalších nehnuteľností.“

37. Uvedené dôvody stanovenia minimálnej možnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti nepreukazujú súvis so zákonnými znakmi politickej perzekúcie, keďže z odôvodnenia citovaných rozhodnutí nevyplýva vytýkanie príslušnosti vtedajších vlastníkov pozemkov k určitej špecifickej majetkovej vrstve a takáto skutočnosť, že pôvodní vlastníci pozemkov boli súčasťou určitej majetkovej vrstvy nebola preukázaná ani navrhovateľom. Takáto skutočnosť nie je zrejmá ani z obsahu administratívneho spisu.

38. Vo vzťahu k poslednej námietke odvolania, teda nároku podľa najvyšší správny súd uvádza, že nehnuteľnosť bola podľa predložených podkladov vyvlastnená za účelom výstavby sídliska, pričom podľa podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise bol daný účel splnený. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí Odboru pre výstavbu pri Obvodnom národnom výbore Bratislava - Nivy zn. Výst. 330/332/1962/V-6 zo dňa 30. júna 1962 je uvedený účel vyvlastnenia, a to práve výstavba sídliska „Pošen“ a sídliska „Ostredky“. Skutočnosť, že tento účel bol naplnený preukazujú aj kópie katastrálnych máp uvedené v administratívnom spise. V tomto smere poukazuje Najvyšší správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. . januára 2013, ktorý uvádza: „V napadnutom rozhodnutí z 2. decembra 2002, sp. zn. Mestský súd v Prahe konštatoval, že sídlisko je potrebné chápať ako „celok zahŕňajúci nielen obytné objekty, objekty občianskej a technickej vybavenosti, ale aj plochy nachádzajúce sa medzi týmito objektmi, ak v rámci sídliska plnia nejakú konkrétnu funkciu“. Tento právny názor všeobecného súdu považoval Ústavný súd Českej republiky ako presvedčivý ().“ S danou definíciou sa Najvyšší správny súd stotožňuje a preto považuje aj nezastavané plochy predmetných pozemkov za súčasť sídliska, na ktorého výstavbu boli predmetné pozemky vyvlastnené. Keďže má Najvyšší správny súd za preukázané, že pozemky slúžia na účel vyvlastnenia, nepovažoval za potrebné sa zaoberať návrhmi navrhovateľa o vyčlenenie častí pozemkov, ktoré nie sú využívané ako sídlisko.

39. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu ako i doterajšieho priebehu konania dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a v odvolaní proti rozsudku nie sú takými námietkami, s ktorými by sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevysporiadal. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu, krajský súd ako aj správny orgán správne vyhodnotili skutkový stav a aplikovali príslušné ustanovenia vyššie uvedených zákonov.

40. Najvyšší správny súd si uvedomuje, že sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Zmyslom všetkých bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých. Avšak je potrebné konštatovať, že aj stanovil niekoľko nevyhnutných podmienok na nápravu krívd, ktoré oprávnené osoby museli splniť na to, aby si mohli svoj nárok uplatniť. V danej veci však tieto podmienky neboli splnené.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

41. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s ust. veta druhá a v spojení s veta prvá a s ust. ako vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR.

42. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.