Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžfk/35/2021

Opravné uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36 250 678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 100607757/2019 zo dňa 11.03.2019 a opatrenia žalovaného č. 102106449/2018 zo dňa 06.09.2019, o oprave rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačný súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/35/2021zo dňa 30.11.2022 tak, že namiesto nesprávne uvedeného „v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36 250 678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava“, má byť správne uvedené: „v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36 250 678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947, proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava“.

II. Kasačný súd o p r a v u j e výrok II. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/35/2021zo dňa 30.11.2022 tak, že namiesto nesprávne uvedeného „„Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“, má byť správne uvedené „Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.11.2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. zo dňa 11.11.2020 a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

2. Žalobca podal prostredníctvom krajského súdu návrh na opravu rozsudku kasačného súdu sp. zn. zo dňa 30.11.2022 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), v ktorom uviedol, že v rozsudku kasačného súdu sú uvedené zjavne nesprávne údaje, preto navrhuje ich odstránenie opravou dotknutého rozsudku nasledovne:

a) v úvode rozsudku je nesprávne uvedené „v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VV - AGRO, s.r.o.“. Správne má byť uvedené „v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o.“. Následne o tri riadky nižšie namiesto „proti žalovanému: Daňový úrad Trnava“ má byť uvedené „proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Trnava“. b) vo výroku II. rozsudku kasačného súdu je nesprávne uvedené „Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“, pričom má byť správne uvedené „Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.“

3. Podľa (ďalej aj „“) správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v .

4. Podľa na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Kasačný súd je povinný napraviť pochybenia, spočívajúce v chybe v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Ide o pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní (napr. preklepy, omyly spôsobené kopírovaním textu a pod.). Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy, ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktorá je úplne zjavná.

6. Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2022 došlo k zrejmej chybe v písaní, spočívajúcej v nesprávnom označení žalobcu ako sťažovateľa v hlavičke rozsudku kasačného súdu. Kasačný súd v zmysle zrejmú nesprávnosť písomného vyhotovenia rozsudku opravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode I..

7. Z rozsudku kasačného súdu (jeho odôvodnenia) je zároveň zrejmé, že sťažovateľ, t. j. žalovaný bol v kasačnom konaní neúspešný, keď bola jeho kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 11.11.2020 zamietnutá. Kasačný súd v bode 45 rozsudku kasačného súdu uviedol, že „o trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi“. Zrejmou chybou pri písaní rozsudku došlo k nezrovnalosti vo výrokovej časti II. a odôvodnenia rozsudku kasačného súdu, keď vo výrokovej časti kasačný súd vyslovil, že „účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“.

8. Kasačný súd si je vedomý toho, že inštitút opravy rozsudku v zmysle je limitovaný pri oprave výroku rozsudku, a to ustanovením , podľa ktorého je správny súd viazaný rozsudkom, len čo ho vyhlási. Kasačný súd si je zároveň vedomý, že pri vyhotovovaní rozsudku kasačného súdu pochybil vo výrokovej časti II. rozsudku a má za to, že tvrdou aplikáciou v spojení s by boli poručené práva žalobcu v takej miere, že by došlo k zásahu do jeho chráneného práva na spravodlivý proces v zmysle článku 46 (ďalej aj „“).

9. Kasačný súd tu poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.07.2014, v zmysle ktorého „ zaručuje každému právo domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným postupom pred súdom alebo iným orgánom. Ústavný súd však vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že obsahom tohto práva je právo účastníka, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy majúcej svoj základ v právnom poriadku Slovenskej republiky. To zodpovedá i požiadavke na zákonnosť činnosti všetkých štátnych orgánov, všeobecné súdy nevynímajúc.“ 10. „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov ( ). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa v je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok.“

11. „Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať

v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných ) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z (porov. naposledy napr. ).

12. „Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia . Ako ústavný súd uviedol už v citovanom náleze sp. zn. , je úlohou zákonodarcu (porov. a ) vyvážiť a zabezpečiť praktický súlad týchto práv. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie [v prejednávanej veci ide o ]. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj ). Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia. V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (), ako aj ústavného súdu () uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia.“

13. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.04.2013, kde sťažovateľka namietala porušenie svojich garantovaných práv, namietajúc, že Najvyšší súd Slovenskej opravným uznesením zmenil svoj pôvodný výrok v rozsudku (ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie), keď rozsudok krajského súdu potvrdil, a tam mu priznal opačný materiálnoprávny význam. Ústavný súd po preskúmaní opravného uznesenia dospel k záveru, že „najvyšší súd postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami o oprave zrejmých nesprávností jednotlivých častí súdneho rozhodnutia (v danom prípade výroku rozhodnutia), ktoré ústavne akceptovateľným spôsobom interpretoval a aplikoval, preto aj jeho právne závery sú ústavne akceptovateľné“.

14. Kasačný súd z uvedených dôvodov, aj s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že chybu vo výroku II. rozsudku kasačného súdu je nevyhnutné opraviť postupom podľa . Zvýrazňuje, že výrok II. rozsudku kasačného súdu je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením a ide o zrejmú chybu (omyl), ktorá vznikla pri koncipovaní rozsudku kasačného súdu. V prípade, ak by kasačný súd zvolil výklad, ktorý by uprednostnil absolútnu nemennosť hoc aj očividne nezmyselného a chybného výroku rozsudku kasačného súdu, došlo by tak k prehnane reštriktívneho výkladu tohto ustanovenia a kasačný súd by nezohľadnil právo žalobcu na zákonné (teda aj správne) rozhodnutie vyplývajúce z . Kasačný súd si uvedomuje, že toto opravné uznesenie bude mať vplyv aj na postavenie žalovaného, avšak má za to, že takýto zásah je odôvodnený aj tým, že jemu

samému muselo byť zrejmé, že výrok II. rozsudku kasačného súdu je zjavne nesprávny. Kasačný súd preto vyhovel návrhu žalobcu na opravu rozsudku kasačného súdu aj v druhej časti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode II.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.