Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Svk/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: L.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX S., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému (sťažovateľovi): Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. 1, 813 04 Bratislava 1, IČO: 00 212 008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR -2023 zo dňa 26. januára 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného voči rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -67 zo dňa 17. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie 1. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej aj „povinná osoba“) rozhodnutím č. -2022 zo dňa 06. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa a o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v spojení s a 47 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v nadväznosti na ust. zákona o slobode informácií a v spojení s o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 21.11.2022 v znení doplnenia zo dňa 24.11.2022 v časti sprístupnenia informácií „1. Každý program zaobchádzania vypracovaný od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Každé vyhodnotenie programu zaobchádzania vypracované od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Nevyhovenie žiadosti povinná osoba odôvodnila ustanoveniami a a , podľa ktorých zbor nemá povinnosť informovať o. i. o obsahu údajov, ktorými sú poznatky o priebehu výkonu trestu a poznatky o plnení programu zaobchádzania. Povinná osoba uviedla, že požadované informácie sú operatívne poznatky o správaní väznenej osoby a ich sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale sprístupnenie negatívnych záznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby voči personálu zboru. Nesprístupnenie uvedených informácií umožňuje bez obáv zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania s väznenými osobami.

3. Žalovaný rozhodnutím č. GR -2023 zo dňa 26. 01. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v zmysle osobitných zákonov Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá povinnosť informovať o obsahu niektorých osobných údajov spracúvaných o obvinenom alebo odsúdenom v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu výkonu väzby alebo účelu výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak je nesprístupnenie takých údajov odôvodnené individuálnym posúdením osoby obvineného alebo odsúdeného. 4. S poukazom na dôvodovú správu k žalovaný uviedol, že program zaobchádzania je prostriedok na realizáciu individuálnej formy zaobchádzania s odsúdeným, ktorý je zameraný na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti, rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu. Skonštatoval, že s programom zaobchádzania je odsúdený oboznámený a povinná osoba ďalej nie je povinná poskytovať odsúdenému program zaobchádzania a jeho vyhodnotenie, pretože ich poskytnutím by mohlo dôjsť k účelovému prispôsobovaniu správania väznenej osoby. 5. Žalovaný bol toho názoru, že povinná osoba postupovala správne, keď na základe poznania osobnosti žalobcu, ktorá je jej známa zo zaobchádzania so žalobcom ako osobou vo výkone trestu, vyhodnotila, že poskytnutie žiadaných informácií nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel výkonu trestu, teda náprava žiadateľa ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -67 zo dňa 17. júla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa (ďalej len „“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie. 7. Správny súd odkázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.04.2019 k aplikácii V nadväznosti na tieto závery správny súd zastal názor, že v danom prípade ide o údaje, ktorých sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií, ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k negatívnej reakcii väznenej osoby voči personálu zboru. Ide teda o údaje, ktoré povinná osoba v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia môže, avšak nemusí sprístupniť, a teda na poskytnutie uvedených informácií nie je právny nárok. Rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení týchto informácii však musí - podľa správneho súdu - povinná osoba riadne odôvodniť (právne aj skutkovo) a vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej (žiadajúcej) osoby. 8. Spornou otázkou v prejednávanej veci podľa správneho súdu bolo, že žalobca nevedel, na základe akého dôvodu bola jeho osoba vyhodnotená žalovaným a povinnou osobou ako osobnosť, ktorej poskytnutie žiadaných informácií nie je vhodné. Žalovaný však na tomto skutkovom základe v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel trestu, teda náprava žalobcu ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody. 9. Podľa názoru správneho súdu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Táto nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že z prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby a následne ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností vyhodnotil žalovaný osobu žalobcu ako osobnosť so zvýšeným impulzívnym a hostilným potenciálom v správaní. Z obsahu administratívneho spisu tiež podľa správneho súdu nevyplýva vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by žalovaného viedli k uvedenému záveru. Správny súd poukázal na to, že žalovaný na str. 8 v odseku 4 napadnutého rozhodnutia priamo konštatoval, že poskytnutie žiadaných informácií nie je žiadateľovi z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žiadateľa a zároveň povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí nevenovala žiadnu pozornosť otázke individuálneho posúdenia osoby žalobcu, odôvodnenie nesprístupnenia žiadaných informácií bolo skôr všeobecného charakteru. 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že v oboch preskúmavaných rozhodnutiach absentuje splnenie materiálnej podmienky nesprístupnenia požadovaných informácií - t. j. objasnenie,

prečo bola osoba žalobcu vyhodnotená žalovaným negatívne. Správny súd dodal, že neposkytnutie informácií musí byť presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia a vo vzťahu na konkrétnym okolnostiam prípadu. 11. Správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa povinná osoba opätovne zaoberala žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií a individuálne skúmala, či sprístupnením požadovaných informácií žalobcovi by mohlo dôjsť k následkom negatívne vplývajúcim na výkon trestu odňatia slobody žalobcom. Pre urobenie tohto záveru je potrebné mať dostatok skutkových podkladov (napr. správy pedagógov alebo psychológa), ktoré musia byť súčasťou spisu a musia byť správnymi orgánmi v odôvodnení vyhodnotené a v prípade, ak znovu dospeje k názoru, že je potrebné rozhodnúť o odmietnutí

- nesprístupnení požadovaných informácií, tak musí dbať na to, aby svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia 12. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa a , ktorou žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. 13. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že „... z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností vyhodnotil žalovaný osobu žalobcu ako osobnosť so zvýšeným impulzívnym a hostilným potenciálom v správaní, keďže z obsahu administratívneho spisu nevyplýva vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by žalovaného viedli k uvedenému záveru“. Poukázal na to, že uvedený záver prijal vedúci výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom v stanovisku k žiadosti zo dňa 01.12.2022 (založenom v spise prvostupňového orgánu), ktorý podľa sťažovateľa spĺňa odborné kritéria na pedagogické hodnotenie odsúdených osôb a ktorý je zo svojej pozície oprávnený poskytovať aj stanoviská k sprístupňovaniu poznatkov o priebehu výkonu trestu podľa odsúdeným osobám. V súvislosti s uvedeným sa žalovanému javí požiadavka správneho súdu, že pre urobenie tohto záveru je potrebné mať dostatok skutkových podkladov, ktoré musia byť súčasťou spisu a musia byť správnymi orgánmi v odôvodnení vyhodnotené, ako neodôvodnená, keďže stanovisko zodpovednej osoby, t. j. vedúceho výkonu trestu je súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu. 14. Podľa žalovaného správny súd nesprávne právne posúdil vec aj tým, že žiadal vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej (žiadajúcej) osoby, a to z dôvodu, že negatívny vplyv na výkon trestu žiadateľa spočíva práve v reálnej hrozbe zvýšenia impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní sa žiadateľa, najmä voči personálu ústavu, ktorý záver bol prijatý práve vedúcim výkonu trestu v jeho stanovisku k žiadosti zo dňa 01.12.2022. 15. Odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu - konkrétne od rozsudku sp. zn. zo dňa 17. 4. 2019 - videl žalovaný v tom, že vo veci sp. zn. povinná osoba odôvodnila nesprístupnenie kópie hodnotenia programu zaobchádzania tým, že požadované informácie sú informáciami obsiahnutými v záznamoch z pozorovania väznených osôb, resp. hodnotiacimi úsudkami o správaní väznenej osoby vo väzenských podmienkach, t. j. informáciami podľa - poznatky o priebehu výkonu trestu a poznatky o plnení programu zaobchádzania, o obsahu ktorých Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá povinnosť informovať. Naopak, správny súd v tejto veci nepovažoval za riadne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré vychádza zo stanoviska vedúceho oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022 (založené v spise prvostupňového orgánu), v ktorom uviedol, že neodporúča žiadateľovi hodnotenia programov zaobchádzania vydať aj z dôvodu, že to nie je vhodné z pedagogického hľadiska, nakoľko v požadovaných hodnoteniach sú poznatky o priebehu výkonu trestu určené pre personál realizujúci zaobchádzanie s odsúdenými, taktiež reálne hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní sa žiadateľa, najmä voči personálu ústavu. V tomto smere sa správny súd podľa sťažovateľa odchýlil od rozsudku kasačného súdu sp. zn. zo dňa 17.4.2019, ktorý napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo iba všeobecné konštatovanie vo vzťahu k aplikácii , nezrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -87 zo dňa 28.3.2018, ktorý potvrdil rozhodnutia správnych orgánov. 16. Rovnako sa podľa žalovaného správny súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdu, keď ako spornú otázku označil to, že žalobca nevedel, na základe akého dôvodu bola jeho osoba vyhodnotená žalovaným a povinnou osobou ako osobnosť, ktorej poskytnutie žiadaných informácií nie je vhodné. Naproti tomu kasačný súd vo veci sp. zn. zamietol kasačnú sťažnosť, v ktorej tam uvedený sťažovateľ namietal, že krajský súd len v hypotetickej rovine prevzal tvrdenia žalovaného o možnej

agresii odsúdených (nie sťažovateľa) pri a po poskytnutí žiadanej informácie. Kasačný súd teda vo veci sp. zn. nepodmieňoval rozhodnutie o nesprístupnení údajov podľa ďalším postupom povinných osôb. 17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Argumentoval tým, že sťažovateľ nikde v predchádzajúcom konaní nespomenul stanovisko vedúceho oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022, preto túto argumentáciu považuje za novotu. Poukázal na to, že uvedené stanovisko nebolo zmienené v preskúmavaných rozhodnutiach. Uviedol, že po vrátení veci bude mať povinná osoba priestor, aby reflektovala na vady, ktoré identifikoval správny súd. Stanovisko vedúceho - bez hodnotenia pedagógov, resp. psychológov a pod. - podľa žalobcu samo osebe nie je dôkazom o jeho hostilite. Žalobca zdôraznil, že stanovisko vedúceho oddelenia zo dňa 01.12.2022 obsahuje výlučne jedinú vetu k jeho osobe, ktorú považuje za vágnu. Ak tieto závery prebral žalovaný do napadnutého odôvodnenia, mal ich podľa žalobcu odôvodniť. 18. K namietanému odklonu žalobca uviedol, že jediné rozhodnutie jediného senátu kasačného súdu nepovažuje za ustálenú súdnu prax. Tiež uviedol, že kasačný súd sa vo veci sp. zn. explicitne nezaoberal námietkou všeobecnosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že na odmietnutie podľa nie je potrebné vyhodnocovať osobnosť žiadateľa. Naopak, bol toho názoru, že by mal byť oboznámený s každým programom zaobchádzania a s každým jeho vyhodnotením.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a . 20. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 21. Podľa a , zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. 22. Podľa , zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). 23. Podľa správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správne orgány okrem odkázali vo svojom výroku aj na ustanovenie zákona o slobode informácií, ktorý obmedzuje právo na informácie z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí bolo však jednoznačne zrejmé, že dôvodom odmietnutia informácie v prejednávanej veci bol priamo osobitný zákon - ( a ), ktorý je k zákonu o slobode informácií v pomere špeciality. 25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal odklon správneho súdu od rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. , a tým aj nesprávne právne posúdenie v dvoch rovinách (i) ustanovenie v spojení s kategoricky vylučuje sprístupnenie informácií o programe zaobchádzania, (ii) nie je potrebné konkretizovať odôvodnenie nesprístupnenia informácií v konkrétnej veci (s ohľadom na osobu žiadateľa). 26. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. citoval a naň poukazoval v najrozsiahlejšom a východiskovom bode právneho posúdenia - v bode 46. napadnutého rozsudku. Sťažovateľ však namietal spôsob, akým bolo toto rozhodnutie aplikované, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci sp. zn. neboli požadované informácie žiadateľovi

sprístupnené, naproti tomu v tejto veci bolo jeho rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie zrušené. 27. Kasačný súd rozumie, že sťažovateľovi sa predmetná vec javí z hľadiska právnych východísk podobná veci sp. zn. , avšak v každom jednotlivom prípade je potrebné zohľadniť skutkové a právne osobitosti jednotlivých žiadostí o sprístupnenie informácií, ako aj osobitnosť žalobnej a kasačnej argumentácie, na ktorú jednotlivé senáty (správneho, resp. kasačného súdu) reagovali. Vo veci sp. zn. žiadateľ žiadal mierne odlišný druh informácií (vyhodnotenie jedného konkrétneho programu zaobchádzania, nežiadal program zaobchádzania), pričom o týchto informáciách bol tam uvedený žiadateľ ústne oboznámený bezprostredne pred podaním žiadosti (k tomu pozri bod 60 rozsudku sp. zn. ). V tu prejednávanej veci žiadateľ žiadal širší rozsah informácií (aj programy zaobchádzania). 28. Zároveň je potrebné zohľadniť, že hoci rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zamietol kasačnú sťažnosť žiadateľa o sprístupnenie informácie/žalobcu, právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí neobsahuje kategorické tvrdenie, že poznatky o plnení programu zaobchádzania sa v žiadnom prípade nesprístupňujú. Rovnako z uvedeného rozhodnutia nevyplýva právny názor, že nie je potrebné individuálne zohľadniť, prečo nie sú tieto informácie sprístupnené konkrétnemu žiadateľovi - keď bod 60. rozsudku sp. zn. odkazuje na konkrétne okolnosti tohto prípadu, z ktorých vyplýva, že tam uvedenému žiadateľovi boli požadované informácie bezprostredne pred podaním žiadosti ústnou formou oznámené. Sťažovateľov výklad uvedeného rozhodnutia kasačného súdu preto úplne nezodpovedá právnym záverom a východiskám v ňom uvedeným. 29. Kasačnému súdu je známa aj neskoršia rozhodovacia činnosť, ktorá nadviazala na východiská rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. , tieto ďalej interpretovala a rozšírila, keď v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.10.2022 kasačný súd uviedol, že ustanovenie je potrebné aplikovať v každom individuálnom prípade - zohľadňujúc proporcionalitu zásahu do práva na informácie (k tomu pozri bod 41. a nasl. rozsudku sp. zn. ). Uvedený neskorší rozsudok kasačného súdu tiež reflektoval na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplývali informácie o psychologickom profile žiadateľa (ktorým je odsúdený), ako aj na výšku uloženého trestu odňatia slobody žiadateľa a na vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody (k tomu pozri bod 44. rozsudku sp. zn. ). Tieto skutočnosti však z administratívneho spisu v tu prejednávanej veci nevyplývajú. 30. Pre právne posúdenie tejto veci je preto kľúčový výklad v spojení s , ktorý limituje prístup k informáciám o odsúdenom, ktoré sa týkajú priebehu výkonu jeho trestu. 31. Kasačný súd k aplikácii uvedených ustanovení už poznamenal, že tieto je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, pričom zdôraznil, že dikcia ustanovenia „stanovuje, že povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch podľa ods. 1 písm. k) a h), teda ani o priebehu výkonu trestu (t. j. nemá povinnosť, ale môže). Či povinná osoba bola oprávnená aplikovať toto ustanovenie v individuálnom prípade, preto treba vnímať aj cez prizmu článku 26 ods. 4 SR, t. j. cez prizmu skúmania dotknutého verejného záujmu a proporcionality zásahu do práva informácie“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 26.10.2022). 32. V súvislosti s takýmto znením právnej normy - „povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“ - poukazuje kasačný súd na to, že táto nie je formulovaná v tom zmysle, že tieto informácie sa za žiadnych okolností a v žiadnom rozsahu nesprístupnia (napr. povinná osoba nesprístupní údaje), t. j. nemá povahu kogentného všeobecného zákazu. Zákonodarca pri sprístupňovaní informácií vo všeobecnom právnom predpise - zákone o slobode informácií, ktorého všeobecné východiská sú aplikovateľné aj na túto vec, hoci sa jedná o dôvod nesprístupnenia podľa osobitného právneho predpisu - osobitne berúc do úvahy znenie („povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“), predpokladal dve situácie, a to „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“ informácie. Berúc do úvahy vlastné znenie ustanovenia a súvisiace ústavnoprávne rozmery (najmä ) je nepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho - a najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného odôvodnenia - viedol k paušálnemu nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom základe, že sa informácia týka poznatkov o priebehu výkonu trestu, resp. poznatkov o plnení programu zaobchádzania, nie je v demokratickej spoločnosti dlhodobo udržateľný. Zákonodarca totiž v zákone o slobode informácií predpokladal nielen možnosť nesprístupnenia, ale aj obmedzenia sprístupnenia požadovaných informácií (k tomu porovnaj aj zákona o slobode informácií). 33. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil so závermi správneho súdu, že rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení týchto informácii musí povinná osoba riadne odôvodniť (právne aj

skutkovo) a vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej (žiadajúcej) osoby. 34. Naviac k uvedenému kasačný súd dopĺňa, že Ústavný súd Slovenskej republiky stabilne potvrdzuje, že „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd” (napr. , , , podobne aj ). 35. V prejednávanej veci je potreba odôvodnenia dôvodov nesprístupnenia informácií relevantná aj z toho dôvodu, že zo skutkových a právnych okolností tejto veci vyplýva, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu napádal dôvod a rozsah nesprístupnenia informácií (požadoval uplatnenie reštriktívneho výkladu jednotlivých ustanovení právnych predpisov) a žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uviedol, že osoba žalobcu je žalovanému známa a poskytnutie žiadaných informácií nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žalobcu, ale tieto závery žalovaný uviedol bez odkazu na podklad, z ktorého vyplývajú. 36. Kasačný súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 03.11.2009 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.11.2011). 37. V kasačnej sťažnosti, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný síce uvádza, že negatívny vplyv na výkon trestu žiadateľa spočíva práve v reálnej hrozbe zvýšenia impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žiadateľa - najmä voči personálu ústavu. Takýto názor sťažovateľa - bez ďalšieho odôvodnenia

- však kasačný súd nemôže z administratívneho spisu verifikovať. Ak má byť dôvodom nesprístupnenia informácie to, že požadované informácie sa týkajú priebehu výkonu trestu, resp. poznatkov o plnení programu zaobchádzania a ich sprístupnenie nie je z pedagogického (resp. iného relevantného) hľadiska vhodné, je potrebné dostatočne konkrétne tieto riziká v odôvodnení rozhodnutia špecifikovať, resp. aspoň uviesť, z akého podkladu v administratívnom spise tieto východiská vychádzajú. Absencia, resp. príliš všeobecné uvedenie týchto rizík v odôvodnení rozhodnutia (bez relevantného podkladu v administratívnom spise) totiž - okrem iných - vedie k tomu, že sťažovateľ (a v konečnom dôsledku potom ani súdy v rámci súdneho prieskumu), nemajú možnosť verifikovať, či verejný záujem na sprístupnení týchto informácií neprevažuje nad osobitným režimom, ktorý sa na tieto informácie vzťahuje (obmedzenie sprístupnenia, resp. nesprístupnenie informácie), príp. či orgány verejnej správy v predmetnej otázke nevybočili z rámca správnej úvahy. 38. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti argumentoval stanoviskom vedúceho výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022 (ktoré je založené v administratívnom spise), toto stanovisko sa kasačnému súdu nejaví ako dostatočné, a to jednak z dôvodu, že ani len nebolo zmienené v preskúmavaných rozhodnutiach, a materiálne tiež z dôvodu, že toto sa konkrétnym okolnostiam nesprístupnenia informácie vo vzťahu k správaniu žalobcu venuje len veľmi stroho v jednej vete na strane 2. Argumentácia sťažovateľa týmto stanoviskom preto nie je spôsobilá zvrátiť závery správneho súdu vyslovené v napadnutom rozsudku. 39. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, preto postupom podľa kasačnú sťažnosť zamietol. 40. Kasačný súd záverom dopĺňa, že týmto rozsudkom (v zhode s napadnutým rozsudkom správneho súdu) bez ďalšieho neprezumuje, že sťažovateľovi majú byť požadované informácie sprístupnené, ale - v prípade neposkytnutia informácií - požaduje od žalovaného vyššiu mieru konkretizácie okolností, ktoré majú tvoriť právny základ nesprístupnenia požadovaných informácií. 41. Je tiež nesporné, že žalovaný má v ďalšom postupe primerane zohľadniť aj verejný záujem chránený , ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k novelizujúcemu zákon o výkone trestu odňatia slobody, kde k ustanoveniu zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reakívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych

javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“ 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle . 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 ( a ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.