Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, F. G. XXX/XX, XXX XX F. H. I., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. 1, 813 04 Bratislava 1, IČO: 00 212 008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR -2023 zo dňa 26. 01. 2023, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR -2023 zo dňa 26.01.2023 a rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom č. -2022 zo dňa 06.12.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 21. 11. 2022 požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej aj ako „ústav“ alebo „povinná osoba“) o sprístupnenie fotokópií týchto informácií: „1. Každý program zaobchádzania vypracovaný od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Každé vyhodnotenie programu zaobchádzania vypracované od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 3. Záznamov o nevydaní veci, a to časopisov „ČESKÉ PÉČKO“ č. 10, 11 a 12/2022.“.

2. Dňa 25. 11. 2022 bolo ústavu doručené doplnenie žiadosti, v ktorej žalobca uviedol: „1. V prvom rade upozorňujem, že dané informácie som nežiadal v režime , preto považujem za nenáležité, ak ústav automaticky vybavuje túto žiadosť v tomto režime. 2. Podľa mám právo na prístup k informáciám o spracúvaní mojich osobných údajov (ust. je tu v príkrom rozpore a neuplatní sa), preto mala byť žiadosť vybavená v intenciách tohto zákona. Nemôže byť potom pochýb, aké údaje a koho sa týkajú, keď ich žiadam ja. Inak povedané, žiadam programy zaobchádzania vypracované na moju osobu, rovnako tak ich vyhodnotenie. A keď som uviedol „každý“, znamenať to môže len to, že chcem každý jeden, čo nevyhnutne implikuje, že od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. Tak ako bolo uvedené aj v žiadosti, čo nemôže vzbudzovať pochybnosti. Záznamy o nevydaní veci (časopisov) takisto žiadam vo vzťahu k mojej osobe.“.

3. Ústav rozhodnutím č. -2022 zo dňa 06. 12. 2022 o odmietnutí – nesprístupnení informácie sčasti (ďalej len „ prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa a o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj ako „“ alebo „zákon o slobode informácií“) v spojení s a 47 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v nadväznosti na ust. zákona o slobode informácií a v spojení s o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel a požadované informácie žiadateľa: „1. Každý program zaobchádzania vypracovaný od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Každé vyhodnotenie programu zaobchádzania vypracované od počiatku výkonu trestu odňatia slobody.“ v znení doplnenej žiadosti zo dňa 24. 11. 2022: „Inak povedané, žiadam programy zaobchádzania vypracované na moju osobu, rovnako tak ich vyhodnotenie. A keď som uviedol „každý“, znamenať to môže len to, že chcem každý jeden, čo nevyhnutne implikuje, že od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. Tak ako bolo uvedené aj v žiadosti, čo nemôže vzbudzovať pochybnosti.“ podľa osobitného zákona žiadateľovi nesprístupnil. Nevyhovenie žiadosti odôvodnil ustanovením a a , podľa ktorého zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov, ktorými sú osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia osobnosti, poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, o udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Ústav v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že požadované informácie sú operatívne poznatky o správaní väznenej osoby a ich sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale sprístupnenie negatívnych záznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby voči personálu zboru. Nesprístupnenie uvedených informácií umožňuje bez obáv zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania s väznenými osobami. K ďalším informáciám požadovaným v bode 3. žiadosti, a to: „3. Záznamov o nevydaní veci, a to časopisov „ČESKÉ PÉČKO“ č. 10, 11 a 12/2022.“ ústav uviedol, že ich má k dispozícii a nevzťahuje sa na ne obmedzenie k ich prístupu, preto tieto vo forme fotokópie žalobcovi sprístupnil.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že prezentované právne názory ústavu sú svojvoľné a nenáležité. Uviedol, že ak má povinnosť plniť program zaobchádzania pod hrozbou disciplinárneho trestu a pedagóg má povinnosť oboznámiť ho s programom zaobchádzania, ktorý dokonca žalobca podpisuje, či s jeho vyhodnotením, tak argumentácia ústavu, že by mohlo dôjsť k jeho účelovému správaniu (atď.), je celkom zjavným excesom z pravidiel tak formálnej ako aj právnej logiky. Podľa jeho názoru je ustanovenie a v súčasnej dobe značne problematické až obsolétne, pokiaľ ide o jeho prepojenosť s citovaného zákona. Ust. bolo novelizované v roku 2013, avšak s „novou“ úpravou ochrany osobných údajov podľa je v značnom rozpore. Podľa žalobcu sprístupnenie kópie programov zaobchádzania týkajúcich sa jeho osoby, o ktorých bol oboznámený (vrátane ich vyhodnotení) nemožno odoprieť použitím ust. . Je potrebné použiť tzv. „teleologickú redukciu“ na program zaobchádzania a jeho vyhodnotenie, pokiaľ ide o sprístupnenie informácie jemu samému, pretože ust. je v rozpore s účelom citovaného zákona (najmä cieľmi zaobchádzania) a s jeho právom na informačné sebaurčenie a osobnú autonómiu. Takisto je v rozpore so zásadami spracúvania osobných údajov podľa III. časti , a to najmä s právom na prístup k osobným údajom, ich opravu, vymazanie či obmedzenie.

5. Žalovaný rozhodnutím č. GR -2023 zo dňa 26. 01. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v zmysle osobitných zákonov Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá povinnosť informovať o obsahu niektorých osobných údajov spracúvaných o obvinenom alebo odsúdenom v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu výkonu väzby alebo účelu výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak je nesprístupnenie takých údajov odôvodnené individuálnym posúdením osoby obvineného alebo odsúdeného. V takýchto prípadoch má osobitná právna úprava prednosť pred zákonom o slobode informácií. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 15. marca 2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.

marca 2018, cit.: „...vzhľadom na horeuvedené možno konštatovať, že zákonodarca presne stanovil, kedy je verejný záujem na neposkytnutí informácie, pričom ho odôvodnil skutočnosťou, že sprístupnenie informácie by malo negatívny vplyv na výchovný proces v rámci výkonu trestu a mohlo by zmariť účel výkonu trestu. 31. Správny súd má za to, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných alebo vyvolať nepokoje resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. ...34. Ako vyplýva z zbor nemá povinnosť informovať o osobných údajoch podľa odseku písm. h) a k), to však nevylučuje situáciu, kedy si sám vyhodnotí, že informovanie o týchto údajoch je z pedagogického hľadiska vhodné, avšak záleží len na jeho posúdení akú formu informovania žiadateľ zvolí, resp. v celom rozsahu a akým spôsobom informáciu zverejní.“. Žalovaný uviedol, že citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. apríla 2019, cit.: „61. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že v zmysle ustanovenia a zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov, pričom podľa písmena k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia podlieha režimu v zmysle ust. citovaného zákona. 62. Kasačný súd konštatuje, že zverejnenie takýchto informácií v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. Najvyšší súd uzatvára, že poskytnutie informácií, požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. zákona o výkone trestu, vylučuje zákon.“.

6. Žalovaný považoval argumentáciu ústavu za súladnú so zákonom o slobode informácií a s . S poukazom na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu a citovanú judikatúru uviedol, že program zaobchádzania je prostriedok na realizáciu individuálnej formy zaobchádzania s odsúdeným, ktorý je zameraný na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti, rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu. Pedagóg pri jeho uplatňovaní sleduje dosiahnutie účelu výkonu trestu, ktorým je v tomto prípade najmä náprava odsúdeného ako páchateľa trestnej činnosti. Žalovaný uviedol, že v rámci prípravy programu zaobchádzania je odsúdenému daná dostatočná možnosť spoluúčasti, tým, že odsúdený navrhne aktivity, o ktoré má záujem. S programom zaobchádzania je odsúdený oboznámený a ústav ako povinná osoba ďalej nie je povinný poskytovať odsúdenému program zaobchádzania a jeho vyhodnotenie, pretože ich poskytnutím by mohlo dôjsť k účelovému prispôsobovaniu správania uväznenej osoby, čo by znemožnilo pozorovať prirodzené správanie odsúdenej osoby, a tak odhaľovať jej negatívne a častokrát skryté vlastnosti, postoje a návyky, čím sa dosahuje vyššia adresnosť využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania počas výkonu trestu. Uvedené nevylučuje situáciu, kedy pedagóg vyhodnotí, že poskytnutie programu zaobchádzania je vhodné na dosiahnutie nápravy odsúdeného, no je iba na jeho zvážení v akom rozsahu, respektíve forme poskytne takú informáciu, či zvolí vysvetlenie niektorých častí programu zaobchádzania počas ústneho pohovoru s ďalším výchovným usmernením pre väznenú osobu. Žalovaný bol toho názoru, že ústav postupoval správne, keď na základe poznania osobnosti žalobcu, ktorá je ústavu známa zo zaobchádzania so žalobcom ako osobou vo výkone trestu, vyhodnotil, že poskytnutie žiadaných informácií nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel výkonu trestu, teda náprava žiadateľa ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody. K tvrdeniu žalobcu, že ust. je v značnom rozpore so o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že predstavuje zákonnú úpravu poskytovania osobitnej kategórie informácií a to poznatkov o priebehu výkonu trestu väznených osôb podľa zákona o výkone trestu. Aplikovanie zákona o výkone trestu potvrdil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 10. 2022 v prípade neposkytnutia informácie o incidentoch, kedy došlo k špecifikovaným formám sťažovateľovho negatívneho správania (explicitne sťažovateľ požadoval obsah a formu záznamov o takýchto incidentoch), teda poznatkov o priebehu sťažovateľovho výkonu trestu podľa zákona o výkone trestu, a uviedol: „...za osobitný zákon, ktorý stanovuje limity na prístup k informáciám z dôvodu ochrany verejného záujmu, je potrebné považovať aj zákon o výkone trestu odňatia slobody, ktorý v v spojení s limituje prístup k informáciám o odsúdenom týkajúcich sa priebehu jeho výkonu trestu. ... nielen informácie o obsahu týchto záznamov, ale aj informácie o existencii a dátume ich zaevidovania práve titulom ich konkrétnosti

a povahy nadobúdajú charakter informácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktoré majú potenciál ohroziť verejný záujem.“.

Správna žaloba – žalobné body

7. Žalobca v podanej žalobe namietal, že povinná osoba ako aj žalovaný postupovali pri výklade ust. svojvoľne, teda vec nesprávne právne posúdili, keďže nepredstavuje výluku pre sprístupnenie programu zaobchádzania. Uviedol, že program zaobchádzania podľa vypracúva pedagóg pre každého odsúdeného individuálne, pričom o tomto je odsúdený oboznámený a oboznámenie odsúdený potvrdí svojím podpisom (podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ). Je zrejmé, že pedagóg musí ex lege oboznámiť odsúdeného s programom zaobchádzania, čo vyplýva aj z Rozkazu ministra spravodlivosti č. 16/2015. Žalobca uviedol, že ak bol preukázateľne oboznámený s každým jedným programom zaobchádzania a ak má povinnosť plniť tento program zaobchádzania pod hrozbou disciplinárneho trestu (, v spojení s ), tak argumentácia žalovaného a povinnej osoby, že by mohlo dôjsť k účelovému prispôsobovaniu správania väznenej osoby – žalobcu sa žalobcovi javí ako absolútny exces z pravidiel formálnej a právnej logiky. Poukázal na účel programu zaobchádzania podľa , z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že program zaobchádzania vyžaduje, aby odsúdený prispôsobil svoje správanie v súlade s jeho obsahom.

8. Žalobca uviedol, že považuje za svojvoľný názor žalovaného, že pedagóg si sám môže vyhodnotiť, kedy je poskytnutie programu zaobchádzania vhodné a je iba na jeho zvážení, v akom rozsahu či forme poskytne väznenej osobe požadovanú informáciu. Ostáva mu „veľkou záhadou“ ako má odsúdený plniť program zaobchádzania, keď s ním nebol oboznámený, resp. bola mu oboznámená len jeho časť. K tomu žalobca uviedol, že s programami zaobchádzania bol oboznámený v celosti, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhol, aby súd ako dôkaz uložil žalovanému povinnosť predložiť do spisu všetky programy zaobchádzania žalobcu, vrátane podpisu žalobcu o oboznámení sa s nimi.

9. Žalobca argumentoval, že tvrdenie žalovaného, že: „...povinná osoba postupovala správne a na základe poznania osobnosti odvolateľa, ktorá je povinnej osobe známa zo zaobchádzania s odvolateľom ako osobou vo výkone trestu, vyhodnotila, že poskytnutie žiadaných informácií nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní odvolateľa. Odvolací orgán konštatuje, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel trestu, teda náprava žiadateľa ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody,...“, je v príkrom rozpore s možným a logickým záverom dokazovania, keďže v tomto smere povinná osoba žiadne dokazovanie a tomu zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia nerealizovala a takisto ho nerealizoval ani žalovaný. Ide tak o vadu nepreskúmateľnosti a arbitrárne hodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu. Žalobca zopakoval, že bol oboznámený s každým jedným programom zaobchádzania a zo strany pedagógov nedošlo k vyhodnoteniu, že by poskytnutie oboznámenia s programom zaobchádzania, či poskytnutie informácií zo strany povinnej osoby nebolo vhodné z pedagogického hľadiska, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žalobcu.

10. Žalobca vo vzťahu k nesprístupneniu vyhodnotení programov zaobchádzania uviedol, že aj pre tento prípad platia všetky argumenty uvádzané v žalobe k nesprístupneniu samotných programov zaobchádzania. Argumentoval, že hodnotenie programu zaobchádzania, o ktorom je odsúdený oboznámený (a v prípade jeho neplnenia aj disciplinárne potrestaný), nie je subsumovateľné pod rozsah pojmu „poznatky o plnení programu zaobchádzania“ v zmysle v spojení s Tento pojem je potrebné vykladať reštriktívne a použiť aj teleologický výklad, pretože ak by mali byť utajované všetky informácie, t. j. programy zaobchádzania a ich vyhodnotenie (priebežné alebo komplexné), nebolo by možné splniť účel trestu a účel zaobchádzania podľa . Navrhol použiť pri výklade citovaných ustanovení „teleologickú redukciu“, pomocou ktorej musí byť vyňatá výluka z nesprístupnenia informácií o obsahu údajov týkajúcich sa hodnotenia programu zaobchádzania. Uviedol, že ak má plniť program zaobchádzania, tak musí byť informovaný o jeho obsahu a následne o hodnotení jeho plnenia, inak nie

je logicky možné plniť účel trestu a zaobchádzania. Teda nie je možné trestať odsúdených za neplnenie povinnosti plniť program zaobchádzania. Poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa žalovaný nevyjadril k argumentácii žalobcu týkajúcej sa „teleologickej redukcie“.

11. K argumentácii žalovaného judikatúrou v napadnutom rozhodnutí, t. j. rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ; rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a dôvodovou správou k , žalobca uviedol, že táto judikatúra nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a na daný skutkový stav bola použitá dekontextualizovane. Z odôvodnenia žalovaného nie je zrejmé, čo majú citované judikáty spoločné so skutkovým stavom v tejto veci. Precedens nie je aplikovateľný, pokiaľ relevantné skutkové okolnosti nie sú podobné. V citovaných judikátoch nejde o podobné skutkové stavy a zároveň v nich abstrahované pravidlo je natoľko všeobecné, že je nepoužiteľné na nesprístupnenie programov zaobchádzania a ich vyhodnotení. Argumentácia dôvodovou správou je v kontexte danej veci nenáležitá, treba vychádzať z predpokladu racionálneho zákonodarcu, ktorý normuje pre dosiahnutie určitého cieľa k tomu spôsobilé prostriedky.

12. Vo vzťahu k o ochrane osobných údajov žalobca poukázal na , podľa ktorého má dotknutá osoba právo získať informácie o osobných údajoch a podľa má právo na opravu, výmaz, či obmedzenie spracúvania informácií. Podľa možno obmedziť poskytnutie informácií z tam uvedených dôvodov, pričom kategórie musí stanoviť zákon (odsek 2 citovaného zákona). Ust. vo vzťahu k programu zaobchádzania nespĺňa podmienku zákonného vymedzenia a práve naopak, doslovným gramatickým výkladom by došlo k priamemu narušeniu účelu výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný ho aplikuje svojvoľne, nehľadiac na „novú“ právnu úpravu týkajúcu sa ochrany osobných údajov, ktorá sa podľa III. časti týka výslovne orgánov verejnej moci. V závere žaloby žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a uložiť povinnej osobe povinnosť podľa sprístupniť žalobcovi všetky programy zaobchádzania a ich vyhodnotenia, týkajúce sa žalobcu, a to za obdobie od roku 2014 do roku 2023, resp. ku dňu právoplatnosti rozsudku.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz formulovaného právneho názoru, uvedeného v rozhodnutí, ktorý deklaruje, že osobitný predpis môže ustanoviť, že sa niektoré informácie nesprístupňujú.

14. K námietke žalobcu, v ktorej namietal, že bol oboznámený s každým jedným programom zaobchádzania a zo strany pedagógov nedošlo k vyhodnoteniu, že by poskytnutie oboznámenia s programom zaobchádzania či poskytnutie informácií zo strany povinnej osoby nebolo vhodné z pedagogického hľadiska, žalovaný uviedol, že povinnosťou pedagóga je oboznámiť odsúdeného s určeným programom zaobchádzania, avšak majú sa na mysli časti týkajúce sa najmä ponuky aktivít vo výkone trestu, ktoré sám odsúdený navrhne, a zároveň sa má na mysli ústne oboznámenie s obsahom programu zaobchádzania. a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neupravujú povinnosť písomného predkladania tohto dokumentu odsúdenému; preto zákonodarca upravil výlučne formuláciu, cit.: „odsúdený sa oboznámi s určeným programom zaobchádzania“. Pedagóg oboznamuje odsúdeného so znením hodnotenia programu zaobchádzania ústne, nakoľko to vychádza z jeho účelu, z čoho vyplýva, že ústavné právo odsúdeného na informácie nebolo porušené, nakoľko bol s obsahom dokumentu oboznámený, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. V prípade následného hodnotenia programu zaobchádzania už nie je ani stanovená povinnosť oboznámiť odsúdeného s obsahom hodnotenia, čo je dané práve tou skutočnosťou, aby sa zabezpečila ochrana personálu a rovnako efektívnosť zaobchádzania s odsúdeným. Žalovaný poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave formulovaný v rozsudku sp. zn. zo dňa 20. 02. 2019, cit: „Výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany ústavu nie je administratívnym konaním a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania výkonu trestu odňatia slobody a iných činností uvedených v , až p) nie je rozhodovaním správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh zverených mu do pôsobnosti v

je viazaný ...atď. Táto činnosť, resp. program zaobchádzania ako výsledok zasahujúci do sféry odsúdeného pri výkone trestu odňatia slobody nie je výsledkom správneho (administratívneho) konania a nemá povahu individuálneho správneho aktu vydaného štátnym orgánom...atď. V tomto ohľade teda Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho organizačné zložky pri vypracúvaní programu zaobchádzania s odsúdeným podľa , 15 zákona o výkone trestu odňatia slobody a podľa až Poriadku výkonu trestu nie sú povinnými osobami v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“. Žalovaný v tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že z povahy konkrétnosti žiadosti žalobcu o sprístupnenie jemu určenému resp. vypracovanému dokumentu vo výkone trestu, tento ako dokument nemá spadať do režimu , ale má, resp. môže byť žiadosťou vybavenou v režime zaobchádzania s odsúdeným vo výkone trestu, nakoľko žiadateľom nie je a nemôže byť v tomto prípade „každý“ v zmysle ust. (ktokoľvek), ale výlučne väznená osoba, ktorej sa dokument dotýka. Osobné údaje a informácie o väzených osobách z infosystémov zboru možno poskytnúť len taxatívne vymedzeným subjektom podľa ust. a nasl. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Aj z tohto dôvodu sú v vo vzťahu k odsúdeným vo výkone trestu upravené explicitné obmedzenia vo vzťahu k sprístupneniu resp. poskytnutiu údajov o ich osobe a správaní.

15. K námietke žalobcu ohľadne toho, že hodnotenie plnenia programu zaobchádzania, o ktorom je odsúdený oboznámený (a v prípade jeho neplnenia aj disciplinárne potrestaný), nie je subsumovateľné pod rozsah pojmu „poznatky o plnení programu zaobchádzania“ v zmysle ust. , žalovaný uviedol, že výpočet obmedzení v ust. je len demonštratívny, a to z toho dôvodu, že zákonodarca nemohol vypočítať taxatívne všetky dokumenty vo výkone trestu, v ktorých prípade bude naplnená obava formulovaná v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu. Podľa na účely stanovenia programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností stanovených v zákona. Poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného teda pedagóg vypracúva vo vzťahu k stanoveniu, aj hodnoteniu programu zaobchádzania, teda samotné poznatky sú súčasťou tohto uceleného dokumentu, tento dokument z poznatkov o odsúdenom vychádza, a tieto sú vyjadrené explicitne ako poznatky o plnení programu zaobchádzania. Skutočnosť, že výslovne neuvádza v ust. , že aj samotný program zaobchádzania ako taký možno obmedziť neznamená, že na základe nemôže zbor obmedziť k tomuto dokumentu prístup (zvlášť, ak obmedzuje výlučne prístup k písomnej forme, keďže oboznámenie ústne je vykonané). V prípade stanovenia programu zaobchádzania ide rovnako o poznatky o začínajúcom a následnom priebehu výkonu trestu, ku ktorých stanoveniu pedagóg vychádza z poznatkov o odsúdenom. K tvrdeniu žalobcu dodal, že pri hodnotení plnenia a komplexnom hodnotení programu zaobchádzania sa podpis odsúdeného nevyžaduje.

16. K námietke žalobcu ohľadne nepoužiteľnosti judikátu Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. , žalovaný poukázal na skutočnosť, že aplikovateľnosť judikátu môže spočívať najmä v tom, že právny názor NSS SR, cit.: „nielen informácie o obsahu záznamov, ale aj informácie o existencii a dátume ich zaevidovania práve titulom ich konkrétnosti a povahy nadobúdajú charakter informácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktoré majú potenciál ohroziť chránený verejný záujem.“ možno aplikovať aj takým spôsobom, že nielen informácie o obsahu programu zaobchádzania ako stanoveného dokumentu, obsahujúceho jeho jednotlivé časti, ako je edukácia, aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce, vzťahy s vonkajším svetom a iné metódy a prostriedky zaobchádzania, ale aj samotné stanovenie jednotlivých častí tohto uceleného dokumentu (o ktorých je odsúdený ústne oboznámený) vychádzajú z poznatkov o odsúdenom alebo z poznatkov o priebehu výkonu trestu odsúdeného, preto je po individuálnom posúdení väzenského personálu osoby žiadateľa možné konštatovať i obmedzenie tohto dokumentu a jeho následných hodnotení v zmysle ust. v spoj. s ust. , a to aj v spojení s ostatnou právnou úpravou právnych predpisov relevantných pre oblasť väzenstva, ktoré písomné predkladanie tohto dokumentu odsúdenému expressis verbis neupravujú.

17. K námietke žalobcu, v ktorej namietal, že podľa má dotknutá osoba právo získať informácie o osobných údajoch a podľa cit. zákona aj právo na opravu, výmaz či obmedzenie spracúvania informácií, žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. z 25. 08. 2022 cit.: „17. Treba zdôrazniť, že najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám umožňuje zákon o slobode informácií... 18. Platná právna úprava však popri infozákone upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu verejnej moci.., možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov.. Konkrétne predpisy stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať aj ďalšie podmienky prístupu k nim. 19. V takých prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší.“. Žalovaný v súvislosti s uvedeným právnym názorom NSS SR uviedol, že žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácií formulovanú v právnom režime , pričom právneho režimu sa začal dovolávať až v podanom odvolaní a následnej žalobe. Pre vzťah uvedených dvoch všeobecne záväzných právnych predpisov t. j. a obdobne, ako formuloval aj NSS SR v cit. rozsudku, žalovaný je toho názoru, že existuje paralelné uplatňovanie práv z nich plynúcich. Režim je osobitným režimom, ktorý sa z pohľadu jeho pôsobnosti vzťahuje na ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, pričom je tu upravený osobitný procesný i právny režim počnúc orgánmi a osobami, ktoré v tejto súvislosti vydávajú rozhodnutia či oznámenia v súvislosti s právami dotknutých osôb, pojmovým vymedzením (prevádzkovateľ, sprostredkovateľ, zodpovedná osoba, dotknutá osoba...atď.). V žiadnom prípade však podľa názoru žalovaného, nemožno žalobcovi priznať právnu konštrukciu dovolávania sa vybavenia jeho žiadosti podľa , kde platí iný procesný režim, rozsah aj hmotnoprávna rovina uplatňovania práva. Voľbu právneho režimu je potrebné zo strany žiadateľa uskutočniť na začiatku konania, pričom podľa názoru žalovaného podanie žalobcu zo dňa 21. 11. 2022 označené ako „žiadosť o sprístupnenie informácií“ do režimu ani z hľadiska jeho obsahu, nespadá. Navyše bol žiadateľovi sprístupnený bod 3. jeho žiadosti („3. záznam o nevydaní veci, a to časopisov České péčko č. 10, 11 a 12/2022“), v prípade ktorého žalobca aplikáciu právneho režimu nijakým spôsobom v konaní, ani v následnej žalobe nespochybnil.

18. Žalobca sa písomne replikou k vyjadreniu žalovaného už ďalej nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj povinnej osoby, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa , keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. 07. 2024 v súlade s s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 08. 07. 2024 ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

21. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 23. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

24. Podľa , ods. 4 a ods. 5 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

27. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15-tich pracovných dní, ak sa sprístupnia informácie nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento neustanovuje inak.

29. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3 ).

31. Podľa a zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe:

h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia osobnosti,

k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.

32. Podľa zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).

33. Podľa pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného.

34. Podľa o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov Policajným zborom, Vojenskou políciou, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Finančnou správou, prokuratúrou a súdmi (ďalej len „“) na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu (ďalej len „plnenie úloh na účely trestného konania“); z druhej časti tohto zákona sa na spracúvanie osobných údajov podľa predchádzajúcej časti vety vzťahujú len ustanovenia uvedené v , , a .

35. Podľa spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

36. Podľa právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) musí byť ustanovený v tomto zákone, osobitnom predpise alebo v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná; osobitný zákon musí ustanovovať účel spracúvania osobných údajov, kategóriu dotknutých osôb a zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov. Spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.

37. Podľa a o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „) zbor v rozsahu svojich úloh vytvára a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie a osobné údaje potrebné na plnenie úloh zboru podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Na informačné systémy zboru sa vzťahuje osobitný predpis, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov uchovávaných v informačnom systéme pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním. To v plnom rozsahu platí aj pre informačný systém vedený Archívom zboru, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.

38. Podľa veta prvá a štvrtá zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb v súlade s osobitným predpisom ( ). Osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi ( ) .

39. Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. GR -2023 zo dňa 26.01.2023 a rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom č. -2022 zo dňa 06. 12. 2022, ktorým ústav odmietol sprístupniť informácie žiadané žalobcom v žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej ústavu Dubnica nad Váhom dňa 21. 11. 2022. Odmietnutie informácií sa týka bodu 1. a 2. žiadosti o sprístupnenie informácií: „1. Každý program zaobchádzania vypracovaný od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Každé vyhodnotenie programu zaobchádzania vypracované od počiatku výkonu trestu odňatia slobody.“ v znení doplnenej žiadosti zo dňa 24. 11. 2022: „Inak povedané, žiadam programy zaobchádzania vypracované na moju osobu, rovnako tak ich vyhodnotenie. A keď som uviedol „každý“, znamenať to môže len to, že chcem každý jeden, čo nevyhnutne implikuje, že od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. Tak ako bolo uvedené aj v žiadosti, čo nemôže vzbudzovať pochybnosti.“

43. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ako aj rozsah informácií nimi poskytnutých, bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu.

44. K námietke žalobcu ohľadom toho, že jeho žiadosť mala byť vybavená podľa a o ochrane osobných údajov uvádza správny súd nasledovné:

45. Pôsobnosť sa podľa vzťahuje aj na spracúvanie osobných údajov Zborom väzenskej a justičnej stráže na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu; z druhej časti tohto zákona sa však na spracúvanie osobných údajov podľa predchádzajúcej časti vety vzťahujú len ustanovenia uvedené v , a a . Zákon teda výslovne vymedzuje, ktoré ustanovenia možno na spracúvanie osobných údajov Zborom väzenskej a justičnej stráže použiť. Žalobcom namietaná povinnosť ústavu použiť pri vybavovaní jeho žiadosti ustanovenia a 62 tak nemá oporu v platnej právnej úprave, keďže podľa vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov Zborom väzenskej a justičnej stráže ustanovenia a 62 použiť nemožno. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. druhá veta , podľa ktorej spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú. Osobitným predpisom je , ktorý výslovne v ust. prvá veta odkazuje na (zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb v súlade s osobitným predpisom) a v ust. štvrtá veta odkazuje na (osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi). Ustanovenie tak predstavuje zákonnú úpravu poskytovania osobitnej kategórie informácií a to poznatkov o priebehu výkonu trestu väznených osôb podľa zákona o výkone trestu. Preto jediným právnym predpisom, na základe ktorého mohol žalobca žiadať sprístupniť ním požadované informácie pod bodmi 1 a 2 jeho žiadosti, je , ktorý si aj žalobca v žiadosti zvolil, keďže ju označil ako „žiadosť o sprístupnenie informácií“. Poukaz žalobcu na je preto neadekvátny, keďže v tomto režime nebolo možné vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej veci postupovať a žalobca na tento zákon začal odkazovať až v odvolaní, čo nemôže spätne zmeniť právny režim jeho žiadosti.

46. K námietkam žalobcu, že ust. nepredstavuje výluku sprístupnenia programu zaobchádzania; že hodnotenie programu zaobchádzania, nie je subsumovateľné pod rozsah pojmu „poznatky o plnení programu zaobchádzania“ v zmysle v spojení s a tento pojem je potrebné vykladať reštriktívne a použiť teleologický výklad; správny súd uvádza, že tejto právnej otázke sa venoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 17. 04. 2019, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . V právnej veci prejednávanej Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. žalobca žiadal o informáciu, a to kópiu hodnotenia programu zaobchádzania, o čom bol ústne upovedomený pedagógom dňa 28.07.2017, čo správny súd vyhodnotil tak, že: „25. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými

, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 26. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám v podrobnostiach upravuje , podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia ( cit. zákona). 27. V danom prípade je nesporné, že povinná osoba sprístupnila žiadanú informáciu v ústnej podobe v rámci individuálneho pohovoru dňa 28.07.2017, ako to vyplýva zo záznamu elektronickej aplikácie Výkon väzby a výkon trestu (ďalej len „aplikácia“). Predmetná informácia bola žalobcovi sprístupnená aj napriek skutočnosti, že táto povinnosť povinnej osobe nevyplýva zo znenia 28. Správny súd má však za to, že v zmysle a nemá zbor povinnosť informovať o obsahu údajov, pričom podľa písm. k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia podlieha režimu v zmysle . 29. Ako uvádza dôvodová správa k jednou z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napr. miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania. 30. Vzhľadom na horeuvedené možno konštatovať, že zákonodarca presne stanovil, kedy je verejný záujem na neposkytnutí informácie, pričom ho odôvodnil skutočnosťou, že sprístupnenie informácie by malo negatívny vplyv na výchovný proces v rámci výkonu trestu a mohlo by zmariť účel výkonu trestu. 31. Správny súd má za to, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných alebo vyvolať nepokoje resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. 33. Skutočnosť, že žalobcovi bola informácia ústne poskytnutá nad rámec zákonnej povinnosti, mu priamo nezakladá právo opakovane žiadať takúto informáciu a zároveň nezakladá povinnosť žalovaného takúto povinnosť nad rámec zákona poskytnúť opakovane. Ak v rámci výchovného procesu určený pedagóg vyhodnotil za vhodné žalobcu oboznámiť ústne s zhodnotením plnenia programu zaobchádzania, to ešte samo osebe nezakladá povinnosť žalovaného takúto informáciu poskytnúť písomne aj vzhľadom na bezpečnostné riziká, resp. na naplnenie účelov trestu, opakovane. 34. Ako vyplýva z zbor nemá povinnosť informovať o osobných údajoch podľa odseku písm. h) a k), to však nevylučuje situáciu, kedy si sám vyhodnotí, že informovanie o týchto údajoch je z pedagogického hľadiska vhodné, avšak záleží len na jeho posúdení akú formu informovania žiadateľ zvolí, resp. v celom rozsahu a akým spôsobom informáciu zverejní. 35. Záverom krajský súd dodáva, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 01. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003). 36. Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a aj je v ňom jednotlivo vyhodnocované bezpečnostné riziko, resp. vplyv zverejnenia informácie v písomnej forme na pedagogický proces s odsúdeným. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 17. 04. 2019, ktorého argumentáciu v napadnutom rozhodnutí namietol žalobca, uviedol nasledovné: „59. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). 61. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského

súdu v Banskej Bystrici, že v zmysle ust. a zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov, pričom podľa písm. k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia podlieha režimu v zmysle ust. citovaného zákona. 62. Kasačný súd konštatuje, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. Najvyšší súd SR uzatvára, že poskytnutie informácií, požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. zákona o výkone trestu, vylučuje zákon.“ Správny súd v zhode so žalovaným zastáva názor, že v danom prípade ide o údaje, ktorých sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií, ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k negatívnej reakcii väznenej osoby voči personálu zboru. Ide teda o údaje, ktoré povinná osoba v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia môže, avšak nemusí sprístupniť, a teda na poskytnutie uvedených informácií nie je právny nárok. Rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení týchto informácii však musí povinná osoba riadne odôvodniť (právne aj skutkovo) vzhľadom na vyššie uvedené kritériá a vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej žiadajúcej osoby.

47. Námietky žalobcu ohľadom nepoužiteľnosti judikatúry, t. j. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ; rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a dôvodovej správy k , správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože uvedená judikatúra predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a jej použitie spolu s dôvodovou správou na prejednávanú vec bolo v kontexte so skutkovým stavom v tejto veci. Tieto rozsudky, citované správnym súdom vyššie, sa týkajú sprístupňovania programu zaobchádzania resp. jeho vyhodnotenia, pričom sú v nich prijaté v podstate totožné závery stanovujúce kritériá, kedy je/nie je vhodné tieto dokumenty sprístupniť osobe vykonávajúcej trest odňatia slobody. Tieto východiská sú aplikovateľné aj na predmetnú vec.

48. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný a povinná osoba nerealizovali žiadne dokazovanie, na základe ktorého by dospeli k záveru, že poskytnutie žiadaných informácií žalobcovi nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v jeho správaní. Žalobca uviedol, že pri oboznámení s každým jedným programom zaobchádzania zo strany pedagógov nedošlo k vyhodnoteniu správania žalobcu, ktoré by viedlo k tomuto záveru. Žalovaný k tejto námietke žalobcu uviedol, že povinnosťou pedagóga je oboznámiť odsúdeného s určeným programom zaobchádzania, avšak majú sa na mysli časti týkajúce sa najmä ponuky aktivít vo výkone trestu, ktoré sám odsúdený navrhne, a zároveň sa má na mysli ústne oboznámenie s obsahom programu zaobchádzania. Žalovaný sa teda k žalobcovej námietke ohľadne nevykonania dokazovania k osobnosti žalobcu, nevyjadril. Spornou otázkou v prejednávanej veci bolo, že žalobca nevedel, na základe akého dôvodu bola jeho osoba vyhodnotená žalovaným a povinnou osobou ako osobnosť, ktorej poskytnutie žiadaných informácií nie je vhodné. Žalovaný však na tomto skutkovom základe v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel trestu, teda náprava žalobcu ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody.

49. Podľa názoru správneho súdu je napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom táto nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že z prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby a následne ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností vyhodnotil žalovaný osobu žalobcu ako osobnosť so zvýšeným impulzívnym a hostilným potenciálom v správaní, keďže z obsahu administratívneho spisu nevyplýva vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by žalovaného viedli k uvedenému záveru. Na tento záver o osobnosti žalobcu pritom poukazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 7 v odseku 5, v ktorom uviedol, že Zbor väzenskej a justičnej stráže v zmysle osobitných zákonov nemá povinnosť informovať o obsahu niektorých osobných údajov spracúvaných o obvinenom alebo odsúdenom v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu výkonu väzby alebo účelu výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak je nesprístupnenie takých údajov odôvodnené individuálnym posúdením osoby obvineného alebo odsúdeného a na str. 8 v odseku 4, kde priamo konštatuje, že poskytnutie žiadaných informácií nie je žiadateľovi z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žiadateľa. Povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí otázke

individuálneho posúdenia osoby žalobcu nevenuje žiadnu pozornosť, odôvodnenie nesprístupnenia žiadaných informácií je skôr všeobecného charakteru (str. 4 odsek 5 prvostupňového rozhodnutia).

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že aj keď námietky žalobcu v bodoch 44, 45, 46 a 47 tohto rozsudku vyhodnotil ako nedôvodné, v oboch rozhodnutiach absentuje splnenie materiálnej podmienky nesprístupnenia požadovaných informácií – t. j. objasnenie, prečo bola osoba žalobcu vyhodnotená žalovaným negatívnym spôsobom. Správny súd sa preto stotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný a povinná osoba nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia. Správny súd dodáva, že neposkytnutie informácií musí byť presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia a vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu.

51. Správny súd preto zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie. Nakoľko dospel k právnemu záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, postupom podľa sa nezaoberal, nakoľko takýto postup by bol predčasný. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa povinná osoba zaoberala žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií v bode 1. a 2. opätovne a individuálne skúmala, či sprístupnením požadovaných informácií žalobcovi by mohlo dôjsť k následkom negatívne vplývajúcim na výkon trestu odňatia slobody žalobcom, ktoré správny súd popísal vyššie. Pre urobenie tohto záveru je potrebné mať dostatok skutkových podkladov (napr. správy pedagógov alebo psychológa), ktoré musia byť súčasťou spisu a musia byť správnymi orgánmi v odôvodnení vyhodnotené a v prípade, ak znovu dospeje k názoru, že je potrebné rozhodnúť o odmietnutí – nesprístupnení požadovaných informácií, tak musí dbať na to, aby svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila.

52. Správny súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom v správnej žalobe, aby žalovaný predložil všetky programy zaobchádzania žalobcu, vrátane podpisu žalobcu o oboznámení sa s nimi. Správny súd nie je skutkovým súdom a dokazovanie spravidla nevykonáva. Výnimku predstavuje . Podľa písm. a) uvedeného zákonného ustanovenia môže správny súd vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci sa v tomto štádiu konania oboznamovať s programami zaobchádzania. Bude úlohou správnych orgánov svoje rozhodnutia v prvom rade riadne odôvodniť a uviesť, či je dôvod na odmietnutie sprístupnenia požadovaných dokumentov žalobcovi a až následne môže správny súd preskúmať ich úvahu. Taktiež nie sú naplnené ani ostatné výnimky uvedené v a , pretože nejde o rozhodovanie v konaní podľa , , , , ani o rozhodovanie podľa .

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

54. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.