Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/49/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: U. B., narodený XX. J. XXXX, bytom R. L. E. Č.. XXX/XX, P., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianská 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo 7. marca 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. -145 zo dňa 14. februára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania 1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. -145 zo 14. februára 2024 podľa odmietol správnu žalobu žalobcu zo 6. júna 2018 v spojení s podaním žalobcu zo 17. januára 2024. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Správny súd mal za preukázané z obsahu podanej správnej žaloby (po odstránení vád správnej žaloby žalobcom zo 17. januára 2024), že žalobca za žalovaného v predmetnej veci označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda druhostupňový správny orgán a domáhal sa preskúmania zákonnosti a zrušenia prvostupňového rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo 7. marca 2018, ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie o priznaní dávky výsluhového dôchodku žalobcovi. Správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nepredložil príslušné doklady o dobe poistenia. Správny súd je názoru, že správna žaloba žalobcu mala smerovať proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu, nie prvostupňového, a teda žalobca sa mal domáhať preskúmania a zrušenia rozhodnutia, ktoré bolo vydané v druhom stupni ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (č. -42 zo 17. mája 2018). Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemôže byť samostatne predmetom preskúmavania správnym súdom, preto je takáto žaloba neprípustná a správny súd ju podľa odmietol. 3. O trovách konania (prvostupňového aj odvolacieho) správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

4. Žalobca proti uzneseniu správneho súdu podal v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 5. Kasačnú sťažnosť žalobca zdôvodnil, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu, bez verejného konania mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva (právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a podľa názoru žalobcu bola správna žaloba nezákonne odmietnutá. Správny súd namiesto toho, aby rešpektoval dôvody, pre ktoré kasačný súd 2x zrušil predchádzajúce uznesenie, tak v novom napadnutom uznesení ich úplne odignoroval a znova podľa názoru žalobcu hrubo porušil jeho základné procesné práva dané mu Článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, príslušnými článkami SR, Listinou základných ľudských práv a príslušnými ustanoveniami , v čom žalobca vidí porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup správneho súdu spočíva v tom, že správna žaloba žalobcu, ktorou si uplatňuje právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva, a to práva na starobný dôchodok, bola bez verejného konania, bez jeho účasti bola odmietnutá. Tým, že správny súd rozhodol bez nariadenia verejného konania došlo k porušeniu Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, SR, ústavného a v rozpore s Žalobca poukázal na SR, z ktorého vyplýva, že z konania nemôže byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, týkajúce sa porušovania základných práv. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , ) požiadavka zakotvená v SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Na základe uvedeného navrhol žalobca napadnuté uznesenie zrušiť a zároveň zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 (ako rozhodnutie vydané nepríslušným orgánom verejnej správy podľa ) a uložiť GR ZVJS povinnosť písomnú žiadosť žalobcu z 25. novembra 2013 odstúpiť Sociálnej poisťovni, ústredie ako orgánu vecne príslušnému konať a rozhodovať o tejto písomnej žiadosti. 6. Žalovaný sa ku podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 8. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 11. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Podľa , správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 13. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa . 14. Podľa , kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 16. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné:

- prvostupňovým rozhodnutím GR ZVJS bolo podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavené konanie o žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 25. novembra 2013 z dôvodu, že účastník konania v stanovenej lehote nepredložil príslušné doklady o dobe poistenia. Na základe odvolania žalobcu žalovaný vydal druhostupňové rozhodnutie zo dňa 17. mája 2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil;

- uznesením č. k. -20 z 15. apríla 2019 Krajský súd v Bratislave postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre;

- uznesením č. k. -43 z 10. septembra 2019 Krajský súd v Nitre žalobu odmietol podľa v spojení s ;

- o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -64 z 29. apríla 2020 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;

- uznesením č. k. -68 z 29. júna 2020 Krajský súd v Nitre žalobu opätovne odmietol podľa v spojení s ;

- o podanej v poradí druhej kasačnej sťažnosti žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -88 zo 6. októbra 2021 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;

- rozsudkom č. k. -98 z 13. decembra 2021 Krajský súd v Nitre žalobu zamietol podľa s prihliadnutím aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. -88 zo 6. októbra 2021, pretože dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná;

- o podanej v poradí tretej kasačnej sťažnosti žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -126 z 3. apríla 2023 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- uznesením č. k. -138 zo 4. januára 2024 Správny súd v Bratislave vyzval žalobcu, aby ustálil, ktoré rozhodnutia žiada preskúmať, poučil žalobcu, že ak v lehote určenej správnym súdom podanie neopraví alebo nedoplní, správny súd podanie uznesením odmietne, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať ( ). Zároveň žalobcu poučil aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). V odôvodnení správny súd uviedol, že rozhodnutie GR ZVJS ako správneho orgánu I. stupňa nie je možné samostatne preskúmať súdom;

- podaním zo 17. januára 2024 žalobca ustálil predmet prieskumu tak, že žiadal preskúmať a následne zrušiť vyslovene len prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo 7. marca 2018. 17. Kasačný súd poukazuje na to, že rovnaká právna otázka, ako v tu prejednávanej veci, dokonca vo vzťahu k rovnakému žalobcovi (sťažovateľovi), bola už riešená vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu. Kasačný súd preto v zmysle poukazuje na obdobné rozhodnutie sp. zn. zo dňa 20.04.2023, ktorého prevzatú časť uvádza: 18. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu postupom podľa ako neprípustnú odmietol. 19. Najvyšší správny súd pre potvrdenie správnosti postupu krajského súdu v tomto smere uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení , t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o žalobcom podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 15. júla 2022, Číslo: GR ZVJS-d- 11817/14-2022, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. Na tomto mieste najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v závislosti od toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy účastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom prípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím; pozri ). Druhá situácia sa týka prípadu, v ktorom ide o jednostupňové správne konanie (t. j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. 20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval na odstránenie vád správnej žaloby a žalobcu poučil, ako treba vady správnej žaloby odstrániť. Pokiaľ potom žalobca i napriek pokusu zo strany krajského súdu na odstránenie vady podania neakceptoval

návod, ako má tieto vady odstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno krajskému súdu vyčítať nesprávny postup, keď podanie žalobcu odmietol. 21. Na tomto mieste dáva najvyšší správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. 22. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. Taktiež žalobcom namietané ustanovenie nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci samej, t. j. nebolo rozhodnuté o starobnom dôchodku podľa a nasl. o sociálnom poistení. V predmetnej veci žalovaný správny orgán správne poučil žalobcu o možnosti podať proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu opravný prostriedok.“ 23. Kasačný súd nemá žiaden dôvod odchýliť sa od právnych názorov vyjadrených vo vyššie citovanom uznesení kasačného súdu a v celom rozsahu na ne poukazuje. Žalobca výslovne trval na súdnom prieskume prvostupňového rozhodnutia, hoci mal vedomosť o vydaní odvolacieho rozhodnutia, ktoré napriek poučeniu správneho súdu odmietol označiť ako predmet prieskumu. Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle sťažovateľa v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v , čo však má ten dôsledok, že prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ nejde o rozhodnutie vydané v jednostupňovom správnom konaní, nemôže byť samo predmetom súdneho prieskumu, tak ako to uviedol aj správny súd v odôvodnení tu napadnutého uznesenia. 24. K námietke sťažovateľa, že jeho žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo, kasačný súd uvádza, že v zmysle , 2 SR ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva . Vzhľadom na to, že sťažovateľ odmietol splniť procesné podmienky, ktoré zákon () ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva (uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 18. decembra 2024). 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, preto kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie . Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov ( a contrario v spojení s ). 27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.