Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/81/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U. B., bytom L. R. XXX/XX, P., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Račianska 71, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. zo dňa 17. 05. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. zo dňa 17. 05. 2018 podľa , v spojení s a o správnom konaní, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS -d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2018 zastavil konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku, pretože žalobca - žiadateľ, v stanovenej lehote nepredložil príslušné doklady o dobe poistenia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že dňa 26. 01. 2018 bolo doručené podanie Sociálnej poisťovne ústredia v Bratislave, zo dňa 15. 01. 2018 označené ako posúdenie žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 25. 11. 2013, ktorou prílohou bola aj žiadosť účastníka konania o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25. 11. 2013.

Sociálna poisťovňa v podaní dôvodila, že postúpenie žiadosti bolo vyslovené názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. zo dňa 27. 09. 2017, podľa ktorého ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa V. časti o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou osobitného právneho predpisu priznať starobný dôchodok nie je príslušná sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v , t.j. orgán Ministerstva Slovenskej republiky, ktorým je v tomto prípade Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže.

Po preskúmaní podania prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je príslušným orgánom vo veci konať a rozhodnúť, avšak starobný dôchodok nemožno priznať, nakoľko suma starobného dôchodku je nižšia ako suma príspevku za službu.

Podľa o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa od tohto dňa právoplatne nerozhodlo sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

Žalobca je narodený 25. 04. 1946, fyzický vek 55 rokov dosiahol 25. 04. 2001, nakoľko k tomuto dňu splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, vzťahuje sa naň V. časť o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. 12. 2000.

Podľa , podľa ktorého: „ Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.“ Pre účely započítania doby trvania služby 27 rokov a 148 dní boli žalobcovi započítané obdobia z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia z 13. 01. 1998 :

- od 01. 10. 1965 do 27. 09. 1967 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií 1 rok a 362 dní,

- od 13. 04. 1971 do 10. 05. 1971 - vojenské cvičenie v I. kategórii funkcií 28 dní,

- od 01. 10. 1972 do 31. 01. 1998 - príslušník ZVJS v I. kategórii funkcií 25 rokov a 123 dní.

Pre účely započítania civilného zamestnania 9 rokov a 30 dní boli započítané žalobcovi obdobia:

- od 06. 07. 1964 do 30. 09. 1965 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 86 dní),

- od 28. 09. 1967 do 12. 04. 1971 - ZTS TEES a.s. Martin (3 roky a 197 dní),

- od 11. 05. 1971 do 30. 09. 1972 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 143 dní),

- od 01. 02. 1998 do 31. 12. 2000 - náhradná doba ( ), teda doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, t.j. o zamestnanosti (2 roky a 334 dní).

Po dosiahnutí 18 roku veku bolo žalobcovi zhodnotených 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní, II. kategórii funkcií 0 rokov 0 dní a III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní.

K zisteniu doby od 01. 01. 2001 do 25. 04. 2001 bol žalobca vyzvaný na predloženie potvrdenia o dobe dôchodkového poistenia listom zo dňa 14. 02. 2018, aby v lehote 15 dní predložil potvrdenie o dobe dôchodkového poistenia. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 19. 02. 2018, v ktorej bolo uvedené aj poučenie, že ak potvrdenie nebude doručené v stanovenej lehote, útvar sociálneho zabezpečenia konanie o dávke zastaví podľa

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie. Považoval ho za nezákonné, jednak z dôvodu nepríslušnosti útvaru sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie o dávke starobného dôchodku, ako aj z dôvodu, že útvar sociálneho zabezpečenia si mal doklad o dobe poistenia žiadať od sociálnej poisťovne a nie od žiadateľa, teda od neho.

4. Minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. -42 zo dňa 17. 05. 2018 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania skúmal splnenie podmienok konania. Podľa , právomoc rozhodnúť o starobnom dôchodku žiadateľa má Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako orgán príslušného Ministerstva spravodlivosti SR, a to bez ohľadu na to, že žiadosť podal žiadateľ až 26. 01. 2018.

Podľa platí, že konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva nepredložil príslušné doklady.

Útvar sociálneho zabezpečenia začal správne konanie na základe písomnej žiadosti odvolateľa o priznanie starobného dôchodku, pričom pre stanovenie výpočtu sumy starobného dôchodku bol povinný zistiť presne a úplne obdobie dôchodkového poistenia podľa V. časti Je nesporné, že odvolateľ je poberateľom dávky sociálneho zabezpečenia a z tohto postavenia odvolateľovi vyplývajú práva a povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia.

Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu listom zo dňa 14. 02. 2018 o predloženie potvrdenia o dobe dôchodkového poistenia, počas obdobia od 01. 02. 1998 do 30. 01. 2003, ktorú nie je možné započítať do doby zamestnania v celosti. Bola mu stanovená lehota 15 dní na vykonanie tohto úkonu, ktorá mu začala plynúť nasledujúci deň po doručení výzvy, t.j. 20. 02. 2018 a koniec lehoty pripadol na 03. 03. 2018.

Žalobca síce v odpovedi zo dňa 23. 02. 2018 zaslal neoverenú fotokópiu rozhodnutia Národného úradu práce Bardejov č. 2297/2003-SPS zo dňa 13. 02. 2003 o vyradení odvolateľa z evidencie nezamestnaných avšak z obsahu listiny nevyplýva zhodnotiteľné obdobie sociálneho zabezpečenia, počas ktorého sa vypláca odvolateľovi podpora v nezamestnanosti, ktorá sa hodnotí pre účely dôchodkového zabezpečenia.

Nakoľko odvolateľ nepreukázal dobu poistenia a v stanovenej lehote nepredložil doklad o dobe poistenia, Útvar sociálneho zabezpečenia správne zastavil správne konanie o priznaní výsluhového dôchodku zo starobného dôchodku rozhodnutím č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 podľa

II.

5. Žalobca podal žalobu dňa 06. 06. 2018, ktorá bola postúpená tunajšiemu ako príslušnému súdu dňa 30. 04. 2019, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval v žalobe, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu je nezákonné. Poukazoval na to, že on zaslal na výzvu rozhodnutie Národného úradu práce v Bardejove a ak nebolo postačujúce, mal ho na to prvostupňový správny orgán upozorniť a listom zo dňa 23. 02. 2018 oznámil, že doklad, ktorý mal na základe výzvy predložiť sa nachádza na sociálnej poisťovni. Žiadal obe rozhodnutia zrušiť.

III.

6. Žalovaný správny orgán podal písomné vyjadrenie k žalobe dňa 10. 06. 2019, v ktorom uviedol, že žiada žalobu v zmysle ako neprípustnú odmietnuť, pretože sa jedná o procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

Žalovaný ďalej uviedol, že podľa personálneho rozkazu riaditeľa Nápravného ústavu pre mladistvých Martin č. 72 zo dňa 24. 11. 1997 žalobca skončil pracovný pomer dňom 31. 01. 1998. Od 01. 02. 1998 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. GR ZVJS-11817/30-98 zo dňa 09. 02. 1998 podľa a nasledujúce o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe.

Od 01. 04. 1998 príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa podľa o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP považuje za príspevok podľa tohto zákona.

Žalobca je narodený 25. 04. 1946. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobca službu policajta v I. kategórii vykonával 27 rokov a 148 dní, a to od 01. 10. 1965 do 27. 09. 1967 ZVS v I. kategórii funkcií (1 rok a 362 dní), od 13. 04. 1971 do 10. 05. 1971 vojenské cvičenie v I. kategórii funkcií (28 dní), od 01. 10. 1972 do 31. 01. 1998 príslušník ZVJS v I. kategórii funkcií (25 rokov a 123 dní). Dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil žalobca dňa 25. 04. 2001.

Pre účely započítania civilného zamestnania bolo žalobcovi započítané obdobie 9 rokov a 30 dní, a to: od 06. 07. 1964 do 30. 09. 1965 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 86 dní), od 28. 09. 1967 do 12. 04. 1971

- ZTS TEES a.s. Martin (3 roky a 197 dní), od 11. 05. 1971 do 30. 09. 1972 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 143 dní), od 01. 02. 1998 do 31. 12. 2000 náhradná doba, t.j. doba, pre po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vypláca podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, t.j. od zamestnanosti v znení neskorších predpisov (2 roky a 334 dní). Žalobca od 31. 01. 1998 zamestnaný nebol a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok po 25. 04. 2001 sa

neprihliada. Po dosiahnutí 18. roku veku bolo žalobcovi zhodnotených 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní, III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní.

Žalobca už pred nadobudnutím účinnosti , t.j. pred 01. 07. 2002 splnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa 5. časti (), a to po splnení zákonom stanovených podmienok (dovŕšením 55 rokov veku, dňom 25. 04. 2001, v dôsledku čoho došlo k súbehu nároku na starobný dôchodok s príspevkom za službu a dobou zamestnania viac ako 25 rokov). Žalobca k 31. 12. 2003 zamestnaný nebol, vzhľadom na to sa na žalobcu nemôže vzťahovať ustanovenie o sociálnom poistení. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa nesporne vznikol už dňom 25. 04. 2001.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok nie je v danom prípade ustanovením bodu 1 dotknutá, keďže nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol pred 01. 07. 2002. Súčasne žalobca nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. 12. 2003 tak ako to predpokladá ustanovenie V tejto súvislosti rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok prináleží príslušnému orgánu Ministerstva spravodlivosti SR podľa a , na ktoré poukazuje ustanovenie , v spojitosti s s ohľadom na ustanovenie , podľa ktorého platí, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I., II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. 12. 2023.

Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že v dobe rozhodovania o starobnom dôchodku bol žalobca poberateľom príspevku za službu (ktorý bol následne považovaný za výsluhový dôchodok), pričom vo vzťahu k primerane použil ustanovenie a urobil úpravu rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018, kedy prvostupňový správny orgán porovnal výšku sumy vyplácaného výsluhové príspevku s vypočítaným starobným dôchodkom a neprihnal žalobcovi starobný dôchodok, pretože suma vypočítaného starobného dôchodku bola 593,66 euro mesačne, čo je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu, ktorý bol považovaný za výsluhový dôchodok v sume 621,04 eura, ktorý bol následne zvýšený od 01. 07. 2018 rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2018 o sumu 16,20 eur na sumu 637,24 eura, ktorú žalobca poberal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Novou právnou úpravou po prijatí zákona účinný od 01. 07. 2002 bol sledovaný cieľ, aby mohla byť vyššia dávka vyplácaná naďalej aj po dosiahnutí veku 60 rokov, v prípade žalobcu, inak by bol príspevok odňatý a žalobcovi by bol po 60 roku veku priznaný starobný dôchodok, ktorý by bol nižší.

K námietke žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca si nesprávne vyložil aplikáciu právnych noriem, ktoré sú rozhodujúce k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, a týmto dátumom je 25. 04. 2001 (aplikácia a ). Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku až v r. 2018 a celkom nesprávne si vyložil aplikáciu právnych noriem k dátumu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, avšak rozhodujúca je skutočnosť na strane žalobcu, a to dovŕšenie dôchodkového veku nenastalo v r. 2018 ale dňa 25. 04. 2001.

Vo vzťahu k ustanoveniu , na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorého účinnosť bola obmedzená do 30. 06. 2016, žalovaný uvádza, že predmetnú námietku žalobcu považuje za irelevantnú, pretože v prípade žalobcu ide o konanie, ktoré začalo po dátume 30. 06. 2016.

Žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 25. 04. 2001 a žalovaný zdôrazňuje, že žalobca splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok si zamieňa so splnením podmienok nároku na výplatu starobného dôchodku. Žalobcovi unikli skutočnosti, a to zohľadnenie súbehu nároku na dávky a vylúčeného nároku na výplatu dávok (príspevku za službu so starobným dôchodkom), teda možnosť poberania len jednej, a to vyššej dávky, čo malo podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2018. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť, pretože všetky práva žalobcu boli žalovaným rešpektované.

IV.

7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez pojednávania podľa a podľa s prihliadnutím i na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. -88 zo dňa 06. 10. 2021 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 8. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaný sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie riadne zdôvodnil. 9. K námietke žalobcu, že žalovaný si mal vyžiadať doklad, ktorý požadoval od neho, si mal vyžiadať od sociálnej poisťovne správny súd uvádza, že v zmysle , poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia, je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik alebo zánik nároku na dávku, a taktiež ak bol písomne vyzvaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote. Keďže žalobca nepreukázal potrebné skutočnosti útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, správne rozhodol správny orgán, keď podľa konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia, začaté z podnetu účastníka konania zastavil aj vtedy ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva nepredložil príslušné doklady. Taktiež správne rozhodol žalovaný keď ako odvolací orgán predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

10. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).