Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 55/96
PDF · 74.88 KB
No categories available
I. ÚS 55/96
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa
23. októbra 1996 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Prípravného výboru
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Ulica Karola Kmeťku 1, Žilina, zastúpeného
JUDr. Antonom Slamkom st., komerčným právnikom, bytom Radinského
1710, Dolný Kubín, podanú proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 203/2-93/02500 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 6 Sž 87/95, ktorými malo byť porušené základné právo uvedené v čl. 29 Ústavy
Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť Prípravného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany o d
m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.
O d ô v o d n e n i e
Prípravný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Ulica Karola Kmeťku 1,
Žilina (ďalej len "navrhovateľ"), podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na
začatie konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len "ústava").
Vo svojom návrhu uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom č. 6 Sž 87/95 z 3. júla 1996 potvrdil rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vydané pod číslom 203/2-93/02500 z
8. marca 1995, ktorým bola odmietnutá registrácia tejto politickej strany. Oba
tieto orgány svoje rozhodnutia založili v podstate na stanovisku, že navrhovaný
názov politickej strany je totožný s názvom strany, ktorá bola Nariadením
Slovenskej národnej rady č. 4 z 1. septembra 1944 rozpustená. Keďže toto
nariadenie nebolo doteraz revidované a je všeobecne platné, bolo potrebné z
neho vychádzať.
Navrhovateľ namieta, že neprevzal politický program rozpustenej strany,
vyvíjajúcej činnosť v prvej Slovenskej republike, naopak podľa predložených
stanov "chce vo svojej činnosti realizovať demokratické princípy, ktoré v
maximálnom rozsahu rešpektujú ústavu a zákony tohto štátu, uznáva a hlási sa ku
všetkým dokumentom, ktoré naša republika prevzala v oblasti občianskych a
ľudských práv.".
V ďalšom sa navrhovateľ odvoláva na text čl. 29 ústavy argumentujúc, že
citované rozhodnutia nie sú s ním v súlade a napokon vyslovuje presvedčenie o
nevhodnosti aplikácie Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 4/1944.
Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných
práv, garantovaných v čl. 29 ústavy a napadnuté rozhodnutia zrušil.
Podľa 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
293/1995 Z. z. ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje.
V rámci predbežného prerokovania návrhu predovšetkým skúma, či sú splnené
podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je príslušnosť
ústavného súdu na prerokovanie veci. Po preskúmaní skutočností, majúcich
význam pre rozhodnutie ústavného súdu, ústavný súd zistil, že príslušný na
prerokovanie veci nie je.
Podľa čl. 29 ods. 1 ústavy právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má
právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných
združeniach. Podľa ods. 2 tohto článku majú občania právo zakladať politické strany
a politické hnutia a združovať sa v nich. Podľa ods. 3 tohto článku možno výkon
práv podľa ods. 1 a 2 obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu
verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd
iných.
Zákonom, ktorý upravuje realizáciu tohto základného práva je zákon č. 424/1991
Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších
predpisov. Tento zákon obsahuje konkrétne ustanovenia, ktoré uvádzajú podmienky,
za ktorých možno výkon tohto politického práva obmedziť. Podľa
8 ods. 1 citovaného zákona ministerstvo registráciu odmietne, ak stanovy strany a
hnutia sú v rozpore s 1 až 5 tohto zákona. Podľa ods. 5 8 zákona môže prípravný
výbor do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o odmietnutí registrácie podať
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia.
Takémuto konaniu, resp. takýmto úkonom môže predchádzať konanie podľa 7
zákona, v ktorom sa možno domáhať na krajskom súde určenia, že návrh na
registráciu nemá nedostatky ( 7 ods. 4) v prípade, že medzi prípravným výborom a
ministerstvom dôjde k sporu o obsahu návrhu na registráciu.
Podľa čl. 127 ústavy a 47 a nasledujúcich zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti
právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych
orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené
základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Z uvedených ustanovení vyplýva, že do kompetencie iných (všeobecných)
súdov zverila ústava ochranu základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí i
jedno zo základných politických práv - právo zakladať politické strany, garantované
čl. 29 ods. 2 ústavy. Zverenie ochrany týchto práv a slobôd do kompetencie iných
súdov (v tomto prípade krajských a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) je
potrebné chápať tak, že ústavný súd nie je na konanie v takýchto veciach
príslušný a to ani z hľadiska preskúmavania spôsobu vyhodnocovania
dokazovania týmito súdmi ani z hľadiska preskúmavania ich záverov. Je teda
celkom v kompetencii príslušného súdu podať výklad zákona a jeho
jednotlivých ustanovení, aplikovaných na prejednávaný prípad tak, aby
zodpovedal jeho názoru na vzťah týchto ustanovení k čl. 29 ods. 3 ústavy.
Podľa 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. v znení neskorších predpisov, môže ústavný súd uznesením odmietnuť na
predbežnom prerokovaní návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je
príslušný.
Ústavný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať
opravný prostriedok.
Košice 23. októbra 1996
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k
predseda senátu