Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 60/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 11. júna 2001

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť doc. RNDr. M. M., CSc., bytom K., zastúpeného

komerčnou právničkou JUDr. M. L., K., pre porušenie práv podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uzneseniami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. novembra 2000

a sp. zn. z 25. januára 2001 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť doc. RNDr. M. M., CSc., o d m i e t a pre nepríslušnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 2. mája 2001 sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o ústavnú ochranu doc. RNDr. M. M., CSc. (ďalej len „navrhovateľ“),

zastúpený komerčnou právničkou JUDr. M. L. podľa pripojeného splnomocnenia.

K podaniu pripojil aj príslušné listiny týkajúce sa jeho veci.

Navrhovateľ označil svoje podanie ako „Ústavná sťažnosť proti právoplatným

rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR z 3. 11. 2000 č. k. a z 25. 1. 2001

č. k. pre porušenie môjho práva na súdnu ochranu priznaného čl. 46 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd“ a za účastníka konania Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Navrhovateľ najvyššiemu súdu vyčíta predovšetkým to, že uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2000 zastavil konanie vo veci jeho návrhu zo

16. augusta 2000 na preskúmanie rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky v Banskej Bystrici č. j. VI/210/867/3477/2000 z 29. júna 2000 (napriek tomu, že

navrhovateľ predložil plnú moc pre právneho zástupcu) a konanie o jeho novom návrhu

z 1. decembra 2000 na preskúmanie označeného rozhodnutia zastavil pre zmeškanie lehoty

uznesením sp. zn. z 25. januára 2001.

Navrhovateľ na záver ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie „že

rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR z 3. 11. 2000 č. k. a z 25. 1. 2001 č. k.

bolo porušené moje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2

v spojitosti s SR, zrušuje tieto rozhodnutia a vracia vec na ďalšie konanie“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Skúma tu najmä splnenie jeho všeobecných a osobitných náležitostí (§ 20,

resp. ) a dôvody, ktoré by prípadne opodstatňovali odmietnutie

návrhu podľa vrátane nepríslušnosti ústavného súdu na

jeho prerokovanie.

Navrhovateľ, ktorý je aj náležite právne zastúpený, jednoznačne označil svoje

podanie ako ústavnú sťažnosť, pričom od ústavného súdu požaduje, aby po jej prerokovaní

zrušil označené uznesenia najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Právny základ pre ústavnú sťažnosť je daný

(ďalej len „ústava“). Podľa tohto ustanovenia: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti

právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej

správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

Podľa „Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v čl. 127

sa porušili jej základné práva alebo slobody občanov, a ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“.

Ústavný súd už v uznesení sp. zn. z 23. októbra 1996 uviedol, že

rozhodnutie najvyššieho súdu nie je rozhodnutím, ktoré je prípustné napadnúť ústavnou

sťažnosťou v zmysle .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu všeobecné súdy celkove nemožno

považovať ani za jeden z orgánov uvedených v a v zákona o ústavnom

súde (napr. , a ).

Na základe uvedeného ústavnú sťažnosť navrhovateľa ústavný súd odmietol pre

svoju nepríslušnosť na jej prerokovanie podľa .