Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-39Er/1053/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného R., O.. O..U..L.., S. Č.. X, XXX XX C. H., Y.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou, Podzámska č. 32, 940 01 Nové Zámky proti povinnému J. O..U..L.., D. Č.. XX, XXX XX I., H.. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Zbrojničná č. 12, 040 01 Košice vedenej na Exekútorskom úrade v Nových Zámkoch u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Bezručova č. 16, 940 01 Nové Zámky pod spis. zn. EX 1077/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 59.573,34 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 16.04.2012 udelil Okresný súd Košice II v exekučnej veci spis. zn. súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/142506, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2012, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02.04.2012 a exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Košice II spis. zn. -95 zo dňa 06.12.2011.

Dňa 25.05.2012 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené ako „Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie č. EX 1077/2012-2 z 3.5.2012", ktoré súd podľa jeho obsahu posúdil ako námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. O tomto návrhu následne súd rozhodol vyšším súdnym úradníkom uznesením spis. zn. -28 zo dňa 06.09.2012 tak, že námietky povinného i návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie.

Podľa ust. (ďalej len „") odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ust. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Pretože v danom prípade sa jedná o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania zo strany povinného sa rozhodnutie Okresného súdu Košice II spis. zn. -28 zo dňa 06.09.2012 zrušuje a o veci opätovne rozhoduje sudca.

Povinný vo svojom podaní zo dňa 21.05.2012 uviedol, že oprávnený sa rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Košice II spis. zn. zo dňa 6.12.2011 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie istiny vo výške 75.593,59 Eur s príslušenstvom. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vyššie uvedenej pohľadávky. Súdny exekútor však vo svojom upovedomení o začatí exekúcie uložil povinnému uhradiť pohľadávku titulom citovaného rozhodnutia okresného súdu, avšak v inej výške, ako je uvedené vo výroku uznesenia okresného súdu. Povinný tvrdil, že s oprávneným uzavrel Zmluvu o dielo č. 17/2007 z 21.5.2007 a touto zmluvou a platnými právnymi predpismi sa ich právny vzťah riadi. Povinný poukázal na to, že oprávnený si robí neopodstatnené nároky z neukončeného diela, na ktorom sú vady a nedostatky, ktoré povinný včas a opakovane reklamoval. Vyššie uvedené citované uznesenie okresného súdu povinný predložil Generálnej prokuratúre SR s návrhom na podanie mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, preto považuje uplatnenie nároku formou exekúcie za neopodstatnené a exekúciu za neprípustnú. Vzhľadom na uvedené žiadal povinný exekúciu zastaviť.

K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený a uviedol, že vo veci samej bol medzi účastníkmi po dostatočne dlhom čase a jednaniach iniciovaný hlavne povinným uzavretý súdny zmier, ktorý bol vopred s povinným prerokovaný. Sumy uvedené v rozhodnutí súdu teda zodpovedajú dohodnutému súdnemu zmieru. Pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený tieto sumy z rozhodnutia súdu spočítal, pretože predstavujú vykonateľnú pohľadávku a matematicky tejto pohľadávke aj zodpovedajú. Námietky povinného považuje oprávnený za účelové, pretože tak v rámci súdneho konania, ako ani nikdy predtým povinný žiadnym relevantným spôsobom voči oprávnenému nič nenamietal. Oprávnený sa domnieva, že týmito námietkami povinný sleduje len nutnosť získania času, pretože sa konateľ povinného skontaktoval s konateľom oprávneného a žiadal ho o možnosť predĺženia 14-dňovej lehoty vyplývajúcej z upovedomenia o začatí exekúcie, z dôvodov údajného riešenia úveru na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Uviedol, že banka potrebuje viac času a za tým účelom mu poskytol kontakt na svojho právneho zástupcu JUDr. Dušana Antola, s ktorým sa mal oprávnený na predĺžení lehoty dohodnúť. Právna zástupkyňa oprávneného sa následne skontaktovala s právnym zástupcom povinného s tým, že v štádiu prebiehajúceho exekučného konania nie je možné 14-dňovú lehotu na podanie námietok predĺžiť, pričom je potrebné sa skôr skontaktovať so súdnym exekútorom. Na základe uvedených skutočností je oprávnený tohto názoru, že námietky podané povinným sú len účelové a bez právneho základu, preto navrhol súdu, aby ich zamietol.

Podľa ust. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Po preskúmaní podania povinného, najmä však s poukazom na to, že tento napáda opodstatnenosť exekúcie ako takej, súd posúdil podanie povinného podľa jeho obsahu ako námietky proti exekúcii.

Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 10.05.2012, pričom námietky proti exekúcii podal na poštovú prepravu dňa 17.05.2012, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.

Vychádzajúc z námietok povinného súd nahliadol do spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených a zistil, že exekučným titulom, ktorým je uznesenie Okresného súdu Košice II spis. zn. -95 zo dňa 06.12.2011 súd uložil povinnému uhradiť oprávnenému sumu 59.573,34 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14.500,00 Eur, trovami konania vo výške 499,00 Eur, trovami právneho zastúpenia vo výške 1.777,59 Eur a sumou DPH 343,66 Eur, pričom celú dlžnú sumu vo výške 76.693,59 Eur mal uhradiť tak, že do 31.12.2011 mal zaplatiť splátku vo výške 9.193,59 Eur, do 31.03.2012 splátku vo výške 7.500,00 Eur, počnúc mesiacom apríl 2012 vždy do 25. dňa v mesiaci splátku po 1.666,60 Eur, a to všetko pod hrozbou straty výhody splátok. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2012 a stalo sa vykonateľným.

Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/142506 zo dňa 16.04.2012 súdny exekútor dňa 03.05.2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým upovedomil povinného o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie dlžnej sumy vo výške 75.593,59 Eur a jej príslušenstva vo výške 721,41 Eur.

Pri porovnaní exekučného titulu, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie, suma 75.593,59 Eur predstavuje zostatok vymáhanej pohľadávky po čiastočnej úhrade sumy 1.100,00 Eur povinným (76.693,59 Eur - 1.100,00 Eur = 75.593,59 Eur).

Okrem toho sa v exekučnom konaní vymáhajú aj trovy exekučného konania oprávneného a súdneho exekútora v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Suma 721,41 Eur pritom predstavuje sumu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní (704,91 Eur) a sumu súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (16,50 Eur).

Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že upovedomenie o začatí exekúcie je v súlade s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, ako aj exekučným titulom a nie je pravdou tvrdenie povinného, že upovedomenie bolo vydané na inú sumu, aká je uvedená vo výroku vykonateľného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti namietané povinným týkajúce sa toho, že oprávnený si robí neopodstatnené nároky z neukončeného diela, k tomu súd uvádza, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Z toho vyplýva, že skutočnosti uvádzané povinným sú jednoznačne takého charakteru, že mali byť namietané v pôvodnom konaní a pre toto exekučné konanie sú irelevantné. Exekučný súd v exekučnom konaní vychádza z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a je ním viazaný.

Povinný ďalej vo svojich námietkach uviedol, že voči exekučnému titulu podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky návrh na podanie mimoriadneho dovolania.

K tomu súd uvádza, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný dosiaľ nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol exekučný titul zmenený alebo zrušený, a teda z pohľadu exekučného súdu je stále právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Okrem toho, podľa názoru súdu nie je namieste ani bez ďalšieho povoliť odklad exekúcie vždy, keď bol povinným podaný opravný prostriedok, resp. povoľovať odklad exekúcie bez toho, aby povinný, okrem oznámenia, že podal mimoriadny opravný prostriedok, uviedol súdu ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 19.05.2001).

Pre úplnosť súd zisťoval na Najvyššom súde Slovenskej republiky, či už bolo v danej veci generálnym prokurátorom podané mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 01.03.2013 súdu oznámil, že mimoriadne podanie podané nebolo.

Preto súd dospel k záveru, že v tomto štádiu exekučného konania nie sú splnené podmienky pre vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ).