Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 67/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 28. júna 2001

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť navrhovateľa Š., a. s., so sídlom P, zastúpeného

komerčným právnikom JUDr. Ľ. V., P., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl.

13, , 2 a 3 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. februára 2001, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť Š., a. s., o d m i e t a pre nedostatok príslušnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola dňa 8. júna

2001 doručená ústavná sťažnosť Š., a. s., P., ktorou namieta porušenie svojho práva

zaručeného , , 2 a 3 a (ďalej

len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. zo dňa 27. februára 2001. Týmto uznesením najvyšší súd potvrdil

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -67. Uvedeným rozhodnutím

Krajský súd v Bratislave zastavil konanie vo veci na základe spaťvzatia návrhu

navrhovateľom s tým, že trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. S poukazom na

znenie ustanovenia o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon č.

71/1992“) rozhodol, že súdny poplatok sa navrhovateľovi nevráti.

Navrhovateľ zastáva názor, že obidve vyššie uvedené rozhodnutia všeobecných

súdov sú v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovení nesprávne.

Tvrdí, že pri rozhodovaní súdov došlo k porušeniu čl. 13, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2

.

Navrhovateľ formuloval petit ústavnej sťažnosti tak, že žiadal, aby ústavný súd

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27. februára 2001 zrušil.

Ústavný súd môže zrušovať právoplatné rozhodnutia iba v konaní o ústavnej

sťažnosti podľa , ktorý znie: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti

právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej

správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

Z obsahu ústavnej sťažnosti navrhovateľa vyplýva, že táto smeruje a napáda

rozhodnutie najvyššieho súdu. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že

všeobecné súdy nie sú orgánmi, ktoré má na mysli , a že preskúmavať

ústavnosť a zrušovať rozhodnutia týchto súdov nepatrí do právomoci ústavného súdu. Vo

veci sp. zn. ústavný súd konštatoval, že: „Všeobecné súdy Slovenskej republiky

nie je možné považovať za miestne orgány štátnej správy Slovenskej republiky a ich

rozhodnutia (rozsudky) za právoplatné rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy,

ktorými je ústavný súd oprávnený zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti.“ V inom

rozhodnutí ústavný súd konštatoval, že nemá právomoc preskúmavať právoplatné

rozhodnutie najvyššieho súdu ().

S poukazom na znenie , ako aj citovanú judikatúru ústavného súdu

ústavný súd konštatuje, že v zmysle platného ústavného stavu nie je príslušný na zrušovanie

rozhodnutí najvyššieho súdu a všeobecných súdov vôbec. Z obsahu ústavnej sťažnosti

vyplýva, že právam navrhovateľa bola v konaní pred všeobecnými súdmi už poskytnutá

súdna ochrana. Nepatrí do príslušnosti ústavného súdu, aby napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov zrušoval, pretože ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v systéme súdnej

moci Slovenskej republiky.

V konaní o ústavnej sťažnosti môže ústavný súd zrušiť rozhodnutia niektorých

štátnych orgánov a orgánov samosprávy, ak došlo k porušeniu základných práv a slobôd,

ak o tomto porušení nerozhoduje iný štátny orgán. V danom prípade však ide o rozhodnutia

súdov, ktoré nie sú orgánmi štátnej správy ani samosprávy, teda nepatria do kategórie

orgánov, ktoré má na mysli . Nedostatok príslušnosti ústavného súdu nie je

možné odstrániť, a preto v súlade s § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.