Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 63/01
PDF · 84.45 KB
No categories available
III. ÚS 63/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 19. júna 2001
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť B. D., bytom O., ktorou namieta porušenie svojich
práv podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Co 1/01 zo dňa 12. marca 2001, a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť B. D. o d m i e t a pre nedostatok príslušnosti Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola dňa 30. mája
2001 doručená ústavná sťažnosť B. D., bytom O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho práva podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Co 1/01 zo dňa 12. marca 2001. Týmto
uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) potvrdil uznesenie
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 18. decembra 2000 č. k. Z-2-22 C
32/93-160, ktorým tento nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov
z dôvodu, že u nej ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keď navrhovateľka za
neoprávnený zásah do svojich práv na ochranu osobnosti považovala výroky odporkyne
urobené v rôznych súdnych a správnych konaniach na adresu navrhovateľky v tom zmysle,
že navrhovateľka nie je duševne zdravá, resp. že odporúčala začatie konania o pozbavení jej
spôsobilosti na právne úkony.
Ústavný súd podanie B. D. posúdil v súlade s jej výslovným prianím a podľa jeho
obsahu ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ktorá nemá viaceré zo zákonom predpísaných náležitostí.
V Slovenskej republike platí okrem ústavy aj Listina základných práv a slobôd,
a preto sa v konaní pred ústavným súdom možno domáhať aj v nej zakotvených práv.
Navrhovateľka pravdepodobne vychádzala z ústavnej úpravy príslušnosti
a právomoci Ústavného súdu Českej republiky. V Slovenskej republike však ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach opakovane vyslovil, že nie je oprávnený
v konaní podľa čl. 127 ústavy preskúmavať ústavnosť rozhodnutí a zrušovať rozhodnutia
všeobecných súdov, lebo tieto nie sú orgánmi uvedenými v čl. 127 ústavy: „Všeobecné
súdy Slovenskej republiky nie je možné považovať za miestne orgány štátnej správy
Slovenskej republiky a ich rozhodnutia (rozsudky) za právoplatné rozhodnutia miestnych
orgánov štátnej správy, ktorými je Ústavný súd SR oprávnený zaoberať sa v konaní
o ústavnej sťažnosti“ (I. ÚS 4/99).
„Ústavný súd SR nemá právomoc preskúmať právoplatné rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR“ (I. ÚS 55/96).
Naviac, právu sťažovateľky podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd už bola
poskytnutá súdna ochrana, a to práve konaním predchádzajúcim prijatiu napadnutého
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Co 1/01, ktorý ním preskúmal a potvrdil
predchádzajúce uznesenie krajského súdu sp. zn. Z-2-22 C 32/93-160. Preskúmaním
rozhodnutia krajského súdu o odmietnutí oslobodenia od trov konania bola poskytnutá
súdna ochrana právu sťažovateľky podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, a preto jej
ju už nie je príslušný poskytnúť opakovane ústavný súd, lebo tento ju v konaní o ústavnej
sťažnosti poskytuje iba „ ...ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“ (čl. 127
ústavy). Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu nebolo porušené právo sťažovateľky
podľa čl. 36 Listiny, ale bola mu poskytnutá súdna ochrana. Uznesenie najvyššieho súdu
bolo prijaté bez zjavného porušenia ústavy a samotný fakt sťažovateľkinho neúspechu
v konaní pred najvyšším súdom neznamená porušenie jej základných práv.
Nedostatok príslušnosti a právomoci ústavného súdu nie je možné odstrániť, a preto
ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok ani nevyzýval
sťažovateľku na ustanovenie právneho zástupcu.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.