Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 63/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 19. júna 2001

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť B. D., bytom O., ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12. marca 2001, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť B. D. o d m i e t a pre nedostatok príslušnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola dňa 30. mája

2001 doručená ústavná sťažnosť B. D., bytom O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho práva podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12. marca 2001. Týmto

uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) potvrdil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 18. decembra 2000 č. k. Z-2-22 C

32/93-160, ktorým tento nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov

z dôvodu, že u nej ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keď navrhovateľka za

neoprávnený zásah do svojich práv na ochranu osobnosti považovala výroky odporkyne

urobené v rôznych súdnych a správnych konaniach na adresu navrhovateľky v tom zmysle,

že navrhovateľka nie je duševne zdravá, resp. že odporúčala začatie konania o pozbavení jej

spôsobilosti na právne úkony.

Ústavný súd podanie B. D. posúdil v súlade s jej výslovným prianím a podľa jeho

obsahu ako ústavnú sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorá nemá viaceré zo zákonom predpísaných náležitostí.

V Slovenskej republike platí okrem aj Listina základných práv a slobôd,

a preto sa v konaní pred ústavným súdom možno domáhať aj v nej zakotvených práv.

Navrhovateľka pravdepodobne vychádzala z ústavnej úpravy príslušnosti

a právomoci Ústavného súdu Českej republiky. V Slovenskej republike však ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach opakovane vyslovil, že nie je oprávnený

v konaní podľa preskúmavať ústavnosť rozhodnutí a zrušovať rozhodnutia

všeobecných súdov, lebo tieto nie sú orgánmi uvedenými v : „Všeobecné

súdy Slovenskej republiky nie je možné považovať za miestne orgány štátnej správy

Slovenskej republiky a ich rozhodnutia (rozsudky) za právoplatné rozhodnutia miestnych

orgánov štátnej správy, ktorými je Ústavný súd SR oprávnený zaoberať sa v konaní

o ústavnej sťažnosti“ ().

„Ústavný súd SR nemá právomoc preskúmať právoplatné rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR“ ().

Naviac, právu sťažovateľky podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd už bola

poskytnutá súdna ochrana, a to práve konaním predchádzajúcim prijatiu napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý ním preskúmal a potvrdil

predchádzajúce uznesenie krajského súdu sp. zn. Z-2-22 C 32/93-160. Preskúmaním

rozhodnutia krajského súdu o odmietnutí oslobodenia od trov konania bola poskytnutá

súdna ochrana právu sťažovateľky podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, a preto jej

ju už nie je príslušný poskytnúť opakovane ústavný súd, lebo tento ju v konaní o ústavnej

sťažnosti poskytuje iba „ ...ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“ (čl. 127

). Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu nebolo porušené právo sťažovateľky

podľa čl. 36 Listiny, ale bola mu poskytnutá súdna ochrana. Uznesenie najvyššieho súdu

bolo prijaté bez zjavného porušenia a samotný fakt sťažovateľkinho neúspechu

v konaní pred najvyšším súdom neznamená porušenie jej základných práv.

Nedostatok príslušnosti a právomoci ústavného súdu nie je možné odstrániť, a preto

ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok ani nevyzýval

sťažovateľku na ustanovenie právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.