Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)I. ÚS 53/98
PDF · 191.92 KB
No categories available
I. ÚS 53/98
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 17. decembra 1998 zloženom z predsedu JUDr. Jána Klučku a sudcov
JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Tibora Šafárika v konaní o prijatom podnete Mgr. D.
K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 94/96 takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Košice I svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 94/96 p o r u š i l základné právo Mgr. D. K. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)
bol 12. mája 1998 doručený podnet Mgr. D. K., bytom K. (ďalej aj „navrhovateľ“), v
ktorom namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci sp. zn.
1 T 94/96 bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Košice I.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 1998 podnet
predbežne prerokoval, prijal ho na konanie a uznesenie o prijatí podnetu doručil
obom účastníkom konania. Títo sa písomne vyjadrili, že v konaní o prijatom podnete
netrvajú na ústnom pojednávaní.
Podľa § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z.
(ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“) ústavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie
skutočného stavu veci a na získanie podkladov pre svoje rozhodnutie. Podľa § 29
ods. 5 zákona č. 38/1993 Z.z. požiadal predsedu Okresného súdu Košice I o
vyjadrenie k obsahu prijatého podnetu. Podklady pre svoje rozhodnutie ústavný súd
čerpal i zo zapožičaného súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 1 T 94/96.
Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení zo 16. septembra
1998 uviedol, že „trestná vec obžalovaného Mgr. K. D. doručená na Okresný súd
Košice I dňa 12.4.1996 bola podľa rozvrhu práce pridelená na vybavenie JUDr. L. D.
Vo veci bolo od jej nápadu zákonným sudcom priebežne a sústavne konané. Jediné
zdržanie spôsobila nutnosť doplnenia dokazovania znalcom z odboru cestnej
dopravy, u ktorého sa spis nachádzal od 17.6.1996 do konca mesiaca október 1996.
Po vyhlásení rozsudku dňa 17.12.1996 tento bol v zákonnej lehote písomne
vyhotovený a po podaní odvolania zo strany obžalovaného bez prieťahov predložený
na odvolacie konanie Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.2.1997“. Ako ďalej
uviedol, „po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 28.7.1997 zo spisového
materiálu vyplynulo, že trestná vec bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
v Bratislave odňatá Krajskému súdu v Košiciach a prikázaná na prejednanie
3
a rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline z dôvodu zaujatosti sudcov Krajského súdu
v Košiciach. Základom pre rozhodnutie o odňatí veci bola skutočnosť, že JUDr. K.
M., brat obžalovaného, je sudcom Krajského súdu v Košiciach“. Krajský súd v Žiline
vec prerokoval a vrátil ju na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice I.
Z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I ďalej vyplynulo, že JUDr. D.
18. augusta 1997 predložil trestnú vec Mgr. D. K. na rozhodnutie o jej odňatí
Okresnému súdu Košice I a o prikázaní inému vecne príslušnému súdu z dôležitých
dôvodov podľa § 25 Tr. por.; dôvod, ktorý uviedol, bol rovnaký ako v prípade
zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutím z 10. septembra 1997 neodňal predmetnú trestnú vec Okresnému súdu
Košice I, o čom sa tento súd dozvedel doručením rozhodnutia Krajským súdom v
Košiciach 17. októbra 1997.
V súvislosti s touto skutočnosťou JUDr. D. ako zákonný sudca oznámil svoju
zaujatosť po zistení, že JUDr. K. M., s ktorým je v priateľskom vzťahu, je bratom
obžalovaného. Námietka zaujatosti zákonným sudcom až v tomto štádiu konania bola
podľa vyjadrenia predsedu uplatnená preto, lebo „táto skutočnosť z jeho strany
nastala až po odňatí veci Krajskému súdu v Košiciach“.
Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I obsahovalo konštatovanie, že aj
ďalší sudcovia tohto súdu konajúci a rozhodujúci o trestných veciach vyslovili svoju
zaujatosť konať vo veci obžalovaného Mgr. D. K. z už uvedeného dôvodu, a preto
bola táto vec 19. novembra 1997 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Tento súd 18. februára 1998 rozhodol tak, že žiadosti konkrétnych sudcov Okresného
súdu Košice I nevyhovel (rozhodnutie bolo doručené 27. februára 1998)
s odôvodnením, že „iní sudcovia než zaradení na trestnom úseku sa necítia vo veci
zaujatí, a teda nie je dôvod prikázať trestnú vec inému súdu“. Týmto rozhodnutím
nebola trestná vec obžalovaného Mgr. D. K. odňatá ani jeho zákonnému sudcovi, „a
preto JUDr. D. svojou žiadosťou zo dňa 6.3.1998 žiadal uplatniť postup v zmysle §
30 ods. 4 Tr. por. Na základe tejto žiadosti bola trestná vec dňom 1.4.1998 pridelená
inému sudcovi, a to JUDr. P. J., okrem iného i z dôvodu, že JUDr. D. už v tomto čase
4
vykonával stáž na Krajskom súde v Košiciach“. Rovnako JUDr. P. vyslovil v tejto
veci svoju zaujatosť a trestný spis bol predložený na rozhodnutie o nej Krajskému
súdu v Žiline, ktorý dňa 17. júna 1998 rozhodol o vylúčení JUDr. P. z konania o nej.
Trestný spis sp. zn. 1 T 94/96 obžalovaného Mgr. D. K. bol 3. júla 1998
vrátený Okresnému súdu Košice I a vec pridelená na vybavenie Mgr. K. Ľ., sudcovi
občianskoprávneho úseku tohto súdu. Tento sudca 8. septembra 1998 opakovane
požiadal znalcov z odvetvia cestnej dopravy a súdneho lekárstva o doplnenie
znaleckých posudkov (požiadal o ne ešte v októbri 1997 Dr. D.), avšak ako sa píše vo
vyjadrení predsedu Okresného súdu Košice I, „vytýčeniu termínu hlavného
pojednávania v súčasnej dobe bráni ešte stále nedodanie urgovaného doplnenia
znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva“.
Predseda súdu sa vyjadril aj k námietkam Mgr. D. K. uvedeným v podnete,
týkajúcim sa nedoručenia „uznesenia o odvolaní Krajského súdu v Žiline“ a v tomto
smere poukázal na to, že spis obžalovaného „sa dlhodobo nachádzal mimo Okresného
súdu Košice I“ a po vrátení spisu tomuto súdu Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (27. februára 1998) bola zásielka (obsahom ktorej bolo predmetné
uznesenie) doručená uložením na pošte 15. apríla 1998.
Obžalovaný si ju však nevyzdvihol ani počas jej uloženia na pošte v odbernej
lehote do 3. mája 1998, „aj keď podľa relácie poštového doručovateľa a v súlade
s uvedeným právnym režimom uloženia zásielky sa v mieste bydliska zdržiaval“.
Zo súdneho spisu sp. zn. 1 T 94/96 sa ústavný súd medzi iným oboznámil
s týmito skutočnosťami:
Obžalobu na Mgr. D. K. (ďalej len „navrhovateľ“) pre trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b) a písm. d) Trestného zákona
Obvodná prokuratúra Košice I doručila Obvodnému súdu Košice I (teraz Okresný súd
Košice I) 12. apríla 1996. V ten istý deň odoslala tiež poštou oznámenie o tejto
skutočnosti obžalovanému.
5
Navrhovateľ 29. apríla 1996 podal na súde návrh na doplnenie dokazovania
a tiež osobitné podanie označené ako „Podnet obč. na postup súdu podľa § 188 ods. 1
písm. f) Tr. por., t. z. na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307
Sudca JUDr. L. D. ako samosudca rozhodol vo veci formou Trestného rozkazu
a uznal obžalovaného vinným v rozsahu obžaloby. Doručenie tohto rozhodnutia
navrhovateľovi bolo vykázané 10. mája 1996. Navrhovateľ proti trestnému rozkazu
podal včas odpor. Termín prvého hlavného pojednávania vo veci súd určil na 11. jún
1996. Navrhovateľ sa konania nezúčastnil, o čom súd vopred upovedomil, a súhlasil,
aby tento konal bez jeho prítomnosti. Na tomto konaní boli vypočutí svedkovia -
policajti dopravnej polície a znalec z odboru cestnej dopravy. Konanie súd odročil na
neurčito z dôvodu doplnenia znaleckého posudku (posúdenie výšky škody
motorového vozidla z dôvodu jeho nevyhnutnej opravy), po predložení ktorého mal
pokračovať v konaní. Znalecký posudok bol vyhotovený 20. októbra 1996. Súd druhé
hlavné pojednávanie určil na 26. november 1996. Navrhovateľ neprevzal ani
opakované písomné predvolanie na toto pojednávanie a výzva na prevzatie zásielky
mu bola doručená 12. novembra s tým, že odberná lehota skončí 30. novembra 1996.
Pojednávanie určené na 26. november 1996 z dôvodu nedostavenia sa niektorých
svedkov a neúplnosti znaleckých posudkov bolo odročené na 17. december 1996. Na
treťom hlavnom pojednávaní súd konal bez prítomnosti Mgr. K. a poškodenej strany.
Boli vypočutí svedkovia a prítomný obvodný prokurátor navrhol uznať Mgr. K.
vinným a uložiť mu trest, ktorý konkretizoval. Na tomto pojednávaní bol vynesený
rozsudok 1 T 94/96 s uložením konkrétneho trestu, náhradou škody vo výške 317.704
Sk (vo zvyšku bol poškodený odkázaný na občianskoprávne konanie). Rozsudok bol
Mgr. K. doručený 31. januára 1997, proti ktorému podal včas odvolanie (7. februára
1997). Okresný súd Košice I 17. februára 1997 doručil odvolanie Okresnej
prokuratúre Košice I a 3. marca 1997 aj Krajskému súdu Košice. Konanie pred týmto
súdom formou neverejného zasadnutia (sp. zn. 2 To 206/97) bolo vytýčené na 16. júl
1997. Ešte pred jeho uskutočnením sudcovia trestnoprávneho úseku Krajského súdu v
Košiciach uplatnili námietku zaujatosti konať v danej veci z dôvodu poznania sa
6
(príp. priateľstva) s bratom Mgr. D. K. JUDr. M. K., ktorý je tiež sudcom tohoto
krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol 23. apríla 1997 o odňatí
veci Krajskému súdu v Košiciach a o jej prikázaní na konanie Krajskému súdu v
Žiline. Rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci bolo Krajskému súdu v Košiciach
doručené 6. júna 1996 a v Žiline 12. júna 1997 spolu so spisom Mgr. D. K.. Krajský
súd v Žiline 16. júla 1997 rozsudok Okresného súdu Košice I zrušil a vrátil mu vec na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Rozsudok i spis bol súdu prvého stupňa
doručený začiatkom augusta 1997. Okresný súd Košice I na podnet JUDr. L. D.
(zákonného sudcu Mgr. D. K.) požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o
pridelenie veci inému súdu; tento však rozhodol o tom, že Okresný súd Košice I je
povinný ďalej konať.
Okresný prokurátor Košice I 6. októbra 1997 vychádzajúc z rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline zo 16. júla 1997 požiadal Okresný súd Košice I, aby mu bol
oznámený nový termín pojednávania na tomto súde vo veci obvineného Mgr. D. K.
Navrhovateľ Mgr. D. K. v liste doručenom ústavnému súdu 7. septembra
1998, ktorého prílohou bolo splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní o
danej veci pred ústavným súdom, uviedol, že „dodnes mi nebolo doručené
rozhodnutie odvolacieho súdu o mojom odvolaní (t. z. 21 mesiacov), a to napriek
mojej sťažnosti, žiadosti a odpovedi - označených vo Vašom uznesení z 25.8.1998
č. I. ÚS 53/98. Pripomínam už iba, že v dôsledku nečinnosti OS Košice I mi bola
odňatá možnosť požiadať o prípadné podmienečné upustenie od výkonu zákazu
činnosti (prípadného) viesť všetky druhy mot. vozidiel nenávratne, ako aj odňatá
možnosť vrátiť mi vodičský preukaz po prípadnom výkone trestu ZČ s prihliadnutím
na obsah môjho odvolania, pre nevykonanie ktorého navrhnutého dokazovania
právoplatnosť rozhodnutia súdu je v nedohľadne“.
II.
1. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia súdneho alebo iného orgánu. K naplneniu tohto práva dochádza
7
najčastejšie právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95), prípadne aj vykonaním
takéhoto rozhodnutia (I. ÚS 70/98).
Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne ohraničiť.
Neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej konanie (postup) štátneho orgánu môže
mať povahu zbytočných prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť konania je
objektívne podmienená charakterom prejednávanej veci. Dĺžka konania môže svedčiť
nielen o zbytočných prieťahoch v konaní, ale aj o zložitosti veci. Preto je potrebné
rozlíšiť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi
a konanie, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej veci. Základnými
kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna
úprava relevantná pre rozhodovanie veci. Ďalšími kritériami, ktoré ústavný súd
zobral do úvahy, bolo správanie sa samotného účastníka súdneho konania a postup
Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 1 T 94/96.
Ústavný súd v tomto smere posudzoval najmä postup vo veci obvineného
Mgr. D. K. po podaní jeho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I podľa
pokynov Krajského súdu v Žiline. Išlo najmä o doplnenie znaleckých posudkov
podľa pokynov Krajského súdu v Žiline, ktoré však Okresný súd Košice I nedokázal
zabezpečiť od doručenia rozhodnutia tohto súdu 28. júla 1997 do 16. septembra 1998,
t.j. počas 14 mesiacov, od kedy bol známy názor Krajského súdu v Žiline na spôsob
doplnenia dokazovania pre rozhodnutie vo veci samej. Táto skutočnosť vyplynula aj
z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I k podnetu Mgr. D. K.
Ako vyplýva z ustanovenia § 109 Trestného poriadku, ak je znalecký posudok
nejasný alebo neúplný a požiadanie súdu o vysvetlenie, príp. jeho doplnenie nevedie
k výsledku, priberie sa iný znalec. Opakované výzvy súdu „na doplnenie posudku,
resp. na jeho opätovné vypracovanie“ nepredstavovali vhodné opatrenie na
zabezpečenie včasného rozhodnutia vo veci. Znalecký posudok treba považovať za
taký dôkaz, ktorý musí zabezpečiť (a teda v tomto smere aktívne konať) aj ten
sudca, o vylúčení ktorého sa rozhoduje (§ 31 ods. 2 v spojení s § 109 Trestného
8
poriadku), čo dokazuje aj konanie prvého zákonného sudcu po uplatnení námietky
svojej zaujatosti.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že už v konaní pred Okresným súdom
Košice I, v ktorom došlo 17.12.1996 k odsúdeniu Mgr. K., znalecké posudky
z odboru dopravy a z odboru súdneho lekárstva neboli doručené konajúcemu súdu
včas, ale až po troch mesiacoch (20. októbra 1996) od prvej výzvy súdu zo 17.6.1996.
Tento stav bol zapríčinený aj tým, že sudca neurčil konkrétnu lehotu na ich
vypracovanie, ale požadoval ich spracovanie len nekonkrétne „v čo najkratšom čase“.
Je zrejmé, že doplnenie už vypracovaného znaleckého posudku, ktoré spočívalo len
v posúdení tej časti škody, ktorá vznikla v súvislosti s nevyhnutnou opravou
havarovaného motorového vozidla, nemožno považovať za osobitne zložitú
problematiku pre posúdenie a doplnenie znaleckého posudku, ktoré by si vyžadovalo
3-mesačnú lehotu na predloženie súdu (ako podklad pre rozsudok Okresného súdu
Košice I zo 17. decembra 1996).
Ústavný súd posudzujúc konanie Okresného súdu Košice I. vo veci 1 T 94/96
zistil, že prieťahy v ňom vznikli aj v dôsledku toho, že zákonný sudca, ktorý
pôvodne rozhodoval o vine a treste navrhovateľa, vzniesol námietku zaujatosti až po
tom, keď mu bola vec vrátená Krajským súdom v Žiline na opätovné prerokovanie a
rozhodnutie veci. Argument, že o súrodeneckom vzťahu medzi jeho priateľom JUDr.
M. K., sudcom krajského súdu, a obvineným dovtedy nevedel, ústavný súd
nepovažoval za postačujúci a primeraný. Zákonný sudca požiadal o odňatie veci
Okresnému súdu Košice I a o jej prikázanie inému súdu na konanie a rozhodovanie až
21. októbra 1997 (zaujatosť uplatnili všetci členovia trestného úseku) a po
odmietavom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiadal o svoje
vylúčenie z konania a o jej pridelenie inému sudcovi 3. marca 1998.
Po podaní žiadosti o odňatie veci príslušnému súdu a jej pridelenie inému súdu
podľa § 25 Trestného poriadku prvokonajúci sudca 23. októbra 1997 oznámil
námestníčke konajúceho súdu, že vyzval znalcov prizvaných súdom k danej veci na
doplnenie ich znaleckých posudkov podľa pokynov Krajského súdu v Žiline, a to ako
9
úkon z jeho strany nevyhnutný na pokračovanie v konaní o predmetnej veci podľa §
31 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku. Znalecké posudky však napriek tomu neboli
zabezpečené. Svedčí o tom ďalšie oznámenie, ktoré sudca adresoval
podpredsedníčke súdu v čase, keď o odňatí veci Okresnému súdu Košice I nebolo
rozhodnuté. Následne sám uplatnil námietku zaujatosti a žiadal o vylúčenie svojej
osoby z konania o veci Mgr. D. K. podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené
oznámenie o opakovanej výzve znalcom doručil zákonný sudca námestníčke
okresného súdu 30. marca 1998. V tento deň odoslal aj výzvu znalcovi z odboru
súdneho lekárstva „na doplnenie, resp. opätovné vypracovanie znaleckého posudku“
a znalcovi z odboru dopravy „na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline“. V čase, keď bola vec pridelená druhému zákonnému
sudcovi (1. apríla 1998), ktorý tiež uplatnil námietku svojej zaujatosti (23. apríla
1998), až do jeho vylúčenia uznesením Krajského súdu v Žiline 2 Nt 15/98 zo 17.
júna 1998 Okresný súd Košice I nezabezpečil znalecké posudky, a to napriek zneniu
§ 31 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku, podľa ktorého až do rozhodnutia o
vylúčení vykonávajú osoby, o vylúčenie ktorých ide, len tie úkony, ktoré neznesú
odklad.
Od doby, kedy bolo súdu prvého stupňa známe rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline 2 To 308/97, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I 1 T
94/96 a vrátený na opätovné prejednanie a rozhodnutie (28. júla 1997), Okresný súd
Košice I nebol spôsobilý zabezpečiť uvedené dôkazné prostriedky až do septembra
1998, keď bola vec pridelená v poradí tretiemu sudcovi. Tento opätovne vyzýval
súdnych znalcov, aby svoje posudky upravili a doplnili v zmysle rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline. Od 27. júla 1997 do septembra 1998 uplynulo 14 mesiacov.
Od 1. výzvy po vrátení veci Okresnému súdu Košice I 23. októbra 1997 do septembra
1998 uplynulo 11 mesiacov. Súd konajúci vo veci opakoval tie isté úkony bez toho,
aby prijal efektívne opatrenia na zabezpečenie potrebných dôkazných prostriedkov.
Nový sudca, ktorému bola vec pridelená (druhý v poradí), nezabezpečil
dodanie znaleckých posudkov podľa pokynov uvedených v rozhodnutí Krajského
súdu v Žiline ani do uplatnenia námietky svojej zaujatosti (23. apríla 1998) a ani do
10
pridelenia veci tretiemu sudcovi 3. júla 1998. Ten 8. septembra 1998 opätovne
zopakoval úkon, ktorý Okresný súd Košice I urobil už 23. októbra 1997 a 30. marca
1998 bez toho, aby využil oprávnenie dané podľa § 109 druhej vety Trestného
zákona. Ako je zrejmé z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I, posudok z
odboru súdneho lekárstva súd nezabezpečil od 28. júla 1997, kedy mu bol rozsudok
Krajského súdu v Žiline doručený, do 16. septembra 1998, teda za obdobie14
mesiacov, pričom výlučne táto skutočnosť „bráni vytýčeniu termínu hlavného
pojednávania v súčasnej dobe“.
Ústavný súd posudzoval aj postup Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pretože zbytočné prieťahy v konaní o konkrétnej veci
posudzuje ako celok, aj keď miera účasti konajúcich súdov na nich môže byť rôzna.
Odvolacie konanie pred Krajským súdom v Košiciach, ktoré sa malo
uskutočniť po podaní odvolania Mgr. D. K., bolo v predmetnej veci vedené pod sp.
zn. 2 To 208/97. Neverejné pojednávanie bolo vytýčené na 16. júl 1997. Toto sa
však neuskutočnilo, pretože 23. apríla 1997 Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol o odňatí veci Krajskému súdu v Košiciach a o jej prikázaní Krajskému súdu
v Žiline. Stalo sa tak na základe námietky zaujatosti sudcov trestnoprávneho úseku
príslušného Krajského súdu v Košiciach (z dôvodu existencie poznania a priateľstva
uvedených sudcov s bratom obvineného, sudcom Krajského súdu v Košiciach).
Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo Krajskému súdu v Žiline doručené 6. júna 1997.
Uplatnenie námietky zaujatosti samotným sudcom je jeho právom a súd, ktorý je o
nej príslušný rozhodnúť, tým garantuje, že vec prejedná nestranný súd. Ústavný súd
je toho názoru, že stav právnej neistoty účastníka konania v čase, keď sa nebude v
konaní o veci pokračovať, až do rozhodnutia o námietke zaujatosti (sudca, o vylúčení
ktorého sa rozhoduje, môže vykonať len úkony, ktoré neznesú odklad - § 31 ods. 1
druhá veta Trestného poriadku) treba čo najskôr odstrániť. Podľa tejto zásady
postupoval Krajský súd v Žiline, keď okamžite po doručení trestného spisu 12. júla
1997 začal vo veci konať. Na neverejnom zasadnutí 16. júla 1997 rozhodol a
uznesením sp. zn. 2 To 308/97 rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 1 T 94/96
zrušil a vrátil vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie tomuto súdu 28. júla 1997.
11
V primeranej lehote rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietke
Okresného súdu Košice I týkajúcej sa zaujatosti všetkých sudcov trestného úseku
Okresného súdu Košice I, ktorá mu bola predložená 19. novembra 1997. Najvyšší
súd Slovenskej republiky 18. februára 1998 rozhodol tak, že sudcov trestného úseku
Okresného súdu Košice I síce z konania vylúčil, ale vec tomuto súdu neodňal,
pretože podľa jeho názoru nie sú vo veci zaujatí všetci sudcovia Okresného súdu
Košice I .
Ústavný súd v posudzovanom prípade konštatuje, že správaním účastníka
konania sa súdny orgán môže zbaviť zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní,
len ak v jeho dôsledku došlo k spomaleniu súdneho konania. Pasívne správanie sa
účastníka konania, spoľahnutie sa na správnosť a rýchlosť konania sudcu nie je však
tou okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý
postup sudcu. Také pasívne správanie sa účastníka konania, ktoré nebráni sudcovi
(inému štátnemu úradníkovi), aby vo veci ďalej konal, nemôže byť dôvodom pre
posudzovanie jeho účasti na vzniknutých zbytočných prieťahoch v konaní.
Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení nezaujal stanovisko
k otázke správania sa účastníka konania, ktoré by prípadne mohlo byť dôvodom
pomalého konania súdu vo veci. Pozornosť venoval len tomu, že viacerí sudcovia
príslušných súdov prvého a druhého stupňa (z trestného úseku dokonca všetci)
využili možnosť uplatnenia námietky zaujatosti v konaní o predmetnej veci (z
dôvodu priateľských vzťahov s bratom obvineného, prípadne vzťahov vzájomného
poznania sa s ním, pretože je sudcom odvolacieho súdu).
Ústavný súd posúdil správanie sa Mgr. D. K. ako účastníka konania v
predmetnej veci z hľadiska možného spôsobenia zbytočných prieťahov v konaní
z jeho strany a zistil, že jeho správanie takéto dôsledky mať nemohlo. Aj keď sa na
prvom hlavnom pojednávaní 11. júna 1996 osobne nezúčastnil, súd o tom vopred
upovedomil a súhlasil s pojednávaním bez jeho neprítomnosti. Na tomto pojednávaní
okrem vypočutia niektorých svedkov súd nariadil doplnenie znaleckého posudku
12
týkajúceho sa výšky škody vzniknutej v súvislosti s opravou havarovaného
motorového vozidla a konanie odročil na neurčito. Mgr. D. K. neprevzal opakované
písomné predvolanie na druhé hlavné pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na
26. október 1996. Podľa § 202 ods. 2 Trestného poriadku však konajúci súd mohol
vo veci rozhodnúť už 26. októbra 1996 bez prítomnosti obvineného. Na toto
pojednávanie sa nedostavili všetci predvolaní svedkovia a tiež znalecké posudky
neboli spracované dostatočným spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie
odročil. Neurčením lehoty pre doplnenie znaleckých posudkov však súd prispel k
pomalému súdnemu konaniu. Podľa názoru ústavného súdu bolo vecou konajúceho
súdu zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie hoci aj prijatím
rozhodnutia o predvedení svedkov a ustanovením nového znalca. Okresný súd
Košice I napokon pojednával a rozhodol bez prítomnosti obvineného 17. decembra
1996.
V konaní o odvolaní už Mgr. D. K. nemal možnosť svojím správaním postup
súdov (osobitne Okresného súdu Košice I) takmer vôbec ovplyvniť. Pre (neustále)
uplatňovanie námietok zaujatosti sudcov súdov, ktoré boli príslušné o jeho veci
konať, sa žiadne pojednávanie od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (28. júla 1997)
dosiaľ neuskutočnilo. Okresný súd Košice I nekonal 14 mesiacov a počas plynutia
tejto doby nezabezpečil dodanie posudkov od pribraných znalcov.
Ústavný súd konštatoval, že nečinnosť všeobecného súdu nemožno
ospravedlniť tým, že v primeranej dobe nemohol byť zabezpečený znalecký
posudok. Súd tým, že nestanovil konkrétnu lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku, nepožiadal o jeho vypracovanie pôvodne ustanoveného znalca
opakovanými žiadosťami ani nevyužil možné zákonné opatrenia prinútiť znalcov k
dopracovaniu znaleckého posudku (ustanovenie znalca nového - § 109 Trestného
poriadku), spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom všeobecného súdu, že
niekoľkomesačná nečinnosť (v danom prípade 14 mesiacov) bola spôsobená tým, že
zákonný sudca uplatnil námietku svojej zaujatosti. Námietka zaujatosti sudcu nebola
13
uplatnená včas, teda v pôvodnom konaní o veci na prvom stupni. Týmto súd prvého
stupňa spôsobil, že spisový materiál vo veci bol dlhodobo mimo súdu príslušného o
nej konať. Navyše v tomto čase konajúci súd bol povinný zabezpečiť dôkaz
(znalecký posudok) nevyhnutný pre ďalší postup súdu, výsledkom ktorého by bolo
právoplatné rozhodnutie vo veci a odstránenie stavu právnej neistoty a dôsledkov s
týmto spojených (§ 109 Tr. poriadku).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že horeuvedeným
postupom Okresného súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom vo veci sp. zn. 1 T
94/96 navrhovateľa Mgr. D. K., a tým aj k porušeniu jeho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 na prerokovanie tejto jeho veci bez zbytočných prieťahov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 1998
JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu