Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 17. decembra 1998 zloženom z predsedu JUDr. Jána Klučku a sudcov

JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Tibora Šafárika v konaní o prijatom podnete Mgr. D.

K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice I svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo Mgr. D. K. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bol 12. mája 1998 doručený podnet Mgr. D. K., bytom K. (ďalej aj „navrhovateľ“), v

ktorom namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci sp. zn.

bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Košice I.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 1998 podnet

predbežne prerokoval, prijal ho na konanie a uznesenie o prijatí podnetu doručil

obom účastníkom konania. Títo sa písomne vyjadrili, že v konaní o prijatom podnete

netrvajú na ústnom pojednávaní.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení

(ďalej len „“) ústavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie

skutočného stavu veci a na získanie podkladov pre svoje rozhodnutie. Podľa § 29

ods. 5 požiadal predsedu Okresného súdu Košice I o

vyjadrenie k obsahu prijatého podnetu. Podklady pre svoje rozhodnutie ústavný súd

čerpal i zo zapožičaného súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. .

Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení zo 16. septembra

1998 uviedol, že „trestná vec obžalovaného Mgr. K. D. doručená na Okresný súd

Košice I dňa 12.4.1996 bola podľa rozvrhu práce pridelená na vybavenie JUDr. L. D.

Vo veci bolo od jej nápadu zákonným sudcom priebežne a sústavne konané. Jediné

zdržanie spôsobila nutnosť doplnenia dokazovania znalcom z odboru cestnej

dopravy, u ktorého sa spis nachádzal od 17.6.1996 do konca mesiaca október 1996.

Po vyhlásení rozsudku dňa 17.12.1996 tento bol v zákonnej lehote písomne

vyhotovený a po podaní odvolania zo strany obžalovaného bez prieťahov predložený

na odvolacie konanie Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.2.1997“. Ako ďalej

uviedol, „po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 28.7.1997 zo spisového

materiálu vyplynulo, že trestná vec bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

v Bratislave odňatá Krajskému súdu v Košiciach a prikázaná na prejednanie

3

a rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline z dôvodu zaujatosti sudcov Krajského súdu

v Košiciach. Základom pre rozhodnutie o odňatí veci bola skutočnosť, že JUDr. K.

M., brat obžalovaného, je sudcom Krajského súdu v Košiciach“. Krajský súd v Žiline

vec prerokoval a vrátil ju na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice I.

Z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I ďalej vyplynulo, že JUDr. D.

18. augusta 1997 predložil trestnú vec Mgr. D. K. na rozhodnutie o jej odňatí

Okresnému súdu Košice I a o prikázaní inému vecne príslušnému súdu z dôležitých

dôvodov podľa ; dôvod, ktorý uviedol, bol rovnaký ako v prípade

zaujatosti sudcov Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutím z 10. septembra 1997 neodňal predmetnú trestnú vec Okresnému súdu

Košice I, o čom sa tento súd dozvedel doručením rozhodnutia Krajským súdom v

Košiciach 17. októbra 1997.

V súvislosti s touto skutočnosťou JUDr. D. ako zákonný sudca oznámil svoju

zaujatosť po zistení, že JUDr. K. M., s ktorým je v priateľskom vzťahu, je bratom

obžalovaného. Námietka zaujatosti zákonným sudcom až v tomto štádiu konania bola

podľa vyjadrenia predsedu uplatnená preto, lebo „táto skutočnosť z jeho strany

nastala až po odňatí veci Krajskému súdu v Košiciach“.

Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I obsahovalo konštatovanie, že aj

ďalší sudcovia tohto súdu konajúci a rozhodujúci o trestných veciach vyslovili svoju

zaujatosť konať vo veci obžalovaného Mgr. D. K. z už uvedeného dôvodu, a preto

bola táto vec 19. novembra 1997 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Tento súd 18. februára 1998 rozhodol tak, že žiadosti konkrétnych sudcov Okresného

súdu Košice I nevyhovel (rozhodnutie bolo doručené 27. februára 1998)

s odôvodnením, že „iní sudcovia než zaradení na trestnom úseku sa necítia vo veci

zaujatí, a teda nie je dôvod prikázať trestnú vec inému súdu“. Týmto rozhodnutím

nebola trestná vec obžalovaného Mgr. D. K. odňatá ani jeho zákonnému sudcovi, „a

preto JUDr. D. svojou žiadosťou zo dňa 6.3.1998 žiadal uplatniť postup v zmysle §

30 ods. 4 Na základe tejto žiadosti bola trestná vec dňom 1.4.1998 pridelená

inému sudcovi, a to JUDr. P. J., okrem iného i z dôvodu, že JUDr. D. už v tomto čase

4

vykonával stáž na Krajskom súde v Košiciach“. Rovnako JUDr. P. vyslovil v tejto

veci svoju zaujatosť a trestný spis bol predložený na rozhodnutie o nej Krajskému

súdu v Žiline, ktorý dňa 17. júna 1998 rozhodol o vylúčení JUDr. P. z konania o nej.

Trestný spis sp. zn. obžalovaného Mgr. D. K. bol 3. júla 1998

vrátený Okresnému súdu Košice I a vec pridelená na vybavenie Mgr. K. Ľ., sudcovi

občianskoprávneho úseku tohto súdu. Tento sudca 8. septembra 1998 opakovane

požiadal znalcov z odvetvia cestnej dopravy a súdneho lekárstva o doplnenie

znaleckých posudkov (požiadal o ne ešte v októbri 1997 Dr. D.), avšak ako sa píše vo

vyjadrení predsedu Okresného súdu Košice I, „vytýčeniu termínu hlavného

pojednávania v súčasnej dobe bráni ešte stále nedodanie urgovaného doplnenia

znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva“.

Predseda súdu sa vyjadril aj k námietkam Mgr. D. K. uvedeným v podnete,

týkajúcim sa nedoručenia „uznesenia o odvolaní Krajského súdu v Žiline“ a v tomto

smere poukázal na to, že spis obžalovaného „sa dlhodobo nachádzal mimo Okresného

súdu Košice I“ a po vrátení spisu tomuto súdu Najvyšším súdom Slovenskej

republiky (27. februára 1998) bola zásielka (obsahom ktorej bolo predmetné

uznesenie) doručená uložením na pošte 15. apríla 1998.

Obžalovaný si ju však nevyzdvihol ani počas jej uloženia na pošte v odbernej

lehote do 3. mája 1998, „aj keď podľa relácie poštového doručovateľa a v súlade

s uvedeným právnym režimom uloženia zásielky sa v mieste bydliska zdržiaval“.

Zo súdneho spisu sp. zn. sa ústavný súd medzi iným oboznámil

s týmito skutočnosťami:

Obžalobu na Mgr. D. K. (ďalej len „navrhovateľ“) pre trestný čin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa a

Obvodná prokuratúra Košice I doručila Obvodnému súdu Košice I (teraz Okresný súd

Košice I) 12. apríla 1996. V ten istý deň odoslala tiež poštou oznámenie o tejto

skutočnosti obžalovanému.

5

Navrhovateľ 29. apríla 1996 podal na súde návrh na doplnenie dokazovania

a tiež osobitné podanie označené ako „Podnet obč. na postup súdu podľa § 188 ods. 1

písm. f) , t. z. na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa

“

Sudca JUDr. L. D. ako samosudca rozhodol vo veci formou Trestného rozkazu

a uznal obžalovaného vinným v rozsahu obžaloby. Doručenie tohto rozhodnutia

navrhovateľovi bolo vykázané 10. mája 1996. Navrhovateľ proti trestnému rozkazu

podal včas odpor. Termín prvého hlavného pojednávania vo veci súd určil na 11. jún

1996. Navrhovateľ sa konania nezúčastnil, o čom súd vopred upovedomil, a súhlasil,

aby tento konal bez jeho prítomnosti. Na tomto konaní boli vypočutí svedkovia -

policajti dopravnej polície a znalec z odboru cestnej dopravy. Konanie súd odročil na

neurčito z dôvodu doplnenia znaleckého posudku (posúdenie výšky škody

motorového vozidla z dôvodu jeho nevyhnutnej opravy), po predložení ktorého mal

pokračovať v konaní. Znalecký posudok bol vyhotovený 20. októbra 1996. Súd druhé

hlavné pojednávanie určil na 26. november 1996. Navrhovateľ neprevzal ani

opakované písomné predvolanie na toto pojednávanie a výzva na prevzatie zásielky

mu bola doručená 12. novembra s tým, že odberná lehota skončí 30. novembra 1996.

Pojednávanie určené na 26. november 1996 z dôvodu nedostavenia sa niektorých

svedkov a neúplnosti znaleckých posudkov bolo odročené na 17. december 1996. Na

treťom hlavnom pojednávaní súd konal bez prítomnosti Mgr. K. a poškodenej strany.

Boli vypočutí svedkovia a prítomný obvodný prokurátor navrhol uznať Mgr. K.

vinným a uložiť mu trest, ktorý konkretizoval. Na tomto pojednávaní bol vynesený

rozsudok s uložením konkrétneho trestu, náhradou škody vo výške 317.704

Sk (vo zvyšku bol poškodený odkázaný na občianskoprávne konanie). Rozsudok bol

Mgr. K. doručený 31. januára 1997, proti ktorému podal včas odvolanie (7. februára

1997). Okresný súd Košice I 17. februára 1997 doručil odvolanie Okresnej

prokuratúre Košice I a 3. marca 1997 aj Krajskému súdu Košice. Konanie pred týmto

súdom formou neverejného zasadnutia (sp. zn. ) bolo vytýčené na 16. júl

1997. Ešte pred jeho uskutočnením sudcovia trestnoprávneho úseku Krajského súdu v

Košiciach uplatnili námietku zaujatosti konať v danej veci z dôvodu poznania sa

6

(príp. priateľstva) s bratom Mgr. D. K. JUDr. M. K., ktorý je tiež sudcom tohoto

krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol 23. apríla 1997 o odňatí

veci Krajskému súdu v Košiciach a o jej prikázaní na konanie Krajskému súdu v

Žiline. Rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci bolo Krajskému súdu v Košiciach

doručené 6. júna 1996 a v Žiline 12. júna 1997 spolu so spisom Mgr. D. K.. Krajský

súd v Žiline 16. júla 1997 rozsudok Okresného súdu Košice I zrušil a vrátil mu vec na

opätovné prejednanie a rozhodnutie. Rozsudok i spis bol súdu prvého stupňa

doručený začiatkom augusta 1997. Okresný súd Košice I na podnet JUDr. L. D.

(zákonného sudcu Mgr. D. K.) požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o

pridelenie veci inému súdu; tento však rozhodol o tom, že Okresný súd Košice I je

povinný ďalej konať.

Okresný prokurátor Košice I 6. októbra 1997 vychádzajúc z rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline zo 16. júla 1997 požiadal Okresný súd Košice I, aby mu bol

oznámený nový termín pojednávania na tomto súde vo veci obvineného Mgr. D. K.

Navrhovateľ Mgr. D. K. v liste doručenom ústavnému súdu 7. septembra

1998, ktorého prílohou bolo splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní o

danej veci pred ústavným súdom, uviedol, že „dodnes mi nebolo doručené

rozhodnutie odvolacieho súdu o mojom odvolaní (t. z. 21 mesiacov), a to napriek

mojej sťažnosti, žiadosti a odpovedi - označených vo Vašom uznesení z 25.8.1998

č. . Pripomínam už iba, že v dôsledku nečinnosti OS Košice I mi bola

odňatá možnosť požiadať o prípadné podmienečné upustenie od výkonu zákazu

činnosti (prípadného) viesť všetky druhy mot. vozidiel nenávratne, ako aj odňatá

možnosť vrátiť mi vodičský preukaz po prípadnom výkone trestu ZČ s prihliadnutím

na obsah môjho odvolania, pre nevykonanie ktorého navrhnutého dokazovania

právoplatnosť rozhodnutia súdu je v nedohľadne“.

II.

1. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia súdneho alebo iného orgánu. K naplneniu tohto práva dochádza

7

najčastejšie právoplatným rozhodnutím (), prípadne aj vykonaním

takéhoto rozhodnutia ().

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne ohraničiť.

Neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej konanie (postup) štátneho orgánu môže

mať povahu zbytočných prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť konania je

objektívne podmienená charakterom prejednávanej veci. Dĺžka konania môže svedčiť

nielen o zbytočných prieťahoch v konaní, ale aj o zložitosti veci. Preto je potrebné

rozlíšiť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi

a konanie, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej veci. Základnými

kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna

úprava relevantná pre rozhodovanie veci. Ďalšími kritériami, ktoré ústavný súd

zobral do úvahy, bolo správanie sa samotného účastníka súdneho konania a postup

Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. .

Ústavný súd v tomto smere posudzoval najmä postup vo veci obvineného

Mgr. D. K. po podaní jeho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I podľa

pokynov Krajského súdu v Žiline. Išlo najmä o doplnenie znaleckých posudkov

podľa pokynov Krajského súdu v Žiline, ktoré však Okresný súd Košice I nedokázal

zabezpečiť od doručenia rozhodnutia tohto súdu 28. júla 1997 do 16. septembra 1998,

t.j. počas 14 mesiacov, od kedy bol známy názor Krajského súdu v Žiline na spôsob

doplnenia dokazovania pre rozhodnutie vo veci samej. Táto skutočnosť vyplynula aj

z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I k podnetu Mgr. D. K.

Ako vyplýva z ustanovenia , ak je znalecký posudok

nejasný alebo neúplný a požiadanie súdu o vysvetlenie, príp. jeho doplnenie nevedie

k výsledku, priberie sa iný znalec. Opakované výzvy súdu „na doplnenie posudku,

resp. na jeho opätovné vypracovanie“ nepredstavovali vhodné opatrenie na

zabezpečenie včasného rozhodnutia vo veci. Znalecký posudok treba považovať za

taký dôkaz, ktorý musí zabezpečiť (a teda v tomto smere aktívne konať) aj ten

sudca, o vylúčení ktorého sa rozhoduje (§ 31 ods. 2 v spojení s § 109 Trestného

8

poriadku), čo dokazuje aj konanie prvého zákonného sudcu po uplatnení námietky

svojej zaujatosti.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že už v konaní pred Okresným súdom

Košice I, v ktorom došlo 17.12.1996 k odsúdeniu Mgr. K., znalecké posudky

z odboru dopravy a z odboru súdneho lekárstva neboli doručené konajúcemu súdu

včas, ale až po troch mesiacoch (20. októbra 1996) od prvej výzvy súdu zo 17.6.1996.

Tento stav bol zapríčinený aj tým, že sudca neurčil konkrétnu lehotu na ich

vypracovanie, ale požadoval ich spracovanie len nekonkrétne „v čo najkratšom čase“.

Je zrejmé, že doplnenie už vypracovaného znaleckého posudku, ktoré spočívalo len

v posúdení tej časti škody, ktorá vznikla v súvislosti s nevyhnutnou opravou

havarovaného motorového vozidla, nemožno považovať za osobitne zložitú

problematiku pre posúdenie a doplnenie znaleckého posudku, ktoré by si vyžadovalo

3-mesačnú lehotu na predloženie súdu (ako podklad pre rozsudok Okresného súdu

Košice I zo 17. decembra 1996).

Ústavný súd posudzujúc konanie Okresného súdu Košice I. vo veci

zistil, že prieťahy v ňom vznikli aj v dôsledku toho, že zákonný sudca, ktorý

pôvodne rozhodoval o vine a treste navrhovateľa, vzniesol námietku zaujatosti až po

tom, keď mu bola vec vrátená Krajským súdom v Žiline na opätovné prerokovanie a

rozhodnutie veci. Argument, že o súrodeneckom vzťahu medzi jeho priateľom JUDr.

M. K., sudcom krajského súdu, a obvineným dovtedy nevedel, ústavný súd

nepovažoval za postačujúci a primeraný. Zákonný sudca požiadal o odňatie veci

Okresnému súdu Košice I a o jej prikázanie inému súdu na konanie a rozhodovanie až

21. októbra 1997 (zaujatosť uplatnili všetci členovia trestného úseku) a po

odmietavom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiadal o svoje

vylúčenie z konania a o jej pridelenie inému sudcovi 3. marca 1998.

Po podaní žiadosti o odňatie veci príslušnému súdu a jej pridelenie inému súdu

podľa prvokonajúci sudca 23. októbra 1997 oznámil

námestníčke konajúceho súdu, že vyzval znalcov prizvaných súdom k danej veci na

doplnenie ich znaleckých posudkov podľa pokynov Krajského súdu v Žiline, a to ako

9

úkon z jeho strany nevyhnutný na pokračovanie v konaní o predmetnej veci podľa §

31 ods. 1 druhá veta . Znalecké posudky však napriek tomu neboli

zabezpečené. Svedčí o tom ďalšie oznámenie, ktoré sudca adresoval

podpredsedníčke súdu v čase, keď o odňatí veci Okresnému súdu Košice I nebolo

rozhodnuté. Následne sám uplatnil námietku zaujatosti a žiadal o vylúčenie svojej

osoby z konania o veci Mgr. D. K. podľa . Uvedené

oznámenie o opakovanej výzve znalcom doručil zákonný sudca námestníčke

okresného súdu 30. marca 1998. V tento deň odoslal aj výzvu znalcovi z odboru

súdneho lekárstva „na doplnenie, resp. opätovné vypracovanie znaleckého posudku“

a znalcovi z odboru dopravy „na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline“. V čase, keď bola vec pridelená druhému zákonnému

sudcovi (1. apríla 1998), ktorý tiež uplatnil námietku svojej zaujatosti (23. apríla

1998), až do jeho vylúčenia uznesením Krajského súdu v Žiline zo 17.

júna 1998 Okresný súd Košice I nezabezpečil znalecké posudky, a to napriek zneniu

druhej vety , podľa ktorého až do rozhodnutia o

vylúčení vykonávajú osoby, o vylúčenie ktorých ide, len tie úkony, ktoré neznesú

odklad.

Od doby, kedy bolo súdu prvého stupňa známe rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline , ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I 1 T

94/96 a vrátený na opätovné prejednanie a rozhodnutie (28. júla 1997), Okresný súd

Košice I nebol spôsobilý zabezpečiť uvedené dôkazné prostriedky až do septembra

1998, keď bola vec pridelená v poradí tretiemu sudcovi. Tento opätovne vyzýval

súdnych znalcov, aby svoje posudky upravili a doplnili v zmysle rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline. Od 27. júla 1997 do septembra 1998 uplynulo 14 mesiacov.

Od 1. výzvy po vrátení veci Okresnému súdu Košice I 23. októbra 1997 do septembra

1998 uplynulo 11 mesiacov. Súd konajúci vo veci opakoval tie isté úkony bez toho,

aby prijal efektívne opatrenia na zabezpečenie potrebných dôkazných prostriedkov.

Nový sudca, ktorému bola vec pridelená (druhý v poradí), nezabezpečil

dodanie znaleckých posudkov podľa pokynov uvedených v rozhodnutí Krajského

súdu v Žiline ani do uplatnenia námietky svojej zaujatosti (23. apríla 1998) a ani do

10

pridelenia veci tretiemu sudcovi 3. júla 1998. Ten 8. septembra 1998 opätovne

zopakoval úkon, ktorý Okresný súd Košice I urobil už 23. októbra 1997 a 30. marca

1998 bez toho, aby využil oprávnenie dané podľa § 109 druhej vety Trestného

zákona. Ako je zrejmé z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice I, posudok z

odboru súdneho lekárstva súd nezabezpečil od 28. júla 1997, kedy mu bol rozsudok

Krajského súdu v Žiline doručený, do 16. septembra 1998, teda za obdobie14

mesiacov, pričom výlučne táto skutočnosť „bráni vytýčeniu termínu hlavného

pojednávania v súčasnej dobe“.

Ústavný súd posudzoval aj postup Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, pretože zbytočné prieťahy v konaní o konkrétnej veci

posudzuje ako celok, aj keď miera účasti konajúcich súdov na nich môže byť rôzna.

Odvolacie konanie pred Krajským súdom v Košiciach, ktoré sa malo

uskutočniť po podaní odvolania Mgr. D. K., bolo v predmetnej veci vedené pod sp.

zn. . Neverejné pojednávanie bolo vytýčené na 16. júl 1997. Toto sa

však neuskutočnilo, pretože 23. apríla 1997 Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol o odňatí veci Krajskému súdu v Košiciach a o jej prikázaní Krajskému súdu

v Žiline. Stalo sa tak na základe námietky zaujatosti sudcov trestnoprávneho úseku

príslušného Krajského súdu v Košiciach (z dôvodu existencie poznania a priateľstva

uvedených sudcov s bratom obvineného, sudcom Krajského súdu v Košiciach).

Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo Krajskému súdu v Žiline doručené 6. júna 1997.

Uplatnenie námietky zaujatosti samotným sudcom je jeho právom a súd, ktorý je o

nej príslušný rozhodnúť, tým garantuje, že vec prejedná nestranný súd. Ústavný súd

je toho názoru, že stav právnej neistoty účastníka konania v čase, keď sa nebude v

konaní o veci pokračovať, až do rozhodnutia o námietke zaujatosti (sudca, o vylúčení

ktorého sa rozhoduje, môže vykonať len úkony, ktoré neznesú odklad - § 31 ods. 1

druhá veta ) treba čo najskôr odstrániť. Podľa tejto zásady

postupoval Krajský súd v Žiline, keď okamžite po doručení trestného spisu 12. júla

1997 začal vo veci konať. Na neverejnom zasadnutí 16. júla 1997 rozhodol a

uznesením sp. zn. rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.

zrušil a vrátil vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie tomuto súdu 28. júla 1997.

11

V primeranej lehote rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietke

Okresného súdu Košice I týkajúcej sa zaujatosti všetkých sudcov trestného úseku

Okresného súdu Košice I, ktorá mu bola predložená 19. novembra 1997. Najvyšší

súd Slovenskej republiky 18. februára 1998 rozhodol tak, že sudcov trestného úseku

Okresného súdu Košice I síce z konania vylúčil, ale vec tomuto súdu neodňal,

pretože podľa jeho názoru nie sú vo veci zaujatí všetci sudcovia Okresného súdu

Košice I .

Ústavný súd v posudzovanom prípade konštatuje, že správaním účastníka

konania sa súdny orgán môže zbaviť zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní,

len ak v jeho dôsledku došlo k spomaleniu súdneho konania. Pasívne správanie sa

účastníka konania, spoľahnutie sa na správnosť a rýchlosť konania sudcu nie je však

tou okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý

postup sudcu. Také pasívne správanie sa účastníka konania, ktoré nebráni sudcovi

(inému štátnemu úradníkovi), aby vo veci ďalej konal, nemôže byť dôvodom pre

posudzovanie jeho účasti na vzniknutých zbytočných prieťahoch v konaní.

Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení nezaujal stanovisko

k otázke správania sa účastníka konania, ktoré by prípadne mohlo byť dôvodom

pomalého konania súdu vo veci. Pozornosť venoval len tomu, že viacerí sudcovia

príslušných súdov prvého a druhého stupňa (z trestného úseku dokonca všetci)

využili možnosť uplatnenia námietky zaujatosti v konaní o predmetnej veci (z

dôvodu priateľských vzťahov s bratom obvineného, prípadne vzťahov vzájomného

poznania sa s ním, pretože je sudcom odvolacieho súdu).

Ústavný súd posúdil správanie sa Mgr. D. K. ako účastníka konania v

predmetnej veci z hľadiska možného spôsobenia zbytočných prieťahov v konaní

z jeho strany a zistil, že jeho správanie takéto dôsledky mať nemohlo. Aj keď sa na

prvom hlavnom pojednávaní 11. júna 1996 osobne nezúčastnil, súd o tom vopred

upovedomil a súhlasil s pojednávaním bez jeho neprítomnosti. Na tomto pojednávaní

okrem vypočutia niektorých svedkov súd nariadil doplnenie znaleckého posudku

12

týkajúceho sa výšky škody vzniknutej v súvislosti s opravou havarovaného

motorového vozidla a konanie odročil na neurčito. Mgr. D. K. neprevzal opakované

písomné predvolanie na druhé hlavné pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na

26. október 1996. Podľa však konajúci súd mohol

vo veci rozhodnúť už 26. októbra 1996 bez prítomnosti obvineného. Na toto

pojednávanie sa nedostavili všetci predvolaní svedkovia a tiež znalecké posudky

neboli spracované dostatočným spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie

odročil. Neurčením lehoty pre doplnenie znaleckých posudkov však súd prispel k

pomalému súdnemu konaniu. Podľa názoru ústavného súdu bolo vecou konajúceho

súdu zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie hoci aj prijatím

rozhodnutia o predvedení svedkov a ustanovením nového znalca. Okresný súd

Košice I napokon pojednával a rozhodol bez prítomnosti obvineného 17. decembra

1996.

V konaní o odvolaní už Mgr. D. K. nemal možnosť svojím správaním postup

súdov (osobitne Okresného súdu Košice I) takmer vôbec ovplyvniť. Pre (neustále)

uplatňovanie námietok zaujatosti sudcov súdov, ktoré boli príslušné o jeho veci

konať, sa žiadne pojednávanie od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (28. júla 1997)

dosiaľ neuskutočnilo. Okresný súd Košice I nekonal 14 mesiacov a počas plynutia

tejto doby nezabezpečil dodanie posudkov od pribraných znalcov.

Ústavný súd konštatoval, že nečinnosť všeobecného súdu nemožno

ospravedlniť tým, že v primeranej dobe nemohol byť zabezpečený znalecký

posudok. Súd tým, že nestanovil konkrétnu lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku, nepožiadal o jeho vypracovanie pôvodne ustanoveného znalca

opakovanými žiadosťami ani nevyužil možné zákonné opatrenia prinútiť znalcov k

dopracovaniu znaleckého posudku (ustanovenie znalca nového - § 109 Trestného

poriadku), spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom všeobecného súdu, že

niekoľkomesačná nečinnosť (v danom prípade 14 mesiacov) bola spôsobená tým, že

zákonný sudca uplatnil námietku svojej zaujatosti. Námietka zaujatosti sudcu nebola

13

uplatnená včas, teda v pôvodnom konaní o veci na prvom stupni. Týmto súd prvého

stupňa spôsobil, že spisový materiál vo veci bol dlhodobo mimo súdu príslušného o

nej konať. Navyše v tomto čase konajúci súd bol povinný zabezpečiť dôkaz

(znalecký posudok) nevyhnutný pre ďalší postup súdu, výsledkom ktorého by bolo

právoplatné rozhodnutie vo veci a odstránenie stavu právnej neistoty a dôsledkov s

týmto spojených ( ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že horeuvedeným

postupom Okresného súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom vo veci sp. zn. 1 T

94/96 navrhovateľa Mgr. D. K., a tým aj k porušeniu jeho základného práva

upraveného v čl. 48 ods. 2 na prerokovanie tejto jeho veci bez zbytočných prieťahov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 1998

JUDr. Ján K l u č k a

predseda senátu