Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 24/01
PDF · 190.63 KB
No categories available
III. ÚS 24/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 12. júla 2001
v senáte zloženom z predsedu J. B. a členov Ľ. D. a E. B. prerokoval ústavnú
sťažnosť V. K., bytom M., zastúpeného JUDr. J. O., advokátom v M, ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 27 a čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000,
ktorým nebolo schválené vypísanie referenda na osamostatnenie Tomčian od Martina, a
takto
r o z h o d o l :
1. Bodom II uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/00 zo dňa
26. októbra 2000 základné práva V. K. podľa čl. 27 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky b o l i p o r u š e n é .
2. Bod II uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/00 zo dňa
26. októbra 2000 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola dňa
1. decembra 2000 doručená ústavná sťažnosť V. K., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. J. O., M., ktorou namietal porušenie svojich práv podľa
čl. 27 a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Mestského zastupiteľstva
v Martine.
Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu
dňa 8. marca 2001 a prijal ju na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie práv
sťažovateľa podľa čl. 27 a čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000. Vo
zvyšnej časti ústavnú sťažnosť V. K. odmietol. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť doplnil
o ďalšie argumenty podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. marca 2001.
Namietané porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 27 a čl. 30 ústavy spočívalo v tom,
že Mestské zastupiteľstvo v Martine uznesením č. 134/00 rozhodlo o nevypísaní hlasovania
obyvateľov Tomčian o odčlenení časti Tomčany od Martina z dôvodu, že mestská časť
Tomčany urbanisticky splynula s mestom Martin. Podľa názoru sťažovateľa nedošlo
k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom, a preto uvedené uznesenie Mestského
zastupiteľstva v Martine porušuje jeho práva podľa čl. 27 a čl. 30 ústavy ako predsedu
petičného výboru žiadajúceho odčlenenie Tomčian od Martina.
Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti podaním doručeným ústavnému
súdu 2. apríla 2001 vyjadrilo mesto Martin, ktoré trvalo na tom, že Tomčany urbanisticky
splynuli s Martinom, a teda uznesenie č. 134/00 pokladá za správne. Svoje stanovisko
podporilo viacerými odbornými posudkami. Zdôraznilo, že boli spracované inštitúciami
nezávislými od mesta.
Obaja účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania a ani ústavný súd od
neho neočakával ďalšie objasnenie veci. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.
I.
Dňa 9. novembra 1999 bola mestu Martin doručená petícia požadujúca odčlenenie
časti mesta Tomčany od Martina. Predsedom petičného výboru bol sťažovateľ. Dňa
24. februára 2000 Mestské zastupiteľstvo v Martine uznesením č. 3/00 neschválilo
vypísanie referenda za osamostatnenie Tomčian od mesta Martin, lebo podľa jeho mienky
Tomčany urbanisticky splynuli s Martinom, čím nebola splnená jedna z podmienok
vypísania referenda podľa § 11 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
Sťažovateľ toto uznesenie 26. marca 2000 napadol ústavnou sťažnosťou.
Ústavný súd svojím nálezom sp. zn. III. ÚS 23/00 zrušil predchádzajúce uznesenie
Mestského zastupiteľstva v Martine č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode II, ktorým nebolo
vypísané referendum za osamostatnenie Tomčian od Martina, lebo Mestské zastupiteľstvo
v Martine rozhodovalo o odbornej otázke urbanistického splynutia Tomčian s Martinom na
základe podkladov, ktoré na ňu nedávali jednoznačnú a laikovi zrozumiteľnú odpoveď
a boli vypracované odbornou inštitúciou závislou od orgánov mesta.
Mestské zastupiteľstvo v Martine sa otázkou vypísania hlasovania obyvateľov
Tomčian o odčlenení od Martina opätovne zaoberalo a 26. októbra 2000 uznesením
č. 134/00 neschválilo vypísanie referenda za osamostatnenie Tomčian od Martina, a to
znova z dôvodu ich údajného urbanistického splynutia s Martinom
Rozhodnutie o urbanistickom splynutí Tomčian s Martinom oprelo o odborné
posudky nasledovných inštitúcií:
- Krajský úrad v Žiline, odbor životného prostredia,
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor územného
plánovania,
- Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centrum územného
rozvoja,
- Fakulta architektúry STU v Bratislave, Podnikateľské centrum architektov pri
FA STU, Katedra tvorby sídiel.
Relevantný obsah týchto odborných posudkov možno zhrnúť nasledovne: Pre
riešenie otázky, či časť obce urbanisticky splynula s obcou, je východiskovým podkladom
schválený územný plán obce. V súčasnosti sú Tomčany samostatným útvarom fyzicky
nespojeným s Martinom, ale podľa schváleného územnoplánovacieho dokumentu dôjde
k prerastaniu urbanistických štruktúr v najbližšom časovom horizonte a miestna časť
Tomčany je preto urbanisticky zrastená s mestom Martin.
Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 27 a čl. 30
ústavy, ktoré znejú:
Čl. 27
(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veci
verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy
so žiadosťou, návrhmi a sťažnosťami.
(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.
Čl. 30
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo
slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov
samosprávy vyšších územných celkov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie
ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.
Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným
funkciám.
Z oboch článkov sú pre daný prípad relevantné ich prvé odseky.
Postup pri rozhodovaní obecného zastupiteľstva o odčlenení časti obce od obce
upravuje § 11a ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení účinného v deň
prijatia napadnutého uznesenia, t. j. 26. októbra 2000.
§ 11a
Hlasovanie obyvateľov obce
(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh.
c) petície skupiny obyvateľov obce v počte 20 % oprávnených voličov; ak ide
o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce, stačí na jej predloženie 20 % oprávnených voličov
časti obce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide,
(2) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide
o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky
nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je
závislá celá obec.
(3) Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným predpisom, obecné
zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočňovalo do 90 dní od
doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13c ods. 3 písm. c).
II.
Rozhodnutie ústavného súdu nerieši otázku, či došlo k urbanistickému splynutiu
Tomčian s Martinom, ale zaoberá sa len postupom rozhodovania Mestského zastupiteľstva
v Martine o nej výkladom formulácie „... urbanisticky nesplynulo s obcou...“ obsiahnutou v
§ 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení a súladom napadnutého uznesenia s § 11a ods. 2
zákona o obecnom zriadení.
Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 23/00 vyslovil: „Otázka vyhlásenia alebo
nevyhlásenia hlasovania obyvateľov Tomčian o odčlenení od Martina sa týka práva
zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy) všetkých obyvateľov
Tomčian oprávnených zúčastniť sa prípadného hlasovania o odčlenení Tomčian od Martina
a petičného práva (čl. 27 ods. 1 ústavy) signatárov petície a členov petičného výboru
požadujúceho odčlenenie Tomčian od Martina. Preto sa aj rozhodovanie Mestského
zastupiteľstva v Martine o splnení nevyhnutných podmienok vyhlásenia hlasovania
obyvateľov Tomčian o odčlenení od Martina podľa § 11a ods. 2 a 3 zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) týka uvedených základných práv týchto
osôb.
Pre rozhodovanie o vyhlásení referenda o odčlenení Tomčian od Martina je
irelevantné, či sú Tomčany mestskou časťou v zmysle § 23 zákona o obecnom zriadení.
Právo odčleniť sa podľa § 11a ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení
majú aj obyvatelia časti obcí, ktoré nie sú mestami a nečlenia sa na mestské časti podľa
§ 23 tohto zákona. Pojem časť obce použitý v § 11a je širší ako pojem mestská časť
použitý v § 23 zákona o obecnom zriadení. Pojem časť obce zahŕňa pojem mestská časť, ale
sa ním nevyčerpáva.“
Ústavný súd sa pri riešení otázky, či uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine
č. 134/00 boli porušené práva sťažovateľa, sústredil na posúdenie toho, či 1. podklady, na
základe ktorých bolo prijaté napadnuté uznesenie, boli vypracované odbornými inštitúciami
nezávislými od účastníkov konania a umožnili aj laikovi vytvoriť si názor o otázke
splynutia Tomčian s Martinom; 2. napadnuté uznesenie je v súlade s § 11a ods. 2 zákona
o obecnom zriadení, teda na vady, ktoré v minulosti viedli ku zrušeniu bodu II uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Martine č. 3/00, a 3. na výklad formulácie „ ...urbanisticky
nesplynula s obcou....“ obsiahnutou v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.
Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000,
ktorým bolo opätovne rozhodnuté o nevypísaní referenda za osamostatnenie Tomčian od
mesta Martin, lebo Tomčany urbanisticky splynuli s mestom Martin, netrpí vadami, ktoré
viedli ústavný súd ku zrušeniu bodu II uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine
č. 3/00 z 24. februára 2000.
Bolo vydané na základe odborných posudkov inštitúcií nezávislých od orgánov mesta
aj od petičného výboru. Tieto odborné posudky umožňujú aj laikom, aby si vytvorili vlastný
názor o otázke, či Tomčany urbanisticky splynuli s mestom Martin.
K ústavnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 z 26. októbra
2000 nestačí len zachovanie formálnych požiadaviek na proces jeho prijímania, ale musí
byť založené aj na výklade zákona, ktorý nie je zjavne nesprávny.
Územný plán obce ako súčasť územnoplánovacej dokumentácie, ktorej obstarávanie,
spracúvanie, prerokúvanie, schvaľovanie a udržiavanie jej aktuálneho stavu je súčasťou
územnoplánovacej činnosti (§ 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov – ďalej len
„stavebný zákon“). Medzi úlohy a činnosti územného plánovania patria napríklad:
navrhovanie poradia výstavby a využívania územia, územno-urbanistických
a organizačných opatrení nevyhnutných na zlepšenie životného prostredia atď. (§ 2 ods. 1
písm. i) a j) stavebného zákona). Územný plán obce sa teda v súlade s bežným chápaním
významu slova plán týka budúcnosti.
Ak teda Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v usmernení vo veci
odčlenenia miestnej časti Tomčany od mesta Martin z 19. októbra 2000 č. 107/2000-6.1
okrem iného uvádza, že „ ... schválený územný plán obce je relevantným podkladom pre
rozhodnutie, či časť obce je splynutá s obcou alebo nie, podľa § 11a ods. 2 zákona
o obecnom zriadení ...“, tak to, či nastalo urbanistické splynutie časti obce s obcou, podľa
jeho mienky znamená vlastne, či podľa územného plánu má v budúcnosti dôjsť
k urbanistickému splynutiu časti obce s obcou.
Pri takomto výklade obsahu formulácie § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení
„... urbanisticky nesplynulo s obcou“ Mestské zastupiteľstvo v Martine v zásade správne
vyhodnotilo odborné podklady, ktoré malo k dispozícii, a v súlade s nimi rozhodlo, že došlo
k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom.
Ústavný súd však sám vykladá zákon a nie je viazaný ani výkladom Mestského
zastupiteľstva v Martine ani Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Formulácia § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „... urbanisticky nesplynula s obcou“
sa týka už dosiahnutého stavu urbanistického splynutia časti obce s obcou. Vyplýva to
z použitia minulého času a dokonavého vidu. Žiadna metóda výkladu v tomto prípade
nenúti odchýliť sa od výsledku doslovného, gramatického výkladu. Preto malo Mestské
zastupiteľstvo v Martine skúmať, či už v súčasnosti došlo vývojom zástavby
k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom, a nie či k nemu má dôjsť v budúcnosti.
Ústavný súd už vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach vykladal zákonnú
formuláciu „...urbanisticky nesplynula s obcou“ tak, že má ísť o dosiahnutie určitého stavu
v momente rozhodovania, a nie o plánovaný stav niekedy v budúcnosti. „Podľa právneho
názoru ústavného súdu jediným odborným podkladom plne rešpektujúcim kritériá
objektivity konania, a preto aj relevantným pre rozhodnutie o uplatnení základného práva
alebo slobody občana je odborné stanovisko odrážajúce stav existujúci bezprostredne pred
rozhodnutím orgánu územnej samosprávy“ (II. ÚS 9/00). Aj v náleze sp. zn. I. ÚS
46/96 pokladal za relevantný pre posúdenie urbanistického splynutia skutočný, a nie pre
budúcnosť plánovaný stav: „To malo za následok, že pri rozhodovaní o vyhlásení
hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Mestské
zastupiteľstvo mesta Lučenec vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu,
ktorý v končenom dôsledku viedol k jeho skreslenému informovaniu o tom, či došlo alebo
nedošlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom Lučenec, čo malo za
následok vznik zjavného nesúladu medzi skutočným stavom týkajúcim sa problematiky
„urbanistického splynutia“ a výsledkom hlasovania...“
Formulácia § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „... urbanisticky nesplynula
s obcou ...“ podľa doslovného gramatického výkladu, z ktorého vychádza stála judikatúra
ústavného súdu, sa týka (ne)dosiahnutia určitého stavu v momente rozhodovania, a nie
plánovaného stavu v budúcnosti. Preto podklady, z ktorých vychádzalo Mestské
zastupiteľstvo mesta Martin pri prijímaní uznesenia č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000,
preukazujú, že nedošlo k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom. Okrem
usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. októbra 2000,
ktoré sa týka hlavne spôsobu zisťovania, či došlo k urbanistickému splynutiu, totiž hovoria
o budúcom urbanistickom splývaní Tomčian s Martinom, a nie o dosiahnutom stave.
Mestské zastupiteľstvo v Martine teda rozhodlo nevyhlásiť hlasovanie obyvateľov
Tomčian o odčlenení tejto časti mesta od Martina v rozpore s § 11a ods. 2 a 3 zákona
o obecnom zriadení, čím porušilo práva sťažovateľa podľa čl. 27 ods. 1 a čl. 30 ods. 1
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.