Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 67/2011
PDF · 188.47 KB
No categories available
II. ÚS 67/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Mestského zastupiteľstva
v Martine č. 145/10 z 22. septembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra
2010 doručená sťažnosť V. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine (ďalej aj „mestské
zastupiteľstvo“) č. 145/10 z 22. septembra 2010. Sťažovateľ v sťažnosti nesprávne označil
dátum prijatia napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva č. 145/10 ako 22. október
2010 (prílohou sťažnosti je „Výpis z uznesenia č. 145/10 z rokovania Mestského
zastupiteľstva mesta Martin konaného 22. 9. 2010“, ktorý bol vyhotovený 28. októbra
2010).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obyvateľom mestskej časti Martin – T.
Sťažnosť sťažovateľa sa týka určenia hraníc volebných obvodov v meste Martin.
Sťažovateľ uvádza: „Domnievam sa a som presvedčený, že mestské zastupiteľstvo
pri schvaľovaní volebných obvodov porušilo časť 3 § 9, (1 a 4) zákona SNR č. 346/1990
Zb., lebo pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod.“ … „Tento bod
bol sporný už od prvých volieb po roku 1989 a stal sa aj predmetom petície za odčlenenie T.
od mesta Martin. Ústavný súd nám dal za pravdu keď Nálezom č. III. ÚS 23/00 rozhodol, že
moje práva boli porušené. Mesto však tento proces odčlenenia odsabotovalo, čoho dôkazom
je aj ďalší nález ÚS III. ÚS 24/01-31. Ani tento Nález Vášho súdu nebol splnený a tak sa
všetko každé štyri roky opakuje.“ (citované z vyjadrenia sťažovateľa z 11. februára 2010).
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:
„Už piate volebné obdobie ja, ako občan mestskej časti Martin – T. sa domáham
práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. (1) Ústavy Slovenskej
republiky priamo alebo slobodnou voľbou zástupcov podľa ods. (4) – občania majú za
rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Poslanci mestského zastupiteľstva Martin a pán primátor Mgr. art. A. H., tak ako
jeho predchodca Ing. S. B. toto právo už dvadsať rokov porušujú…“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1./ Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 v časti II.
v bode b) boli podľa čl. 30 ods. (1) Ústavy SR práva V. K. porušené
2./ Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie sú
podľa §48 ods. b) zákona NR SR č. 346/1990 Zb. neplatné, lebo neboli vykonané podľa
citovaného zákona.
3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť v plnom znení
a mesto Martin ho dá do súladu s § 9 ods. (4) zákona NRSR č. 346/1990 Zb., preto je nutné
vykonať opakované voľby a v tom prípade:
4. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9
v počte poslancov a vytvorí nový jednomandátový volebný obvod č. 8, Martin – T.“
5. V podaní z 11. februára 2011 sťažovateľ uvádza: „navrhujem aby som sa mohol
zastupovať sám a ak mi to nebude umožnené žiadam Ústavný súd, aby mi bol advokát
pridelený EX OFFO.“
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa ustanovenia § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh
smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované
dôkazy. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa advokátom. V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí
a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
7. Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu
alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem
navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa
na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý
získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
8. Podľa § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) počet
poslancov na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu
obyvateľov obce takto:
a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,
b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,
c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,
d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,
e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,
f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,
g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,
h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,
i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,
j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 346/1990 Zb.) pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci
utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského)
zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom
volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť
aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba
jeden poslanec.
10. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. v meste, ktoré sa člení na mestské časti,
hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.
III.
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy uznesením
mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010
1. Podstata námietok sťažovateľa v tejto časti spočíva v tvrdení, že uznesením
mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010 v časti II v bode b) bolo porušené
jeho základné právo na prístup k verejným a iným voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 1
ústavy. Porušenie svojho práva vidí sťažovateľ v určení hraníc volebných obvodov a tvrdí,
že „pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod“.
2. Namietaným uznesením mestské zastupiteľstvo určilo počet poslancov mestského
zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 (31 poslancov) a volebné obvody pre voľby
do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 vrátane počtu poslancov
volených v každom z určených volebných obvodov (sedem volebných obvodov). Mestská
časť T. bola zaradená do volebného obvodu č. 1: M. – Ľ. – J. – T. s počtom poslancov
sedem.
3. Ústavný súd konštatuje, že obdobnou sťažnosťou sťažovateľa namietajúcou
porušenie základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v súvislosti s určením volebných
obvodov (v tom čase uznesením mestského zastupiteľstva č. 101/06 z 27. júla 2006) sa už
ústavný súd zaoberal v uznesení IV. ÚS 96/07 z 10. mája 2007, pričom sťažnosť odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
4. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (podobne IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
5. Zákon č. 346/1990 Zb. v § 9 ods. 1 ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty
poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení tak, aby každému poslaneckému mandátu
zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom
obvode. Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich
volených poslancov uplatniť aj iné kritériá, ale len vtedy, ak ich uplatením nedôjde
k značným disproporciám v počte obyvateľov pripadajúcich na jednotlivý poslanecký
mandát. Veľké rozdiely v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát
v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu
ospravedlniť nijaké dôvody ( IV. ÚS 96/07).
6. Ústavný súd konštatuje, že mestské zastupiteľstvo bolo pri stanovení počtu
poslancov na volebné obdobie 2010 – 2014 viazané ustanovením § 11 ods. 3 zákona
o obecnom zriadení.
7. Pokiaľ ide o zistenie pomeru počtu obyvateľov a poslaneckých mandátov,
z dôkazov predložených sťažovateľom vyplýva, že na základe podnetu sťažovateľa
sa napadnutým uznesením mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010
zaoberala aj Okresná prokuratúra Martin pod č. k. Pd 74/10-7. Z oznámenia o vybavení
podnetu z 29. novembra 2010 okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide o počet obyvateľov
pripadajúcich na jedného poslanca, „pri schválenom počte poslancov mestského
zastupiteľstva mesta Martin 31 pripadá na jedného poslanca od 1.582 do 2006 obyvateľov“.
V tejto súvislosti tiež konštatovala, že vytvorenie samostatného volebného obvodu
v mestskej časti T. by znamenalo vytvorenie stavu, v rámci ktorého by na jeden poslanecký
mandát v mestskom zastupiteľstve volený v takomto volebnom obvode pripadlo 278
obyvateľov oproti 1794 obyvateľom pripadajúcim na jeden volený mandát podľa
celomestského priemeru.
8. Nepomer, ktorý by takto vznikol (278 obyvateľov na jeden poslanecký mandát
oproti 1794 obyvateľom pripadajúcim na jeden volený mandát podľa celomestského
priemeru), by v podmienkach mesta Martin viedol k protiústavným dôsledkom
spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva výslovne
garantovanej v čl. 69 ods. 2 a čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy (m. m. IV. ÚS 96/07).
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaným uznesením,
ktorým sa v súvislosti s určením volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva
na volebné obdobie 2010 – 2014 nezriadil samostatný volebný obvod v mestskej časti T.,
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy.
10. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
K namietanej nezákonnosti volieb do mestského zastupiteľstva
11. Sťažovateľ sa sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhal, aby ústavný súd
rozhodol: „2/. Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie
sú podľa §48 ods. B) zákona NRSR č. 346/1990 Zb. neplatné, lebo neboli vykonané podľa
citovaného zákona. 3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť
v plnom znení a mesto Martin ho dá do súladu s § 9 ods. (4) zákona NR SR č. 346/1990 Zb.,
preto je nutné vykonať opakované voľby…“
12. Ústavný súd uvádza, že v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
nie je oprávnený rozhodovať o vyhlásení volieb za neplatné. Ústavný súd o neplatnosti
volieb koná a rozhoduje v osobitnom type konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pričom
podmienkou na začatie konania je podanie sťažnosti oprávnenou osobou. Podľa § 59 zákona
o ústavnom súde sú pre podanie sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb
do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb procesne legitimovaní okrem
navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona o ústavnom súde
(t. j. najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej
republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou
a generálny prokurátor Slovenskej republiky) aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila,
10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom
obvode najmenej 10 % voličov.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní
v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
13. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„4/. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9
v počte poslancov a vytvorí nový jednomandátový volebný obvod č. 8, Martin – T.“.
Ústavný súd konštatuje, že nemôže nahrádzať rozhodovanie iných orgánov a určiť obsah
rozhodnutia, ktoré má vo svojej právomoci vydať mestské zastupiteľstvo. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní v súlade s § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
14. K ústavnej sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie pre advokáta. Vzhľadom
na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom
na ustanovenie advokáta v podanej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2011