Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 67/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa uznesením Mestského zastupiteľstva

v Martine č. 145/10 z 22. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2010 doručená sťažnosť V. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine (ďalej aj „mestské

zastupiteľstvo“) č. 145/10 z 22. septembra 2010. Sťažovateľ v sťažnosti nesprávne označil

dátum prijatia napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva č. 145/10 ako 22. október

2010 (prílohou sťažnosti je „Výpis z uznesenia č. 145/10 z rokovania Mestského

zastupiteľstva mesta Martin konaného 22. 9. 2010“, ktorý bol vyhotovený 28. októbra

2010).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obyvateľom mestskej časti Martin – T.

Sťažnosť sťažovateľa sa týka určenia hraníc volebných obvodov v meste Martin.

Sťažovateľ uvádza: „Domnievam sa a som presvedčený, že mestské zastupiteľstvo

pri schvaľovaní volebných obvodov porušilo časť 3 , (1 a 4)

Zb., lebo pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod.“ … „Tento bod

bol sporný už od prvých volieb po roku 1989 a stal sa aj predmetom petície za odčlenenie T.

od mesta Martin. Ústavný súd nám dal za pravdu keď Nálezom č. rozhodol, že

moje práva boli porušené. Mesto však tento proces odčlenenia odsabotovalo, čoho dôkazom

je aj ďalší nález ÚS -31. Ani tento Nález Vášho súdu nebol splnený a tak sa

všetko každé štyri roky opakuje.“ (citované z vyjadrenia sťažovateľa z 11. februára 2010).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:

„Už piate volebné obdobie ja, ako občan mestskej časti Martin – T. sa domáham

práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa ods. (1) Slovenskej

republiky priamo alebo slobodnou voľbou zástupcov podľa ods. (4) – občania majú za

rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Poslanci mestského zastupiteľstva Martin a pán primátor Mgr. art. A. H., tak ako

jeho predchodca Ing. S. B. toto právo už dvadsať rokov porušujú…“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1./ Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 v časti II.

v bode b) boli podľa ods. (1) SR práva V. K. porušené

2./ Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie sú

podľa ods. b) neplatné, lebo neboli vykonané podľa

citovaného zákona.

3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť v plnom znení

a mesto Martin ho dá do súladu s ods. (4) , preto je nutné

vykonať opakované voľby a v tom prípade:

4. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9

v počte poslancov a vytvorí nový jednomandátový volebný obvod č. 8, Martin – T.“

5. V podaní z 11. februára 2011 sťažovateľ uvádza: „navrhujem aby som sa mohol

zastupovať sám a ak mi to nebude umožnené žiadam Ústavný súd, aby mi bol advokát

pridelený EX OFFO.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ustanovenia § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh

smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované

dôkazy. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa advokátom. V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

4. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

7. Podľa sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu

alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem

navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa

na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý

získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

8. Podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) počet

poslancov na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu

obyvateľov obce takto:

a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,

b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,

c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,

d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,

e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,

f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,

g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,

h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,

i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,

j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.

9. Podľa o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. ) pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci

utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského)

zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom

volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť

aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba

jeden poslanec.

10. Podľa v meste, ktoré sa člení na mestské časti,

hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.

III.

Namietané porušenie základného práva podľa uznesením

mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010

1. Podstata námietok sťažovateľa v tejto časti spočíva v tvrdení, že uznesením

mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010 v časti II v bode b) bolo porušené

jeho základné právo na prístup k verejným a iným voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 1

. Porušenie svojho práva vidí sťažovateľ v určení hraníc volebných obvodov a tvrdí,

že „pre mestskú časť T. mali vytvoriť jednomandátový volebný obvod“.

2. Namietaným uznesením mestské zastupiteľstvo určilo počet poslancov mestského

zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 (31 poslancov) a volebné obvody pre voľby

do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2010 – 2014 vrátane počtu poslancov

volených v každom z určených volebných obvodov (sedem volebných obvodov). Mestská

časť T. bola zaradená do volebného obvodu č. 1: M. – Ľ. – J. – T. s počtom poslancov

sedem.

3. Ústavný súd konštatuje, že obdobnou sťažnosťou sťažovateľa namietajúcou

porušenie základného práva podľa v súvislosti s určením volebných

obvodov (v tom čase uznesením mestského zastupiteľstva č. 101/06 z 27. júla 2006) sa už

ústavný súd zaoberal v uznesení z 10. mája 2007, pričom sťažnosť odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

4. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

5. v ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty

poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení tak, aby každému poslaneckému mandátu

zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom

obvode. Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich

volených poslancov uplatniť aj iné kritériá, ale len vtedy, ak ich uplatením nedôjde

k značným disproporciám v počte obyvateľov pripadajúcich na jednotlivý poslanecký

mandát. Veľké rozdiely v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát

v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu

ospravedlniť nijaké dôvody ( ).

6. Ústavný súd konštatuje, že mestské zastupiteľstvo bolo pri stanovení počtu

poslancov na volebné obdobie 2010 – 2014 viazané ustanovením § 11 ods. 3 zákona

o obecnom zriadení.

7. Pokiaľ ide o zistenie pomeru počtu obyvateľov a poslaneckých mandátov,

z dôkazov predložených sťažovateľom vyplýva, že na základe podnetu sťažovateľa

sa napadnutým uznesením mestského zastupiteľstva č. 145/10 z 22. septembra 2010

zaoberala aj Okresná prokuratúra Martin pod č. k. Pd 74/10-7. Z oznámenia o vybavení

podnetu z 29. novembra 2010 okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide o počet obyvateľov

pripadajúcich na jedného poslanca, „pri schválenom počte poslancov mestského

zastupiteľstva mesta Martin 31 pripadá na jedného poslanca od 1.582 do 2006 obyvateľov“.

V tejto súvislosti tiež konštatovala, že vytvorenie samostatného volebného obvodu

v mestskej časti T. by znamenalo vytvorenie stavu, v rámci ktorého by na jeden poslanecký

mandát v mestskom zastupiteľstve volený v takomto volebnom obvode pripadlo 278

obyvateľov oproti 1794 obyvateľom pripadajúcim na jeden volený mandát podľa

celomestského priemeru.

8. Nepomer, ktorý by takto vznikol (278 obyvateľov na jeden poslanecký mandát

oproti 1794 obyvateľom pripadajúcim na jeden volený mandát podľa celomestského

priemeru), by v podmienkach mesta Martin viedol k protiústavným dôsledkom

spočívajúcim v porušení rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva výslovne

garantovanej v a , 3 a 4 (m. m. ).

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaným uznesením,

ktorým sa v súvislosti s určením volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva

na volebné obdobie 2010 – 2014 nezriadil samostatný volebný obvod v mestskej časti T.,

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v .

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanej nezákonnosti volieb do mestského zastupiteľstva

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou podľa domáhal, aby ústavný súd

rozhodol: „2/. Či voľby do mestského zastupiteľstva vykonané dňa 27.11.2010 v Martine nie

sú podľa ods. B) neplatné, lebo neboli vykonané podľa

citovaného zákona. 3./ Uznesenie MsZ v Martine č. 145/10 zo dňa 22.10.2010 treba zrušiť

v plnom znení a mesto Martin ho dá do súladu s ods. (4) ,

preto je nutné vykonať opakované voľby…“

12. Ústavný súd uvádza, že v rámci konania o sťažnosti podľa

nie je oprávnený rozhodovať o vyhlásení volieb za neplatné. Ústavný súd o neplatnosti

volieb koná a rozhoduje v osobitnom type konania podľa , pričom

podmienkou na začatie konania je podanie sťažnosti oprávnenou osobou. Podľa § 59 zákona

o ústavnom súde sú pre podanie sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb

do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb procesne legitimovaní okrem

navrhovateľov uvedených v až e)

(t. j. najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej

republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou

a generálny prokurátor Slovenskej republiky) aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila,

10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom

obvode najmenej 10 % voličov.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

v súlade s odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

13. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„4/. MsZ Martin vykoná úpravu vo volebnom obvode č. 1 Ľ. – J. – T. podľa ods. (3) § 9

v počte poslancov a vytvorí nový jednomandátový volebný obvod č. 8, Martin – T.“.

Ústavný súd konštatuje, že nemôže nahrádzať rozhodovanie iných orgánov a určiť obsah

rozhodnutia, ktoré má vo svojej právomoci vydať mestské zastupiteľstvo. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní v súlade s § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

14. K ústavnej sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie pre advokáta. Vzhľadom

na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom

na ustanovenie advokáta v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2011