Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 54/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 31. októbra

2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice

č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti

právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava -

Podunajské Biskupice, zmeneného a doplneného všeobecne záväzným nariadením

č. 3/1996 z 28. mája 1996, s , a 2, a 2 a s

Slovenskej republiky a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

a takto

r o z h o d o l :

Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice

č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní všeobecne záväzných stanovísk k začatiu

podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej

časti Bratislava - Podunajské Biskupice, zmenené a doplnené všeobecne záväzným

nariadením č. 3/1996 z 28. mája 1996 n i e j e v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13

ods. 1 písm. a) a ods. 2, a 2 a s

a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. augusta

2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj

„navrhovateľ“) na začatie konania podľa )

(ďalej len „ústava“) o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti

Bratislava - Podunajské Biskupice č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní záväzných

stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na

území mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, zmeneného a doplneného

všeobecne záväzným nariadením č. 3/1996 z 28. mája 1996 (ďalej len „nariadenie“), s čl. 2

ods. 3, s a 2, s a 2 a s a s ustanoveniami

a ods. 3 písm. d) a o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Navrhovateľ uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti, že všetka činnosť subjektov

územnej samosprávy je viazaná platným právnym poriadkom, je mestská časť Bratislava

-Podunajské Biskupice (ďalej len „mestská časť“) i v normotvornej činnosti povinná

rešpektovať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy.

V ďalšej časti odôvodnenia návrhu navrhovateľ citoval čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2,

a 2 a , ako aj ustanovenie a zákona

o obecnom zriadení, ktorými sa mestská časť podľa navrhovateľa pri vydaní napadnutého

nariadenia dôsledne neriadila.

Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal na to, že predmetné nariadenie síce

v čl. 1 ods. 1 ustanovuje, že upravuje podmienky pre vydávanie záväzných stanovísk

k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb, avšak v čl. 2 ods. 1 ukladá

takýmto osobám povinnosť požiadať starostu o vydanie stanoviska. Ďalej čl. 2 ods. 2 a 3

nariadenia vymedzuje, ktoré doklady je podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné

stanovisko predložiť.

Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu argumentuje aj tým, že zasahovať do

podnikateľskej činnosti môžu orgány na to oprávnené príslušnými právnymi predpismi,

a poukazuje na to, že mestská časť prijatím nariadenia o uložení povinnosti podnikateľským

subjektom bez zákonného zmocnenia zasiahla do výkonu štátnej správy a prisvojila si jej

oprávnenia.

Nariadenie podľa navrhovateľa odporuje citovaným článkom , pretože takto

stanovené povinnosti neboli pred prijatím nariadenia zakotvené v žiadnom zákone,

nariadenie odporuje i § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení.

Podľa navrhovateľa všetky citované rozpory vo svojom súhrne zakladajú tiež rozpor

nariadenia s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty navrhol, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol: „Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava

-Podunajské Biskupice č. 5/1994 zo dňa 27. júna 1994, zmenené a doplnené všeobecne

záväzným nariadením č. 3/1996 zo dňa 7. mája 1996, o vydávaní záväzných stanovísk

k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území

Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice nie je v súlade s článkami 2 ods. 3, 13

ods. 1, 2, 35 ods. 1, 2, 68 a s , ,

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.“

Ústavný súd uznesením z 8. novembra 2000 sp. zn. prijal návrh

generálneho prokurátora podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie.

Ústavný súd požiadal odporcu, aby zaujal stanovisko k návrhu generálneho

prokurátora a aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

Starosta mestskej časti listom zo 16. októbra 2000 sp. zn. zaujal

k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko:

„Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice schválilo

27. júna 1994 všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) č. 5/1994, ktoré

zmenilo a doplnilo nariadením č. 3/1996 zo dňa 7. mája 1996, o vydávaní záväzného

stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na

území Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice (ďalej len „mestská časť“).

Prijatím nariadenia mestská časť riešila potrebu úpravy postupu občanov a orgánov

mestskej časti pri vydávaní záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti

právnických a fyzických osôb na území mestskej časti. Nariadenie mestská časť prijala

v rámci realizácie územnej samosprávy v súlade s

a cieľom regulácie svojej samosprávnej funkcie podľa

Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom

zriadení“).

Normotvornú právomoc podľa môže obec uplatniť kedykoľvek bez

splnomocnenia v zákone. Normotvorná pôsobnosť podľa sa orgánu územnej

samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa , ako

aj podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Oprávnenie mestskej časti a jej orgánu

miestneho zastupiteľstva na vydanie nariadenia vyplýva tiež z ustanovenia § 15 ods. 2 písm.

a) o Bratislave v znení neskorších predpisov a ,

čl. 26 ods. 1, ods. 4 písm. a) Štatútu mesta.

Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú uplatňovanie zákonov

a podzákonných predpisov vydaných štátnymi orgánmi. Pri uplatnení normotvornej

právomoci orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom

obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákona.

Národná rada Slovenskej republiky na obce preniesla zákonom o obecnom zriadení

povinnosť „pri výkone samosprávnych funkcií vydávať záväzné stanoviská k začatiu

podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb“ (§ 4 ods. 3 písm. d)). Súčasne však

bližšie neurčila podmienky, za ktorých obce záväzné stanoviská vydávajú. Mestská časť

nariadením neobmedzila základné práva a slobody nad rámec zákonov, iba upravila postup

pri realizácii svojej povinnosti – vydávať záväzné stanoviská. Nemôžem sa stotožniť

s názorom generálneho prokurátora vyjadreným v návrhu, podľa ktorého mestská časť síce

v nariadení ustanovuje, že upravuje podmienky pre vydávanie záväzných stanovísk

k začatiu podnikateľskej činnosti, avšak v čl. 2 ods. 1 ukladá takýmto osobám povinnosť

požiadať starostu o vydanie stanoviska. Ďalej čl. 2 ods. 3 vymedzuje, ktoré doklady je

podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné stanovisko predložiť. Nariadenie

neukladá všeobecnú povinnosť požiadať o vydanie stanoviska, resp. povinnosť predložiť

doklady. Mestská časť si nemôže plniť povinnosť danú zákonom, vyjadrovať sa k začatiu

podnikateľskej činnosti, ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá chce vykonávať

podnikateľskú činnosť o vydanie vyjadrenia nepožiada a nepredloží doklady, na základe

ktorých sa bude môcť mestská časť k začatiu podnikateľskej činnosti vyjadriť. Som toho

názoru, že mestská časť stanovením postupu pri vydávaní vyjadrení v nariadení

neprekročila rámec pôsobnosti vymedzenej pre výkon samosprávy a dodržala ustanovenie

§ 6 ods. 1 zákona o obciach, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani

zákonu.

Všeobecné a osobitné podmienky pre výkon podnikateľskej činnosti neurčuje iba

o živnostenskom podnikaní. V prípade, že by sme takýto názor

pripustili, obce by stratili akýkoľvek vplyv na reguláciu podnikateľskej činnosti z pohľadu

regulovania tejto činnosti s ohľadom na plnenie svojich samosprávnych funkcií

a v neposlednom rade, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o obciach by bolo

nerealizovateľné. Som toho názoru, že v danom prípade mestská časť nezasiahla do výkonu

štátnej správy a neprisvojila si jej oprávnenia.

Nesprávny je názor generálneho prokurátora, že nariadenie odporuje citovaným

článkom , pretože takto stanovené povinnosti neboli pred prijatím nariadenia

zakotvené v žiadnom zákone. Zákon stanovuje oprávnenie a povinnosť obce vydávať

záväzné stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti a tieto svoje funkcie si môže splniť iba

v prípade, že právnická alebo fyzická osoba o vydanie vyjadrenia požiada. Úpravu postupu

teda nie je možné chápať ako stanovenie povinnosti, nakoľko žiadosť o vydanie povolenia

a potrebné doklady na posúdenie žiadosti predkladá žiadateľ slobodne a dobrovoľne na

základe svojho rozhodnutia a v záujme naplnenia svojich potrieb.

Žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu na vyslovenie nesúladu

vyššie uvedeného všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava – Podunajské

Biskupice s a zákonmi nevyhovel.

V konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/1994, zmeneného

a doplneného všeobecne záväzných nariadením č. 3/1996, netrvám na ústnom pojednávaní.“

Navrhovateľ listom z 3. októbra 2000 sp. zn. -21 oznámil ústavnému

súdu, že na verejnom ústnom pojednávaní vo veci netrvá. Po oboznámení sa s uvedeným

stanoviskom odporcu generálny prokurátor listom z 1. októbra 2001 sp. zn. VI Gc 3349/00-

38 ústavnému súdu oznámil, že sa nestotožňuje s argumentáciou odporcu. Naďalej v plnom

rozsahu zotrval na svojom návrhu z 24. augusta 2000, pričom žiadal, aby mu ústavný súd

vyhovel.

II.

Návrh generálneho prokurátora bol prerokovaný podľa ustanovenia § 30 ods. 2

na neverejnom zasadnutí senátu.

Ústavný súd z pripojených dokumentov zistil, že predmetné nariadenie bolo prijaté

zákonným spôsobom, pričom so zmenami a doplnkami nadobudlo účinnosť 28. mája 1996.

Znenie napadnutého nariadenia je nasledovné:

„Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa podľa

a a o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších zmien a doplnkov, uznieslo na tomto všeobecne záväznom nariadení: Čl. 1 Úvodné ustanovenie

1. Toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) upravuje podmienky pre

vydávanie záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice na základe živnostenského oprávnenia, alebo iného než živnostenského oprávnenia na základe osobitných predpisov, ešte pred vydaním živnostenského oprávnenia a ktorí podnikateľskú činnosť uskutočňujú v prevádzkarňach.

2. Prevádzkarňou sa podľa tohto nariadenia rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje

určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Čl. 2 Všeobecné ustanovenie

1. Záväzné stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti vydáva starosta Mestskej časti

Bratislava - Podunajské Biskupice na základe žiadosti podnikateľa pre tieto podnikateľské činnosti: a) obchodné kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo za účelom jeho predaja iným podnikateľom (veľkoobchod); pohostinské činnosti; činnosti cestovnej kancelárie; prenájom priemyselného tovaru; prenájom motorových vozidiel b/ výrobné a remeselné činnosti výroba kovov a kovových výrobkov; výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia; výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov; výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika; výroba chemických výrobkov; výroba potravín a nápojov; výroba textilná a odevná; výroba kože, kožených výrobkov (vrátane obuvi); výroba drevárska; výroba nábytku; výroba papierenská a polygrafická; stavebníctvo c) činnosti poskytujúce služby očná optika; holičstvo, kaderníctvo; pedikúra, kozmetické služby; čistenie odevov, bytového textilu a podlahových krytín; prevádzkovanie zariadení slúžiacich regenerácii a rekondícii; ubytovacie služby d) ďalšie činnosti, ktorých povaha si vyžaduje zriadenie prevádzkarne e) žiadosti o prevádzku pohostinských zariadení sa predkladajú na posúdenie Komisii podnikateľských činností a obchodu MiZ

2. Právnické osoby sú povinné k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti pripojiť

nasledovné podklady:

- výpis z obchodného registra

- list vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzkareň nachádza (nie starší

ako 6 mesiacov), alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s o nájme a podnájme nebytových priestorov

- vyjadrenie odd. ÚP a výstavby Miestneho úradu o vhodnosti podnikateľskej

činnosti v danom území z hľadiska územného plánovania a vplyvu na životné prostredie

- záväzné stanovisko mestskej časti k zmene v užívaní stavby, ktorá bola

kolaudovaná na iné účely ako na podnikanie ( )

- rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby

3. Fyzické osoby sú povinné k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti pripojiť

nasledovné podklady:

- list vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzkareň nachádza (nie starší

ako 6 mesiacov), alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s o nájme a podnájme nebytových priestorov

- vyjadrenie odd. ÚP a výstavby Miestneho úradu o vhodnosti podnikateľskej

činnosti v danom území z hľadiska územného plánovania a vplyvu na životné prostredie

- záväzné stanovisko mestskej časti k zmene v užívaní stavby, ktorá bola

kolaudovaná na iné účely ako na podnikanie ( )

- rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby

Čl. 3

Kontrola a sankcie

1. Kontrolu a dodržiavanie tohto nariadenia vykonávajú poverení pracovníci Miestneho

úradu Bratislava - Podunajské Biskupice, poslanci poverení Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, poverení pracovníci Obvodného úradu Bratislava II a príslušníci Mestskej polície.

2. Fyzickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie môže byť uložená pokuta v zmysle

o priestupkoch v znení zmien a doplnkov vykonaných do výšky 1 000,- Sk (v blokovom konaní do 500,- Sk).

3. Právnickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie môže byť uložená pokuta podľa § 28

odst. 2 písm. b) o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov a doplnkov, do výšky 200 000,- Sk.

Čl. 4

Záverečné ustanovenia

Súhlasy k začatiu podnikateľskej činnosti vydané pred účinnosťou tohto nariadenia

zostávajú v platnosti.

Čl. 5

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 28. 5. 1996.“

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom je podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d)

v platnom znení rozhodnúť o súlade uvedeného nariadenia s a zákonmi.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnutým sa ustanovila povinnosť

právnickým a fyzickým osobám pripojiť k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti

taxatívne vymedzené dokumenty (čl. 2 ods. 2 a 3 nariadenia).

Keďže podľa čl. 3 tohto nariadenia sa za porušenie jeho ustanovení predpokladá

možnosť uloženia pokuty, hrozba uloženia takejto sankcie dopadá na fyzickú a právnickú

osobu aj v prípade porušenia uvedených povinností .

Navrhovateľ namietal aj to, že predmetné nariadenie aj v čl. 2 ods. 1 ukladá

právnickým a fyzickým osobám povinnosť požiadať starostu o vydanie stanoviska.

Z obsahu napadnutého nariadenia vyplýva, že uvedený článok samostatne skutočne

neukladá povinnosti, ako to namietal aj zástupca odporcu. Ústavný súd však napadnuté

nariadenie posúdil ako celok, teda aj čl. 2 ods. 1 v kontexte celej normy, najmä v spojení

s čl. 1 ods. 1, ktorý obsahuje jeho účel, a čl. 3 nariadenia, ktorý ustanovuje kontrolu

a možnosť ukladania sankcií pre právnické a fyzické osoby, ktoré porušia toto nariadenie,

a je nesporné, že aj čl. 2 ods. 1 nariadenia v kontexte celej normy môže vyvolať pochybnosti

a právnu neistotu právnických a fyzických osôb, ktoré majú záujem podnikať na

území mestskej časti. Okrem toho pri skúmaní ústavnosti a zákonnosti všeobecne záväzného

nariadenia nemožno odhliadnuť ani od toho, či posudzovaná podzákonná norma spĺňa

základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí aj dostatočne presné a zrozumiteľné

vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnila právnickým a fyzickým osobám prispôsobiť svoje

správanie. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade tomu tak nebolo.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či Miestne zastupiteľstvo

mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijatím uvedeného nariadenia, v ktorom

ustanovilo povinnosti podnikateľom, mohlo obmedziť základné práva zaručené a či

prijatie takého všeobecne záväzného nariadenia patrí do právomoci orgánov územnej

samosprávy.

Základom námietky neústavnosti a nezákonnosti napadnutého nariadenia je námietka

o neústavnom obmedzení práva podnikať.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu

určitých povolaní alebo činností.

Ústavný súd už viackrát konštatoval, že právo podnikať sa priznáva každej osobe a je

ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia (,

).

Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.

Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku

trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja

trhovej ekonomiky zaručenej v , podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej

republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť

vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej

súťaže.

Právo podnikať sa podľa zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože

ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona upravila

podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán, t. j. ani orgán územnej

samosprávy nemá priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný právny predpis

ustanovujúci podmienky pre obmedzenie základného práva podnikať.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v ,

podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre

samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné

nariadenia, a v , v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec

a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe

splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Tieto

ustanovenia však neupravujú normotvornú právomoc obce nezávisle od ostatných

ustanovení , preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len všeobecne záväzné

nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými súvisiacimi ustanoveniami .

Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia obec musí rešpektovať pri

uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle a prvej vety ,

odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Napríklad, zo všeobecných ustanovení, ktorými je druhá hlava upravujúca

základné práva a slobody uvádzaná, pre danú vec prichádzajú do úvahy ustanovenia čl. 13

ods. 1 a 2 , tak ako sa ich v danej veci správne dovolával navrhovateľ. Ak sa totiž

v oblasti základných práv a slobôd ukladajú povinnosti, v uvedených článkoch

ustanovuje, že sa tak môže stať zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach

a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4

, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,

alebo nariadením vlády podľa , pritom medze základných práv a slobôd

možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

Ústavný súd v danej veci skúmal otázku, či napadnuté nariadenie bolo vydané na

základe pôvodnej normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach územnej samosprávy

( ), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti mesta, teda na základe

splnomocnenia zákonom ( ).

Z uvádzajúcej časti napadnutého nariadenia, ako i zo stanoviska starostu mestskej

časti, ktoré zaujal k návrhu, vyplýva, že toto nariadenie bolo Miestnym zastupiteľstvom

mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijaté v pôsobnosti územnej samosprávy,

teda v samosprávnej pôsobnosti.

Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1,

podľa ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou

obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej

osobe alebo fyzickej osobe, a demonštratívnym spôsobom v ustanovení § 4 ods. 3, pod

ktorého písm. d) patrí aj samosprávna funkcia, o ktorú sa opiera napadnuté nariadenie

odporcu.

Podľa uvedeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení obec pri výkone

samosprávnych funkcií usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné

stanoviská k investičnej činnosti v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu

podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich

činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce.

Výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v § 4 ods. 3 zákona o obecnom

zriadení však podľa názoru ústavného súdu treba interpretovať reštriktívne tak, že do

samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú

územno-samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce

niesť samostatne aj zodpovednosť, pokiaľ nie sú zákonom zverené iným orgánom ako

výkon štátnej správy.

V danej veci čl. 2 ods. 1 v kontexte celej normy a čl. 2 ods. 2 a 3 predmetného

nariadenia upravuje záležitosti podnikania takým spôsobom, že mestská časť v nich už

vystupuje ako subjekt ukladajúci povinnosti jednostrannými príkazmi a zákazmi

podnikateľom a osobám, ktoré majú záujem podnikať.

V uvedených článkoch napadnutého nariadenia teda mestská časť ukladá aj

povinnosti právnickým a fyzickým osobám v súvislosti so začatím podnikateľských činností

na území mestskej časti napriek tomu, že daná oblasť je upravená právnym predpisom

vyššej právnej sily - zákonom, ktorý neobsahuje ani splnomocnenie na možnosť ukladania

povinností obcou.

V týchto ustanoveniach napadnutého nariadenia je teda implikovaná možnosť

obmedziť vstup do podnikania nad rámec zákona a naviac podmienky pre vydanie

záväzného stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa budú

posudzovať rovnako.

Nie je však úlohou a ani v kompetencii obce v oblasti jej samostatnej pôsobnosti

upravovať podmienky začatia podnikateľských aktivít. Treba konštatovať, že obce svojou

normotvornou činnosťou podľa nemôžu obmedziť základné práva a slobody.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým

osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2

ods. 3 , podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Napadnutým nariadením mesto uložilo subjektom, ktoré majú zámer začať

podnikanie na území mestskej časti, také povinnosti, aké neukladá žiadny zákon, a preto

postupovalo protiústavne aj vo vzťahu k .

Podmienky podnikania upravuje o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ale ani iný právny predpis

nesplnomocňuje obec na vydanie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by sa upravovali

podmienky podnikania na území obcí. Obec totiž môže vydávať všeobecne záväzné

nariadenia, ktorého obsahom sú právne povinnosti, iba na základe a v medziach zákona.

Zákonné splnomocnenie oprávňujúce obec ustanoviť všeobecne záväzným

nariadením povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať

podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska k začatiu

podnikateľskej činnosti, existovalo v našom právnom poriadku len do 1. júla 1994, a aj to

len vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov až do nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov obsahoval

ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť, musí k ohláseniu živnosti

(pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri koncesovanej živnosti) pripojiť

doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2),

pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na vedľajšie prevádzkarne (§ 17 ods. 4).

V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto splnomocnenie

nikdy nenachádzalo ani nenachádza.

Povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem začať podnikateľskú činnosť na území

obce, požiadať starostu alebo obec o vydanie stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti

v našom právnom poriadku neexistuje.

, ktorým sa mení

a dopĺňa o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov totiž vložil do o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovenie § 49 ods. 1 a § 56 ods. 1,

podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne novým ohlásením živnosti

alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. júla 1994 zmena podnikateľskej činnosti de

iure nevyžadovala nové ohlásenie živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu, a tým nevznikla

ani povinnosť podnikateľa vyžiadať si stanovisko obce. Obec síce má právo takéto

stanoviská vydávať, nie je to však jej povinnosťou a nie je oprávnená uložiť príslušným

subjektom v súvislosti s vydávaním takéhoto stanoviska povinnosti na to nadväzujúce

(mutatis mutandis ).

Obec v rámci spolupráce s orgánmi štátu v zmysle § 5 ods. 3 zákona o obecnom

zriadení môže získať od živnostenského úradu všetky informácie, ktoré mienil získať

uložením povinností v čl. 2 ods. 2 a 3 napadnutého nariadenia.

Právny režim obmedzujúci právo podnikať zaručené sa

v predmetnom prípade neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením orgánu

územnej samosprávy mestskej časti, a tým došlo k porušeniu a zároveň k porušeniu

ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie

odporovať ústave ani zákonu.

Okrem tejto formálnej podmienky sa nesplnili ani materiálne podmienky, ktoré

upravoval čl. 13 ods. 1 a 2 v znení platnom v rozhodujúcom čase a ktoré v súčasnosti

upravuje a , tak ako to už bolo vyššie uvedené.

K tomu treba dodať, že formálne a materiálne podmienky sa musia dodržať pri

každom obmedzení právneho postavenia osôb.

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijatím

namietaného nariadenia konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú v

zveruje orgánom územnej samosprávy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd vyslovil nesúlad celého nariadenia, pretože bez

napadnutých článkov predmetné nariadenie stráca svoj pôvodne sledovaný účel, a teda svoje

opodstatnenie.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú

povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do

súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj

s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády

a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2001