Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 54/00
PDF · 292.72 KB
No categories available
I. ÚS 54/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 31. októbra
2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania
o súlade všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice
č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti
právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava -
Podunajské Biskupice, zmeneného a doplneného všeobecne záväzným nariadením
č. 3/1996 z 28. mája 1996, s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68 Ústavy
Slovenskej republiky a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
a takto
r o z h o d o l :
Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice
č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní všeobecne záväzných stanovísk k začatiu
podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej
časti Bratislava - Podunajské Biskupice, zmenené a doplnené všeobecne záväzným
nariadením č. 3/1996 z 28. mája 1996 n i e j e v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13
ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky
a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. augusta
2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj
„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti
Bratislava - Podunajské Biskupice č. 5/1994 z 27. júna 1994 o vydávaní záväzných
stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na
území mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, zmeneného a doplneného
všeobecne záväzným nariadením č. 3/1996 z 28. mája 1996 (ďalej len „nariadenie“), s čl. 2
ods. 3, s čl. 13 ods. 1 a 2, s čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68 ústavy a s ustanoveniami § 4 ods. 1
a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
Navrhovateľ uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti, že všetka činnosť subjektov
územnej samosprávy je viazaná platným právnym poriadkom, je mestská časť Bratislava
-Podunajské Biskupice (ďalej len „mestská časť“) i v normotvornej činnosti povinná
rešpektovať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy.
V ďalšej časti odôvodnenia návrhu navrhovateľ citoval čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2,
čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 ústavy, ako aj ustanovenie § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona
o obecnom zriadení, ktorými sa mestská časť podľa navrhovateľa pri vydaní napadnutého
nariadenia dôsledne neriadila.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal na to, že predmetné nariadenie síce
v čl. 1 ods. 1 ustanovuje, že upravuje podmienky pre vydávanie záväzných stanovísk
k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb, avšak v čl. 2 ods. 1 ukladá
takýmto osobám povinnosť požiadať starostu o vydanie stanoviska. Ďalej čl. 2 ods. 2 a 3
nariadenia vymedzuje, ktoré doklady je podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné
stanovisko predložiť.
Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu argumentuje aj tým, že zasahovať do
podnikateľskej činnosti môžu orgány na to oprávnené príslušnými právnymi predpismi,
a poukazuje na to, že mestská časť prijatím nariadenia o uložení povinnosti podnikateľským
subjektom bez zákonného zmocnenia zasiahla do výkonu štátnej správy a prisvojila si jej
oprávnenia.
Nariadenie podľa navrhovateľa odporuje citovaným článkom ústavy, pretože takto
stanovené povinnosti neboli pred prijatím nariadenia zakotvené v žiadnom zákone,
nariadenie odporuje i § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení.
Podľa navrhovateľa všetky citované rozpory vo svojom súhrne zakladajú tiež rozpor
nariadenia s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.
Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty navrhol, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol: „Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava
-Podunajské Biskupice č. 5/1994 zo dňa 27. júna 1994, zmenené a doplnené všeobecne
záväzným nariadením č. 3/1996 zo dňa 7. mája 1996, o vydávaní záväzných stanovísk
k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území
Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice nie je v súlade s článkami 2 ods. 3, 13
ods. 1, 2, 35 ods. 1, 2, 68 Ústavy Slovenskej republiky a s § 4 ods. 1, 3 písm. d), § 6 ods. 1
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.“
Ústavný súd uznesením z 8. novembra 2000 sp. zn. I. ÚS 54/00 prijal návrh
generálneho prokurátora podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na ďalšie konanie.
Ústavný súd požiadal odporcu, aby zaujal stanovisko k návrhu generálneho
prokurátora a aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.
Starosta mestskej časti listom zo 16. októbra 2000 sp. zn. 3194/2000 zaujal
k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko:
„Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice schválilo
27. júna 1994 všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) č. 5/1994, ktoré
zmenilo a doplnilo nariadením č. 3/1996 zo dňa 7. mája 1996, o vydávaní záväzného
stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na
území Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice (ďalej len „mestská časť“).
Prijatím nariadenia mestská časť riešila potrebu úpravy postupu občanov a orgánov
mestskej časti pri vydávaní záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti
právnických a fyzických osôb na území mestskej časti. Nariadenie mestská časť prijala
v rámci realizácie územnej samosprávy v súlade s čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky
a cieľom regulácie svojej samosprávnej funkcie podľa § 4 ods. 3 písm. d) zák. č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“).
Normotvornú právomoc podľa čl. 68 ústavy môže obec uplatniť kedykoľvek bez
splnomocnenia v zákone. Normotvorná pôsobnosť podľa čl. 68 ústavy sa orgánu územnej
samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65 ods. 1 ústavy, ako
aj podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Oprávnenie mestskej časti a jej orgánu
miestneho zastupiteľstva na vydanie nariadenia vyplýva tiež z ustanovenia § 15 ods. 2 písm.
a) zák. č. 377/1990 Zb. o Bratislave v znení neskorších predpisov a čl. 6 ods. 2 písm. d),
čl. 26 ods. 1, ods. 4 písm. a) Štatútu mesta.
Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú uplatňovanie zákonov
a podzákonných predpisov vydaných štátnymi orgánmi. Pri uplatnení normotvornej
právomoci orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom
obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákona.
Národná rada Slovenskej republiky na obce preniesla zákonom o obecnom zriadení
povinnosť „pri výkone samosprávnych funkcií vydávať záväzné stanoviská k začatiu
podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb“ (§ 4 ods. 3 písm. d)). Súčasne však
bližšie neurčila podmienky, za ktorých obce záväzné stanoviská vydávajú. Mestská časť
nariadením neobmedzila základné práva a slobody nad rámec zákonov, iba upravila postup
pri realizácii svojej povinnosti – vydávať záväzné stanoviská. Nemôžem sa stotožniť
s názorom generálneho prokurátora vyjadreným v návrhu, podľa ktorého mestská časť síce
v nariadení ustanovuje, že upravuje podmienky pre vydávanie záväzných stanovísk
k začatiu podnikateľskej činnosti, avšak v čl. 2 ods. 1 ukladá takýmto osobám povinnosť
požiadať starostu o vydanie stanoviska. Ďalej čl. 2 ods. 3 vymedzuje, ktoré doklady je
podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné stanovisko predložiť. Nariadenie
neukladá všeobecnú povinnosť požiadať o vydanie stanoviska, resp. povinnosť predložiť
doklady. Mestská časť si nemôže plniť povinnosť danú zákonom, vyjadrovať sa k začatiu
podnikateľskej činnosti, ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá chce vykonávať
podnikateľskú činnosť o vydanie vyjadrenia nepožiada a nepredloží doklady, na základe
ktorých sa bude môcť mestská časť k začatiu podnikateľskej činnosti vyjadriť. Som toho
názoru, že mestská časť stanovením postupu pri vydávaní vyjadrení v nariadení
neprekročila rámec pôsobnosti vymedzenej pre výkon samosprávy a dodržala ustanovenie
§ 6 ods. 1 zákona o obciach, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani
zákonu.
Všeobecné a osobitné podmienky pre výkon podnikateľskej činnosti neurčuje iba
zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. V prípade, že by sme takýto názor
pripustili, obce by stratili akýkoľvek vplyv na reguláciu podnikateľskej činnosti z pohľadu
regulovania tejto činnosti s ohľadom na plnenie svojich samosprávnych funkcií
a v neposlednom rade, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o obciach by bolo
nerealizovateľné. Som toho názoru, že v danom prípade mestská časť nezasiahla do výkonu
štátnej správy a neprisvojila si jej oprávnenia.
Nesprávny je názor generálneho prokurátora, že nariadenie odporuje citovaným
článkom ústavy, pretože takto stanovené povinnosti neboli pred prijatím nariadenia
zakotvené v žiadnom zákone. Zákon stanovuje oprávnenie a povinnosť obce vydávať
záväzné stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti a tieto svoje funkcie si môže splniť iba
v prípade, že právnická alebo fyzická osoba o vydanie vyjadrenia požiada. Úpravu postupu
teda nie je možné chápať ako stanovenie povinnosti, nakoľko žiadosť o vydanie povolenia
a potrebné doklady na posúdenie žiadosti predkladá žiadateľ slobodne a dobrovoľne na
základe svojho rozhodnutia a v záujme naplnenia svojich potrieb.
Žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu na vyslovenie nesúladu
vyššie uvedeného všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava – Podunajské
Biskupice s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi nevyhovel.
V konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/1994, zmeneného
a doplneného všeobecne záväzných nariadením č. 3/1996, netrvám na ústnom pojednávaní.“
Navrhovateľ listom z 3. októbra 2000 sp. zn. VI Gc 3249/00-21 oznámil ústavnému
súdu, že na verejnom ústnom pojednávaní vo veci netrvá. Po oboznámení sa s uvedeným
stanoviskom odporcu generálny prokurátor listom z 1. októbra 2001 sp. zn. VI Gc 3349/00-
38 ústavnému súdu oznámil, že sa nestotožňuje s argumentáciou odporcu. Naďalej v plnom
rozsahu zotrval na svojom návrhu z 24. augusta 2000, pričom žiadal, aby mu ústavný súd
vyhovel.
II.
Návrh generálneho prokurátora bol prerokovaný podľa ustanovenia § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí senátu.
Ústavný súd z pripojených dokumentov zistil, že predmetné nariadenie bolo prijaté
zákonným spôsobom, pričom so zmenami a doplnkami nadobudlo účinnosť 28. mája 1996.
Znenie napadnutého nariadenia je nasledovné:
„Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa podľa
§ 4 odst. 1 a § 4 odst. 3 písm. d) zákona SNR o obecnom zriadení úplné znenie zákon č. 481/1992 Zb. a § 15 odst. 2 písm. a) zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších zmien a doplnkov, uznieslo na tomto všeobecne záväznom nariadení: Čl. 1 Úvodné ustanovenie
1. Toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) upravuje podmienky pre
vydávanie záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice na základe živnostenského oprávnenia, alebo iného než živnostenského oprávnenia na základe osobitných predpisov, ešte pred vydaním živnostenského oprávnenia a ktorí podnikateľskú činnosť uskutočňujú v prevádzkarňach.
2. Prevádzkarňou sa podľa tohto nariadenia rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje
určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Čl. 2 Všeobecné ustanovenie
1. Záväzné stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti vydáva starosta Mestskej časti
Bratislava - Podunajské Biskupice na základe žiadosti podnikateľa pre tieto podnikateľské činnosti: a) obchodné kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo za účelom jeho predaja iným podnikateľom (veľkoobchod); pohostinské činnosti; činnosti cestovnej kancelárie; prenájom priemyselného tovaru; prenájom motorových vozidiel b/ výrobné a remeselné činnosti výroba kovov a kovových výrobkov; výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia; výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov; výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika; výroba chemických výrobkov; výroba potravín a nápojov; výroba textilná a odevná; výroba kože, kožených výrobkov (vrátane obuvi); výroba drevárska; výroba nábytku; výroba papierenská a polygrafická; stavebníctvo c) činnosti poskytujúce služby očná optika; holičstvo, kaderníctvo; pedikúra, kozmetické služby; čistenie odevov, bytového textilu a podlahových krytín; prevádzkovanie zariadení slúžiacich regenerácii a rekondícii; ubytovacie služby d) ďalšie činnosti, ktorých povaha si vyžaduje zriadenie prevádzkarne e) žiadosti o prevádzku pohostinských zariadení sa predkladajú na posúdenie Komisii podnikateľských činností a obchodu MiZ
2. Právnické osoby sú povinné k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti pripojiť
nasledovné podklady:
- výpis z obchodného registra
- list vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzkareň nachádza (nie starší
ako 6 mesiacov), alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s § 3 odst. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
- vyjadrenie odd. ÚP a výstavby Miestneho úradu o vhodnosti podnikateľskej
činnosti v danom území z hľadiska územného plánovania a vplyvu na životné prostredie
- záväzné stanovisko mestskej časti k zmene v užívaní stavby, ktorá bola
kolaudovaná na iné účely ako na podnikanie (§ 85 zákona č. 50/1976 Zb.)
- rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby
3. Fyzické osoby sú povinné k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti pripojiť
nasledovné podklady:
- list vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzkareň nachádza (nie starší
ako 6 mesiacov), alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
- vyjadrenie odd. ÚP a výstavby Miestneho úradu o vhodnosti podnikateľskej
činnosti v danom území z hľadiska územného plánovania a vplyvu na životné prostredie
- záväzné stanovisko mestskej časti k zmene v užívaní stavby, ktorá bola
kolaudovaná na iné účely ako na podnikanie (§ 85 zákona č. 50/1976 Zb.)
- rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby
Čl. 3
Kontrola a sankcie
1. Kontrolu a dodržiavanie tohto nariadenia vykonávajú poverení pracovníci Miestneho
úradu Bratislava - Podunajské Biskupice, poslanci poverení Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, poverení pracovníci Obvodného úradu Bratislava II a príslušníci Mestskej polície.
2. Fyzickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie môže byť uložená pokuta v zmysle
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov vykonaných zákonom SNR č. 524/1990 Zb. do výšky 1 000,- Sk (v blokovom konaní do 500,- Sk).
3. Právnickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie môže byť uložená pokuta podľa § 28
odst. 2 písm. b) zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov a doplnkov, do výšky 200 000,- Sk.
Čl. 4
Záverečné ustanovenia
Súhlasy k začatiu podnikateľskej činnosti vydané pred účinnosťou tohto nariadenia
zostávajú v platnosti.
Čl. 5
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 28. 5. 1996.“
III.
Predmetom konania pred ústavným súdom je podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d)
ústavy v platnom znení rozhodnúť o súlade uvedeného nariadenia s ústavou a zákonmi.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnutým sa ustanovila povinnosť
právnickým a fyzickým osobám pripojiť k žiadosti o začatie podnikateľskej činnosti
taxatívne vymedzené dokumenty (čl. 2 ods. 2 a 3 nariadenia).
Keďže podľa čl. 3 tohto nariadenia sa za porušenie jeho ustanovení predpokladá
možnosť uloženia pokuty, hrozba uloženia takejto sankcie dopadá na fyzickú a právnickú
osobu aj v prípade porušenia uvedených povinností .
Navrhovateľ namietal aj to, že predmetné nariadenie aj v čl. 2 ods. 1 ukladá
právnickým a fyzickým osobám povinnosť požiadať starostu o vydanie stanoviska.
Z obsahu napadnutého nariadenia vyplýva, že uvedený článok samostatne skutočne
neukladá povinnosti, ako to namietal aj zástupca odporcu. Ústavný súd však napadnuté
nariadenie posúdil ako celok, teda aj čl. 2 ods. 1 v kontexte celej normy, najmä v spojení
s čl. 1 ods. 1, ktorý obsahuje jeho účel, a čl. 3 nariadenia, ktorý ustanovuje kontrolu
a možnosť ukladania sankcií pre právnické a fyzické osoby, ktoré porušia toto nariadenie,
a je nesporné, že aj čl. 2 ods. 1 nariadenia v kontexte celej normy môže vyvolať pochybnosti
a právnu neistotu právnických a fyzických osôb, ktoré majú záujem podnikať na
území mestskej časti. Okrem toho pri skúmaní ústavnosti a zákonnosti všeobecne záväzného
nariadenia nemožno odhliadnuť ani od toho, či posudzovaná podzákonná norma spĺňa
základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí aj dostatočne presné a zrozumiteľné
vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnila právnickým a fyzickým osobám prispôsobiť svoje
správanie. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade tomu tak nebolo.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či Miestne zastupiteľstvo
mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijatím uvedeného nariadenia, v ktorom
ustanovilo povinnosti podnikateľom, mohlo obmedziť základné práva zaručené ústavou a či
prijatie takého všeobecne záväzného nariadenia patrí do právomoci orgánov územnej
samosprávy.
Základom námietky neústavnosti a nezákonnosti napadnutého nariadenia je námietka
o neústavnom obmedzení práva podnikať.
Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu
určitých povolaní alebo činností.
Ústavný súd už viackrát konštatoval, že právo podnikať sa priznáva každej osobe a je
ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia (II. ÚS 70/97,
Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.
Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku
trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja
trhovej ekonomiky zaručenej v čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej
republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť
vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej
súťaže.
Právo podnikať sa podľa ústavy zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože
ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona upravila
podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán, t. j. ani orgán územnej
samosprávy nemá ústavou priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný právny predpis
ustanovujúci podmienky pre obmedzenie základného práva podnikať.
Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 ústavy,
podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre
samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné
nariadenia, a v čl. 71 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec
a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe
splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Tieto
ustanovenia však neupravujú normotvornú právomoc obce nezávisle od ostatných
ustanovení ústavy, preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len všeobecne záväzné
nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými súvisiacimi ustanoveniami ústavy.
Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia ústavy obec musí rešpektovať pri
uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle čl. 68 a čl. 71 ods. 2 prvej vety ústavy,
odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.
Napríklad, zo všeobecných ustanovení, ktorými je druhá hlava ústavy upravujúca
základné práva a slobody uvádzaná, pre danú vec prichádzajú do úvahy ustanovenia čl. 13
ods. 1 a 2 ústavy, tak ako sa ich v danej veci správne dovolával navrhovateľ. Ak sa totiž
v oblasti základných práv a slobôd ukladajú povinnosti, ústava v uvedených článkoch
ustanovuje, že sa tak môže stať zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4
ústavy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,
alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy, pritom medze základných práv a slobôd
možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Ústavný súd v danej veci skúmal otázku, či napadnuté nariadenie bolo vydané na
základe pôvodnej normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach územnej samosprávy
(čl. 68 ústavy), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti mesta, teda na základe
splnomocnenia zákonom (čl. 71 ods. 2 ústavy).
Z uvádzajúcej časti napadnutého nariadenia, ako i zo stanoviska starostu mestskej
časti, ktoré zaujal k návrhu, vyplýva, že toto nariadenie bolo Miestnym zastupiteľstvom
mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijaté v pôsobnosti územnej samosprávy,
teda v samosprávnej pôsobnosti.
Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1,
podľa ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou
obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, a demonštratívnym spôsobom v ustanovení § 4 ods. 3, pod
ktorého písm. d) patrí aj samosprávna funkcia, o ktorú sa opiera napadnuté nariadenie
odporcu.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení obec pri výkone
samosprávnych funkcií usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné
stanoviská k investičnej činnosti v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu
podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich
činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce.
Výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v § 4 ods. 3 zákona o obecnom
zriadení však podľa názoru ústavného súdu treba interpretovať reštriktívne tak, že do
samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú
územno-samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce
niesť samostatne aj zodpovednosť, pokiaľ nie sú zákonom zverené iným orgánom ako
výkon štátnej správy.
V danej veci čl. 2 ods. 1 v kontexte celej normy a čl. 2 ods. 2 a 3 predmetného
nariadenia upravuje záležitosti podnikania takým spôsobom, že mestská časť v nich už
vystupuje ako subjekt ukladajúci povinnosti jednostrannými príkazmi a zákazmi
podnikateľom a osobám, ktoré majú záujem podnikať.
V uvedených článkoch napadnutého nariadenia teda mestská časť ukladá aj
povinnosti právnickým a fyzickým osobám v súvislosti so začatím podnikateľských činností
na území mestskej časti napriek tomu, že daná oblasť je upravená právnym predpisom
vyššej právnej sily - zákonom, ktorý neobsahuje ani splnomocnenie na možnosť ukladania
povinností obcou.
V týchto ustanoveniach napadnutého nariadenia je teda implikovaná možnosť
obmedziť vstup do podnikania nad rámec zákona a naviac podmienky pre vydanie
záväzného stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa budú
posudzovať rovnako.
Nie je však úlohou a ani v kompetencii obce v oblasti jej samostatnej pôsobnosti
upravovať podmienky začatia podnikateľských aktivít. Treba konštatovať, že obce svojou
normotvornou činnosťou podľa čl. 68 ústavy nemôžu obmedziť základné práva a slobody.
Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým
osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2
ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Napadnutým nariadením mesto uložilo subjektom, ktoré majú zámer začať
podnikanie na území mestskej časti, také povinnosti, aké neukladá žiadny zákon, a preto
postupovalo protiústavne aj vo vzťahu k čl. 2 ods. 3 ústavy.
Podmienky podnikania upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ale ani iný právny predpis
nesplnomocňuje obec na vydanie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by sa upravovali
podmienky podnikania na území obcí. Obec totiž môže vydávať všeobecne záväzné
nariadenia, ktorého obsahom sú právne povinnosti, iba na základe a v medziach zákona.
Zákonné splnomocnenie oprávňujúce obec ustanoviť všeobecne záväzným
nariadením povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať
podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska k začatiu
podnikateľskej činnosti, existovalo v našom právnom poriadku len do 1. júla 1994, a aj to
len vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov až do nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 132/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov obsahoval
ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť, musí k ohláseniu živnosti
(pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri koncesovanej živnosti) pripojiť
doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2),
pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na vedľajšie prevádzkarne (§ 17 ods. 4).
V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto splnomocnenie
nikdy nenachádzalo ani nenachádza.
Povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem začať podnikateľskú činnosť na území
obce, požiadať starostu alebo obec o vydanie stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti
v našom právnom poriadku neexistuje.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov totiž vložil do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovenie § 49 ods. 1 a § 56 ods. 1,
podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne novým ohlásením živnosti
alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. júla 1994 zmena podnikateľskej činnosti de
iure nevyžadovala nové ohlásenie živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu, a tým nevznikla
ani povinnosť podnikateľa vyžiadať si stanovisko obce. Obec síce má právo takéto
stanoviská vydávať, nie je to však jej povinnosťou a nie je oprávnená uložiť príslušným
subjektom v súvislosti s vydávaním takéhoto stanoviska povinnosti na to nadväzujúce
(mutatis mutandis II. ÚS 70/97).
Obec v rámci spolupráce s orgánmi štátu v zmysle § 5 ods. 3 zákona o obecnom
zriadení môže získať od živnostenského úradu všetky informácie, ktoré mienil získať
uložením povinností v čl. 2 ods. 2 a 3 napadnutého nariadenia.
Právny režim obmedzujúci právo podnikať zaručené čl. 35 ods. 1 ústavy sa
v predmetnom prípade neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením orgánu
územnej samosprávy mestskej časti, a tým došlo k porušeniu ústavy a zároveň k porušeniu
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie
odporovať ústave ani zákonu.
Okrem tejto formálnej podmienky sa nesplnili ani materiálne podmienky, ktoré
upravoval čl. 13 ods. 1 a 2 v znení platnom v rozhodujúcom čase a ktoré v súčasnosti
upravuje čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 13 ods. 2 ústavy, tak ako to už bolo vyššie uvedené.
K tomu treba dodať, že formálne a materiálne podmienky ústavy sa musia dodržať pri
každom obmedzení právneho postavenia osôb.
Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice prijatím
namietaného nariadenia konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú ústava v čl. 68
zveruje orgánom územnej samosprávy.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd vyslovil nesúlad celého nariadenia, pretože bez
napadnutých článkov predmetné nariadenie stráca svoj pôvodne sledovaný účel, a teda svoje
opodstatnenie.
Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú
povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do
súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými
spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj
s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády
a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú
platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. októbra 2001