Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 8/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2002

predbežne prerokoval podnet K. T., bytom K., na začatie konania vo veci porušenia jej

základného práva priznaného a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo

veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet K. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2001

doručené podanie K. T. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom K., označené ako „O porušení

Krajským súdom , SR, Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv“. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľka 11. júna 1999

podala žalobu proti firme NICK-finance so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, o zrušenie

zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej 4. januára 1999 a o vrátenie peňazí. Okresný súd

Košice I vec sp. zn. postúpil 26. júla 1999 Krajskému súdu v Košiciach.

Keďže Krajský súd v Košiciach s postúpením tejto veci nesúhlasil, rozhodol o tomto

kompetenčnom spore Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 17. novembra 2000

(č. k. Ndob -25) tak, že príslušným na prejednanie veci navrhovateľky je Krajský

súd v Košiciach. Príslušné uznesenie bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach

27. decembra 2000.

Navrhovateľka vo svojom podaní uvádza, že „prešlo už o pár dní 2 roky a moja

žaloba do dnešného dňa nebola Krajským súdom prejednaná, pritom je to jednoduchá vec,

ktorá nepotrebuje vypočutie svedkov ani zhromaždenie iných dôkazových materiálov a je

iba nečinnosťou Krajského súdu“.

Navrhovateľka žiada, aby ústavný súd vydal „rozsudok“, v ktorom „na základe

predložených dokladov a dôkazových materiálov konštatuje, že Krajským súdom bol

porušený , SR, Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv, a preto prikazuje Krajskému súdu v Košiciach konať vo veci bez zbytočných

prieťahov. Sp. zn. -18“.

Navrhovateľka ako dôchodkyňa tiež žiada ústavný súd „o oslobodenie od súdnych

poplatkov a určiť advokáta na moju obhajobu“.

II.

Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľky ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3

(ďalej len „“) aj so zreteľom na dátum jeho doručenia na

ústavný súd a vzhľadom na neplatnosť a neúčinnosť čl. 127 ods. 2 a celého ustanovenia

o tzv. „novej ústavnej sťažnosti“ v tomto čase.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého podnetu skúma jeho zákonom

predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu, tiež je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet.

Pred začatím konania o podnete, t. j. pred jeho prijatím na konanie, je preto ústavný

súd oprávnený zisťovať, či navrhovateľ využil tie prostriedky ochrany svojho základného

práva, ktorého porušenie v podnete namietal. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol

(, až , , , ,

), „účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na

prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Preto ústavný súd o podnete namietajúcom porušenie tohto základného práva

koná, ak predkladateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých má

právo podľa , až 22 alebo , alebo ak sa preukáže,

že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za

postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“.

Podľa právneho názoru ústavného súdu nemožno považovať za opodstatnený taký

podnet, podaniu ktorého na ústavný súd nepredchádzalo využitie takých právnych

prostriedkov nápravy, ktorými sa navrhovateľ mohol domáhať ochrany toho základného

práva (slobody), ktorého porušenie v podnete namietal, t. j. v tomto prípade práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V danom prípade ústavný súd vyzval navrhovateľku 2. novembra 2001 na

preukázanie splnenia podmienky nevyhnutnej pre začatie konania o podaniach

namietajúcich porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, t. j. vyčerpania sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov) v lehote 3 mesiacov od

doručenia jeho výzvy.

Keďže navrhovateľka v ustanovenej lehote nepreukázala, že využila svoje právo

podať sťažnosť v zmysle zákona o štátnej správe súdov, ani nepreukázala také objektívne

dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že podaním takejto sťažnosti by sa nedomohla účinnej

ochrany svojho základného práva, ústavný súd jej podnet odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2002