Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 8/02
PDF · 97.02 KB
No categories available
II. ÚS 8/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2002
predbežne prerokoval podnet K. T., bytom K., na začatie konania vo veci porušenia jej
základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo
veci sp. zn. 3 Cb 879/99 a takto
r o z h o d o l :
Podnet K. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2001
doručené podanie K. T. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom K., označené ako „O porušení
Krajským súdom čl. 48 ods. 2, čl. 127 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv“. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľka 11. júna 1999
podala žalobu proti firme NICK-finance so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, o zrušenie
zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej 4. januára 1999 a o vrátenie peňazí. Okresný súd
Košice I vec sp. zn. 27 Cb 534/99 postúpil 26. júla 1999 Krajskému súdu v Košiciach.
Keďže Krajský súd v Košiciach s postúpením tejto veci nesúhlasil, rozhodol o tomto
kompetenčnom spore Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 17. novembra 2000
(č. k. Ndob 1042/2000-25) tak, že príslušným na prejednanie veci navrhovateľky je Krajský
súd v Košiciach. Príslušné uznesenie bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach
27. decembra 2000.
Navrhovateľka vo svojom podaní uvádza, že „prešlo už o pár dní 2 roky a moja
žaloba do dnešného dňa nebola Krajským súdom prejednaná, pritom je to jednoduchá vec,
ktorá nepotrebuje vypočutie svedkov ani zhromaždenie iných dôkazových materiálov a je
iba nečinnosťou Krajského súdu“.
Navrhovateľka žiada, aby ústavný súd vydal „rozsudok“, v ktorom „na základe
predložených dokladov a dôkazových materiálov konštatuje, že Krajským súdom bol
porušený čl. 48 ods. 2, čl. 127 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv, a preto prikazuje Krajskému súdu v Košiciach konať vo veci bez zbytočných
prieťahov. Sp. zn. 3 Cb 879/99-18“.
Navrhovateľka ako dôchodkyňa tiež žiada ústavný súd „o oslobodenie od súdnych
poplatkov a určiť advokáta na moju obhajobu“.
II.
Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľky ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) aj so zreteľom na dátum jeho doručenia na
ústavný súd a vzhľadom na neplatnosť a neúčinnosť čl. 127 ods. 2 a celého ustanovenia
čl. 127 ústavy o tzv. „novej ústavnej sťažnosti“ v tomto čase.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého podnetu skúma jeho zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého
podnetu, tiež je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet.
Pred začatím konania o podnete, t. j. pred jeho prijatím na konanie, je preto ústavný
súd oprávnený zisťovať, či navrhovateľ využil tie prostriedky ochrany svojho základného
práva, ktorého porušenie v podnete namietal. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol
(II. ÚS 26/95, II. ÚS 121/95 až II. ÚS 123/95, II. ÚS 48/96, I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99,
I. ÚS 21/99), „účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Preto ústavný súd o podnete namietajúcom porušenie tohto základného práva
koná, ak predkladateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých má
právo podľa § 17 ods. 1, § 20 až 22 alebo § 23 zákona č. 80/1992 Zb., alebo ak sa preukáže,
že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za
postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“.
Podľa právneho názoru ústavného súdu nemožno považovať za opodstatnený taký
podnet, podaniu ktorého na ústavný súd nepredchádzalo využitie takých právnych
prostriedkov nápravy, ktorými sa navrhovateľ mohol domáhať ochrany toho základného
práva (slobody), ktorého porušenie v podnete namietal, t. j. v tomto prípade práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V danom prípade ústavný súd vyzval navrhovateľku 2. novembra 2001 na
preukázanie splnenia podmienky nevyhnutnej pre začatie konania o podaniach
namietajúcich porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, t. j. vyčerpania sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov) v lehote 3 mesiacov od
doručenia jeho výzvy.
Keďže navrhovateľka v ustanovenej lehote nepreukázala, že využila svoje právo
podať sťažnosť v zmysle zákona o štátnej správe súdov, ani nepreukázala také objektívne
dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že podaním takejto sťažnosti by sa nedomohla účinnej
ochrany svojho základného práva, ústavný súd jej podnet odmietol ako zjavne
neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2002