Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/95

- # -

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 10.

októbra 1995 vo veci podnetu , bytom pre

porušovanie ústavného práva priznaného Slovenskej

republiky po predbežnom prerokovaní takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 6. júna 1995 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručené podanie

, v ktorom namietal porušenie práva na súdnu ochranu

priznaného v .

Ústavný súd Slovenskej republiky vyzval 14. 6. 1995 k

doplneniu podania osobitne pre tri samostatné konania vedené na Okresnom súde

v Trebišove, ktorých sa podnet podaný na ústavný súd týkal.

30. 6. 1995 pôvodné podanie spresnil a doplnil dokladmi o

priebehu doteraz uskutočneného konania vo veci sp. zn. o určenie

hranice pozemku vedenej na Okresnom súde v Trebišove proti ,

bytom

Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodné podanie, ani jeho doplnok neobsahovali

výrok rozhodnutia, ktorého sa domáha, vyzval ho opätovne ústavný

súd 11. 9. 1995 k doplneniu podania o výrok rozhodnutia, ktorým má ústavný súd

vo veci rozhodnúť a oznámenie, či v konaní na Okresnom súde v Trebišove využil

možnosť podania sťažnosti na postup súdu pre prieťahy v konaní priznanú zákonom

č. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.

- # -

svojím podnetom namietal porušenie práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní, ktoré okresný súd

právoplatným rozhodnutím dosiaľ neskončil.

rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy

(čl. 142 ods. 1) a Ústavný súd Slovenskej republiky (články 125-129 a článok

130 ods. 3). Obe zložky súdnej moci sú samostatné a rovnocenné. Samostatné a

rovnocenné postavenie každého z týchto dvoch systémov súdnej moci vylučuje ich

nadriadenosť a podriadenosť navzájom a nepripúšťa, aby orgány jedného súdneho

systému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého súdneho systému

vo veciach, ktoré a zákony na jej vykonanie zverujú do ich právomoci.

Akýkoľvek zásah, resp. vstup orgánov jedného súdneho systému do rozhodovacej

právomoci orgánov druhého súdneho systému by preto bol porušením tých

ustanovení , ktoré ju upravujú. V konaní o podnete Ústavný súd Slovenskej

republiky nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ale

preskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu ústavného

práva, ak fyzická alebo právnická osoba podnetom namieta jeho porušenie v

konaní pred všeobecnými súdmi.

Ustanovenia sa interpretujú a aplikujú vo

vzájomnej súvislosti so zreteľom na záujmy, ktoré sa v nich chránia. Ustanovenie

čl. 144 ods. 1, podľa ktorého: "Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní

len zákonom" sa musí interpretovať a aplikovať podľa , teda v

súlade s . Sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj

ústavným zákonom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , s. 6),

ako aj , pretože a ústavný zákon majú rovnaký stupeň právnej sily,

ktorým sa odlišujú od zákonov (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

, s. 5).

Zásahom do sudcovskej nezávislosti je iba pokyn alebo príkaz sudcovi, ako má

rozhodnúť v merite veci, a nie akýkoľvek zásah do priebehu súdneho konania.

v ustanovení priznáva občanovi

práva, ktorých uplatnenie umožňuje zásah do priebehu súdneho konania. Ak

priznané právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poruší sudca,

prieťahy v prerokovaní veci majú charakter nečinnosti, ktorou sudca odopiera

spravodlivosť, hoci len v obmedzenom čase, dokiaľ trvá jeho nečinnosť.

- # -

Prvoradou služobnou povinnosťou sudcu je byť aktívny, vyvíjať činnosť na

odstránenie stavu právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so

žiadosťou o rozhodnutie. Aktivita sudcu je jeden zo základných znakov

priznanej ochrany občana súdom. Nezávislosť sudcu pri rozhodovaní podľa čl. 144

ods. 1 nie je právom, ktoré sa nadraďuje nad ďalšie práva priznané v ústave.

Uplatňovanie sudcovskej nezávislosti musí byť v rovnováhe s ostatnými

priznanými právami. Osoba, ktorej podľa priznáva právo, aby

sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, môže kedykoľvek, aj počas

súdneho konania namietať porušenie tohto svojho práva. Uplatnením námietky

vzniká občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť právo priznané

podľa preskúmali opodstatnenosť vznesenej námietky. Preto

nie je zásahom do sudcovskej nezávislosti, ak počas konania pred všeobecným

súdom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma, či v konaní všeobecný súd

neporušuje právo, ktoré priznáva pre konanie pred

súdnymi orgánmi.

štát priznáva osobám práva a zaručuje im, že ústavné práva bude sám

dodržovať a ochraňovať. Ústavný súd zabezpečuje ochranu práv len vtedy, keď iné

orgány štátu nesplnia úlohu štátu vo vzťahu k uplatnenému právu. Ústavný súd

nekoná o ochrane práv, ktoré osoba neuplatní voči štátu, ani o ochrane práv, ktoré

porušujú subjekty v súkromnoprávnom vzťahu.

Podľa 6 ods. 1 o súdoch a sudcoch v znení neskorších

predpisov vo veci prieťahov v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej

správy súdov. Podrobnosti

o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní 6 ods. 2 v

znení neskorších predpisov odkazuje na osobitné zákony. Podávanie sťažností,

postup pri vybavovaní sťažností a vybavovanie sťažností upravuje Tretia časť zák.

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe

súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov.

Podľa 17 ods. 1 v znení neskorších predpisov: "Fyzické a

právnické osoby (ďalej len "sťažovatelia") sa môžu obracať na orgány štátnej správy

súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní, o nevhodné

- # -

správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V

iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná."

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne

štátnej správy súdu, nebola týmto orgánom riadne vybavená, podľa 27 ods. 1 zák.

č. v znení neskorších predpisov môže požiadať

a) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu,

b) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom

okresného súdu.

Sťažnosť nemá povahu opravného prostriedku, ale je právnym prostriedkom

umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd

porušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pretože zákon

nedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby sa

prestal správať spôsobom porušujúcim účastníkovo právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno

zabezpečovať právnym donútením len následne a nepriamo, uplatnením kárnej

zodpovednosti sudcu podľa 2 ods. 1 o kárnej zodpovednosti

sudcov v znení Sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom pôsobí

sudca, ktorého nečinnosť sa sťažnosťou namieta, možno pokladať za účinný

prostriedok dosiahnutia nápravy. Sťažnosti podané ďalším subjektom podľa 27

ods. 1 v znení neskorších predpisov nie sú natoľko účinným

prostriedkom dosiahnutia nápravy, aby ústavný súd trval na ich uplatnení skôr, než

sám začne konať. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

nerešpektovaním práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak,

aby sa nemarilo uplatnenie práva, ktoré priznáva . Preto ústavný

súd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak

predkladateľ podnetu preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu

podľa 17 ods. 1, 20, 21, 22 alebo 23 v znení neskorších

predpisov, alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie

tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť

účinnú ochranu práva priznaného podľa Slovenskej

republiky. Využitie možností podľa 27 ods. 1 v znení

- # -

neskorších predpisov pre začatie konania o podnete namietajúcom porušenie čl. 48

ods. 2 sa nevyžaduje, pretože tento prostriedok odstránenia protiprávneho

stavu, ktorý predkladateľ podnetu namieta, môže zabezpečiť nápravu len značnou

okľukou. Požiadavkou vyčerpania všetkých prostriedkov priznaných podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov by ústavný súd sám prispieval k

porušovaniu priznaného práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Predpokladom začatia konania o konkrétnom podnete je splnenie podmienok

stanovených o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podnet

mal nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť.

Predkladateľ podnetu na výzvu ústavného súdu z 11. 9. 1995 nereagoval a

nepreukázal, že využil právne možnosti priznané občanom podľa 17 ods. 1 a 27

v znení neskorších predpisov, ani nepredložil dôkaz, že

vzhľadom na okolnosti prípadu, využitie prostriedkov nápravy podľa zákona č.

v znení neskorších predpisov nemožno považovať za postup

umožňujúci dosiahnutie účinnej ochrany práva na konanie bez prieťahov.

Predkladateľ podnetu tiež nedoplnil svoj podnet o návrh rozhodnutia, ktorého

sa domáha. V dôsledku toho jeho podnet nemá všetky náležitosti stanovené 20

Ústavný súd podľa 25 ods. 1 na neverejnom zasadnutí

podnet predbežne prerokoval a podľa 25 ods. 2 odmietol z dôvodu, že

neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať

opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 1995

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu