Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2002

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným RF Ž., zastúpenej

advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom súdneho exekútora v exekučnej veci sp. zn. Ex 42/00, ako aj Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone štátneho dozoru nad exekútormi podľa § 8

ods. 2 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným RF so sídlom v Ž. o d m i e t a pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. januára

2002 doručené podanie spoločnosti s ručením obmedzeným RF (ďalej len „sťažovateľ“) Ž.,

zastúpenej komerčným právnikom JUDr. R. S., Ž., označené ako „Sťažnosť na porušenie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Z jeho obsahu vyplynulo, že:

„Sťažovateľ obchodná spoločnosť RF, spol. s r. o. so sídlom v Ž., pôvodne pod obchodným

menom Toth, spol. s r. o. so sídlom Horský Hotel Pančava, Makov (ďalej len

„Spoločnosť“), podáva týmto sťažnosť na Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom

spravodlivosti (ďalej len „štát“) na porušenie práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1

Protokolu č. 1 k Dohovoru). Toto porušenie vidíme v tom, že štát, ktorý bol ako procesná

strana v spore so spoločnosťou Toth s. r. o. rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k.

-70 zo dňa 26. 6. 1997 v náväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

zo dňa 18. 12. 1997 právoplatne odsúdený k úhrade škody 3,892.000.- Sk so

17,6 % úrokom z omeškania od 1. 4. 1994 do zaplatenia a trov konania, túto sumu odmieta

spoločnosti vyplatiť a zneužívajúc svoje postavenie v súdnej správe prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti, ktoré vystupuje v mene štátu, protiprávne znemožňuje

exekučné vymáhanie pohľadávky spoločnosti tým, že vyvíja nepatričný vplyv a nátlak na

exekútorov a súdy. Pod zámienkou kontroly napokon odňalo Ministerstvo spravodlivosti

poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. G. spis Ex 42/00 a doposiaľ ho zadržuje.

Nakoľko hore uvedené súdne rozhodnutie sa stalo doručením Ministerstvu

spravodlivosti dňa 29. 7. 1998 právoplatné a vykonateľné, je teda konečné, záväzné a bez

odkladného účinku a právo na vyplatenie tam uvedenej sumy tvorí podľa judiktúry

Europského súdu v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru „majetok“, je nutné

posudzovať konanie štátu ako porušovanie práva na pokojné užívanie majetku.

Preto navrhujeme, aby Ústavný súd svojím rozhodnutím:

(1) vyslovil, že konaním štátu spočívajúcom v nerešpektovaní právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Čadci sp. zn. zo dňa 26. 6.

1997 v náväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18. 12.

1997 a protiprávnym marením výkonu rozhodnutia, bolo porušené právo sťažovateľa na

pokojné užívanie majetku v zmysle ustanovenia čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou od

1. 1. 1993.

(2) prikázal štátu splniť povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom.“

Dňa 4. marca 2002 bolo ústavnému súdu doručené podanie advokáta JUDr. T. Š., K.,

označené ako „Oznámenie o prevzatí veci a úprava sťažnosti vo veci “. Z jeho

obsahu o. i. vyplynulo, že sťažovateľ (zastúpený novým právnym zástupcom – advokátom

JUDr. T. Š.) upravuje svoju pôvodnú sťažnosť tak, že smeruje proti odporcom vo veci, t. j.:

„a) Ľ. G., súdny exekútor, Exekútorský úrad, Č.

b) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava

Súčasne navrhujem, aby Ústavný súd vydal tento nález:

1. Nečinnosťou súdneho exekútora Ľ. G. v Č. a neadekvátnou kontrolou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci exekútora Ľ. G. vo veci Ex 42/00 bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené

a Dohovoru o ochrane základných

práv a ľudských slobôd.

2. Zakazuje Ministerstvu spravodlivosti SR bezúčelnou kontrolou exekučného spisu

Ex 42/00 súdneho exekútora Ľ. G. brániť vo výkone exekúcie.

3. Ústavný súd prikazuje súdnemu exekútorovi Ľ. G., aby vo veci Ex 42/00 konal.

4. Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 750 000,- Sk proti

Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré je povinné uvedenú sumu uhradiť sťažovateľovi do

3 dní po doručení nálezu.

5. Zaväzuje Ministerstvo spravodlivosti SR uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 20.000,- Sk do 3 dní po doručení nálezu.

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, pridržiavam sa údajov, uvedených

v sťažnosti z 02. 01. 2002.“

V odôvodnení takto doplnenej a upravenej sťažnosti sťažovateľ o. i. uviedol:

„Niet sporu o tom, že Ministerstvo spravodlivosti, ako ústredný orgán štátnej správy

má dohliadaciu právomoc nad exekučným konaním. Rozsah oprávnení však nemôže

prekračovať rámec príslušných vyhlášok, ktoré toto ministerstvo vydáva (napr. č. 288/1995

Z. z., č. 1618/98-60), v žiadnom prípade ale nesmie zasahovať do tejto činnosti spôsobom,

ktorý je samo povolané kritizovať a potierať. Ministerstvo spravodlivosti je adresátom

sťažností a žiadostí na postup justičných orgánov vrátane etapy výkonu rozhodnutí a je

preto paradoxom, že je samo pôvodcom protiústavného postupu.“

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené

v ustanoveniach až 56

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na jej odmietnutie podľa

§ 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a to v závislosti od označených orgánov, ktoré mali porušiť základné

právo sťažovateľa podľa .

1. V časti namietajúcej porušenie základného práva podľa

nečinnosťou súdneho exekútora Ľ. G. ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako

zjavne neopodstatnenú. Hoci ústavný súd vo svojej judikatúre uznal, že k porušeniu

základného práva podľa dochádza aj „v konaní o výkon rozhodnutia“

(), k jeho porušeniu dochádza vtedy, ak konaniu označeného orgánu nebránia

žiadne zákonné prekážky. Pre overenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľa o porušení

základného práva podľa nečinnosťou označeného súdneho exekútora

(a pre potreby predbežného prerokovania jeho sťažnosti) sa ústavný súd podľa § 31 ods. 2

obrátil na súdneho exekútora, ako aj na Okresný súd v Čadci so

žiadosťou o pomoc pri obstaraní podkladov pre svoje rozhodnutie.

V odpovedi z 2. mája 2002 na túto žiadosť ústavného súdu súdny exekútor Ľ. G.

uviedol:

„1. Potvrdzujem, že na môj Exekútorský úrad (v tom čase so sídlom v Č.) bol podaný

dňa 06. 12. 2000 z rovnakého dátumu návrh právneho predchodcu oprávneného na

exekúciu.

2. Toto istého dňa, tj. 06. 12. 2000 som požiadal OS v Čadci o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v dotknutej veci, ktoré bolo vydané dňa 08. 12. 2000.

3. Na základe poverenia som vydal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19. 12.

2000, proti ktorému povinný podal námietky.

4. Telefonickým oznámením som dňa 11. 01. 2001 bol vyzvaný generálnou

riaditeľkou sekcie civilného práva JUDr. G. S. z MS SR, aby som sa dostavil dňa 15. 01.

2001 na jej sekretariát s celým exekučným spisom.

5. Skutočnosť pod bodom 4. som si overil faxom, resp. listom z 12. 01. 2001, na

obsah ktorého poukazujem.

6. Zo strany už spomínanej gen. riaditeľky nasledovalo ešte toho istého dňa, tj.

12. 01. 2001 faxové potvrdenie môjho predvolania na deň 15. 01. 2001 so zvýraznením

predloženia exekučného spisu.

7. Na základe uvedeného som sa dňa 15. 01. 2001 dostavil na už spomínaný

sekretariát gen. riaditeľky MS SR, pričom príslušný spis zn. EX 42/00 som tam odovzdal

(viď priloženú fotokópiu potvrdenia o prevzatí exekučného spisu z 15. 01. 2001, na obsah

ktorého poukazujem).

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že od 15. 01. 2001 príslušný spis

č. Ex 42/00 nemám k dispozícii, z ktorého dôvodu som nemohol v dotknutom exekučnom

prípade ďalej konať, resp. byť činným.“

Aj predsedníčka Okresného súdu v Čadci vo svojej odpovedi z 5. júna 2002

(Spr 785/02) na žiadosť ústavného súdu uvádza:

„Oznamujem Vám, že v exekučnej veci oprávneného: TOTH, spol. s. r. o., so sídlom

Horský hotel Pančava Makov, proti povinnému: Slovenská republika v zastúpení

Ministerstvo spravodlivosti SR vedenej u Okresného súdu v Čadci pod spisovou značkou

Er 3937/00 (u exekútora Ex 42/00) ku dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o namietkach

povinného. Súd opakovane k rozhodnutiu požaduje pripojiť exekučný spis Ex 42/00 –

doposiaľ bezvýsledne, o čom svedčí aj posledný procesný úkon sudcu zo dňa 13. 5. 2002.“

Keďže z citovaných podkladov ústavný súd zistil, že ďalší postup súdneho exekútora

v konaní sp. zn. Ex 42/00 je podmienený rozhodnutím Okresného súdu v Čadci

o námietkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky proti exekúcii a keďže

súčasný stav veci vylučuje ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní (ktoré však nemôže ísť

na ťarchu exekútora), bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie svojho

základného práva podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) nečinnosťou súdneho exekútora Ľ. G.

odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

a to konkrétne „bezúčelnou kontrolou exekučného spisu“. Ústavný súd aj túto časť sťažnosti

sťažovateľa predbežne prerokoval a skonštatoval, že sa ňou namietajú prieťahy v konaní

(postupe) Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone štátneho dozoru nad

činnosťou exekútorov podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný

poriadok“). Berúc do úvahy účel základného práva podľa (ale aj

ods. 1 dohovoru), t. j. odstránenie stavu právnej neistoty vo veci o súdnu alebo inú právnu

ochranu, o ktoré oprávnený subjekt požiadal, ústavný súd konštatuje, že zbytočné prieťahy

v konaní môžu namietať tí, ktorí sú účastníkmi takýchto konaní, ale nie aj tí, ktorí ich

účastníkmi nie sú (, , , ). Keďže sťažovateľ

nebol žiadnym spôsobom účastný výkonu štátneho dozoru nad exekútormi podľa § 8 ods. 2

exekučného poriadku, k porušeniu jeho základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru nečinnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemohlo

vôbec dôjsť.

Údajné prieťahy v konaní Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemôžu

mať za dôsledok ani zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu v Čadci, keďže tento

(a podľa vyjadrenia jeho predsedníčky z 13. mája 2002) „opakovane k rozhodnutiu

požaduje pripojiť exekučný spis Ex 42/00 – doposiaľ bezvýsledne, o čom svedčí aj posledný

procesný úkon sudcu zo dňa 13. 5. 2002“. Nesplnenie procesných podmienok ďalšieho

konania preto nemôže ísť na vrub Okresného súdu v Čadci.

Pretože sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol len o zbytočných prieťahoch

označeným postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (a tým výlučne

o porušení základného práva podľa a dohovoru), a keďže

podľa je „ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone“, bolo treba sťažnosť

sťažovateľa z vyššie uvedených dôvodov aj v tejto časti odmietnuť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 1 a 2 odôvodnenia nebolo už

potrebné zaoberať sa návrhmi sťažovateľa na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2002