Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

prerokoval podnet , bytom vo

veci porušenia základného práva jej syna podľa

Slovenskej republiky označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní

a 7. októbra 1998 takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a , pretože ho podala zjavne

neoprávnená osoba.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

7. septembra 1998 doručené podanie (ďalej len

„navrhovateľka“), bytom označené ako: „Žiadosť

o nápravu porušovania princípov prezumpcie neviny, ktorých dodržiavanie stanovujú

a majú zaručovať orgány SR“. Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že navrhovateľka

podáva žiadosť „v záujme môjho syna ... t. č. vo vyšetrovacej väzbe,

v ktorej je od 13. mája 1998. Je obvinený zo spáchania vraždy podľa § 219 ods. 1

“. Navrhovateľka tiež v ďalšom uviedla, že: „Synovi je vnucovaná

a podsúvaná vina zo strany zainteresovaných vyšetrujúcich orgánov

neospravedlniteľnou formou, o ktorej zákonnosti pochybujem“, v dôsledku čoho:

„doterajší priebeh vyšetrovacieho procesu ma oprávňuje k dôvodným obavám pred

prípadným zmanipulovaním tohto prípadu s možnosťou nenapraviteľných dôsledkov

pre môjho syna“.

II.

Vychádzajúc z obsahu podania ho ústavný súd posúdil ako podnet podľa čl.

130 ods. 3 , ktorým navrhovateľka - matka namietala

porušenie základného práva na prezumpciu neviny podľa

Slovenskej republiky označenými postupmi orgánov činných v trestnom konaní

u svojho syna , voči ktorému sa vedie trestné konanie. Ústavný súd je

podľa oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo

právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Každý podnet ústavný súd

predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma jeho zákonom

predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. , ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie

podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jedným z dôvodov na odmietnutie podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona je aj ten,

že ho ústavnému súdu podala zjavne neoprávnená osoba. Vzhľadom na to, že podľa

môže ústavný súd konať o podnetoch iba vtedy, ak nimi fyzické

alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv, pod osobou zjavne

neoprávnenou na podanie podnetu možno (a v dôsledku toho) rozumieť takú, ktorá

nenamieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ale základných práv

alebo slobôd inej fyzickej alebo právnickej osoby. Vychádzajúc z obsahu podnetu

ústavný súd zistil, že navrhovateľka ho podala „v záujme svojho syna“, voči ktorému

sa vedie trestné konanie, pričom voči nej samotnej žiadne trestné konanie vedené nie

je. Podľa : „Každý, proti komu sa vedie

trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným

odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“. Spomenutý článok zaručuje základné

právo na prezumpciu neviny každému, proti komu sa vedie trestné konanie. Len vo

vzťahu k tým, voči ktorým sa vedie trestné konanie, preto prichádza do úvahy aj

porušenie ich základného práva na prezumpciu neviny, a to buď samotným konaním

orgánov činných v trestnom konaní alebo aj konaním iných subjektov mimo trestného

konania. Uplatňovanie základného práva na prezumpciu neviny (a preto ani jeho

porušenie) však neprichádza vôbec do úvahy v prípadoch tých osôb, voči ktorým sa

trestné konanie nevedie.

Keďže navrhovateľka v konaní o podnete nenamietala porušenie niektorého zo

svojich základných práv alebo slobôd, ale základného práva, ktoré prináleží jej

synovi ako osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, bol jej podnet z tohto dôvodu

a podľa v znení

odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 1998

JUDr. Ján K l u č k a

predseda senátu