Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 584/2015
PDF · 345.79 KB
No categories available
III. ÚS 584/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1a 2 a čl. 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín sp.
zn. ORPZ DK OPP1 2 140/2015 zo 16. júla 2015, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) sp. zn.
ORPZ DK OPP1 2 140/2015 zo 16. júla 2015.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému riaditeľstvu
PZ žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu. Okresné riaditeľstvo PZ však
namietaným rozhodnutím v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov konanie vo veci predmetnej žiadosti
prerušilo. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresné riaditeľstvo PZ poukázalo
na prebiehajúce trestné stíhanie vedené proti osobe sťažovateľa pre trestný čin pytliactva
podľa § 310 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov, ktorého budúci výsledok kvalifikovalo ako odpoveď na predbežnú otázku
vo veci posúdenia splnenia podmienky bezúhonnosti sťažovateľa podľa § 19 zákona
č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbraniach a strelive“) podmieňujúcej
rozhodnutie vo veci žiadosti o vydanie nového zbrojného preukazu podľa § 24 ods. 2
zákona o zbraniach a strelive.
Sťažovateľ argumentuje znením dotknutého ustanovenia § 19 ods. 1 zákona
o zbraniach a strelive, z ktorého podľa vyjadrenia sťažovateľa jasne a nespochybniteľne
vyplýva, že za bezúhonnú osobu sa nepovažuje okrem osoby, ktorej bolo odsúdenie
zahladené, ten, kto bol právoplatne odsúdený za taxatívne vymedzené trestné činy, a ten, kto
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou
bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku.
Sťažovateľ tiež poukazuje na odôvodnenie stanoviska Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. KRPZ ZA OPP 437
003 2015 z 21. augusta 2015, ktorým toto reagovalo na „podnet“ sťažovateľa namietajúci
nesprávnosť rozhodnutia okresného riaditeľstva, konkrétne na časť pasáže, v ktorom krajské
riaditeľstvo uviedlo: „Na základe vám vzneseného obvinenia z prečinu pytliactva sa
správny orgán môže domnievať, že ste čin spáchali, a preto konanie prerušil do konečného
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.“
Podľa sťažovateľa rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ bolo porušené „Ústavou
SR a Dohovorom garantované právo sťažovateľa na prezumpciu neviny a právo sťažovateľa
na rozhodnutie o jeho žiadosti bez zákonných prieťahov“.
Na základe uvedeného v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2
a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru rozhodnutím okresného
riaditeľstvo PZ sp. zn. ORPZ DK OPP1 2 140/2015 zo 16. júla 2015, predmetné
rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému riaditeľstvu PZ vec na ďalšie konanie a priznal tiež
sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo
návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez
ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie princípu prezumpcie neviny uznesením
správneho orgánu, ktorým tento prerušil prebiehajúce správne konanie o žiadosti
sťažovateľa o vydanie nového zbrojného preukazu, keďže vedené trestné stíhanie
sťažovateľa považoval za konanie o predbežnej otázke vo veci posúdenia bezúhonnosti
osoby sťažovateľa.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej uznal, že sa princíp
prezumpcie neviny neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má rozhodnúť o vine
toho, proti komu sa konanie vedie, ale má aj širší dosah (PL. ÚS 12/98). Porušenie princípu
prezumpcie neviny teda prichádza do úvahy buď samotným konaním orgánov činných
v trestnom konaní alebo aj konaním iných subjektov mimo trestného konania (I. ÚS 65/98).
Ústavný súd je toho názoru, že v sťažovateľovom prípade by bolo možné konštatovať
porušenie označeného princípu vtedy, ak by rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo
výrok odrážajúci alebo vyjadrujúci názor správneho orgánu, že sťažovateľ je vinný (napriek
tomu, že jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozsudkom), prípadne by sa pri aplikácii
zákona v predmetnom správnom konaní zaobchádzalo so sťažovateľom ako s vinným a boli
by voči nemu vyvodené právne následky s tým spojené, čo sa však nestalo.
Rozhodnutie okresného riaditeľstva PZ neobsahuje žiaden výrok, či už v podobe
formálnej konštatácie viny sťažovateľa v prebiehajúcom trestnom konaní, alebo
argumentácie, ktorá by nasvedčovala, že ho správny orgán za vinného považuje. Takisto
voči sťažovateľovi neboli vyvodené právne následky, ktoré v rámci konania o žiadosti
o vydanie zbrojného preukazu právna úprava spája s právoplatným odsúdením za trestný
čin, pre ktorý je voči sťažovateľovi vedené trestné stíhanie (nevyhovenie žiadosti
pre nesplnenie podmienok), keďže predmetné konanie bolo iba prerušené.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že z ústavnoprávneho hľadiska by
v skutkových okolnostiach prípadu sťažovateľa bola relevantnou skôr námietka porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pod ktorú by
sťažovateľ mohol subsumovať argumentáciu týkajúcu sa potenciálne arbitrárneho výkladu
a aplikácie dotknutej právnej normy. Túto by však bolo možné v konaní pred ústavným
súdom vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu uplatniť až po vyčerpaní
dostupných účinných prostriedkov nápravy poskytovaných právnou úpravou (uplatnenie
ochrany svojho základného práva po ukončení správneho konania primárne v rámci
správneho súdnictva prostredníctvom namietanej nezákonnosti v postupe správneho
orgánu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015