Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla

2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z., zastúpeného advokátom

JUDr. J. D., N. Z., vo veci porušenia základného práva upraveného čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -64 zo

14. januára 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna

2002 doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. D., N. Z., ktorou namietal porušenie jeho „základného práva na

súdnu ochranu“ podľa (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), resp. porušenie práva sťažovateľa „na prerokovanie jeho veci“.

Porušenie namietaného základného práva mal spôsobiť Okresný súd Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -64 zo 14. januára

2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2002, ktorým nebol sťažovateľ

oslobodený od povinného zaplatenia súdneho poplatku za jeho námietky

k nariadenému výkonu exekúcie, v ktorej bol sťažovateľ povinným subjektom.

Sťažovateľ okresnému súdu vytýkal to, „že za účelom rozhodnutia o návrhu

sťažovateľa na jeho oslobodenie od súdneho poplatku za námietky proti exekúcii

neskúmal jeho pomery pre účely , čo je v rozpore s

a) o práve na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a

b) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o práve

na prejednanie jeho veci“.

Sťažovateľ žiadal, aby „v súlade s a Slovenskej

republiky Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti v ústavnoprávnej veci

sťažovateľa: Ing. M. P., CSc., zamestnanie: podnikateľ, bydlisko: N. Z., zástupca:

JUDr. J. D., advokát, N. Z., na štátny orgán: Slovenská republika - Okresný súd Nové

Zámky, Nové Zámky, Rákocziho 15, za porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , sťažnosti vyhovel a takto

rozhodol:

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -64 zo dňa 14. 1.

2002 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k.

-64 zo dňa 14. 1. 2002 zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh (sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd napadnutým

rozhodnutím porušil jeho právo na prerokovanie veci chránené .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia

návrhu (sťažnosti) je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade,

ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal navrhovateľ.

O zjavnej neopodstatnenosti podnetu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený podnet je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie (napr.

, , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Ústavný súd je podľa ustanovenia viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone

(medzi ktoré posudzovaný prípad nepatrí). Vzhľadom na obsah sťažnosti a najmä

na jej petit vychádzajúc zo zmyslu a účelu ustanovenia ústavný

súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým súdnym rozhodnutím a namietaným

eventuálnym porušením označeného základného práva, reálnosť ktorého by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Pokiaľ navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol, že povinnosť

zaplatiť súdny poplatok nemožno v princípe podriadiť pod spor o občianskych právach

a záväzkoch podľa citovaného článku dohovoru, tak ako sú tieto spory interpretované

Európskym súdom pre ľudské práva, preto priame uplatnenie záruk práva na

spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu neprichádza do úvahy.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo

výroku jeho rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002