Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 198/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. decembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. U., bytom K., zastúpeného

advokátom JUDr. Ľ. H., Advokátska kancelária, B. B., vo veci porušenia základného

práva na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 a základného práva na ochranu

proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa

) rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej

republiky č. KM-6/PK/2002 z 12. februára 2002, ktorým potvrdil svoj personálny

rozkaz č. 461 z 5. decembra 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. U. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. novembra 2002 doručená sťažnosť M. U., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., Advokátska kancelária, B. B., označená ako

„Ústavná sťažnosť“. Sťažovateľ ňou namietal porušenie základného práva na slobodnú

voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 a základného práva na ochranu proti

svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36

písm. b) (ďalej len „“) rozhodnutím ministra

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) č. KM-6/PK/2002

z 12. februára 2002, ktorým potvrdil svoj personálny rozkaz č. 461 z 5. decembra

2001.

Predmetným rozhodnutím ministra vnútra bol sťažovateľ prepustený zo

služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1

písm. e) o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), t. j. z dôvodu, že „porušil služobnú prísahu alebo služobnú

povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“.

Z obsahu sťažnosti a pripojeného spisového materiálu ústavný súd zistil, že

dôvodom na prepustenie sťažovateľa bolo, že 5. júla 2001 na Obvodnom oddelení

Policajného zboru v Jelšave a 6. júla 2001 na Obvodnom oddelení Policajného zboru

v Revúcej pri dokumentácii prípadu napadnutia rodiny H. v M. sa dopustil

protiprávneho konania voči predvedeným osobám.

Žalobu sťažovateľa proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra č. k. KM-6/PK-2002

z 12. februára 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

zamietol, lebo „dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná“. Najvyšší súd sa po

oboznámení „s obsahom spisu stotožnil so stanoviskom žalovaného, že žalobca svojím

konaním porušil služobnú prísahu ( ) a služobné

povinnosti policajta (§ 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) citovaného zákona) zvlášť hrubým

spôsobom. Za tejto dôkaznej situácie bolo potrebné kvalifikovať jeho konanie ako

obzvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a disciplíny podľa § 192 ods. 1 písm. e)

“

Tvrdenie sťažovateľa o vydaní rozhodnutia ministra vnútra o jeho prepustení zo

služobného pomeru až po uplynutí stanovenej dvojmesačnej

lehoty, ako aj tvrdenie, že v jeho veci ešte nebolo skončené trestné konanie a nebol

právoplatne odsúdený za konanie, ku ktorému došlo v dňoch 5. a 6. júla 2001, teda že

rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru bolo predčasné, najvyšší súd

v odôvodnení svojho vyššie citovaného rozsudku s odvolaním sa na existujúcu právnu

úpravu a zistený skutkový stav zamietol. Najvyšší súd konštatoval, že: „Keďže

v správnom konaní bol aj podľa názoru súdu zistený skutkový stav v dostatočnom

rozsahu pre vyvodenie záveru, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia

služobnej prísahy a služobných povinností, pre ktoré jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu štátnej služby, žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, keď

prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.“

Podstatou odôvodnenia namietaného porušenia vyššie uvedených základných

práv sťažovateľa sú jeho tvrdenia o „predčasnosti“ rozhodnutia o jeho prepustení zo

služobného pomeru a o nedodržaní zákonom o štátnej službe ustanovenej lehoty na

vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 192 ods. 3), teda tvrdenia, ktoré boli vyššie

citovaným rozsudkom najvyššieho súdu vyvrátené.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd jeho „ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

„Rozhodnutím Ministra vnútra SR č. p. KM-6/PK/2002 z 12. 2. 2002, ktorým

podľa ) potvrdil svoj personálny rozkaz č. 461

z 5. decembra 2001 o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru SR podľa došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35

ods. 1 a zásahu do práva sťažovateľa na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo

zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa ) Slovenskej

republiky.

Rozhodnutie Ministra vnútra SR č. p. KM-6/PK/2002 z 12. 2. 2002 a jemu

predchádzajúci personálny rozkaz č. 461 z 5. 12. 2001 sa zrušujú.

Ministerstvo vnútra SR je povinné nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, alebo návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že minister vnútra napadnutým

rozhodnutím porušil jeho základné právo na slobodnú voľbu povolania zaručené čl. 35

ods. 1 a zasiahol do jeho práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo

zamestnania a diskriminácii v zamestnaní zaručeného ) .

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa ustanovenia ods. 2 citovaného článku zákon môže ustanoviť

podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Kvalifikačné predpoklady a podmienky prijatia a samotného výkonu funkcie

(napr. bezúhonnosť, spoľahlivosť, pozitívne služobné hodnotenie, dodržiavanie

služobnej prísahy a služobných povinností, psychická a fyzická spôsobilosť a pod.)

príslušníkov Policajného zboru, ako aj dôsledky nespĺňania týchto predpokladov

a porušovania podmienok (napr. neprijatie do štátnej služby, prevedenie a preloženie

na inú funkciu, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, skončenie služobného

pomeru) ustanovuje Citovaný zákon upravuje aj konanie vo

veciach služobného pomeru (prvostupňové a odvolacie), ako aj podmienky obnovy

konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania (objektívna lehota na

podanie návrhu je trojročná od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia).

Podľa ustanovenia súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v občianskom

súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ustanovenia tento zákon upravuje

štátnu službu príslušníkov Policajného zboru ...; podľa ods. 2 tohto ustanovenia tento

zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením

štátnej služby príslušníkov Policajného zboru ...

Podľa ustanovenia § 248 citovaného zákona policajt môže podať na súde návrh

na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.

upravuje preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí

orgánov verejnej správy v rámci piatej časti - Správne súdnictvo, a to na základe žalôb

(druhá hlava) alebo opravných prostriedkov (tretia hlava).

Podľa ustanovenia predpokladom

preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy všeobecným súdom je

nadobudnutie právoplatnosti takýchto rozhodnutí.

Z už vyššie citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne

v prípade, ak o tom nerozhoduje iný súd.

Z vyššie citovaných ustanovení , a Občianskeho

súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že skončenie služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru patrí medzi pracovné veci, o ktorých rozhodujú najprv orgány

určené a následne v rámci preskúmavacieho konania

všeobecné súdy.

Nie je teda v právomoci ústavného súdu poskytovať ochranu základným

právam a slobodám fyzických osôb vo veciach, ktoré patria do rozhodovacej

právomoci všeobecných súdov.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi bola poskytnutá dostatočná

ochrana jeho základným právam a slobodám v konaní pred najvyšším súdom, ktorého

rozhodnutie podľa názoru ústavného súdu nie je arbitrárne a samotný neúspech

v konaní pred všeobecným súdom nemožno považovať za dôvod na domáhanie sa

ochrany v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil

právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo

slobody (mutatis mutandis , , , ,

, ).

Nad rámec vyššie uvedeného ústavný súd poukazuje na zjavnú

neopodstatnenosť podanej sťažnosti (vzhľadom na namietané porušenie v sťažnosti

označených základných práv), ako aj na uplynutie lehoty na podanie sťažnosti

(rozhodnutie ministra vnútra podľa zistenia najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť

6. decembra 2001).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002