Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. I., bytom P., vo veci porušenia čl. 19 ods. 3 a čl. 22

ods. 1 a 2 Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

v Bratislave a Okresným súdom Košice I a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. I. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra

2002 doručená sťažnosť JUDr. P. I., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia

a a 2 (ďalej len „“)

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave a Okresným súdom Košice

I (ďalej len „okresný súd“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd vyzval sťažovateľku ako správcu konkurznej

podstaty, aby do zbierky listín obchodného registra okresného súdu predložila niektoré

údaje vrátane jej rodného čísla. Sťažovateľka žiadosti okresného súdu vyhovela a ten

požadované údaje zapísal do obchodného registra. Dňa 15. novembra 2002 po prehliadke

obchodného registra na internete zistila, že jej rodné číslo bolo uverejnené na internete.

Tento postup je podľa sťažovateľky v rozpore so o ochrane

osobných údajov v informačných systémoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) a je zároveň porušením a a 2 .

Z prípisu okresného súdu z 9. septembra 2002 vyplýva, že okresný súd vyzval

sťažovateľku predložiť do zbierky listín obchodného registra úradne overené podpisové

vzory správcu konkurznej podstaty s uvedením bydliska, dátumu narodenia a rodného čísla.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený podľa

rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa ods. 2 tohto článku nikto nesmie

porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných

v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré

ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom

alebo iným podobným zariadením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma splnenie procesných podmienok, za

splnenia ktorých môže sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Sťažnosť neprijme aj vtedy, ak nie

je daná jeho právomoc.

Zo spomínaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

o porušení základných práv alebo slobôd je iba subsidiárna, teda je daná iba v tom prípade,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predovšetkým je treba v tejto súvislosti uviesť, že sťažovateľkou označený zákon

č. bol účinný do 1. septembra 2002, keďže od uvedeného dňa nadobudol

účinnosť o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane

osobných údajov“), ktorý v zrušil.

Keďže okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie rodného čísla listom

z 9. septembra 2002, je zrejmé, že sťažovateľka oznámila svoje rodné číslo okresnému súdu

iba po tomto termíne, a preto iba po tomto termíne mohlo byť uverejnené na internete.

Z uvedeného dôvodu treba danú vec posudzovať nie podľa , ale

podľa zákona o ochrane osobných údajov účinného od 1. septembra 2002.

Z ustanovenia § 33, ako aj z ustanovení § 45 až 47 zákona o ochrane osobných

údajov vyplýva, že o sťažnostiach pre podozrenie z porušenia ochrany osobných údajov

rozhoduje Úrad na ochranu osobných údajov, pričom rozhodnutie je preskúmateľné

všeobecným súdom postupom podľa a nasl. . Okrem

toho z ustanovenia § 7 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že zverejnenie

osobných údajov dotknutej osoby nesmie byť v rozpore s jej oprávnenými záujmami, teda

s ustanoveniami až 16 o ochrane osobnosti.

Sťažovateľka má teda možnosť požiadať o nápravu Úrad na ochranu osobných

údajov a po skončení administratívneho konania má možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

Okrem toho sa môže domáhať ochrany aj pred všeobecným súdom v konaní na ochranu

osobnosti.

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že nie je daná právomoc ústavného súdu na

prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť v zmysle § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003